Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313219452
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2313219452.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobkyne: V.. Y.
B.Č., N.. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, B., zastúpená: JUDr. Jozef Zámožník, PhD., advokát, Advokátska
kancelária, Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Obchodná akadémia, Mládežnícka 158/5, Sereď,
zastúpená: JUDr. Martin Kanás, Advokátka kancelária, Školská 3, Nitra , o žaloba o neplatnosť výpovede
a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že výpoveď daná žalovaným žalobkyni z 19. marca 2013 je neplatná a pracovný pomer
žalobkyni u žalovaného trvá naďalej.

II. Žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť 21 674,52,-Eur s úrokom z omeškania
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.08.2013 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.09.2013 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.10.2013 až do zaplatenia

- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.11.2013 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.12.2013 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.01.2014 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.02.2014 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.03.2014 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.04.2014 až do zaplatenia

- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.05.2014 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.06.2014 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.07.2014 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.08.2014 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.09.2014 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.10.2014 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.11.2014 až do zaplatenia

- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.12.2014 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.01.2015 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.02.2015 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.03.2015 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.04.2015 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.05.2015 až do zaplatenia

- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.06.2015 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.07.2015 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.08.2015 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.09.2015 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.10.2015 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.11.2015 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.12.2015 až do zaplatenia

- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.01.2016 až do zaplatenia- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.02.2016 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.03.2016 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.04.2016 až do zaplatenia

- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.05.2016 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.06.2016 až do zaplatenia
- vo výške 5 % ročne zo sumy 602,07 € od 08.07.2016 až do zaplatenia.

III. Žalobkyni súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou na tunajší súd 30. júla 2013 žiadala, aby súd určil, že výpoveď daná
žalovaným žalobkyni listom č. XXXXX/XXXX/OASe-XX z 19. marca 2013 je neplatná a pracovný pomer
žalobkyni u žalovaného naďalej trvá a uplatnila si náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku od 1.
júla 2013 do času, kedy jej žalovaný umožní pokračovať v práci a uplatnila si náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa počas konania zmenila žalobný nárok v časti náhrady trov konania a žiadala žalovaného

zaviazať na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 21 674,52,-Eur s príslušenstvom, ktorú zmenu súd
pripustil na pojednávaní konanom 7. marca 2019 za účasti právnych zástupcov strán.
3. Žalobkyňa žalobu skutkovo vymedzila tak, že žalovaný jej doručil výpoveď z pracovného pomeru z
19. marca 2013 podľa § 63 ods. 1 v spojitosti s § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce / ďalej len ZP / s
dvojmesačnou výpovednou dobou, ktorá začala plynúť 1. apríla 2013 a pracovný pomer sa jej skončí 31.

mája 2013. Výpoveď považovala za neplatnú a túto skutočnosť oznámila žalovanému listom z 29. mája
2013 a trvala na ďalšom zamestnaní. Žalovaný listom z 29. mája 2013 trval na platnosti výpovede s tým,
že deň 30. júna 2013 je jej posledným pracovným dňom. Z dôvodu, že žalovaný jej oznámil platnosť
výpovede, žalobkyňa opätovne žalovanému oznámila, že výpoveď považuje za neplatnú a trvala na
zamestnaní. Žalobkyňa považovala výpoveď za neplatnú, pretože žalovaný neuviedol konkrétny dôvod

výpovede, uviedol iba §-ové znenie ZP.
4. Žalobkyňa spolu so žalobou súdu doručila pracovnú zmluvu, výpoveď z pracovného pomeru,
oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnaní, odpoveďou, dodatkom k oznámeniu, opätovnom oznámení
o trvaní na ďalšom zamestnávaní s doručenkou,
5. Žalobkyňa podaním z 30. septembra 2014 doplnila žalobu tým, že podľa výpovedná lehota mala byť

trojmesačná, pretože jej pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou 31. júla 1982, na základe
ktorej u žalovaného pracovala do 30. apríla 2012 s tým, že 23. apríla 2012 podpísala novú pracovnú
zmluvu na dobu neurčitú s nástupom práce 1. mája 2012, bezprostredne po skončení predchádzajúceho
pracovného pomeru, ktorý skončil 30. apríla 2012, čo však nič nemení na skutočnosti, že u žalovaného
pracovala nepretržite od roku 1982. Zároveň súdu doručila pracovnú zmluvu uzavretú 20. augusta 1982,

dohodu o rozviazaní pracovného pomeru z 23. apríla 2012, pracovnú zmluvu z26. apríla 2012.
6. Súd vo veci vypočul žalobkyňu, právneho zástupcu žalobkyne, konateľku žalovaného, právneho
zástupcu žalovaného, svedkov, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav
vo veci.
7. Zástupca žalobkyne trval na žalobe a žiadal súd, aby žalobnému návrhu súd vyhovel. Poukázal na

neplatnosť výpovede z dôvodu nevymedzenia skutkového tvrdenie s poukazom na § 61 ods. 2 ZP a
s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/124/2010, v zmysle
ktorého vyplýva, že zamestnávateľ musí skutkovo výpoveď vymedziť tak, aby dodatočne nemohol meniť
skutkový dôvod výpovede. Okrem toho v prípade žalobkyne mala platiť trojmesačná výpovedná lehota
a nie žalovaným vymedzená dvojmesačná výpovedná doba vzhľadom na odpracované roky žalobkyne

u žalovaného.
8. Právny zástupca žalobkyne poukázal na podľa jeho názoru dve rôzne verzie zápisnice z 19. marca
2013 a mal za to, že došlo k falšovaniu dokumentov zo strany osôb podpisujúcich tieto dokumenty.
Okrem toho namietal pravosť podpisov osôb na údajnej výpovedi z pracovného pomeru na tej verzii,
kde má byť vyznačené, že žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď. Konkrétne namietal podpis Ruženy

Ladzianskej.
9. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobkyňa 19. marca 2013 odmietla prevziať výpoveď z
dôvodu, že sa musí poradiť so svojim manželom, ktorý je právnikom. Na základe uzavretej pracovnej
zmluvy z 26. apríla 2012 platí pre žalobkyňu dvojmesačná výpovedná doba. Žalovaný žalobkyni umožnil
pracovať do konca júna 2013. Podľa § 63 ods. 1 ZP zamestnávateľ si musí splniť ponukové miesto,

avšak ak ho nemá, túto povinnosť si splniť nemôže. Pred výpoveďou si žalovaný splnil všetky povinnosti,pretože zasadala zamestnanecká rada o skončení pracovného pomeru, výpoveď bola prejednaná so
žalobkyňou, znížila stav pedagogických zamestnancov na základe rozhodnutia č. 1/2013 o organizačnej
zmene.

10. Žalobkyňa podaním z 18. februára 2016 spochybnila tvrdenie žalovaného, že nemá možnosť ju
zamestnať, pretože žalovaný prijal od septembra 2013 učiteľku slovenského jazyka, ktorá pred tým
učila na základnej škole, takže nemá skúsenosti s vyučovaním na strednej škole. Na koniec menovaná
bola prepustená a od septembra 2014 bola prijatá ďalšia učiteľka na vyučovanie slovenského jazyka a
literatúry a nemeckého jazyka. Okrem toho súdu predložila Pamätný list z 31. marca 2009, ktorý dostala

od predsedu Trnavského samosprávneho kraja za mimoriadne výsledky a obetavú prácu pri výchove
a vzdelávaní mladej generácie.
11. Štatutárna zástupkyňa žalovaného potvrdila, že pred výpoveďou podala žiadosť o prerokovanie
výpovede zamestnaneckej rade, ktorá žiadosť riaditeľky prerokovala na zasadnutí 18. marca 2013.
Ešte pred tým 15. marca 2013 vydala rozhodnutie č. 1/2013 o organizačnej zmene zníženia stavu
pedagogických zamestnancov - učiteľov nemeckého jazyka s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce

podľa zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Výpoveď bola prejednaná zo strany
zamestnávateľa 19. marca 2013. Žalobkyňa ťažko znášala prejednanie výpovede, ktorú si odmietla
prevziať s tým, že výpoveď musí prejednať so svojim manželom, z ktorého dôvodu sa dohodli tak, že ak
do druhého dňa si neprevezme výpoveď tak jej bude zaslaná poštou. Žalobkyňa z dôvodu, že mala na
starosti štvrtákov chcela pracovný pomer ukončiť k 30. júnu, čo jej bolo zo strany žalovaného umožnené.

Ďalej potvrdila, že zápisnica z prerokovania výpovede bola vypracovaná v deň prejednania. Žalobkyňa
odmietla prevziať výpoveď, pričom o následkoch odmietnutia výpovede bola žalobkyňa poučená. O
existencii zápisnica mala žalobkyňa vedomosť a mohla do nej nahliadnuť na sekretariáte.
12. Svedkyňa T. R. od roku 1971 do roku 2017 pracovala u žalovaného vo funkcii mzdovej účtovníčky.
Pri prerokovaní výpovede žalobkyni okrem nej bola prítomná pani V. a Ing. V.. Po doručení výpovede

žalobkyňasarozplakalaažiadala,abyjejvýpoveďdoručilidomov,čoajrealizovala.Potvrdilasvojpodpis
na výpovedi v časti odmietnutia prevzatia výpovede žalobkyňou. Žalobkyňa bola poučená o následkoch
odmietnutia prevzatia výpovede. Zápisnicu napísala pani riaditeľka so svojou sekretárkou. Potvrdila, že
bolaprítomnáajnazamestnaneckejrade,pričomzápisnicuzprerokovaniapodpísala.Bolaoboznámená
s obsahom zápisnice, pričom sa vyhotovovali aj prezenčné listiny a že pani S. bola prítomná pri

prerokovaní zápisnice z prejednania skončenia pracovného pomeru z 19. marca 2013. Žalovaný okrem
žalobkyni prepustil aj ďalších zamestnancov, a to Ing. D. a Ing. W.. K výpovedi zamestnancov došlo
z toho dôvodu, že Trnavský samosprávny kraj oznámil riaditeľke žalovaného znižovanie počtu žiakov,
na základe ktorého oznámenia došlo k znižovaniu počtu učiteľov. Podklady pre prerokovanie veci boli
pripravené vopred a zápisnice sa napísali po prerokovaní výpovede. Uviedla, že žalobkyňa vyučovala

slovenský a nemecký jazyk. V školskom roku 2014/2015 nemecký jazyk vyučovala pani F.. V roku
2013/2014 neboli prijatí noví zamestnanci.
13. Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na výsluch svedkyne V., ktorá mala byť
vypočutá na okolnosti odmietnutia prevzatia výpovede, okolnosti spojené s touto výpoveďou, či došlo
k prerokovaniu výpovede, či sa nachádza podpis svedkyne na výpovedi, teda na okolnosti, ktoré

potvrdzovala svedkyňa T. R., to znamená na okolnosti, ktoré mal súd preukázané výpoveďou svedkyne
R..
14. Na základe zisteného skutkového stavu vo veci, súd vec právne uzatvára:
15. Podľa § 43 ods. 1, 2 ZP pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie

pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
16. Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie
štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako
požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho
orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho

zvolení alebo vymenovaní.
17. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, b/, c/ d/ ZP v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so
zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec
prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené
miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

18. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,
ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorýje agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na
skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný
pomer na určitú dobu.

19. Podľa § 63 os. 2 písm. a/ ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď
z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred
uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé
plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý
možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca

ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu
práce.
20. V danom prípade predmetom konania bola určovacia žaloba o určenie, že výpoveď daná žalovaným
žalobkyni je neplatná a o náhradu mzdy. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že žalobkyni vznikol pracovný pomer u žalovaného pracovnou zmluvou z 20. júla 1982 od 1. augusta
1982 ako učiteľka na dobu neurčitú. Strany 23. apríla 2012 podľa § 60 ZP uzavreli dohodu o rozviazaní

pracovného pomeru založený pracovnou zmluvou 1. augusta 1982 s tým, že pracovný pomer bol
skončený 30. apríla 2012. Následne strany uzavreli pracovnú zmluvu č. XXX/XXXX 26. apríla 2012
s nástupom do práce 1. mája 2012 ako pedagogický zamestnanec - učiteľka slovenského jazyka a
literatúry a nemeckého jazyka na dobu neurčitú.
21. Žalovaný žalobkyni 19. marca 2013 doručil osobne výpoveď z pracovného pomeru v súlade s

ustanovením § 63 ods. 1 písm. b/ ZP a § 63 ods. 2 písm. a/ ZP nakoľko zamestnávateľ nemá možnosť
ju ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu
práce. Výpovedná doba je dvojmesačná a začína plynúť od 1. apríla 2013 a pracovný pomer končí
31. mája 2013, ktorý je posledným dňom pracovného pomeru. Skončenie pracovného pomeru bolo 18.
marca 2013 prerokované so zástupcami zamestnancov. Žalobkyňa si 19. marca 2013 odmietla prevziať

výpoveď z dôvodu, že sa musí poradiť so svojim manželom a výpoveď, aby jej bola zaslaná domov
poštou. Žalobkyňa tvrdila, že neodmietla prevziať výpoveď a že výpoveď z pracovného pomeru, ktorú
predložil žalovaný do spisu je doplnený o podpisy svedkov Ľ.L. V., Q. V. P. T. R.. Žalobkyňa popierala
pravosť zápisnice z prejednávania skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ďalej že
nebola poučená o následkoch odmietnutia prevzatia výpovede. Tvrdenia žalobkyne vyvrátila bývalá

riaditeľka žalovaného a svedkyňa T.Z. R., ktoré potvrdili, že pred výpoveďou zasadala zamestnanecká
rada 18. marca 2013, ktorá prerokovala skončenie pracovného pomeru, následne 19. marca 2013
výpoveď žalobkyne bol prerokovaný so žalobkyňou, kedy bola aj poučená o následkoch odmietnutia
prevzatia výpovede s tým, že po prejedaní skončenia pracovného pomeru riaditeľka školy so svojou
sekretárkou vyhotovili zápisnicu z prejednania a žalobkyni doručila riaditeľka školy výpoveď, ktorú

žalobkyňa odmietla prevziať a s riaditeľkou školy sa dohodli tak, že žalobkyni doručia výpoveď poštou,
pretože sa žalobkyňa musí poradiť doma so svojim manželom, ktorý je právnikom. Účinky doručenia
výpovede nastali dňom doručenia výpovede, to znamená 19. marca 2013. Nakoniec riaditeľka so
žalobkyňou sa dohodli, že žalobkyňa môže pracovať do konca júna 2013 z dôvodu, že žalobkyňa mala
na starosti žiakov štvrtého ročníka.

22. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Strany tvrdili rôznu
dĺžku výpovednej doby s tým, že žalobkyňa tvrdila, že výpovedná lehota je trojmesačná a žalovaný
hovoril o dvojmesačnej výpovednej dobe. Z pracovných zmlúv mal súd za preukázané, že pracovný

pomer žalobkyni u žalovaného vznikol 20. júla 1982 aj keď je pravdou, že tento skončil dohodou 30.
apríla 2012, avšak ešte pred skončením pracovného pomeru strany uzavreli 26. apríla 2012 novú
pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s nástupom do práce 1. mája 2012, teda bezprostredne po skončení
predchádzajúceho pracovného pomeru, ktorý skončil 30. apríla 2012. Pri stanovení výpovednej lehoty
žalovaný mal postupovať podľa § 62 ods. 5 ZP, podľa ktorého do doby trvania pracovného pomeru

podľa ods. 3, 4 ZP sa započítava aj doba trvania opakovane uzavretých pracovných pomerov na dobu
určitú u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú. Zákonodarca v citovanom
ustanovení hovorí u pracovnej dobe uzavretej na dobu určitú, čo síce nie je prípad žalobkyne, ktorá
mala uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú, ale podľa názoru súdu je možné na tento prípad
aplikovať predmetné ustanovenie s poukazom na § 110 ods. 2 ZP, v zmysle ktorého za nepretržité

trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a bezprostredne
nadväzujúci vznik nového pracovné pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi.
23. Vzhľadom na hore uvedené súd uzatvára, že výpovedná doba začala plynúť 1. apríla 2013 a
pracovný pomer skočil 31. mája 2013. Nasledujúcim dňom začala žalobkyni plynúť dvojmesačná lehotana podanie žaloby o neplatnosť výpovede. Žalobkyňa žalobu na súd podala 30. júla 2013 osobne, teda
v lehote.
24. Žalobkyňa žalovanému oznámila 29. mája 2013, že trvá na ďalšom zamestnávaní, pretože považuje

výpoveď za neplatnú.
25. Žalovaný so žalobkyňou rozviazal pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/
ZP v súlade s § 63 ods. 2 písm. a/ ZP, ktorý je známy pod názvom výpoveď pre organizačné
zmeny. Súdna prax stanovuje základné predpoklady platnosti výpovede z dôvodu organizačných
zmien: vydanie rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, prijaté rozhodnutie o organizačnej

zmene musí sledovať uznesený cieľ zmenou úloh, technického vybavenia, znížením zamestnancov s
cieľom zvýšenia efektívnosti práce, či inú organizačnú zmenu, nadbytočnosť zamestnanca, súvislosť
medzi nadbytočnosťou zamestnanca a podstúpenou organizačnou zmenou. Prijatie rozhodnutia o
organizačných zmenách je základom pre platnosť výpovede. Rozhodnutie vykonáva zamestnávateľ,
podpisuje ho osoba oprávnená konať v jeho mene a obsahuje dátum prijatia a dátum, od ktorej
organizačná zmena začína platiť. Dátum podpisu organizačnej zmeny musí byť skorší ako výpoveď.

26. V danom prípade žalovaný prijal Rozhodnutie č. 1/2013 o organizačnej zmene zníženia stavu
pedagogických zamestnancov - učitelia nemeckého jazyka 15. marca 2013. Rozhodnutie je podpísané
štatutárnym zástupcom žalovaného, datované dátumom 15. marca 2013. Z rozhodnutia je zrejmé, že
k zníženiu stavu pedagogických zamestnancov sa pristúpilo z dôvodu zníženia počtu žiakov, z ktorého
dôvodu je potrebné a nutné prepustiť dve učiteľky z dôvodu zefektívnenia práce, a preto je potrebné

už v tomto školskom roku 2012/2013 prepustiť dve učiteľky nemeckého jazyka postupne. V rozhodnutí
nie je uvedený dátum od kedy má táto organizačná zmena platiť. Písomné rozhodnutie zamestnávateľa
by malo obsahovať v prílohe aj novú organizačnú štruktúru, ktorá berie do úvahy aj zrušené pracovné
miesta. Štatutárny zástupca sa skutočnosťami uvedenými v tomto bode / 26 / neriadil, pretože v
rozhodnutí uviedol len, že sa znižuje počet žiakov, potreba prepustenia dvoch učiteľov nemeckého

jazyka, došlo k odporučeniu prepustenia žalobkyne, ktorej nebude potrebné vyplatiť odstupné ani
odchodné, pričom nie je možné jej ponúknuť ani prácu na kratší pracovný čas, nakoľko mala už teraz
znížený počet hodín. Súd v rozhodnutí postráda predovšetkým sledovanie uzneseného cieľa zmenou
úloh a technického vybavenia. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný prijal v novom školskom roku ďalšieho
učiteľa, ktoré tvrdenie žalovaný poprel. Na základe rozhodnutia zasadala zamestnanecká rada pri OA

Sereď 18. marca 2013 , ktorá prerokovala skončenie pracovných pomerov u Mgr. V. S. a žalobkyni.
Z prejednania skončenia pracovného pomeru bola vyhotovená zápisnica 19. marca 2013, z ktorej je
zrejmé, že žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď a bola poučená o následkoch odmietnutia výpovede.
Právne účinky doručenia výpovede nastanú aj vtedy, ak ju zamestnanec odmietne prijať.
27. Ak zamestnávateľ so zamestnancom neplatne skončí pracovný pomer okamžite a ak zamestnanec

oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer trvá aj naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy v prípade, že mu
neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy. Táto náhrada mu patrí vo výške priemerného zárobku
odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní až do času, keď mu
zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo do času, keď skončí pracovný pomer. Táto náhrada

nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ
neumožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy, ale má charakter satisfakcie
voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne skončil pracovný pomer so zamestnancom / uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. mája 2019 sp. zn. 3Cdo/36/2019.
28. Pri určení neplatnosti výpovede súd sa riadil ustanovením § 61 ods. 2 ZP, z ktorého vyplýva, že

dôvod výpovede sa musí vo výpovedi vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Výpovedný dôvod, ktorý uplatňuje zamestnávateľ, treba uviesť tak, aby
bolo zrejmé, aký je skutočný dôvod výpovede. Výpovedný dôvod je skutkovo vymedzený vo výpovedi
nezameniteľným spôsobom iba vtedy, ak sú vo výpovedi skutkové okolnosti výpovedného dôvodu
uvedené tak, že vo svojom súhrne tvoria skutok nezameniteľný s inými skutkami. V danom prípade

skutok vôbec nebol konkretizovaný. Nedostatočná konkretizácia výpovedného dôvodu môže ovplyvniť
aj platnosť výpovede z dôvodu neurčitosti, čo je aj týmto prípadom. Žalovaný pri výpovede sa obmedzil
len na uvedenie paragrafu, ale dôvod výpovede vôbec skutkovo nevymedzil. V prípade výpovede z
organizačnej zmeny je potrebné riadne skutkovo vymedziť výpovedný dôvod a bolo by žiadúce, aby
žalovaný presne aj citoval, resp. aby súčasťou výpovede bolo aj rozhodnutie o organizačných zmenách,

zápisnica o prerokovaní výpovede so zamestnaneckou radou, ktoré listiny žalobkyňa spochybňovala.
29. Podľa názoru súdu výpoveď ako jednostranný právny úkon je absolútne neplatný. Žalobkyňa má
právo na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1, 2 ZP. Podľa § 134 ods. 2 ZP rozhodujúcim obdobím pre
výpočet priemernej mesačnej mzdy je kalendárny štvrťrok predchádzajúceho štvrťroku, teda mesiacovapríl, máj, jún 2013. Žalobkyňa v tomto období podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne mala hrubý príjem
vo výške 1 822,58,-Eur / 604,72,-Eur + 609,74,-Eur + 608,12,-Eur /, náhradu za dovolenku vo výške
465,07,-Eur / 267,20,-Eur + 146,73,-Eur + 51,14,-Eur / s počtom odpracovaných hodín 217,15 / 53,18

+ 75,34 + 88,63 /. Priemerná hodinová mzda: 1 822,58 - 465,07 / 217,15 = 6 2515. Priemerný počet
pracovných hodín v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca: priemerný
počet dní v roku: 365,25 dňa, priemerný počet týždňov v roku: 365,25 dňa : 7 dní = 52,179 týždňa,
priemerný počet týždňov v roku na jeden mesiac: 52,179 : 12 mesiacov = 4,384 týždňa, týždenný
pracovný čas: 37,50 hod., úväzok žalobkyne: 59,09 %, priemerný týždenný pracovný čas žalobkyne:

37,50 x 59,09 % / 100 = 22,16 hod. Priemerný mesačný zárobok: 6,2515,-Eur x 22,15 hod. x 4,
348 týždňov = 602,07,-Eur. Žalobkyňa žiadala priznať náhradu mzdy vo výške 21 674,52,-Eur za
obdobie 36 mesiacov / 36 x 602,07,-Eur /. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil výpočet zárobku
žalobkyne ani jeho výšku a ani nežiadal znížiť , prípadne nepriznať náhradu mzdy. Žalovaný dôvody
na zníženie alebo nepriznanie za čas presahujúci 12 mesiacov netvrdil, z ktorého dôvodu súd nemohol
pristúpiť ku kráteniu náhrady mzdy. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala na

pojednávaní 7. marca 2019 / č. l. 159 /, aby súd za účelom doplnenia dokazovania sa obrátil na Sociálnu
poisťovňu, či žalobkyňa vykonávala inú prácu v rozhodnom období alebo nie, ale žiadosť na zníženie
alebo nepriznanie mzdy žalovaná súdu nepredložila počas celého konania. Žiadosť zamestnávateľa o
zníženie, prípadne o nepriznanie náhrady mzdy predstavuje z procesného hľadiska obranu proti žalobe,
ktorou sa zamestnanec domáha zaplatenia náhrady mzdy podľa § 79 ods. 2 ZP. Náhrada mzdy môže

byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov, ktoré súd žalobkyni priznal.
30. Rozsah nároku na náhradu mzdy závisí od toho, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi svoje
rozhodnutie, aby ho ďalej zamestnal. Nárok na náhradu mzdy trvá až do času, kedy mu zamestnávateľ
umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému rozviazaniu pracovného pomeru. Náhrada
mzdy sa môže priznať len vtedy, ak je splatná v čase vydania súdneho rozhodnutia. Náhrada mzdy

pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru nemá charakter ekvivalentu / náhrady / mzdy, ale má
charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi.
31. Súd žalobkyni priznal úrok z omeškania, ktorý súd určil vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska ku dňu začatia plynutia lehoty, v ktorej bol žalovaný v omeškaní
s plnením splatnej pohľadávky / vo výške 5 % / od 8. augusta 2013 z dôvodu, že žalobkyňa do konca

mesiaca jún pracovala u žalovaného, mzda jej bola riadne vyplatená v mesiaci júl a nasledujúcim
mesiacom sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením mzdy / za každý mesiac zo sumy 602,07,-Eur
až do 8. júla 2016 do zaplatenia /. Súd žalobkynipriznal úroky z omeškania v zmysle enunciátu rozsudku.
32. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s
nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,
pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán /
porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a

pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak
nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
33. Z hore uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala plný úspech
v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania

rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.