Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 5, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119010406
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119010406.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom 05.02.2020 v trestnej veci
proti obžalovanému T. Y. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného T. Y. a jeho družky O.. W. Z. proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 0T/27/2019 zo dňa 12.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného T. Y..

Podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie družky obžalovaného O.. W. Z..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného T. Y. vinným z trestného činu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 26.02.2019 v čase pred 14.27 hod. v Prešove po ulici Volgogradská viedol ako vodič v
čase odobratia vodičského oprávnenia osobné motorové vozidlo zn. Audi A4, ev. č. A B., kde bol
účastníkom udalosti v cestnej premávke, pričom, po tom ako bola na miesto udalosti privolaná hliadka
Obvodného oddelenia PZ Prešov - Sever, táto po vykonaní prvotných opatrení a následnom stotožnení
účastníkov udalostí v cestnej premávke zistila, že účastník udalosti T. Y. viedol vozidlo napriek tomu, že

právoplatnýmtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduvPrešovepodsp.zn.0T/97/2016zodňa06.06.2016,
mu bol uložený zákaz činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3 (troch) rokov, ktorý začal
plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia, t. j. 08.06.2016 za vedenie motorového vozidla pod vplyvom
alkoholických nápojov, teda obvinený T. Y. svojím konaním porušil ust. § 4 ods. 1 písm. b), § 4 ods. 2
písm. a), b) Zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za to mu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona pri zistení jednej poľahčujúcej
okolnosti uvedenej v § 36 písm. l) Tr. zákona a dvoch priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm.
h), m) Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
v trvaní troch rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov
sp. zn. 5T/41/2018 zo dňa 01.08.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho obhajcu, obžalovaný
odvolanie, ktoré smerovalo len proti výroku o treste. Uvedené odvolanie následne aj písomne odôvodnil.
V dôvodoch odvolania uvádza, že napadnutý výrok považuje za nesprávny a uložený trest je vzhľadom

na okolnosti prípadu trestom neprimeraným. Súd podľa jeho presvedčenia pri rozhodovaní o treste
neprihliadal dostatočne na ojedinelé špecifiká a okolnosti skutku, ktorý spáchal. Zákaz činnosti viesť
všetky druhy motorových vozidiel, ktorý mu začal plynúť 08.06.2016, až do osudného dňa 26.02.2019,
kedy došlo k spáchaniu stíhaného skutku, vzorne a svedomito dodržiaval. Uvedeného dňa, teda menej
než tri a pol mesiaca pred uplynutím trestu zákazu činnosti viedol motorové vozidlo, pričom skutočne

išlo o ojedinelú a výnimočnú situáciu, nakoľko si spolu s partnerkou v daný deň zakúpili nové auto a
keďže už do predajne automobilov prišli autom jeho partnerky, z predajne boli nútení viesť dve vozidlá
súčasne. Nepodarilo sa im zaňho zabezpečiť adekvátnu náhradu a tak bol pod tlakom odkázanosti
nútený porušiť zákaz vedenia motorových vozidiel. Uvedomuje si, že toto jeho konanie bolo hlúpe a
nesprávne, avšak kontext spáchania tohto trestného činu nemožno prehliadať. Po príchode príslušníkov
policajného zboru sa k skutku dobrovoľne, bez kladenia akéhokoľvek odporu, vymýšľania rôznych

fabulácií jednoducho priznal a policajtom poskytoval maximálnu možnú súčinnosť. Po otvorení hlavného
pojednávania v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný a súd
toto jeho vyhlásenie prijal. Následne bolo súdu oznámené, že právoplatným a vykonateľným rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/41/2018 zo dňa 01.08.2019 mu bol uložený trest odňatia slobody v
trvaní 6 mesiacov a vzhľadom k tomu navrhoval súdu, aby pri ukladaní trestu v súlade s ustanovením §

44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu. Okresný súd tomuto jeho návrhu nevyhovel a svojim
rozsudkom mu uložil súhrnný trest v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne. Súhrnný trest mu okresný súd
ukladal správne, v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 Tr. zákona. Spáchanie viacerých skutkov bolo
dôvodom zmeny zásad ukladania trestu, pri ukladaní trestu však súd okolnosť, že došlo k spáchaniu
viacerých trestných činov, nesprávne použil znova, tentokrát ako priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom k

tomu, že v dôsledku toho nesprávne prevyšovali priťažujúce okolnosti, upravil súd trestnú sadzbu a
zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal mu súhrnný trest v
rozmedzíod8mesiacovdo2rokov.Tentopostupvšakniesprávny,nakoľkookolnosť,žespáchalviaceré
trestné činy bola pri rozhodovaní o treste aplikovaná duplicitne, jednak pri ukladaní súhrnného trestu
a jednak pri klasifikovaní tejto skutočnosti ako priťažujúcej okolnosti. V dôsledku toho bolo nesprávne

určené rozmedzie trestnej sadzby a súd mal určiť trestnú sadzbu v rozmedzí 0 až 2 roky, nakoľko v
danom prípade neprevyšovali priťažujúce okolnosti a pri existencii jednej poľahčujúcej okolnosti mal súd
uložiť miernejší trest ako trestným rozkazom. Podľa jeho názoru, ak by súd správne určil rozmedzie
trestnej sadzby, tak by skôr uložený trest v rozsahu 6 mesiacov bol trestom postačujúcim aj v prípade
prejednávaného skutku a mal tak upustiť od uloženia súhrnného trestu. Uložený trest, je podľa jeho

názoru, v rozpore aj s ustanovením § 34 ods. 3 Tr. zákona. Podľa jeho názoru, súd nedostatočne
prihliadal na povahu a závažnosť prečinu, ktorý spáchal, na jeho postoj k spáchanému skutku a aj
následnému odstraňovaniu následkov tohto činu, pričom neprihliadal na to, že trest má postihovať
výlučne jeho osobu ako páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby. Uložený trest má jednoznačne väčší vplyv na jeho rodinu a hlavne na maloletú dcérku.

Akýkoľveknepodmienečnýtrestodňatiaslobodybudemaťpreňumimoriadneťažkénásledky.Sosvojou
8 ročnou dcérou má výnimočne vrúcny vzťah, od marca 2019 žije s ňou a priateľkou, podieľa sa na
jej výchove rovnako ako jej matka, každú voľnú chvíľu s nimi trávi spolu. Jeho návrat do spoločnej
domácnosti vníma dcéra veľmi pozitívne, je zvyknutá na jeho každodennú prítomnosť a trávenie chvíľ
bez jej otca by bolo pre ňu traumatizujúce. Rešpektuje určený druh trestu, nemôže sa však stotožniť s

trvaním tohto trestu, nakoľko každý jeden deň bez jeho dcérky je preňho, a určite aj pre ňu, mimoriadne
ťažkým. Zároveň chce poukázať na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
Tpj 55/2016, pričom má za to, že v prejednávanej veci sú uňho splnené všetky dotknuté podmienky pre
mimoriadne zníženie trestu analogickým použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona,
keďže vyhlásil na hlavnom pojednávaní, že je vinný a súd toto jeho vyhlásenie prijal. Už vzhľadom

na okolnosti spáchaného skutku na zabezpečenie ochrany spoločnosti a splnenie výchovnej funkcie
trestu postačuje preto aj trest kratšieho trvania tak, ako ho už uložil Okresný súd Prešov rozsudkom sp.
zn. 5T/41/2018. Ďalej považuje za potrebné uviesť, že generalizovanie ukladania trestov bez ohľadu
na konkrétne okolnosti prípadu spôsobom, že ak páchateľ spácha trestný čin v súvislosti s vedením
motorového vozidla zákonite mu bude uložený trest zákazu činnosti, je v rozpore s ideou spravodlivosti

trestného konania a takýto názor je nutné označiť za prílišné formalizovanie práva a popieranie zásad
trestného konania platných v demokratickej spoločnosti. Vydanie odsudzujúceho rozsudku s uznaním
jeho viny so záznamom vo výpise a odpise registra trestov a uložením nepodmienečného trestu odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov je v jeho prípade, podľa jeho názoru, trestom primeraným. V tomtosmere potom argumentuje aj názorom Ústavného súdu SR vo vzťahu k požiadavke rešpektovania
primeranosti trestu. Vzhľadom na to, že súd pri rozhodovaní o výmere trestu, podľa jeho názoru,
nesprávne určil existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) a nedostatočne sa zaoberal

osobitosťami spáchaného skutku významnými aj pre eventuálne mimoriadne zníženie trestu, pričom vo
svojom rozhodnutí sa s tým argumentačne žiadnym spôsobom nevysporiadal, navrhol, aby krajský súd
zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku a v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám
vo veci rozhodol tak, že upustí od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na skôr uložený trest rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/41/2018 v trvaní 6 mesiacov.

Podanie, ktoré svojím obsahom zodpovedá odvolaniu proti výroku o treste podala dňa 06.12.2019
aj družka obžalovaného O.. W. Z.. Tá uvedeným podaním tak isto žiada o upustenie od uloženého
trestu, pričom poukazuje na to, že obžalovaný od prepustenia z výkonu trestu dňa 13.01.2019 poctivo
pracuje, prestal piť alkoholické nápoje a fajčiť, pravidelne platí výživné na dcéru, vo vzťahu k plateniu
ktorého mal v minulosti problém, žije usporiadaným životom, stará sa o dcérku, venuje sa jej, má s ňou

nadštandardné vzťahy a aj ona si k nemu vytvorila veľmi pekný vzťah a pobyt otca vo výkone trestu by
znášala veľmi ťažko. Poukazuje aj na aktivity, ktorým sa obžalovaný venoval, ako aj pôsobenie, ktoré
na neho má jeho sestra M. Y., pričom niektoré tvrdenia, v podaní uvedené, podložila aj listinami.

K odvolaniu družky obžalovaného považuje krajský súd za potrebné uviesť, že v zmysle zákona je

nepochybne osobou oprávnenou podať odvolanie v prospech obžalovaného. Vyplýva to z ustanovenia
§ 308 ods. 2 Tr. poriadku, podľa ktorého v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh.

Lehotu, v ktorej tieto osoby môžu účinne odvolanie podať, upravuje ustanovenie § 309 ods. 4 Tr.
poriadku, podľa ktorého osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým
dňom ako obžalovanému.

Podľa § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do

15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.

V danom prípade bol rozsudok vyhlásený v prítomnosti obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa

12.11.2019. Od uvedeného dňa teda začala obžalovanému plynúť 15 dňová lehota na podanie
odvolania, takže tá sa skončila dňom 27.11.2019. Uvedeným dňom v zmysle ustanovenia § 309 ods. 4
Tr. poriadku sa lehota na podanie odvolania skončila aj pre družku obžalovaného.

Z uvedeného teda vyplýva, že odvolanie, ktoré O.. W. Z. podala dňa 06.12.2019 je odvolaním, ktoré

bolo podané po zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť, alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je

prípustné.

Keďže O.. W. Z. ako družka obžalovaného podala odvolanie oneskorene, nemohol krajský súd z jej
podnetu v žiadnom prípade preskúmavať napadnutý rozsudok, ale jej odvolanie musel v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia zamietnuť.

Napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste však krajský súd preskúmaval na podklade odvolania
samotného obžalovaného a to v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak
nezamietne odvolací súd odvolanie podľa
§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je možné považovať za dôvodné.Len pre úplnosť krajský súd v tejto veci uvádza, že vo vzťahu k výroku o vine nebolo v danom prípade
vykonávané dokazovanie ani v konaní pred súdom prvého stupňa, keďže obžalovaný po tom, čo bol

poučený o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 Tr. poriadku vyhlásil, že je vinným
a potom, čo kladne zodpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku,
prvostupňový súd jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal a rozhodol, že dokazovanie v
rozsahu priznania skutku nevykoná a budú vykonané len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Dôkazy, ktoré v tomto smere prvostupňový súd vykonal sú zrejmé z obsahu zápisníc o hlavných
pojednávaniach a okresný súd ich uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozsudku v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol nielen to, ktoré dôkazy vykonal, ale aj ako ich vo vzťahu k napadnutému
výroku, teda výroku o treste vyhodnotil, na ktoré skutočnosti pri rozhodovaní o treste prihliadal a
vzhľadom na ktoré dospel k záveru, že účel trestu bude v danom prípade splnený takými druhmi trestu
a v takej výmere, ako ich obžalovanému uložil.

Na rozdiel od námietok prezentovaných v dôvodoch odvolania, podľa názoru krajského súdu,
prvostupňový súd v posudzovanej veci rozhodol správne, pričom zohľadnil všetky podstatné a
rozhodujúce kritériá, ktoré sú významné pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu.

Vo vzťahu k samotnému výroku je mu snáď potrebné vytknúť len to, že v ňom neuviedol, podľa ktorého
z ustanovení uvedených v § 41 Tr. zákona súhrnný trest ukladal.

Potreba ukladania súhrnného trestu v danom prípade je nepochybná, čo napokon nenamieta ani
odvolateľ vo svojich odvolacích námietkach. Okresný súd totiž obžalovaného v danom prípade

odsudzoval pre skutok, ktorý obžalovaný spáchal skôr, než bol v inej jeho veci vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za iný trestný čin.

V prejednávanej veci sa skutku dopustil dňa 26.02.2019, pričom rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.
zn. 5T/41/2018 zo dňa 01.08.2019 právoplatným 12.11.2019, bol uznaný za vinného z prečinu podvodu

podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona a bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, pre
výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.

Správnym bol teda postup súdu prvého stupňa, keď obžalovanému ukladal súhrnný trest podľa § 42

ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Zásady pre uloženie úhrnného trestu sú uvedené v ustanovení § 41 ods. 1 a ods. 2 Tr. zákona.

V danom prípade prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa zásady uvedenej v § 41 ods.
1 Tr. zákona, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný, takže podľa názoru krajského súdu, malo byť vo výroku napadnutého rozsudku popri ustanovení

§ 42 ods. 1 Tr. zákona uvedené aj ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zákona. Na uvedený nedostatok krajský
súd len poukazuje a nepovažuje ho za tak výrazný, aby bolo nutné výrok o treste meniť.

V súvislosti s tým považuje krajský súd za potrebné reagovať aj na námietku uvedenú v odvolaní, podľa
ktorej okresný súd nepostupoval správne, ak obžalovanému pričítal priťažujúcu okolnosť uvedenú v §

37 písm. h) Tr. zákona, teda okolnosť, že spáchal viac trestných činov, vzhľadom na to, že podľa názoru
odvolateľa, došlo v danom prípade k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti.

S uvedeným názorom odvolateľa sa krajský súd nestotožňuje. Je síce pravdou, že bol ukladaný trest
za dva trestné činy, tento však nebol ukladaný v zmysle zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Tr. zákona

(ide o prípad, keď súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných
činov, z ktorých je aspoň jeden zločinom spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami a v dôsledku toho
sa zvyšuje horná hranica odňatia slobody trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu) takže
okolnosť, že spáchal viac trestných činov, nebola v danom prípade použitá ako okolnosť podmieňujúcapoužitie vyššej trestnej sadzby, ale len ako okolnosť priťažujúca v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona, čiže
v žiadnom prípade v posudzovanej veci nedošlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti. Ako priťažujúcu
okolnosť okresný súd správne obžalovanému pričítal aj priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m)

Tr. zákona, teda že už bol za trestný čin odsúdený a súhlasiť je potrebné aj s priznaním poľahčujúcej
okolnosti uvedenej v § 36 písm. l) Tr. zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutoval.

V dôsledku toho tu skutočne nastala prevaha pomeru priťažujúcich okolností, takže okresný súd správne

aplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností
zvyšuje sa dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Prísnejšie trestným zo
zbiehajúcich sa trestných činov v danom prípade, za ktoré sa ukladá trest odňatia slobody, teda prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 a prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.
zákona, je trestný čin podvodu, u ktorého stanovuje Trestný zákon vo svojej osobitnej časti sadzbu až
na dva roky. Zvýšenie trestnej sadzby v danom prípade sa riadi ustanovením § 38 ods. 8 Tr. zákona,

podľa ktorého sa zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby alebo zníženie hornej hranice trestnej sadzby
vykoná v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom základom pre zníženie alebo zvýšenie
trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby je v danom prípade

dva roky, jedna tretina z uvedeného rozdielu predstavuje 8 mesiacov, čiže v danom prípade postupoval
prvostupňový súd správne, ak pri ukladaní trestu vychádzal z upravenej trestnej sadzby vo výmere 8
mesiacov až 2 roky.

Krajský súd sa nemôže stotožniť s odvolacími námietkami ani v tom smere, že prvostupňový súd

v posudzovanom prípade dostatočným spôsobom nezohľadnil konkrétne okolnosti prípadu a osobu
obžalovaného i jeho pomery.

Vo vzťahu k samotnej osobe obžalovaného je potrebné poukázať skutočne v prvom rade na jeho
doterajší spôsob života a početnosť porušení zákona, ktorých sa v minulosti dopustil a pre ktoré bol

súdený. Svedčí o tom nepochybne odpis registra trestov, aj pripojené spisy, ktoré si krajský súd vyžiadal,
a z ktorých je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ súdený celkom 15 krát pre rôznu trestnú činnosť, z toho
3 krát v rokoch 2007, 2009 a 2010 aj pre trestné činy rovnakého charakteru ako v danom prípade, teda
trestné činy marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, pričom práve
v roku 2010 bol rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 0T/83/2010 zo dňa 22.11.2010 odsúdený

pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona a bol mu
ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, z výkonu ktorého bol dňa 09.08.2011
podmienečne prepustený, ako aj trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel na dobu
4 rokov. Z odsúdení po uvedenom dátume je potrebné uviesť, že trestným rozkazom Okresného súdu
Košice okolie sp. zn. 3T/17/2013 zo dňa 28.02.2013 bol uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov (v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia sa v tomto prípade osvedčil). Rovnako tak sa osvedčil aj v skúšobnej dobe,
ktorá mu bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 1T/8/2012 zo dňa 14.11.2013,
ktorým bol uznaným vinným pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a)

Tr. zákona a bol mu ukladaný súhrnný trest odňatia slobody (za súčasného zrušenia výroku o treste v
trestnom rozkaze Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 4T/32/2008 zo dňa 29.05.2008) v trvaní 2 rokov
s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 3 rokov.

Trestným rozkazom Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 5T/162/2015 zo dňa 08.02.2016 bol uznaný

vinným tak isto pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zákona
a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorý vykonával v dobe od 13.01.2017 od
13.01.2019.

Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/97/2016 zo dňa 06.06.2016 bol uznaný vinným z

prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a uložený mu bol peňažný
trest vo výmere 700,- Eur so stanovením náhradného trestu v trvaní 4 mesiacov (z obsahu spisu nie je
zrejmé, že by bol uvedený peňažný trest obžalovaný doposiaľ zaplatil), ako aj trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní troch rokov. Trestným rozkazom toho istého súdu sp. zn.41T/50/2016 zo dňa 07.09.2016 bol uznaný vinným z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu,
bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Tr. zákona a od uloženia súhrnného trestu bolo
vzhľadom na trest uložený mu trestným rozkazom sp. zn. 5T/162/2015 zo dňa 08.02.2016 upustené.

Posledným odsúdením je odsúdenie, ktoré už bolo vyššie rozobraté, teda odsúdenie Okresným súdom
Prešov rozsudkom sp. zn. 5T/41/2018 zo dňa 01.08.2019.

Z uvedeného je teda zrejmé, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti a na jeho
prevýchovu evidentne nemajú vplyv ukladané tresty ani v podobe trestov nespojených s výkonom

trestu odňatia slobody, ani samotný výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, ba dokonca ani
to, že z výkonu trestu odňatia slobody práve pre rovnaký trestný čin už bol v minulosti aj podmienečne
prepustený.

Pokiaľ odvolateľ namieta, že neboli dostatočne zohľadnené samotné okolnosti prípadu, teda ojedinelosť
a výnimočnosť situácie, v ktorej obžalovaný porušil uložený trest zákazu činnosti, k tomu považuje

krajský súd za potrebné uviesť, že nič z tam tvrdených okolností nie je možné hodnotiť ako okolnosť
svedčiacu v prospech obžalovaného. Obžalovaný si bol predsa vedomý, že má uložený trest zákazu
činnosti, takže pokiaľ spolu s partnerkou išli v ten deň zakúpiť nové motorové vozidlo, bolo zrejmé,
že s uvedeným vozidlom bude potrebné z predajne odísť, takže mal možnosť buď do predajne prísť
iným spôsobom než vozidlom partnerky alebo si dopredu zabezpečiť vodiča, ktorý by novo zakúpené

vozidlo odviezol. V žiadnom prípade nemožno toto jeho konanie posudzovať ako konanie pod tlakom
odkázanosti tak, ako to v dôvodoch odvolania tvrdí.

Naviac k jeho tvrdeniu, že až do osudného dňa, kedy došlo k spáchaniu skutku, vzorne a svedomito
dodržiaval trest zákazu činnosti, ktorý mu začal plynúť 08.06.2016 a trestného činu sa dopustil len tri

a pol mesiaca pred uplynutím trestu zákazu činnosti, považuje krajský súd za potrebné uviesť, že toto
rozhodne nie je pravda. Obžalovanému bol totiž uložený trest zákazu činnosti vyššie spomínaným
trestným rozkazom zo dňa 06.06.2016, ktorý sa stal právoplatným v ten istý deň, čiže pokiaľ by sa brala
do úvahy len doba uloženého trestu zákazu činnosti v trvaní troch rokov, znamenalo by to, že trest
zákazu činnosti by mu plynul do 06.06.2019. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na ustanovenie

§ 61 ods. 8 Tr. zákona, podľa ktorého do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba
výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a doba výkonu väzby. V uvedenom období, počas
ktorého mal plynúť trest zákazu činnosti, bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody od 13.01.2017
do 13.01.2019 a po uvedenú dobu mu teda trest zákazu činnosti neplynul, čiže ho nemohol, ako to v
dôvodoch odvolania uvádza, ani vzorne a svedomito dodržiavať.

Naopak, zvýrazniť je potrebné skutočnosť, že skutku sa dopustil len prakticky jeden a pol mesiaca po
vykonaní predošlého trestu odňatia slobody.

Za takejto situácie trest odňatia slobody ako trest súhrnný v minimálne možnej výmere, aj pri zohľadnení

vyhlásenia obžalovaného o vine, jeho priznania, postoja k spáchanej trestnej činnosti, je možné
považovať za trest, ktorý je trestom skôr miernym, než prísnym. Je nepochybné, že trest má v prvom
rade postihovať páchateľa a má mať čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. To, že
výkon trestu bude nepochybne do určitej miery vždy postihovať aj rodinu páchateľa a jemu blízke osoby,
samozrejme nie je možné vylúčiť. V tejto súvislosti však krajský súd považuje za potrebné podotknúť,

že obžalovaný sa o to sám svojim konaním, teda spáchaním úmyselného trestného činu pričinil,
pričom vzhľadom na svoju trestnú minulosti, aj početné predchádzajúce odsúdenia musel predpokladať,
že v dôsledku spáchaného trestného činu hrozba uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody
bezosporu vyvstáva.

Nemožno súhlasiť ani s námietkou a tvrdením obžalovaného v tom smere, že by v danom prípade bol
ďalší z druhov trestu, konkrétne trest zákazu činnosti obžalovanému ukladaný nejako paušálne. Aj v
tomto smere totiž okresný súd zohľadňoval všetky okolnosti prípadu, osobu obžalovaného a jeho postoj
k dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky. O tomto jeho postoji bezosproru svedčí aj jeho evidenčná
karta,vktorejmázaznamenaných17postihovzaporušeniepravidielcestnejpremávkyvrátaneporušení

rýchlosti jazdy, jazdy po požití alkoholických nápojov, resp. situácii, keď sa odmietol podrobiť vyšetreniu,
či nie je ovplyvnený požitím alkoholických nápojov a aj v priestupkovom konaní mu boli mimo pokút
ukladanéajzákazyčinnostiatokonkrétnezapriestupkyspáchané21.07.2006,keďsaodmietolpodrobiť
vyšetreniu na alkohol a naviac jazdil aj v zákaze činnosti, 07.09.2007, 21.01.2008, 06.04.2010, keď jazdiltak isto po požití alkoholu a bez vodičského oprávnenia a 21.07.2012, keď riadil vozidlo bez vodičského
oprávnenia.

Aj v posudzovanom prípade teda porušil povinnosti vodiča motorového vozidla, keď riadil motorové
vozidlo v čase, keď mu takáto činnosť bola zakázaná, nehovoriac o tom, že dopravnú nehodu mal
spôsobiť nedaním prednosti v jazde.

Za takejto situácie je ukladanie trestu zákazu činnosti podľa názoru krajského súdu naozaj nevyhnutným

a ani výmera tohto trestu, ktorá mu bola uložená, teda tri roky, čo je blízko dolnej hranice trestnej sadzby,
nie je neprimeraná, najmä s ohľadom na skutočnosť, že uvedený trest je ukladaný ako ďalší trest, čo
znamená, že s výkonom tohto trestu sa začne až po výkone predošlého trestu zákazu činnosti a v tomto
smere krajský súd opätovne poukazuje na ustanovenie § 61 ods. 8 Tr. zákona, podľa ktorého sa do doby
výkonu trestu zákazu činnosti nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a
doba výkonu väzby.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr.
poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.