Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313227489
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Cisárová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1313227489.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky I.. Y. C., bývajúcej v H., M.V. XX,
zastúpenej Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Námestie Martina
Benku 26, IČO: 36 865 192, a otca N. G. K., bývajúceho v G., Q. M. XXX, XX XXX T. E., G. Š. Z.,
zastúpeného Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radvanská 21, IČO: 47 239 441, za
účasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, v konaní o rozvod

manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom W. I. K., narodenej X. S. XXXX a Y.
M. K., narodenej X. S. XXXX, na čas po rozvode, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom v Bratislave, Vazovova 7/A, vedenej na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 25 P 62/2014, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18.
decembra 2018 sp. zn. 11 CoP 524/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 27. apríla 2017 č. k. 25 P
62/2014-1422 v spojení s opravným uznesením z 25. júla 2017 č. k. 25 P 62/2014-1492 rozhodol, že
manželstvo matky a otca uzavreté dňa 1. mája 2002 v New Yorku, Spojené štáty americké, zapísané

v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava I, vo zväzku OM/26, ročník 2002, na strane 39, pod
poradovým číslom 78 rozvádza. Maloleté deti W. I. K., narodená X. S. XXXX, a Y. M. K., narodená X. S.
XXXX, na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Rozhodol, že zastupovať
maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej
W. I. K. výživným vo výške 500 € mesačne a na výživu maloletej Y. M. K. výživným vo výške 500 €
mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci,

počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletými deťmi upravil tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne: - posledný víkend v nepárnom mesiaci
v roku v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., - v týždni nasledujúcom po poslednom
víkende v nepárnom mesiaci vždy v utorok, v stredu a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.30 hod., -
prvý víkend v párnom mesiaci v roku v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., s tým, že
otec maloleté deti prevezme v školskom zariadení, ktoré aktuálne navštevujú a po ukončení styku vráti

v mieste ich bydliska. V prípade neprítomnosti maloletých detí v školskom zariadení bude preberanie
a odovzdávanie maloletých detí prebiehať v mieste ich bydliska. Táto úprava neplatí v mesiaci júl a
počas zimných školských prázdnin. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:
- každý rok od 3.7. od 10.00 hod. do 3.8. do 10.00 hod., - každý nepárny rok od posledného dňa
školského vyučovania pred zimnými prázdninami od 17.00 hod. do 5.1. nasledujúceho roka do 10.00
hod. s tým, že otec maloleté deti prevezme v mieste bydliska maloletých detí a po ukončení styku ich

matka prevezme v mieste bydliska otca. Matka je povinná maloleté deti k styku riadne pripraviť. Matka
je povinná umožniť kontakt maloletých detí s otcom prostredníctvom služby prenášajúcej obraz a zvukkaždú druhú a tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 18.00 hod. do 19.00 hod. stredoeurópskeho času. Súd
konanie o návrhu matky v časti týkajúcej sa zákazu vysťahovania maloletých detí a zákazu vycestovania
s maloletými deťmi zastavil. Matke uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 406,17

€ na účet Okresného súdu Bratislava IV v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku.
Otcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 406,17 € na účet Okresného súdu
Bratislava IV v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku. Vo vzťahu k trovám konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozviedol
manželstvo v súlade s § 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), pretože boli splnené

zákonné podmienky na rozvod. Manželstvo účastníkov mal za vážne a trvalo rozvrátené a neplniace
ani jednu z jeho funkcií. V časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode zdôvodnil svoje rozhodnutie zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky tým, že
aktuálne sú obe maloleté deti plne adaptované na život na Slovensku, majú tu vybudovaný kompletný
okruh záujmov a vzťahov a so životom na Slovensku sú stotožnené. V starostlivosti matky neboli zistené
žiadne nedostatky, naopak, súd prostredie u matky ako aj jej výchovný prístup k deťom zhodnotil ako

prospešný pre obe deti. Prednesený návrh otca na striedavú starostlivosť sa súdu prvej inštancie javil
ako príliš komplikovaný a nezohľadňujúci záujem maloletých detí. Pri konečnej úprave starostlivosti o
maloleté deti súd prihliadal predovšetkým na najlepší záujem detí. Čo sa týka vyživovacej povinnosti
otca, túto súd ustálil na sumu 500 € mesačne na jedno dieťa vychádzajúc z veku a potrieb maloletých
detí ako aj z príjmov oboch rodičov s prihliadnutím na výšku školného, ktoré sa platí v medzinárodnej

škole, o návšteve ktorej sa rodičia zhodli. Na záver súd poznamenal, že deti majú radi oboch rodičov a
nevraživosť rodičov k sebe navzájom mimoriadne obe maloleté zaťažuje a stresuje, a preto by rodičia
mali prehodnotiť svoje správanie a zabrániť tomu, aby ich deti boli po rozvode rodičov traumatizované
z rodičovských sporov a konfliktov.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 18. decembra 2018 sp. zn. 11
CoP 524/2017 na odvolanie otca a matky v časti úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi W. I. K., nar.
X. S. XXXX a Y. M. K., nar. X. S. XXXX, s výnimkou úpravy styku počas letných školských prázdnin v
28, 29, 30 kalendárnom týždni a počas zimných školských prázdnin každého nepárneho kalendárneho

roka v každom 4 a 5, 13 a 14, 21 a 22, 39 a 40, 46 a 47 kalendárnom týždni tak, že styk bude prebiehať
od piatku 17.00 hod., 4, 13, 21, 39, 46 kalendárneho týždňa do stredy 18.00 hod. 5, 14, 22, 40, 47,
kalendárneho týždňa a od piatku 17.00 hod. do nedele 18.00 hod. 5, 14, 22, 40, 47, kalendárneho
týždňa, tak, že otec si bude maloleté deti preberať v školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú
a odovzdávať v mieste bydliska matky a maloletých detí. V prípade neprítomnosti maloletých detí v

školskom zariadení sa bude preberanie maloletých detí realizovať v mieste ich bydliska. Ďalej každý rok
počas 28., 29., 30. kalendárneho týždňa v roku od pondelka 28 kalendárneho týždňa od 09.00 hod. do
nedele 30 kalendárneho týždňa do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas zimných školských
prázdnin vyhlásených školou, ktorú maloleté deti navštevujú, odo dňa nasledujúcom po poslednom
dni vyučovania od 09.00 hod. do 05.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., tak, že otec

si maloleté deti preberie a odovzdá v mieste bydliska matky a maloletých detí. Matka je povinná v
určenom čase maloleté deti otcovi na styk riadne pripravené odovzdať. Výrok o úprave styku otca s
maloletými deťmi prostredníctvom služby prenášajúcej obraz a zvuk zmenil odvolací súd tak, že návrh
otca zamietol. Výrok, ktorým súd konanie o návrhu matky v časti týkajúcej sa zákazu vysťahovania
maloletých detí zmenil tak, že návrh zamietol. Zároveň rozhodol, že otec je oprávnený počas styku

s maloletými deťmi upraveného v čase každý rok v 28., 29., 30. týždni a každý nepárny kalendárny
rok počas zimných školských prázdnin vyhlásených školou, ktorú maloleté deti navštevujú, odo dňa
nasledujúcom po poslednom dni vyučovania od 09.00 hod. do 05.01. nasledujúceho kalendárneho roka
do 18.00 hod., vycestovať s maloletými deťmi na územie Spojených štátov amerických. Za účelom
vycestovania maloletých detí s otcom na územie Spojených štátov amerických v stanovenom rozsahu

styku počas letných a zimných školských prázdnin uložil matke povinnosť odovzdať otcovi cestovné
doklady maloletých detí. Po ukončení styku je otec povinný odovzdať cestovné doklady maloletých detí
matke. Otec je oprávnený vycestovať s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky a mimo
súdom upraveného styku na území Spojených štátov amerických len s písomným súhlasom matky. Vo
zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu a vec v celosti správne
právne posúdil. Odvolací súd dospel k potrebe zmeny výrokov týkajúcich sa rozsahu styku otca s
maloletými deťmi, určenia miesta preberania a odovzdávania maloletých detí, výroku o úprave styku sdeťmi prostredníctvom služby prenášajúcej obraz a zvuk a vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zastavil
konanie o návrhu matky týkajúcom sa zákazu vysťahovania maloletých detí a zákazu vycestovania s
nimi. Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zverení detí do osobnej starostlivosti matky,

tu odvolací súd uviedol, že nebolo preukázané, že by boli splnené podmienky pre otcom navrhovanú
striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov. K výroku o výživnom pre maloleté deti zaujal odvolací súd
stanovisko, že je vecne správny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá
v čase rozhodnutia ako odôvodneným potrebám maloletých detí a ich veku, tak aj zisteným zárobkovým
a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre

určovanie výživného na maloleté deti uvedených v § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 ZoR. Odvolacie dôvody
otca vo vzťahu k výživnému považoval odvolací súd za nedôvodné. Otcom navrhované výživné bolo
podľa odvolacieho súdu v rozpore so záujmami maloletých detí. V danom konaní matka výdavky na deti
riadne vyčíslila a preukázala. Zdôraznil tiež, že matka, ktorá výlučne zabezpečuje osobnú starostlivosť
o maloleté deti, tým vo veľkej miere vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou.
Odvolací súd posudzujúc správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v čase jeho vyhlásenia, na

odvolací dôvod otca, ktorým mala byť jeho osobná starostlivosť o maloleté deti počas výkonu jeho
styku s maloletými deťmi neprihliadal, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil aj v časti zverenia
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Otec v odvolaní neuviedol žiadne závažné skutočnosti,
ktoré by mohli byť zohľadnené na to, aby súdom prvej inštancie určené výživné na maloleté deti, bolo
zmenené v otcom navrhovanom smere. Odvolacie námietky rodičov vo vzťahu k úprave styku otca s

maloletými deťmi a ich dodatočné návrhy považoval odvolací súd za čiastočne dôvodné, pričom pri
zmeňujúcomvýrokuvychádzalzaktuálneprejavenéhonázorumaloletýchdetíaichzáujmunastretávaní
sa s otcom. Pokiaľ ide o výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania o
návrhu matky v časti týkajúcom sa zákazu vysťahovania maloletých detí a zákazu vycestovania, s týmto
sa odvolací súd nestotožnil, považujúc ho za právne nesprávny, keďže dôvody na zastavenie konania v

tomto smere dané neboli a súd prvej inštancie mal o takomto návrhu matky rozhodnúť a to bez ohľadu
na to, že na pojednávaní dňa 27. apríla 2017 na uvedenom návrhu netrvala, avšak svoj návrh v tomto
smere s určitosťou a potrebnými právnymi účinkami nevzala späť. Odvolací súd posudzujúc okolnosti
daného prípadu vyhodnotil návrh matky, ktorým sa domáhala zákazu vysťahovania maloletých detí z
územia Slovenskej republiky za nedôvodný, keďže v danom prípade nijako nesúvisel s predmetom

konania a otec sa vysťahovania nedomáhal. Odvolaciemu súdu sa javilo ako nadbytočné rozhodnúť v
intenciách odvolacieho petitu otca, ktorým sa domáhal rozšírenia oprávnenia na jeho nerušený kontakt
s maloletými deťmi prostredníctvom internetovej služby (napr. SKYPE, VIBER) vzhľadom na to, že
rozsah spojenia medzi otcom a maloletými deťmi prostredníctvom internetovej služby je skôr potrebné
ponechať na ich vzájomnej dohode, keď nie je možné predpokladať, že autoritatívne rozhodnutie súdu v

uvedenom smere by vzhľadom na vek maloletých detí a potrebu akceptácie ich názorov, bolo efektívne.
V konečnom dôsledku otec počas odvolacieho konania vzal tieto skutočnosti do úvahy a na takejto
úpravenetrval.Argumentyotcaopotrebeosobitnéhovýrokuupravujúcehopovinnosťrodičovzabezpečiť
si vzájomnú súčinnosť pre administratívne obstaranie cestovných pasov pre maloleté detí, podľa názoru
odvolacieho súdu neobstoja a ide o otázku presahujúcu konanie o úprave výkonu rodičovských práv a

povinností na čas po rozvode manželstva, pretože ide o špecifické konanie o nahradenie súhlasu rodiča
rozhodnutím súdu podľa § 37 ZoR. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou otca o tom, že postupom
súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, tým, že mu rozhodnutie súdu
prvej inštancie nebolo doručené v anglickom jazyku, teda jazyku ktorému rozumie. V tejto súvislosti
odvolací súd poukázal na právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 21.10.2008, sp. zn. 1 Sža 24/2008. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že
doručenie napádaného rozhodnutia vo veci samej otcovi v jeho materinskom jazyku nebolo povinnosťou
súdu prvej inštancie. K odvolacím námietkam matky, ktorými argumentovala, že vzhľadom na neplnenie
si vyživovacej povinnosti otca, je potrebné v celom rozsahu zaviazať otca na úhradu trov konania štátu,
odvolací súd poukázal na správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie v danej časti

riadne odôvodnil.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec, a to voči výroku o výživnom pre
maloleté deti. Tvrdil, že rozhodnutie odvolacieho súdu o výživnom záviselo od vyriešenia právnej otázky,
ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená, teda uplatnil dovolací dôvod podľa

§ 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Touto právnou
otázkou mala byť otázka, „či je potrebné považovať výdavky povinného rodiča spojené s realizáciou
súdom upraveného styku s maloletým dieťaťom za nevyhnutné výdavky, ktoré je potrebné brať do úvahy
pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, a to osobitne v prípade,ak sa povinný rodič trvalo zdržiava v zahraničí, zatiaľ čo maloleté deti majú obvyklý pobyt na území
Slovenskej republiky“. V súvislosti s nastolenou otázkou poukázal na znenie § 62 ods. 5 ZoR, ku ktorému
sa ním definovaná právna otázka viaže. Vyjadril svoje presvedčenie, že ak pri určení výšky výživného

súdom nie je zohľadnená okolnosť nevyhnutných výdavkov povinného rodiča, ktoré musí vynaložiť, aby
mohol realizovať súdom určený styk so svojimi maloletými deťmi, dochádza k neoprávnenému zásahu
do práva dieťaťa a povinného rodiča udržiavať pravidelné osobné kontakty a práva rodiča podieľať
sa osobne na výchove dieťaťa. Podľa neho je výživné, ku ktorému bol otec napadnutým rozhodnutím
zaviazaný, tak vysoké, že povinnému rodičovi znemožňuje alebo výrazne sťažuje realizáciu práva na

styk s maloletými deťmi. Zároveň tento stav ohrozuje aj jeho finančnú stabilitu spôsobom, ktorý môže
viesť buď k ukončeniu alebo výraznému obmedzeniu stretávania sa otca s maloletými deťmi alebo
k ohrozeniu možnosti plnenia vyživovacej povinnosti. Určenie konkrétnej výšky výživného by nemalo
nútiť povinného rodiča zásadným spôsobom zmeniť svoj súkromný či pracovný život do takej miery,
že by mal opustiť krajinu svojho obvyklého pobytu alebo zásadne zmeniť zamestnanie či podnikanie
vrátane miesta pracovného pôsobenia. Správne riešenie nastolenej otázky je podľa neho také, že súd

má pri určovaní výšky výživného ako na nevyhnutné prihliadať na výdavky povinného rodiča spojené
s realizáciou styku s maloletým dieťaťom, a to osobitne v prípadoch, keď miesto obvyklého pobytu
maloletých detí nie je miestom obvyklého pobytu povinného rodiča, teda rodiča, ktorému nie sú deti
zverené do osobnej starostlivosti. Na základe predložených tvrdení navrhol, aby bol v napadnutej časti
zrušený rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie a vec bola vrátená súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

4. K podanému dovolaniu sa vyjadrila matka. Podľa nej bolo dovolanie otca neprípustné, pretože
dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu nezávisel od vyriešenia otcom definovanej
právnej otázky. Svoje tvrdenie podoprela citovaním z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 20 Obdo 54/2017, 8 Cdo 177/2017, 2 Cdo 127/2017. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
podľa matky vyplýva, že odvolací súd nepovažoval pri rozhodovaní o výške výživného na maloleté deti
právnu otázku, či je možné zohľadniť výdavky otca maloletých detí s cestovaním za účelom realizácie
styku s maloletými deťmi vo výške výživného, za akokoľvek relevantnú. Okrem toho tvrdila, že ak
súd rozhoduje o výživnom, resp. o výške výživného vychádza vždy z individuálnych a jedinečných

okolnostíkaždéhokonkrétnehoprípaduaniejemožnévýchodiskápreurčenievýškyvýživnéhozostrany
povinného rodiča zovšeobecniť tak, ako to navrhuje otec. Na základe toho navrhla matka dovolanie
odmietnuť, prípadne zamietnuť.

5. K dovolaniu podala svoje stanovisko aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Uviedla, že

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu považuje za správny a zodpovedajúci zákonu, pričom v ňom
odvolací súd určenie výživného na maloleté deti presvedčivo a vyčerpávajúco zdôvodnil. Určené výživné
korešponduje aj s matkou preukázanými odôvodnenými potrebami maloletých detí spojenými s ich
školskými povinnosťami a všeobecným rozvojom, ako aj s otcom tvrdeným a preukazovaným príjmom
počas konania na súde prvej inštancie. S poukazom na uvedené navrhla, aby bolo dovolanie otca

zamietnuté ako nedôvodné.

6. Kolízny opatrovník sa k dovolaniu nevyjadril.

7. Od 1. júla 2016 sa konania o rozvod manželstva a vo veciach starostlivosti súdu o maloletých riadia

ustanoveniami Civilného mimosporového konania (CMP): Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
podľanehosapoužijúustanoveniaCivilnéhosporovéhokonania(§2ods.1CMP).Toplatíajprekonanie
o dovolaní.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že

dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451
ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

9. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu(porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo
280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).

10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

11. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania v CSP nemožno v žiadnom prípade interpretovať
rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých
právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené sprísnenými
podmienkami prípustnosti dovolania - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch.

12. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť
dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho
prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane
(II. ÚS 172/03).

13. V uvedenom prípade vyvodzoval dovolateľ prípustnosť dovolania vo veci samej z § 421 ods. 1 písm.
b) CSP.

14. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd

neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím
dôvodom.

15. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia právnej otázky ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

16. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

17. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú
otázku). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie

napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu
(vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne
v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto
ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená
v dovolaní, a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Samotné polemizovanie dovolateľa s

právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika
toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu
uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Pre posúdenie, či ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie
vo veci samej, a pre posúdenie prípustnosti dovolania nie je rozhodujúci subjektívny názor strany sporu,
že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale významný je výlučne záver dovolacieho súdu

rozhodujúceho o jej dovolaní.

18. Dovolací súd sa preto najskôr zaoberal tým, či sú splnené tieto predpoklady prípustnosti dovolania,
a to najmä z hľadiska, či v prípade otcom nastolenej právnej otázke, ide o takú otázku, od vyriešenia
ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.

19. Napadnutým rozhodnutím odvolací súd potvrdil ako vecne správny výrok súdu prvej inštancie o
výživnom pre maloleté deti. V danom prípade dovolací súd po preskúmaní veci zistil, že dovolateľom
vymedzená právna otázka (či je potrebné považovať výdavky povinného rodiča spojené s realizáciousúdom upraveného styku s maloletým dieťaťom za nevyhnutné výdavky, ktoré je potrebné brať do
úvahy pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, a to osobitne v
prípade, ak sa povinný rodič trvalo zdržiava v zahraničí, zatiaľ čo maloleté deti majú obvyklý pobyt na

území Slovenskej republiky) nie je otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu,
pretože odvolací súd sa danou otázkou v priebehu odvolacieho konania nezaoberal. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd dovolateľom nastolenú právnu
otázku nepovažoval za relevantnú pre svoje rozhodnutie, čo zreteľne vyplýva z bodu 21. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v ktorom bolo zdôvodnené rozhodnutie čo do výroku o výživnom, kde odvolací

súd uviedol nasledovné: „Odvolací súd posudzuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v čase
jehovyhlásenia,naodvolacídôvodotca,ktorýmmalabyťjehoosobnástarostlivosťomaloletédetipočas
výkonu jeho styku s maloletými deťmi neprihliadal, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil aj v
časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Otec v odvolaní neuviedol žiadne závažné
skutočnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené na to, aby súdom prvej inštancie určené výživné na maloleté
deti, bolo zmenené v otcom navrhovanom smere.“ Ak sa odvolací súd právnou otázkou nezaoberal,

nemôže sa jej riešením na podklade dovolania zaoberať ani dovolací súd, inak by postupoval v rozpore
s právnou úpravou a účelom dovolania. Pre úplnosť je potrebné dodať, že odvolací súd sa riadne
vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami otca a svoje rozhodnutie v časti výživného na maloleté
deti odôvodnil čo do rozsahu viac než dostatočne. Z odôvodnenia odvolacieho súdu prehľadne vyplýva,
akými úvahami sa riadil a k akým záverom dospel, avšak vyplýva z neho tiež to, že dovolateľom

definovanouprávnouotázkousanezaoberal,atedaprejehorozhodnutievmeritevecinebolapodstatná.

20. Dovolací súd dospel po preskúmaní dovolania k záveru, že otcom formulovaná právna otázka
nespĺňa atribút podstatnej otázky, na ktorej by rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo, a teda nie je
spôsobilá založiť prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

21. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie otca podľa § 447 písm. f) CSP odmietol.

22. Dovolací súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.