Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619205698
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7619205698.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobkyne: J. K., Z..

XX.X.XXXX, K. B. Q. XXX/XX, Q. Z. V. proti žalovanému: F. Q., Z.. XX.X.XXXX, K. B. Q.T., právne
zastúpenom JUDr. Marcelou Kuníkovou, advokátkou so sídlom Bernolákova 17, Spišská Nová Ves, o
zákaz priblíženia takto

r o z h o d o l :

I. Konanie čiastočne čo do uloženia zákazu žalovanému úmyselne sa priblížiť k maloletému F. Q., Z..
XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.9.2019 sa žalobkyňa domáhala uloženia zákazu
žalovanému úmyselne sa priblížiť k nej a k mal F. Q. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s tým, že zákaz
sa nevzťahuje na úkony súdu, orgánov činných v trestnom konaní, iných orgánov verejnej moci, na ktoré
boli spoločne predvolaní, v priestoroch nimi určených, na dobu vykonávania jednotlivých procesných
úkonov. V žalobe uviedla, že so žalovaných sa poznajú od roku 2010. Po pol roku od ich zoznámenia
otehotnela a narodil sa im syn F.. Po dobu šiestich mesiacov žili v spoločnej domácnosti. Už vtedy bol k

nej žalovaný násilný, ponižoval ju, správal sa k nej arogantne. Vyhrážal sa jej, že jej ublíži aj jej rodine.
Po šiestich mesiacoch od neho odišla, pretože nevedela znášať jeho správanie. Keď mal syn dva roky
vrátila sa k žalovanému, jeho správanie sa však nezmenilo. Bol k nej agresívny, bil ju či bol triezvy alebo
pod vplyvom alkoholu. Po troch mesiacoch od neho odišla a podala trestné oznámenie, ktoré pod jeho
nátlakom stiahla. Ani po šiestich rokoch jeho tyranizovanie neprestalo. Chodí do bytu jej rodičov, je k nej
aj k ním vulgárny, nemá zábrany ju pred nimi udrieť a urážať. Jeho posledná návšteva skončila trestným
oznámením, nakoľko ju napadol a tiež jej otca, ktorý ju bránil. Otec bol dvakrát operovaný, keďže mal

zlomeninu stehennej kosti a pravdepodobne narušený sedací sval po útoku žalovaného.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 23.10.2019 poukázal na to, že žaloba je
založená iba na tvrdeniach žalobkyne, ktoré nie sú pravdivé a ktoré žalobkyňa nepreukázala. V žalobe
neuviedla dôvody, pre ktoré by sa nemal priblížiť k synovi. Syna má rád, chce sa s ním stretávať.
Žaloba je len účelová, premyslená ako zabrániť žalovanému v styku so synom. Skutočnosti uvádzané
žalobkyňou nie sú pravdivé. Preukazuje to aj tvrdenie žalobkyne, že podala trestné oznámenie, ktoré

mala potom stiahnuť, čo nie je možné. Potvrdil, že medzi ním a žalobkyňou nebol dobrý vzťah, čo bol aj
dôvod, pre ktorý nežijú v spoločnej domácnosti. Nie je ale pravdou, že bol k nej násilný, agresívny alebo
vulgárny. Nemá záujem žalobkyňu kontaktovať, ale má právo na styk s dieťaťom. Kontakt so žalobkyňou
bol iba za účelom uplatňovania si práva na styk so synom. Žalobkyňa mu chce v tom brániť. Pri poslednejnávšteve, kedy prišiel pre syna, bola žalobkyňa konfliktná, na chodbe bytového domu začala kričať, čím
privolala svojho otca, ktorý ho napadol. On útok neopätoval, otec žalobkyne ho ťahal za bundu, stratil
rovnováhu, spadol zo schodov a jeho strhol so sebou. Zranenia, ktoré otec žalobkyne utrpel si privodil

sám nešťastnou náhodou. Žalobkyňa sa snaží zabrániť jeho styku so synom, dieťa používa ako nástroj
pomsty. Tunajším súdom je vedené konanie o jeho návrhu na úpravu styku so synom, týmto návrhom sa
žalobkyňa tomuto styku snaží zabrániť. Rozhodnutím o zákaze priblížiť sa k dieťaťu bude obmedzené
právo rodiča, čo je výrazný zásah do jeho práv a nie je v záujme maloletého.

3. V replike zo doručenej súdu dňa 19.11.2019 žalobkyňa uviedla, že aj keď so žalovaným dlhodobo
nežijú spolu, má strach z jeho osoby. Žalovaný v komunikácií s ňou používa na jej adresu vulgarizmy,
primitívne urážky. Je presvedčená, že takto sa o nej vyjadruje aj pred ich synom Pokiaľ nedochádzalo k
fyzickému kontaktu, tak bola ochotná v záujme syna správanie žalovaného znášať. Situácia sa zmenila,
keď začal na ňu fyzicky vyvíjať nátlak. Vyjadrila nádej, že syna má žalovaný rád a že tomuto by vedome
neublížil. Pri poslednom incidente žalovaný napadol hrubo jej otca a spôsobil mu zdravotné komplikácie.

Pokiaľ by sa otec nepostavil na jej ochranu tak je pravdepodobné, že práve ona by skončila s vážnym
zranením.Prikaždomstretnutíjužalovanýhrubouráža.Bežnesastáva,žepripreberanísynavložínohu
do dverí, aby jej bránil v tom, aby dvere zatvorila. Žalovaný je opakovane trestne stíhaný, je konfliktnou
osobou. Má tiež vedomosť, že žalovaný má zákaz priblíženia do domácnosti svojho otca. Má dôvodnú
obavu o svoj život. Žalovaný si dovolil použiť neprimerané fyzické násilie voči jej otcovi. Jeho správanie

si vysvetľuje tak, že sa prestal kontrolovať a nebol schopný svoje správanie zastaviť.

4. V duplike zo dňa 28.11.2019 žalovaný poukázal na to, že Znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý
žalobkyňa predložila, bol vypracovaný v trestnom konaní, kde bolo začaté trestné stíhanie za prečin
Porušovania domovej slobody, ktorého sa mal dopustiť doposiaľ nestotožnený páchateľ. Znalec sa

vyjadruje k mechanizmu zranení, nie k osobe páchateľa, obsahuje o. i. iba tvrdenia žalobkyne o osobe
páchateľa, ale v konaní doposiaľ páchateľ stotožnený nebol. Predložené lekárske správy nepreukazujú,
že by konanie opisované žalobkyňou spáchal žalovaný. Pokiaľ ide o podklady z trestného konania, v
ktorom je poškodený E. K., otec žalobkyne, i toto konanie sa vedie voči bližšie nezistenému páchateľovi.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to znaleckým posudkom
č. XX/XXXX, uznesením o ustanovení znalca, lekárskymi správami, uzneseniami o začatí trestného
stíhania, zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného, zápisnicou o zadržaní a obmedzení osobnej
slobody podozrivej osoby a zistil nasledovne:

6. Dňa 15.7.2019 žalobkyňa podľa predloženého Lekárskeho vyšetrenia NsP Spišská Nová Ves utrpela
zraneniaatopomliaždeniekrkuapravéhozápästia.Podľaúdajovpacientakzraneniamdošlovuvedený
deň v dôsledku napadnutia priateľom, ktorý ju škrtil a ťahal za pravú ruku.

7. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície, I. oddelenie vyšetrovania Spišská

Nová Ves zo dňa 15.7.2019 bolo začaté trestné stíhanie za prečin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona preto,
že dňa 15.7.2019 okolo 12.40 hod. nestotožnený páchateľ v bytovom dome č. XXX/XX na Q. ulici v Q. Z.
V. na X. poschodí bez súhlasu majiteľov bytu č. X vstúpil do tohto bytu tak, že po pootvorení vchodových
dverí poškodenou J. K. dvere zatlačením rukami otvoril, tým odsunul aj poškodenú a vstúp l do bytu

napriek opakovaným výzvam, aby z bytu odišiel. Nato páchateľ ľavou rukou chytil krk poškodenej a
pravou rukou ju chatil za zápästie pravej ruky, čím jej zamedzil v bránení pred jeho fyzickým útokom,
držal ju takto niekoľko sekúnd a na krik poškodenej o pomoc upustil od svojho konania a z bytu ušiel.
Podľa Zápisnice o prevzatí (zadržaní) osoby v uvedený deň o 16.00 hod. bol prevzatý podozrivý F. Q..

8. Uznesením zo dňa 5.8.2019 bol v uvedenom trestnom konaní ustanovený znalec z odboru
Zdravotníctva a farmácie, odvetvie Chirurgia a traumatológia F.. L. X.. Podľa záverov znaleckého
posudku č. XX/XXXX zo dňa 4.9.2019 žalobkyňa dňa 15.7.2019 pri fyzickom útoku utrpela pomliaždenie
krku a pravého predlaktia s tým, že sa jedná o ľahké zranenie, nekomplikované. Mechanizmus vzniku
týchto zranení zodpovedá mechanizmu fyzického incidentu, aký uviedla poškodená vo svojej výpovedi.

Poranenia nezodpovedajú kožnej reakcii, nezodpovedajú ani výpovedi svedka F. Q..9. Podľa Lekárskeho vyšetrenia NsP Spišská Nová Ves dňa 15.7.2019 bol dňa 21.9.2019 ošetrený E.
K. (otec žalobkyne), ktorý utrpel zranenia v uvedený deň a to zlomenina stehnovej kosti. Podľa údajov
pacienta k zraneniam došlo v uvedený deň v dôsledku napadnutia zaťom.

10. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície, I. oddelenie vyšetrovania Spišská
Nová Ves zo dňa 22.9.2019 bolo začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c/ Trestného zákona ktorého skutku
sa mal dopustiť bližšie nezistený páchateľ tak, že dňa 21.9.2019 okolo 14.00 hod. na prvom poschodí

bytového domu č. XXX/XX na Q. R. v Q. Z. V. v spoločných priestoroch chodby pred dverami bytu č.
XX uchopil poškodeného E. K. za odev a následne držiac poškodeného ho stiahol dole schodmi na
medziposchodie,kdedošlokpádupoškodenéhonazem,pričompoškodenýutrpelzraneniadislokovanú
zlomeninu diafýzy ľavej stehennej kosti, teda zranenia s predbežne stanovenou dobou liečenia v trvaní
60 dní. Podľa Zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby v uvedený deň o
17.35 hod. bol zadržaný podozrivý F. Q..

11. Poškodený E. K. v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného popísal incident, pri ktorom došlo k
jeho zraneniam. Uviedol, že k jeho bytu v predmetný deň prišiel F. Q. prevziať si syna, ktorému vchodové
dvere otvorila jeho dcéra J. K., ktorá ho zavolala, aby šiel k nej. Vyšiel von pred dvere bytu, kde ho F.
Q. začal provokovať, následne došlo k potýčke. Obaja spadli na zem na medziposchodí, pričom keď

menovaný vstával stúpil mu na nohu. Poškodený ďalej presne popísal, ako malo dôjsť k jeho zraneniu,
ktoré mu mal spôsobiť F. Q.. V dôsledku zranení, ktoré poškodený utrpel bol od 21.9.2019 do 26.9.2019
hospitalizovaný v NsP Spišská Nová Ves na traumatologickom oddelení, čo bolo zistené z prepúšťacej
správy.

12. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

13. Podľa § 145 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

14. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie.

15. Z citovanej právnej úpravy vyplýva dispozičné právo žalobcu zobrať bez súhlasu žalovaného
žalobcu späť celkom alebo čiastočne dovtedy, kým sa nezačne predbežné prejednanie sporu, alebo
do začatia pojednávania. Z obsahu podania žalobkyne zo dňa 18.11.2019 vyplýva, že vzala žalobu
späť v časti vyslovenia zákazu žalovanému priblížiť sa k maloletému F. Q., čo žalobkyňa potvrdila pred

otvorením pojednávania dňa 6.2.2020. V zmysle citovanej právnej úpravy preto súd v tejto časti konanie
zastavil.

16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

17. Podľa § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

18. Podľa článku 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.

19. Podľa článku 23 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť
obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu
zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.20. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ Občianskeho zákonníka, neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej

telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

21. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, pri určení probačného dohľadu ustanoví
súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré

sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu
odňatia slobody a počas výkonu väzby. Povinnosti spočívajú najmä v príkaze nepriblížiť sa k určenej
osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo
v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje.

22. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa k jej osobe na

menej ako 5 metrov. Žalobu odôvodňovala agresívnym, vulgárnym správaním sa žalovaného vo vzťahu
k nej, ako aj fyzickými útokmi zo strany žalovaného voči nej a jej otcovi.

23. Nárok žalobkyne súd kvalifikoval ako nárok vyplývajúci z práva na ochranu osobnosti podľa
ustanovení § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka upravuje

všeobecne ochranu osobnosti každej fyzickej osoby s tým, že v rámci ochrany osobnosti má každá
fyzická osoba, okrem iného, právo na ochranu života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti.

24. Predpokladmi uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie toho, že došlo k
neoprávnenému zásahu a že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených

§ 11 Občianskeho zákonníka. V prípade preukázania týchto predpokladov má potom oprávnená
osoba právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, právo domáhať sa odstránenia
následkov neoprávnených zásahov a primeraného zadosťučinenia.
25. V danej veci žalobkyňa, poukázala na agresívne a vulgárne správanie sa žalovaného voči jej osobe
jednak v čase, kedy žili v spoločnej domácnosti s tým, že aj keď po dobu asi šiestich rokoch nežijú spolu

jeho správanie sa k nej sa zo strany žalovaného nezmenilo. Poukázala najmä na to, že pri odovzdávaní
syna žalovanému ako otcovi, ju žalovaný fyzicky napadol, neskôr fyzicky napadol aj jej otca. Z týchto
dôvodov má zo žalovaného strach a obavy. Žalovaný takéto správanie sa voči žalobkyni poprel.
26. V danom prípade sa jedná o sporové konanie, kde strany sporu majú povinnosť tvrdenia a
dôkaznú povinnosť. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú základné povinnosti strán sporu, súd

v sporovom konaní nemôže nariadiť dokazovanie z vlastnej iniciatívy, teda nemôže vyzývať stranu
na preukázanie svojich tvrdení (pri zachovaní zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) a pri
svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže, a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Povinnosť tvrdenia znamená, že strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne
a zrozumiteľne a dôkazná povinnosť znamená, že strana sporu musí na preukázanie svojich tvrdení

označiť dôkazy. Strana sporu teda musí preukázať to, čo tvrdí.

27. Zo strany žalobkyne jej tvrdenia o neprimeranom správaní sa žalovaného voči jej osobe neboli
v konaní preukázané. Na preukázanie vulgárneho a agresívneho správania sa žalovaného, žalobkyňa
nepredložila resp. nenavrhla vykonanie ďalšieho dokazovania. Listiny, ktoré boli z jej strany predložené

a ktoré sa týkajú vedených trestných konaní, svedčia o tom, že žalobkyňa bola fyzicky napadnutá,
nepreukazujú však zatiaľ to, aby sa tohto skutku dopustil žalovaný. Iné dokazovanie z jej strany
navrhnuté nebolo.

28. Súd uvádza, že pokiaľ by aj tvrdenia žalobkyne o neprimeranom správaní sa žalovaného voči nej

bolo preukázané, žalobe by nebolo možné v tomto konaní vyhovieť. Ako bolo uvedené prostriedkami
pri zásahu do osobnostných práv sú v zmysle ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka právo domáhať
sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, domáhať sa odstránenia následkov neoprávnených
zásahov a primeraného zadosťučinenia.

29. Uloženie zákazu priblíženia nemožno subsumovať pod domáhanie sa upustenia od neoprávnených
zásahov, ani ho nemožno považovať za odstránenie takýchto zásahov. Uvedený zákaz totiž neobsahuje
povinnosť upustiť od konkrétnych zásahov do určitých práv žalobkyne, ani povinnosť odstráneniakonkrétnych zásahov. Takýto zákaz má povahu obmedzenia, ktoré je možné uložiť v súvislosti s
rozhodovaním o vine a treste v trestnom konaní poukazujúc na ustanovenie § 51 Trestného zákona.

30. Uloženieuvedenéhoobmedzenia,pokiaľsatýkacivilnéhokonaniajeupravenévCivilnomsporovom
konaní v rámci rozhodovania o nariadení neodkladných opatrení podľa § 325 písm. h/ Civilného
sporového poriadku. V tomto konaní bol zo strany žalobkyne podaný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté tak, že návrh bol zamietnutý z dôvodu neosvedčenia
nároku žalobkyne, keďže s návrhom na nariedenie neodkladného opatrenia nepredložila súdu žiadne

dôkazy preukazujúce resp. osvedčujúce jej tvrdenia.

31. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol.

32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

34. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

37. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Vo všeobecnosti v sporovom konaní

platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci. V tomto konaní bol úspešný žalovaný. Z
tohto dôvodu nemá žalobkyňa právo na náhradu trov konania. Náhradu trov konania súd však nepriznal
ani žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, keďže žaloba bola zamietnutá a to s
poukazom na ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku. Toto ustanovenia je výnimkou v tomto
smere, že súd výnimočne neprizná náhradu trov konania a to vtedy, ak tu existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania alebo môžu spočívať v postavení strany konania. Pri aplikácii tohto ustanovenia súd skúma aj
dôvody, ktoré viedli k podaniu žaloby, postoj strán v konaní, plnenie si ich procesných povinností. Dôvody
hodné osobitného zreteľa spočívajú v danej veci v tom, že síce zo strany žalobkyne základ nároku nebol
preukázaný, avšak je zrejme, že je vedené trestné konanie na základe jej oznámenia a oznámenia jej

otca a tiež to, že došlo k ich fyzickému napadnutiu, tiež v tom, že žalobkyňa v priebehu konania uznala
právo žalovaného ako otca na stretávanie sa so synom t.j. jej postoj v konaní a v neposlednom rade
aj vzhľadom na osobné pomery žalobkyne, pre ktoré jej v tomto konaní bolo priznané aj oslobodenie
od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.