Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/137/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917010434
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6917010434.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému F.. S. S., na verejnom zasadnutí dňa
26. februára 2020, pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Slavoja Sendeckého a
JUDr. Mária Šuleja, o odvolaní obžalovaného F.. S. S., proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
zo dňa 05.06.2019, sp.zn. 4T/80/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného F.. S. S. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota uznal obžalovaného F.. S. S. rozsudkom zo dňa 05.06.2019 sp.zn.
4T/80/2017 vinným zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1
písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
akoI.Pozemkovéhoalesnéhoodboru,OkresnéhoúraduRimavskáSobotasrozhodujúcouprávomocou

ako orgán štátnej správy na úseku poľovníctva, neoprávnene a bez zákonných dôvodov v rozpore s §
16 ods. 1, 2 Zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, opakované žiadosti Poľovníckeho združenia A. N. o
zaevidovanie zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru A. N., poľovná oblasť N V. N. z 02.12.2014,
16.02.2015 a 29.05.2015, ktorú odporučili zaevidovať po preskúmaní vybavujúci pracovnici vysunutého
pracoviska v V., túto nezaevidoval, aby tak umožnil konkurenčnej poľovníckej organizácii Poľovnícka
organizácia O. A. zvolať nové zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov dňa 13.05.2015 v E., ktoré

však v rozpore s § 5 ods. 3 Zákona č. 274/2009 Z. z. zvolali vlastníci AT Agroturiec, s.r.o. Rožňava a PM,
s.r.o. Bratislava - Petržalka s celkovým podielom len 16,8974 % z celkovej výmery poľovných pozemkov,
v dôsledku čoho nebolo uznášania schopné, na čo ho upozornil v žiadosti o nezaevidovanie zmluvy
o užívaní poľovného revíru v prospech poľovníckej organizácie O. A. z 21.05.2015 F.. V. E., napriek
tomu však následne na základe žiadosti o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru v prospech
Poľovníckej organizácie O. A. dňa 22.06.2015 pod č. OÚ- RS-PLO-2015/01123-002FL zaevidoval túto

zmluvu v prospech Poľovníckej organizácie O. A., E. XXXX, Y., na 10 rokov s účinnosťou od 22.0 6.2015,
čím neoprávnene uprednostnil Poľovnícku organizáciu O. A. na úkor Poľovníckeho združenia A. N..
Za to obžalovanému uložil podľa § 326 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zákona trest odňatia slobody vo výmere dva roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona obžalovanému
výkon takto uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu
určil skúšobnú dobu na dva roky. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti

vykonávať funkciu v štátnej službe vo výmere päť rokov.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný
F.. S. S., a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 05.06.2019
a toto následne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 14.10.2019.
Predovšetkým odvolateľ zvýraznil to, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie vo veci nie je
totožný so skutkom uvedený v obžalobe prokurátora, a to v rozpore s obsahom ust. § 234 ods. 1,2

Tr. zák. Pokiaľ mu bolo vznesené obvinenie, v konkrétnom uznesení sa uvádza, že v pozícii vedúceho
Pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Rimavská Sobota, so sídlom na ul. E. č, X, V.N. s rozhodovacou právomocou zastupujúci orgán štátnej správy na úseku poľovníctva podľa § 71
ods. 2 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z.z, o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
ako vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 74 a doplnení niektorých zákonov ako vecne a

miestne príslušný na konanie podľa § 74 ods. 2 písm. b/ zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov vedome, neoprávnene a bez zákonných dôvodov v rozpore
s ustanovením § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a to tým spôsobom, že
opakované žiadosti Poľovníckeho združenia A. N. so sídlom A. N. č, X o zaevidovanie zmluvy o užívaní

spoločného poľovného revíru A. N., poľovná oblasť N V. N. zo dňa 02,12.2014, 16,02.2015 a 29,05,2015
zámerne nevykonal, aby tak umožnil konkurenčnej poľovníckej organizácii zvolať nové zhromaždenie
vlastníkov poľovných pozemkov a následne podať rovnakú žiadosť o zaevidovanie ich zmluvy o užívaní
totožného poľovného revíru, pričom obvinený dňa 22.06.2015 vykonal evidenciu zmluvy pre Poľovnícku
organizáciu O. A., E. XXXX, Y. na 10 rokov s účinnosťou odo dňa jej evidencie od 22.6,2015 pod číslom
OU-RS-PLO-2015/0Í1123-002FL a to napriek písomnej žiadosti tajomníka PZ A. N. - F., V. E., H. XXXX/

XX, V. o nezaevidovanie zmluvy o užívaní PR A. N. v prospech PO O. A. doručenej OÚ V. N. dňa
21,05.2015 pre podozrenie na nesplnenie zákonných podmienok na zvolanie valného zhromaždenia
konaného dňa 13.05.2015, čím obvinený neoprávnene uprednostnil PO O. A. na úkor PZ A. N..
Naproti tomu však v uznesení o vznesení obvinenia absolútne sa nekonštatuje skutočnosť, ktorá
je uvedená v obžalobe, časť, kde sa cituje že opakované žiadosti odporučili zaevidovať vybavujúci

pracovníci vysunutého pracoviska v V., toto nezaevidoval, aby tak umožnil konkurenčnej poľovníckej
organizáciiPoľovníckaorganizáciaO.A.zvolaťnovézhromaždenievlastníkovpoľovnýchpozemkovdňa
13.5.2015 v E., ktoré však v rozpore so zákonom 274/2009 zvolali vlastníci AT Agroturiec, s.r.o. Rožňava
a PM s.r.o., Bratislava - Petržalka s celkovým podielom len 16,8974 % z celkovej výmery poľovných
pozemkov, v dôsledku čoho nebolo uznášaniaschopné, na čo ho upozornil v žiadostí o nezaevidovanie

zmluvy o užívaní poľovného revíru v prospech poľovníckej organizácie O. A. z 21.5,2015 F.. V. E. atď.
Nie je daná totožnosť skutku, pretože v uznesení o vznesení obvinenia je doslova uvedené, že F.. V.
E. v písomnej žiadosti uviedol, aby nebola evidovaná zmluva o užívaní PR A. N. v prospech PO O.
A. doručenej OÚ Rimavská Sobota 21.5.2015 pre podozrenie na nesplnenie zákonných podmienok
na zvolanie VZ konaného dňa 13.5.2015, čím obvinený neoprávnene uprednostnil PO O. A. na úkor

PZ A. N.. V obžalobe prokurátora je pritom uvedené, že umožnil konkurenčnej poľovníckej organizácii
PO O. A. zvolať nové zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov dňa 13.5.2015 v E., ktoré však
v rozpore s § 5 ods. 3 Zákona č. 274/2009 Z. z. zvolali vlastníci AT Agroturiec, s.r.o. Rožňava a PM
s.r.o, Bratislava - Petržalka s celkovým podielom len 16,8974 % z celkovej výmery poľovných pozemkov,
v dôsledku čoho nebolo uznášaniaschopné, na čo ho upozornil v žiadosti o nezaevidovanie zmluvy o

užívanie poľovného revíru v prospech poľovníckej organizácie O. A. z 21.5,2015 F.. V. E., napriek tomu
však následne na základe žiadosti o zaevidovanie zmluvy o užívanie poľovného revíru v prospech PO O.
A. dňa 22.6.2015 pod č. OU-RS-PLO-2015/01123-0Q2FL zaevidoval túto zmluvu v prospech PO O. A..
Okresnýsúdsaabsolútnenevysporiadalsjehonávrhom,atorešpektovaniezásadyprincípuultimaratio,
ktorázásadasaodrazilaprávenarozhodnutíOkresnejprokuratúryvRevúcej,č.k.Pd37/15/6608zodňa

27.10.2015. Tento princíp spočíva v povinnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní dať prednosť
uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy pred postihom páchateľa pomocou noriem
trestného práva. Princíp ultima ratio plní tiež funkciu subsidiárnu, ktorá spočíva v tom, že trestnoprávne
normy majú byť používané len pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do
úvahy, alebo ich využitie je zjavne neúčelné. Trestné právo a trestnoprávnu kvalifikáciu určitého konania,

ktoré má súkromnoprávny základ, ako trestného činu je potrebné považovať za ultima ratio, teda za
krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t.j, z hľadiska ochrany
základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci ochranu
práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na
individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu, je

však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je
ochrana prevažne celospoločenských hodnôt, a nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca,
ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. Trestné stíhanie nie je namieste ak sa konanie
obvineného výhradne pohybovalo v rovine občianskoprávnych vzťahov. Určité zlyhanie či nedostatočná
účinnosť zákonných nástrojov slúžiacich k faktickému výkonu právoplatných a vykonateľných súdnych

rozhodnutí nemôže viesť k tomu, aby tieto opatrenia boli nahradzované, čí doplňované prostriedkami
trestného práva. V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu
subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku
trestnoprávnej zodpovednosti, respektíve ak nie sú tieto predpoklady celkom nespochybniteľné zistené.V súvislosti s aplikáciou princípu ultima ratio poukázal odvolateľ aj na judikatúru Ústavného súdu
SR, ktorý v náleze zo dňa 1.4.2009, sp. zn. I. US 402/2008 (bod 33) vyslovene uviedol, že trestné
pravo (trestný čin) s trestnoprávnou kvalifikáciou určitého konania, ktoré má súkromnoprávny základ,

je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný prostriedok, ktorý má význam celospoločenský. V
zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca
v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby
strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Ďalej uviedol že je neprijateľné, aby túto
ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktoré nemajú za úlohu ochraňovať priamo

či nepriamo nejaké subjektívne práva jednotlivcov, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej
sfére, Ústavný súd ďalej uviedol, že v právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie
slúžili práve na uspokojovanie subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú okrem toho
splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, resp., ak nie sú tieto predpoklady
nespochybniteľné zistené. Ďalej odvolateľ zvýraznil obsah rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 23.11,2017, č. k. 24S/44/2016, ktoré mu dalo absolútne za pravdu v jeho rozhodnutí o evidencii

zmluvy, lebo krajský súd na základe podanej žaloby účastníkov konania a to žalobcov: 1/ F.. S. K.,
bytom P, O. XXX/XX, V. a spol. (na 7/ Poľovnícka organizácia O. A.) proti žalovaným: 1/ Okresný úrad
Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, 2/ Okresný úrad Rimavská Sobota, pozemkový a lesný
odbor a spol. rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného 1/ Okresného úradu Banská Bystrica, sp. zn. OU-
BB-OOP4-2016/002640 zo dňa 27. januára 2016 zrušil a vec vrátil žalovanému 1/ na ďalšie konanie.

Opatrenie žalovaného 2/ Okresný úrad Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor sp. zn. OÚ-RS-PLO
2016/004866-001 zo dňa 17. februára 2016 zrušíl a vrátil žalovanému 2/ na ďalšie konanie. Rozhodnutie
vydané Okresným úradom Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor pracovisko Revúca zo dňa
17.7.2018 ohľadom evidencie zmluvy o užívaní podobného revíru A. N. rozhodol tak, že zaevidoval dňa
17.7.2018, a to podľa § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru

A. N. uzatvorenú podľa §13 ods. 1 písm. b Zákona o poľovníctve medzi poľovníckou organizáciou O.
A., E. XXXX Y. F.: XX XXX XXX a vlastníkmi poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru A.
N., zastúpenými splnomocnencami V.. K. H., F.. S. K. a M. K. obaja bytom v V. schválení vlastníkmi
poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru A. N. uskutočneného 13.5.2015 v priestoroch
v spoločnosti PM s.r.o. hospodársky dvor E.. Okresný úrad teda potom, čo mu bol doručený rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 245/44/2016 právoplatný dňa 19.2.2018 (doručený OÚ dňa
17.1.2018) rozhodol tak, ako rozhodol on a teda jeho argumentácia už počas prípravného konania, ktorá
nebola prokurátorom akceptovaná mu absolútne dala za pravdu. Okresný úrad musel skúmať a to podľa
rozsudkukrajskéhosúdu,čibolipodmienkyevidenciesplnené.Muselskúmať,čiprebehlozhromaždenie
vlastníkov podľa § 5 Zákona o poľovníctve, ďalej či bolo zhromaždenie vlastníkov zvolané oprávnenou

osobou a či boli splnené podmienky zvolania ako aj to, či osoby, ktoré sa ho zúčastnili sú alebo nie sú
skutočne vlastníkmi spoločného poľovného revíru a tiež to, akým počtom hlasom disponujú. Okresný
úrad posudzoval, či boli preložené listiny podľa § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve či bola predložená
zmluva medzi vlastnými spoločného revíru na jednej strane a organizáciou, ktorá môže byť užívateľom
poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 na strane druhej. Skúmal či predložená notárska zápisnica má

ako prílohu listinu prítomných a či notárska zápisnica osvedčila priebeh zhromaždenia, či boli splnené
podmienky splnené zvolania.
Okresný úrad zistil, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru
A. N. na deň 13.5.2015 zvolali podľa § 5 ods. 3 Zákona o poľovníctve zvolávatelia, ktorí na základe
vlastníckeho práva a plných moci zastupujú viac ako jednu tretinu vlastníkov poľovných pozemkov

začlenených do poľovného revíru A. N.. Okresný úrad skúmal aj obsah tejto notárskej zápisnice o
priebehu valného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíry A. N. konaného
13. mája 2015 v E. skúmal regurélnosť konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, a to
o účastníkoch zhromaždenia o uznášania schopností zhromaždenia ako aj o splnomocnení zástupcov
na uzatvorenie zmluvy o užívaní poľovného revíru Okresný úrad zistil, že vlastníci ktorí hlasovali za

uzatvorenie zmluvy a splnomocnenie na jej uzatvorenie sú vlastníkmi poľovných pozemkov s výmerou,
ktorá presahujú 50 percent výmery poľovných pozemkov v poľovnom revíry A. N.. K tomu to je
potrebné uviesť, že okresný úrad z dôvodu presnej identifikácie vlastníkov poľovných pozemkov a k
ním deklarovaných výmer poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru A. N., ku ktorým boli
uplatnené hlasovacie práva práve na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov dňa 13.5.2015

požiadal o súčinnosť Okresný úrad Revúca, katastrálny odbor a vychádzal teda z týchto identifikácii
vlastníkov poľovných pozemkov. Na pojednávaní F.. X. jasne rozhodol, že toto rozhodnutie vychádza z
tých istých podkladov, ktoré mal k dispozícii obžalovaný, teda notárska zápisnica, listina prítomných zo
zhromaždenia vlastníkov zo dňa 13.5.2015 a žiadosť dňa 12.6.2015.VďalšejčastiodvolaniaobžalovanýzvýraznilobsahustanoveníZákonaopoľovníctveč.274/2009Z.z.,a
to§11ods.1,§13ods.1,ods.5,§14ods.1,2,3a§16ods.1,2.Vychádzajúczobsahutýchtoustanovení
sú podmienkami, za splnenia ktorých je možné evidovať zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru:

1/ na predmetný poľovný revír nie je zaevidovaná žiadna zmluva, 2/ o využití práva poľovníctva v
spoločnom poľovnom revíri rozhodli jeho vlastníci postupom podľa § 5, 3/ ide o zmluvu uzatvorenú medzi
vlastníkmi spoločného poľovného revíru na jednej strane a osobou uvedenou pod písmenom a) alebo
b) alebo c) alebo d) v § 13 ods. 1, na strane druhej. 4/ Ide o zmluvu, ktorú za vlastníkov spoločného
poľovného revíru podpísali vlastníci vlastniaci viac ako polovicu výmery poľovných pozemkov v revíre

prostredníctvom zástupcov splnomocnených na uzatvorenie zmluvy na zhromaždení vlastníkov podľa §
5. 5/ Zmluva má náležitosti uvedené v § 14 ods. 3. 6/ Žiadosť o evidenciu zmluvy obsahuje ako povinnú
prílohunotárskuzápisnicuopriebehuzhromaždenia,pričomnotárskazápisnicaobsahujeprílohu,ktorou
je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v citovanom § 5. Vo výroku rozsudku okresného súdu
je uvedené, že on nezaevidoval zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru A. N. z 2.12.2014,
16.2.2015 a 29.5.2015, ktorú odporučili zaevidovať vybavujúci pracovníci vysunutého pracoviska v V.,

a z dokazovania, ktoré bolo vykonané kde je jasné, že:
- žiadosť Poľovníckeho združenia A. N. zo dňa 2.12.2014 bola vybavená dňa 16.2.2015 nezaevidovaním
z dôvodu platnosti pôvodných zmlúv, ktoré platili do 31.5.2015,
- žiadosť Poľovníckeho združenia A. N. zo dňa 16.2.2015 nebola zaevidovaná z dôvodu platnosti
pôvodných zmlúv do 31.5,2015 ktoré boli schválené za účinnosti zákona 23/1962 Zbierky o poľovníctve,

toto nezaevidovanie bolo odovzdané do poštovej prepravy dňa 29.5.2015, ale už 29.5.2015 bola
doručená posledná opakovaná žiadosť s tým že žiadosť 16,2.2015 nebola zaevidovaná, Z tohto vyplýva,
že informácia musela byť posunutá niektorým pracovníkom pobočky v V. a bol záujem niektorého
pracovníka v každom prípade evidovať túto zmluvu, hoci platili zmluvy ešte do 31.5.2015,
- žiadosť Poľovníckeho združenia A. N. zo dňa 29.5.2015 bola vybavená 19,6,2015 stým, že nemôže

byť zaevidovaná, čo bolo náležité odôvodnené s uvedením zákonných dôvodov tak aby to bolo
preskúmateľné súdom a toto nezaevidovanie vybavoval F.. X..
Platnosť týchto zmlúv, teda svedkami uvádzané ako staré zmluvy, ktoré boli uzavreté do 31.5.2015
nepopreli ani vypočutí svedkovia, pracovníci okresného úradu F.. Q. K., ktorý doslova uviedol na
pojednávaní, že pokiaľ boli podané žiadosti na evidencie zmlúv 2.12.2014, 16.2.2015 a 29.5.2015,

tieto nebolo možné evidovať, lebo platila stará zmluva. Toto potvrdil aj svedok F., S. Z., ako aj svedok
F.. P. X.. V súvislosti s evidenciou zmluvy je potrebné poukázať na prax, ktorá bola do mája 2016
a aj na stanovisko Generálnej prokuratúry Vl/3 Gd 103/16/1000-4 z 31. mája 2016, z ktorého okrem
iného vyplýva, že evidenčná povaha zmluvy je daná tým, že správny orgán pri zaevidovaní zmluvy o
užívaní poľovného revíru skúma len zákonom vymedzené formálne skutočnosti, pričom ako je

uvedené ďalej, platná právna úprava vo vzťahu k poľovníctvu vychádza z oddelenia súkromnoprávnej
roviny, reprezentovanej zmluvou o užívaní poľovného revíru od verejnoprávnej roviny, ktorú predstavuje
evidencia tejto zmluvy správnym orgánom. Písomná zmluva o postúpení užívania poľovného revíru
je prejavom vôle vlastníkov - spoluvlastníkov poľovných pozemkov o nakladaní s právom viažúcim
sa výlučne k vlastníctvu pozemkov tvoriacich poľovný revír. Zákonodarca jednoznačným spôsobom

stanovil podmienky, za ktorých sa zvoláva zhromaždenie, ako aj samotný jeho priebeh. Za účelom
správnosti a vierohodnosti priebehu, zhromaždenia upravil zákonnú podmienku, aby jeho priebeh bol
osvedčený notárskou zápisnicou, notárska zápisnica tvorí nedielnu súčasť žiadosti o evidenciu zmluvy.
Zmluva je svojou povahou jednoznačne súkromnoprávnym aktom, ktorý vyjadruje zmluvne vyjadrenú
vôľu jej účastníkov. Jej zmeny, doplnenia sú možné výlučne na. základe prejavu vôle účastníkov

zmluvy. Rovnako ako platnosť, tak aj neplatnosť zmluvy môže byť preskúmaná výlučne súdom, ale nie
správnym orgánom. V rozsudku okresného súdu sa nesprávne uvádza, že opatrenie Okresného úradu,
PozemkovéhoalesnéhoodboruRimavskáSobotavyhotovenépracoviskomV.zodňa22.6.2015bolona
základe podnetu fyzickej osoby napadnuté prokurátorom Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote, a to
protestom, lebo v skutočnosti to bola Okresná prokuratúra Revúca, ktorá podnet fyzickej osoby napadla

protestom a z tohto rozhodnutia Okresnej prokuratúry v Revúcej vyplýva, že nepovažovala za potrebné
začať vo veci trestné stíhanie a taktiež zaujala názor, že správny orgán vychádza pri zaevidovaní zmluvy
len z preverenia obsahu predloženej notárskej zápisnice. V odôvodnení sa súd opiera o rozhodnutie
Okresného úradu Banská Bystrica, pričom v čase rozhodnutia už toto rozhodnutie bolo zrušené a bolo
vydané konečné rozhodnutie, ktoré presne kopírovalo prvotné rozhodnutie obžalovaného. Pokiaľ sa

v odôvodnení rozsudku okresného súdu vychádza z listinného dôkazu, a to čestného vyhlásenia 18
vlastníkov poľovných pozemkov, začlenených do poľovného revíru A. N., z ktorého vyplýva, že v októbri
2014 podpísali plnomocenstvá Y. H. a F.. E. za účelom zastupovania vo veci užívania poľovného revíru
pre Poľovnícke združenie A. N., tak nešlo o 18 osôb, ale len o 13, lebo v zozname bolo 18, ale len 13sa malo podpísať, pričom aj toto bolo spochybnené výpoveďami svedkov, a to konkrétne I. K., ktorý na
pojednávaníprehlásil,žesanejednáojehopodpis,žeonsapodpisujeinakpomaďarskyaN.H.podpísal
syn,ataktoargumentovaťstýmtonezákonnýmlistinnýmdôkazomjezostranysúdunepatričné.Keďžev

uvedenom čestnom prehlásení podpísaní vlastníci uvádzajú, že v októbri 2014 podpísali plnomocenstvo
T. H. a R. E. a následne uvádzajú, že začiatkom roku 2015 (január-február) podpísali nájomné zmluvy
na poľnohospodársku pôdu s AT Agroturiec, v ktorých bolo uvedené, že AT Agroturiec je oprávnený
zastupovať vlastníkov v otázke výkonu práva poľovníctva, čo zákon č. 504/2003 Z. z. umožňuje. Týmto
čestným prehlásením vlastníci priznali, že rozhodovanie o výkone práva poľovníctva podpísali na jednej

strane H. a E. a na druhej strane AT Agroturiec.
Okresný súd ohľadom jeho viny zvýraznil výpovede svedkov, a to F.. V. E., ktorý bol oznamovateľom
uvedeného skutku jednak na Okresnej prokuratúre v Revúcej, ktorá podnet vybavila len protestom
a potom v V. N., a tu treba uviesť, že ani tento svedok neuplatňoval žiadnu náhradu škody, hoci v
odôvodnení rozsudku sa uvádza, že z jeho strany bola uplatnená náhrada škody vo výške 11 398,-
Eur. Z listu Z.. Z. K., generálneho riaditeľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej

republiky vyplýva, že podľa § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je poľovnícka organizácia právnická osoba
zriadená podľa zákona o poľovníctve, ktorá je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia
zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov a iné fyzické
osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva.

Zisk ako účtovnú kategóriu (kladný hospodársky výsledok) môže poľovnícka organizácia dosiahnuť
výlučne z poľovníckej činnosti, t j. z chovu a lovu poľovnej zveri. Okresný úrad zaeviduje zmluvu o
užívaní poľovného revíru v súlade s § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Na základe § 16 ods. 2 zákona
o poľovníctve okresný úrad zmluvu nezaeviduje, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná
iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitostí podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so

subjektom podľa § 13 ods. 1. V tomto prípade nemôže nerealizovaním odstrelu vzniknúť škoda inej
poľovníckej organizácii. Pokiaľ okresný súd jeho vinu oprel o ďalšie výpovede svedkov a to pracovníkov
Okresného úradu Rimavská Sobota F.. S. Z., F.. P. X. a F.. Q. K., tak ani jeden z týchto svedkov
sa nevyjadril v tom zmysle, že by on zneužil svoje postavenie, pričom všetci uznali, že pri podávaní
žiadostí na evidenciu zmlúv zo strany Poľovníckeho združenia A. N., tak ako je to uvedené vo výroku

rozsudku nebolo to možné, pre existenciu starých zmlúv. Svedok F.. K. sa jasne vyjadril na hlavnom
pojednávaní, že staré zmluvy museli byť ukončené zákonne jedine tak, že sa ukončia s každým
jednotlivým vlastníkom, s ktorým bola táto zmluva uzavretá, čo sa neuskutočnilo. Svedok F.. K. potvrdil,
že do februára 2016 bola jednoznačná prax taká, že vždy sa vychádzalo z obsahu notárskej zápisnice,
ktorá poskytuje dostatočné informácie pre evidenciu zmluvy, teda v čase evidencie zmlúv, tak ako

je v rozsudku uvedené sa vychádzalo z notárskej zápisnice. Potvrdil, že je zrejmé, že do 31.5.2015
platili staré zmluvy o nájme a žiadosti prišli pred týmto termínom, teda nemohlo byť vyhovené týmto
žiadostiam. Po 31.5.2015 prišla žiadosť M. K. 2.6.2015, ktorá bola vrátená a opravená žiadosť bola
doručená 12.6.2015 a bola zaevidovaná zmluva v prospech PO O. A. 22.6,2015. Ďalej sa vyjadril, že
identifikáciu vlastníkov s príslušnými výmerami, ktoré vlastníci vlastnia v poľovnom revíri vykonáva úrad

od februára 2016 v zmysle rozsudku v inej veci - O., Krajského súdu v Banskej Bystrici. Treba uviesť
aj tú skutočnosť, že situácia ktorá nastala v tomto prípade t.j, že za účinnosti zákona 274/2009Z.Z. o
poľovníctve boli v pôsobnosti Okresného úradu Rimavská Sobota, na jeden poľovný revír predložené
dve zmluvy v rovnakom časovom úseku, a preto bol potrebný v rozhodovacej činnosti osobitný prístup
tak, aby rozhodnutie bolo zákonné a správne. Svedok F.. P. X., zamestnanec OÚ samostatný radca,

sa jasne vyjadril, že jeho rozhodnutie považuje za správne, pretože v platnosti boli staré zmluvy o
užívaní poľovného revíru A. N., uviedol, že všetky tri žiadosti, ktoré podalo PZ A. N. tak, ako sú
uvedené aj v obžalobe, boli podané v čase platnosti starých zmlúv lebo tieto platili do 31.5.2015, a
tak bol jeho postup zákonný. Tento svedok vyslovil názor, že pokiaľ vedúci zamestnanec v rámci
svojej pracovnej činnosti spraví nejakú chybu v práci, tak od toho je odbor opravných prostriedkov a

prokurátor, aby dané chybné rozhodnutie zrušili a vrátili na prejednanie (nakoniec sa to aj tak stalo a
rozhodnutie, ktorým sa v podstate vyhovelo poľovníckemu združeniu A. N., bolo Krajským súdom v
Banskej Bystrici zrušené, a konečné rozhodnutie bolo vydané 17.7.2018, č. OU-RS-PLO-2018/003702-
ll v prospech Poľovníckej organizácie O. A.). Na to, aby mohlo byť jeho konanie posudzované ako
spáchanie prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, museli by byť splnené viaceré podmienky,

pričom v tejto súvislosti odvolateľ poukázal na objektívnu stránku, subjektívnu stránku a objekt trestného
činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov upravuje
trestný súdny proces ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora (prípadne poškodeného)
na strane jednej a obvineného a jeho obhajcu (prípadne zúčastnenú osobu) na strane druhej. Zvýraznilobsah ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a § 2 ods. 12 Tr. por. Hodnotenie dôkazov súdom sa musí premietnuť aj
do odôvodnenia rozsudku, čo sa v danom prípade nestalo, lebo odôvodnenie rozsudku nevychádza z
vykonanéhodokazovania,jenepresnéazmätočné.Zodôvodneniamusíbyťzrejmé,akosasúdvyrovnal

s obhajobou obžalovaného, čo sa v jeho prípade nestalo. On sa nedopustil žalovaného trestného činu,
poukázal aj na tú skutočnosť, že ustanovenie § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je právnou normou trestného
práva s dispozíciou blanketovou - odkazuje všeobecne na inú právnu normu (vykonáva svoju právomoc
spôsobom odporujúcim zákonu). Z tohto vyplýva, že súd už v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku
mal špecifikovať právnu normu, v rozpore s ktorou vykonával verejný činiteľ svoju právomoc. Pojem

vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu treba vykladať tak, že ide o obchádzanie
zákonaaleboinéhoprávnehopredpisuvydanéhonazákladezákona.Zceléhovykonanéhodokazovania
sa vôbec nedá zistiť, kto získal, akým spôsobom a aký neoprávnený prospech mal byť získaný. On mal
vedomosť o dvoch valných zhromaždeniach, a to 14.10.2014 a 13.05.2015 s rozdielnym prejavom vôle
a nemal žiadne vedomosti o nejakom ďalšom valnom zhromaždení pri riešení otázky evidencie zmlúv
a žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by on bol umožnil konkurenčnej Poľovníckej organizácii

O. A. zvolávať nové zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov. Toto bolo rozhodnutie vlastníkov
poľovných pozemkov a on toto nemohol ovplyvniť a preto zdôraznil, že zhromaždenie vlastníkov,
na ktorom bolo prijaté rozhodnutie, že poľovný revír bude prenajatý Poľovníckej organizácii O. A.,
sa konalo dňa 13.05.2015 t.j, v čase keď ešte platili staré zmluvy a zo zákona nebolo možné do
31.05.2015 evidovať žiadnu zmluvu. Zaevidovaním zmluvy až 22.06.2015 vznikol dostatočný časový

priestor na zvolanie zhromaždenia vlastníkov, ktoré mohlo zvolať aj PZ A. N., resp. skupina vlastníkov
naklonená tomuto združeniu, na ktorom mohli zmeniť rozhodnutia prijaté na zhromaždení vlastníkov
dňa 13.05.2015.
Záverom svojho odvolania obžalovaný krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom
rozsahu s tým, aby vo veci rozhodol sám a jeho postupom podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby

oslobodil, alternatívne po zrušení rozsudku okresného súdu tomuto jeho trestnú vec vrátil s pokynom,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne doplnil dôvody
svojho odvolania stručne v tom smere, že v jeho trestnej veci ani nemalo byť začaté trestné konanie.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá dôkaznej situácii a ani dozorujúci prokurátor

neuniesol dôkazné bremeno. Stíhaný skutok nespáchal, celá táto vec mala byť riešená v civilnom
konaní a pokiaľ zmluvu nezaevidoval, postupoval zákonným spôsobom. K predčasnému ukončeniu
pôvodnej zmluvy dôjsť nemohlo. Stavu veci nezodpovedá ani skutková veta napadnutého rozsudku
ohľadompodielu16,8974%,ktorúvtomtopodielemalivlastníciATAgroturiec,s.r.o.RožňavaaPMs.r.o.
Bratislava - Petržalka. Aj z týchto dôvodov krajskému súdu navrhol, aby bol spod obžaloby oslobodený.

Naproti tomu zástupca krajského prokurátora považoval napadnutý rozsudok v celom rozsahu za
zodpovedajúci stavu veci a zákonu, z ktorého dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolanie obžalovaného F.. S. S. podľa § 317 ods. 1/ Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil,

že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodne podané.
Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku
má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods.
12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr.
por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel

a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali.
Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd zdôrazňuje, že súd
prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. V rámci dokazovania na hlavnom
pojednávaní dňa 23.05.2018 vykonal výsluch obžalovaného (využil svoje zákonné právo a v jeho trestnej

veci odmietol vypovedať), svedkov F.. Q. K., F.. S. Z., S. I., Y. H., I. K., I. O., F.. P. X., na hlavnom
pojednávaní 10.10.2018 obžalovaný opäť odmietol vo veci vypovedať, vypočul svedkov F.. V. E., L.
G., I. H., na hlavnom pojednávaní 28.11.2018 odmietol obžalovaný opäť vo veci vypovedať, vykonal
opakovaný výsluch svedka F.. Q. K., dňa 06.02.2019 svedka F.. Z. K., dňa 10.04.2019 obžalovaný opäť
odmietol vo veci vypovedať, vypočul svedka V.. K. H. a na hlavnom pojednávaní 05.06.2019 obžalovaný

opäť odmietol vo veci vypovedať, za splnenia procesných podmienok ust. § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal
výpovede svedkov F.. S. K., Z.. Z. H., I. K., L. H., S. M., I. M., H. I., L. H., D. G., X. M., E. P. a postupom
podľa§269Tr.por.prečítalijednotlivélistinnédôkazy,zadokumentovanévobsahuspisovéhomateriálu,
a to najmä vrátenie zmluvy o užívanie poľovného revíru A. N., žiadosť o nezaevidovanie zmluvy, výmerupoľovných revírov, zmluvu o revíre, súpis prenajatých nehnuteľností k nájomnej zmluve, zmluvu o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, zápisnicu z ústneho pojednávania, oznámenie o evidencii zmluvy,
notársku zápisnicu N XXX-XXXX, listinu prítomných na zhromaždení vlastníkov, zmluvu o užívaní

poľovného revíru, opakovanú žiadosť o evidenciu zmluvy, verejnú vyhlášku, ďalšiu opakovanú žiadosť
o evidenciu zmluvy, vyčíslenie škody, vyhodnotenie lovu o úhyne zveri, listinné materiály Okresného
úradu Rimavská Sobota, prehľad konaní v evidencii poľovného revíru A. N., chronologický zoznam
administratívnych spisov, jednotlivé spisy Okresného úradu Rimavská Sobota, protest prokurátora a
riešenie tohto protestu, odpis notárskej zápisnice, zoznam nájomných zmlúv, výpisy pozemkov, rokovací

poriadok, obsah verejnej vyhlášky a jednotlivé splnomocnenia, stanovisko k evidencii o výkone práv
poľovníctva, obsah rozsudku (č.l. 1616 až 1641), obsah zmluvu o užívaní poľovného revíru (č.l. 1643 až
1644), listinné materiály AT Agroturiec, s.r.o. Rožňava, správy na obžalovaného, odpis z registra trestov
týkajúci sa jeho osoby a nakoniec aj obsah spisového materiálu Okresného úradu Rimavská Sobota
č. OÚ-RS-PLO-2018/003702. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel potom prvostupňový
súd k správnemu nielen skutkovému, ale i právnemu záveru v tom smere, že obžalovaný F.. S. S. ako

verejný činiteľ, v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom
odporujúcim zákonu.
Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia zvýraznil obsah výpovedí svedkov na hlavnom
pojednávaní, a to F.. Q. K., F.. S. Z., S. I., Y. H., I. K., I. O., F.. P. X., F.. V. E., L. G., Y. H., pričom obsah
týchto výpovedí je podrobne zistiteľný zo strán 3 až 7 napadnutého rozsudku.

Na základe vykonaných dôkazov okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie najmä tým, že vina
obžalovaného F.. S. však bola preukázaná výpoveďami svedkov F.. V. E., ktorý podrobne dokazoval,
akým spôsobom bolo naložené so žiadosťami o zaevidovanie zmluvy o užívaní spoločného poľovného
revíru A. N. zo strany Pozemkového a lesného odboru, Okresného úradu Rimavská Sobota. Tieto
skutočnosti boli zistiteľné aj z obsahu výpovedí svedkov F.. S. Z., F.. P. X., F.. Q. K., Y. H., I. O., I.

K., S. I., L. G., I. H., I. E. a I. H.. Všetci títo svedkovia podrobne dokazovali, ako bolo rozhodnuté
o žiadostiach o zaevidovaní zmluvy a o užívaní spoločného poľovného revíru. Zároveň svedkovia
F.. V. E. a F.. S. Z. sa vyjadrili aj v tom smere, čo bolo toho príčinou, pričom skonštatovali, že sa
jednalo o osobné vzťahy medzi obžalovaným a medzi konateľmi jednotlivých spoločností, ktoré taktiež
podali žiadosť o zaevidovanie zmluvy. Postup obžalovaného bol nezákonný, pretože neboli splnené

podmienky pre zaevidovanie zmluvy a z tohto dôvodu nemalo byť vydané rozhodnutie, pretože nebol
zistený skutkový stav. Týmto konaním došlo k porušeniu zákona o poľovníctve, ako aj k porušeniu
správneho konania, čo konštatoval aj Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov Banská Bystrica.
Zisteným nezákonným postupom obžalovaný zneužil svoje postavenie a právomoc a neoprávnene
zvýhodnil Poľovnícku organizáciu O. A. na užívanie poľovného revíru A. N., aj keď na to neboli splnené

zákonné podmienky. V tejto súvislosti tiež zvýraznil obsah listinných dôkazov, z ktorých je zistiteľné,
že dňa 22.06.2015 bolo vyhotovené oznámenie o evidencii zmluvy o užívaní spoločného Poľovného
revíru A. N. medzi Poľovníckou organizáciou O. A., E. XXXX, Y. a zástupcami vlastníkov poľovných
pozemkov a to V.. K. H., F.. S. K. a M. K.. Z odôvodnenia vyplýva, že Okresný úrad, pozemkový a
lesný odbor Rimavská Sobota prevzal žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní spoločného poľovného

revíru A. N. dňa 12.06.2015 a obžalovaný F.. S. S. konštatoval, že zmluva obsahuje všetky náležitosti. K
tomuto oznámeniu je pripojený i odpis notárskej zápisnice. Opatrenie Okresného úradu pozemkového
a lesného odboru Rimavská Sobota, vyhotoveného pracoviskom V. sp.zn. OÚ-RS-LO2015/011123
002FL zo dňa 22.06.2015, ktorým bola vykonaná evidencia zmluvy o užívaní spoločného Poľovného
revíru A. N. preskúmal na základe podnetu fyzickej osoby prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej

Sobote a po preskúmaní podal protest. Vzhliadol, že je v rozpore s § 14 ods. 1 a § 16 ods. 1, ods.
2 Zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Keďže protestu prokurátora nebolo vyhovené, rozhodoval
Okresnýúrad,odboropravnýchprostriedkovBanskáBystricadňa27.01.2016.Úradrozhodolovyhovení
protestu prokurátora, zrušil opatrenie Okresného úradu, Pozemkového a lesného odboru Rimavská
Sobota zo dňa 22.06.2015 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Z rozhodnutia Odboru

opravných prostriedkov Okresného úradu Banská Bystrica vyplynulo, že neboli rešpektované základné
pravidlá správneho konania, že správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci a konanie
neviedol objektívne a nestranne. O tejto skutočnosti svedčí aj žiadosť F.. E. o nezaevidovanie zmluvy
o užívaní poľovného revíru A. N. doručená správnemu orgánu dňa 21.05.2015. Správny orgán mal
žiadosť oboch strán vybaviť ich nezaevidovaním s poučením ich možnosti riešenia uvedeného sporu v

občianskoprávnom konaní. Týmto došlo zo strany Okresného úradu Pozemkového a lesného odboru
Rimavská Sobota k porušeniu uznesenia § 3 ods. 1, ods. 5, ods. 7 Zákona o správnom konaní ako aj §
14 ods. 1, g 16 ods. 1, ods. 2 Zákona o poľovníctve. Ďalším listinným dôkazom je aj čestné vyhlásenie
18 vlastníkov poľovných pozemkov, začlenených do poľovného revíru A. N., z ktorého je zistiteľné, že voktóbri 2014 podpísali plnomocenstvá Y. H. a F.. E. za účelom zastupovania vo veci užívania poľovného
revíru pre Poľovnícke združenie A. N.. Z obsahu vyjadrenia vedúceho F.. Q. K. k zmluvám uzatvoreným
s poľovníckym združením A. N. a Poľovníckou organizáciou O. A. je zistiteľné, že dňa 13.11.2014

zhromaždenie rozhodlo, že poľovný revír A. N. bude užívať Poľovnícke združenie A. N.. Zhromaždenia
sa zúčastnili vlastníci disponujúci výmerou 559,30 ha, čo z celkovej výmery poľovného revíru 1082 ha
predstavuje 51,7289 %. V listine prítomných vlastníkov je zapísané aj Spoločenstvo majiteľov lesa a
pasienkov J. - PS a Urbár J., ktoré disponovali výmerou 191,63 ha, čo z celkovej výmery poľovného
revíru prestavuje 17,7101 %.

S naznačenou argumentáciou súdu prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku sa až na niektoré
nepresnosti krajský súd v plnom rozsahu stotožnil a pokiaľ ide o skutkové zistenia, osvojil si túto
argumentáciu najmä v tom smere, že vina obžalovaného F.. S. S. zo spáchania stíhaného skutku bola
preukázaná výpoveďami jednotlivých svedkov, a to najmä F.. V. E., F.. S. Z., F.. P. X., F.. Q. K., Y. H., L. G.,
I. H. a ďalších svedkov, na výpovede ktorých okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal. Na podklade
takto vykonaných dôkazov, rešpektujúc aj obsah listinných dôkazov, zadovážených v prípravnom

konaní, ktoré sú zadokumentované v obsahu súvisiaceho trestného spisu je možné konštatovať, že
obžalovaným F.. S. nemala byť zaevidovaná zmluva o užívaní poľovného revíru A. N. v prospech
Poľovníckej organizácie O. A., ktorej skutočnosti si musel byť F.. S. ako vedúci Pozemkového a lesného
odboru, Okresného úradu Rimavská Sobota, nepochybne vedomý. Obžalovaný mal pritom aj osobný
vzťah s jedným z konateľov spoločnosti PM, s.r.o. Bratislava, Petržalka, G., ktorý pracoval v spoločnosti

F.. K., ktorý mal PZ O. A.. Neboli splnené zákonné podmienky pre zaevidovanie tejto nájomnej zmluvy,
došlo k porušeniu príslušných ustanovení Zákona o poľovníctve (§ 5 ods. 3, § 16 ods. 1,2 zák. č.
274/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poľovné združenie A. N. opakovane žiadal zaevidovať
zmluvu k prvému dňu po skončení platnosti starých zmlúv, pričom zo zákona je zistiteľné, že príslušný
odbor také zaevidovanie vykoná bezodkladne. Dňa 01.06.2015 mal úrad k dispozícii iba žiadosť od

PZ A. N., ktorá obsahovala všetky náležitosti, vyžadujúce zákonom, až následne M. K. 02.06.2015
doručila žiadosť ohľadom zaevidovania zmluvy v prospech poľovnej organizácie O. A., táto bola vrátená
a opätovne doručená 12.06.2015, pričom bola v prospech tejto poľovníckej organizácie zaevidovaná
22.06.2015. Bez povšimnutia nemožno ponechať ani obsah výpovede svedka F.. V. E., ktorý v rámci
výsluchu dňa 08.03.2016 pred vo veci činným vyšetrovateľom dokazoval, že v roku 2015 sa s Y. H.

náhodne stretli s obžalovaným v reštaurácii v V. X. a pri tomto stretnutí im obžalovaný zvýraznil to, že
závisí len od neho, či zmluvu o užívaní poľovného revíru zaeviduje alebo nie a dodal, že ak by sa na neho
nesťažovali, tak by im zmluvu nebol vrátil. Svedok naviac dodal i to, že obžalovaný ich žiadosť skúmal
neprimerane dlho a nezaevidoval ju z dôvodu, že na tento poľovný revír je zaevidovaná už zmluva iná.
Pokiaľ obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania argumentoval obsahom čestného

vyhlásenia osemnástich vlastníkov poľovných pozemkov, začlenených do poľovného revíru A. N., z
jeho obsahu (č.l. 432) sú síce zistiteľné skutočnosti, ktorými argumentoval obžalovaný v odvolaní a sú
uvedené vyššie v tomto rozhodnutí, no už neuviedol tú zásadnú vec, že pokiaľ došlo týmito vlastníkmi
k podpisu nájomných zmlúv o užívaní poľovného revíru pre PZ A. N. a tiež v prospech AT Agroturiec,
s.r.o., tak je z tohto vyhlásenia zistiteľné i to, že keď sa dozvedeli, že spoločnosť AT Agroturiec s.r.o. na

zhromaždení13.05.2015spochybnilaichplnomocenstváatvrdila,žezmluvysnimimalapodpísanéešte
pred platnými a neodvolanými plnomocenstvami z októbra 2014, podali z tohto dôvodu práve toto čestné
vyhlásenie a doručili ho následne Okresnému úradu, pozemkovému a lesnému odboru, pracovisko V..
Obsahom trestného spisu je i písomné vyjadrenie F.. Q. K. k zmluvám, uzatvoreným s PZ M. N. a PO O.
A.. 13.11.2014 zhromaždenie vlastníkov rozhodlo, že poľovný revír A. N. bude naďalej užívať poľovnícke

združenie A. N., zhromaždenia sa zúčastnili vlastníci disponujúci výmerou 559,30 ha, čo z celkovej
výmery poľovného revíru (1082 ha) predstavuje 51,7289 %. Pritom v listine prítomných vlastníkov bolo
zapísané aj Spoločenstvo majiteľa lesa a pasienkov J.-K. W. J., ktoré disponovali výmerou 191,63 ha
(17,7101 %). Na tomto mieste pritom treba poukázať na obsah ust. § 14 ods. 4 písm. f) a § 16 ods. 1
Zákona o pozemkových spoločenstvách.

Pokiaľ odvolateľ v písomných dôvodoch odvolania namietal zachovanie totožnosti skutku porovnaním
obsahu uznesenia o vznesení obvinenia a obžaloby prokurátora, v tejto súvislosti krajský súd
zdôrazňuje, že skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu prokurátora, sa rozumie skutok, pre
ktorý bolo vznesené obvinenie. Nemožno ale v tejto súvislosti vysloviť záver, že medzi obžalobným
návrhom a uznesením o vznesení obvinenia musí byť vždy úplná zhoda. Totožnosť skutku je zachovaná,

ak je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol
týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska Trestného zákona, resp. Trestného poriadku.
Podstata skutku tak spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti uvedenej v obžalobnom návrhu,
z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom ani účasť, resp. aktivita obžalovaného a anispôsobený následok nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú zachované aspoň sčasti. O totožný skutok
ide aj vtedy, keď sa pri rôznosti následkov zhoduje aspoň s časťou konania, pre ktoré je obžalovaný
stíhaný. Dôležité je pritom ale tiež zdôrazniť, že sa nesmie zmeniť podstata skutku. S poukazom na

uvedené preto neobstojí v naznačenom smere odvolacia námietka obžalovaného, že totožnosť skutku,
pokiaľ ide o uznesenie o vznesení obvinenia a obžalobu prokurátora, nebola zachovaná.
Pokiaľ obžalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia namietal skutočnosť, že opatrenie Okresného
úradu, pozemkového a lesného odboru Rimavská Sobota, pracovisko V. zo dňa 22.06.2015 bolo
napadnutéprokurátoromOkresnejprokuratúryRimavskáSobota(protestom),vskutočnostiišlooprotest

prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca, v tejto súvislosti krajský súd považuje túto námietku za
oprávnenú, aj z obsahu trestného spisu (č.l. 672 až 674) je zistiteľné, že na podklade podnetu fyzickej
osoby vypracoval konkrétny protest prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca.
Obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania zvýraznil aj obsah rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici, a to rozsudok sp.zn. 24S/44/2016 zo dňa 23.11.2017, v tejto súvislosti je nutné zdôrazniť,
že v tomto rozhodnutí krajský súd riešil úplne inú právnu problematiku, než Okresný súd Rimavská

Sobota na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, o čom svedčí aj
obsah stíhaného skutku, kladeného obžalovanému F.. S. za vinu. Ohľadom argumentácie obžalovaného
vo vzťahu k uplatneniu nároku na náhradu škody F.. V. E., krajský súd poznamenáva, že v prípravnom
konaní si tento svedok za poškodenú stranu nárok na náhradu škody uplatnil v sume 11.398,- Eur ako
škodupozostávajúcuzpoplatkov,ktorémohlopoľovníckezdruženiezískaťzaodstrelzveri.Pokiaľotejto

škode súd prvého stupňa nerozhodol, je predovšetkým dôležité to, že obžalovaný bol uznaný vinným
zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
nie preto, že by spôsobil inému škodu, ale preto, že stíhaný skutok spáchal v úmysle zadovážiť inému
neoprávnený prospech.
Pokiaľ obžalovaný v dôvodoch odvolania namietal to, že prvostupňový súd mal v rámci svojho

rozhodovania vo veci v jeho prípade aplikovať princíp ultima ratio a v tejto súvislosti poukázal aj na
judikatúru Ústavného súdu SR, v tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval
správne, pokiaľ obžalovaného spod obžaloby neoslobodil, aplikujúc tento princíp a i keď ide o prečin,
je nutné mať na zreteli nebezpečnosť zisteného konania obžalovaného, ktorý ako orgán štátnej správy
v posudzovanom prípade postupoval v rozpore so zákonom a nemožno bez povšimnutia ponechať ani

jeho postoj k súdenej veci. Pritom je nutné zvýrazniť, že podľa zásady pomocnej úlohy trestnej represie
(zásady subsidiarity) má byť trestné právo použité v typovo závažnejších porušeniach spoločenských
vzťahov a súdený prípad obžalovaného F.. S. S. takým porušením nepochybne je. Aplikácia princípu
ultima ratio a zásady subsidiarity trestnej represie má svoje mantinely a nie je možné ich zneužívať v
prípadoch závažnejších excesov, ktoré zjavne vybočujú z rámca bežných právnych vzťahov, presahujú

ich rámec, a tak v konečnom dôsledku napĺňajú znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu,
v posudzovanom prípade prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.
a) Tr. zák.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, tento prvostupňový súd ukladal podľa ust. § 326 ods. 1 Tr. zák.,

za ktorý umožňuje Trestný zákon jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody od dvoch do piatich
rokov. Okresný súd správne na strane obžalovaného zistil jednu okolnosť, ktorá mu z hľadiska úvah
ohľadom výmery trestu poľahčovala, a to, že pred spáchaním súdeného trestného činu viedol riadny
život (§ 34 písm. j) Tr. zák.) a následne mu trest ukladal v upravenej trestnej sadzbe v zmysle § 32 ods.
2,3,8 Tr. zák. Uložil mu dvojročný trest odňatia slobody, t.j. na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej

sadzby a vzhľadom na splnenie podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon takto uloženého
trestu podmienečne odložil s určením skúšobnej doby na dva roky, a naviac mu uložil aj primeraný
trest zákazu činnosti na dobu piatich rokov, pričom krajský súd v súhrne považoval oba tieto tresty za
primerané všetkým okolnostiam prípadu, na ktoré bol súd v rámci úvah o druhu a výmere trestu, povinný
prihliadnuť. Obžalovanému je pritom nutné zdôrazniť, že v uvedenom ide skôr o miernejší prevýchovný

trest, a preto si musí dôsledne uvedomiť, že v prípade opakovania či už obdobnej alebo inej trestnej
činnosti by mohol byť postihnutý nepochybne prísnejšie.S poukazom na skôr uvedené krajský súd ako súd odvolací o odvolaní podanom obžalovaným,
považujúc ho za nedôvodné rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, toto
postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.