Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617204608
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3617204608.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcov: 1/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O., O. XXXX/XX, 2/ Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., O. XXXX/XX, obaja v konaní zastúpení B.. M.
Z., advokátom so sídlom O., B. XXX, proti žalovanému: M., s.r.o., IČO XX XXX XXX, so sídlom G., Z.
XX, zastúpenému B.. O. C., advokátom so sídlom G., C. X, o náhradu škody, na odvolanie žalobcov

proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č. k. 3C/51/2017-162 zo dňa 9. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie zdôvodnil skutkovo tým, že žalobcovia s pôvodným veriteľom
uzatvorili zmluvu o úvere a zároveň zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Vzhľadom

na neplnenie si povinností zo zmluvy o úvere zo strany žalobcov pôvodný veriteľ pristúpil k výkonu
záložného práva k nehnuteľnostiam. Následne bola pohľadávka pôvodného veriteľa postúpená na
spoločnosť F. W. s.r.o. a následne na žalovaného. Záložné právo bolo dvakrát vykonané formou
dobrovoľnej dražby, avšak neúspešne. Preto žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva formou
priameho predaja, pričom na tento výkon splnomocnil spoločnosť F. W. s.r.o. splnomocnením udeleným
dňa 09.08.2016. Priamym predajom boli predmetné nehnuteľnosti predané občianskemu združeniu O.

T. za kúpnu cenu 80.000,- eur. Tento skutkový stav žiadna zo strán nesporovala. Žalobcovia sa domáhali
náhrady škody z dôvodu, že žalovaný ako záložný veriteľ nepostupoval pri výkone záložného práva v
zmysle ustanovenia § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na takéto konanie žalovaného
im vznikla škoda vo výške 72.205,12 eur. Podľa súdu prvej inštancie porušenie povinnosti záložným
veriteľom podľa § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka postupovať pri predaji zálohu s náležitou
starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne

predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu, nemá za následok neplatnosť
zmluvy o predaji zálohu, môže však - ak sú splnené ostatné predpoklady - viesť k zodpovednosti za
škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade však žalovaný záložné právo formou
priameho predaja nevykonával. Týmto výkonom splnomocnil predchádzajúceho veriteľa, spoločnosť F.
W. s.r.o., ktorý reálne vykonal priamy predaj nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené, žalovaný v
rámci výkonu záložného práva priamym predajom nevykonal žiadne úkony, a teda nemohol sa dopustiť

protiprávneho konania (úkonu) a porušiť povinnosť v zmysle ustanovenia § 151m ods. 8 Občianskeho
zákonníka tak, ako uvádzajú žalobcovia. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebol splnený
predpokladzodpovednostizaprípadnevzniknutúškodužalovaným(protiprávnekonanie),tedažalovaný
za prípadne vzniknutú škodu nenesie zodpovednosť.

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd zmenil

napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnil tým, že záložnýveriteľ nesplnil svoju povinnosť podľa § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka a žalobcom 1/ a 2/
nezaslal písomnú správu o výkone záložného práva. O uzatvorení kúpnej zmluvy boli informovaní
len takým spôsobom, že boli vyzvaní na vypratanie a odovzdanie nehnuteľností. V tomto prípade

pasívna vecná legitimácia žalovaného podľa žalobcov vyplýva priamo z ustanovenia § 151m ods. 8
Občianskeho zákonníka. Samotné udelenie plnomocenstva nemôže zbaviť žalovaného zodpovednosti
za porušenie tohto ustanovenia. Aj keby tretia osoba bola splnomocnená celým výkonom záložného
práva, priamo Občiansky zákonník uvádza, že povinnosť pri predaji zálohu postupovať s náležitou
starostlivosťou má v každom prípade záložný veriteľ. Udelením plnomocenstva nemôže dôjsť k

prenosu zákonnej zodpovednosti za škodu. Ďalej sa žalobcovia v odvolaní zaoberali jednotlivými
predpokladmi občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a škodou), ktoré podľa nich boli v tomto prípade naplnené. Napokon
žalobcovia s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 222/2012
zo dňa 30. septembra 2012 zdôraznili, že ak záložný veriteľ svojím zavineným postupom poruší
právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka, a tým

zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať
za vzniknutú škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s
rozhodnutím súdu prvej inštancie. Argumentáciu žalobcov, že splnomocnením tretej osoby nie je možné

zbaviť sa zodpovednosti za škodu, považuje za právne neúnosnú. Navyše z rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7 Cdo 222/2012 zo dňa 30.09.2012, na ktorý poukazujú vo svojom odvolaní aj
žalobcovia, vyplýva, že v prípade porušenia § 151m ods. 8 Občianskeho
zákonníka záložným veriteľom, musí ísť o zavinené porušenie, teda musí byť prítomná subjektívna
stránka na strane žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v rámci výkonu záložného práva formou

priameho predaja nevykonal žiadne úkony, pretože k tomuto splnomocnil tretiu osobu, ktorá reálne
vykonala priamy predaj nehnuteľností, nemôže byť prítomná ani subjektívna stránka žalovaného. Okrem
toho úkony záložného veriteľa pri výkone záložného práva, resp. pri uspokojení jeho zabezpečenej
pohľadávky, sa v zmysle § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka považujú za úkony záložcu. Aj z toho
dôvodu nemôže byť žalovaný pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nejde o jeho úkony, ale o úkony

žalobcov (tu žalovaný odkázal aj na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/80/2017-105).
Súd prvej inštancie podľa žalovaného dospel k správnemu rozhodnutiu, pretože žalovaný nemôže
byť zodpovedný za škodu uplatnenú žalobcami z dôvodu absencie jeho konania, teda absentuje
pasívna vecná legitimácia žalovaného. Ďalej sa žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zaoberal jednotlivými
predpokladmi občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktoré podľa neho neboli naplnené, najmä

absentuje protiprávnosť, keďže postup pri výkone záložného práva bol podľa neho v súlade so zákonom
a s postupom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 05.10.2007.
Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie, ktorým Okresný úrad Partizánske, katastrálny odbor povolil
vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom Okresný úrad Partizánske, katastrálny
odbor mal k dispozícii všetky relevantné informácie. Keby právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva

bol v rozpore so zákonom, Okresný úrad Partizánske, katastrálny odbor by nebol zapísal vlastníctvo
kupujúceho k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Navyše, pre správne akty
správnych orgánov, teda aj pre rozhodnutia Okresného úradu Partizánske, katastrálny odbor,
vo všeobecnosti platí zásada prezumpcie správnosti. Ďalej poukázal na znalecké posudky, stanovujúce
cenu predmetných nehnuteľností, pričom uviedol, že žalovaný nezodpovedá za správnosť výšky ceny

stanovenej znalcom v znaleckom posudku. Žalobcovia podľa žalovaného nepreukázali ani vznik škody,
keď ich jediným argumentom je, že zo šiestich znaleckých posudkov si zvolili jeden, ktorý je podľa nich
najdôveryhodnejší, bez toho, aby nimi tvrdenú dôveryhodnosť akokoľvek zdôvodnili, respektíve ostatné
znalecké posudky (najmä dva znalecké posudky žalovaného) akokoľvek spochybnili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nezaložil svoje zamietavé rozhodnutie na
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, ako to uvádzajú žalobcovia v odvolaní (a
aj žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu), ale na tom, že nebol naplnený jeden z predpokladovzodpovednosti za škodu, a to protiprávne konanie žalovaného, keďže žalovaný v rámci výkonu
záložného práva priamym predajom nevykonal žiadne úkony.

6. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, odvolací súd uvádza, že preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou
súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009). V tomto
prípade nebolo sporné, že medzi žalovaným a žalobcami existuje právny vzťah, z ktorého žalobcovia
odvodzujú svoj nárok na náhradu škody - je to vzťah záložného veriteľa (na základe zmluvy o zriadení

záložného práva k nehnuteľnosti a následných postúpení pohľadávky, ktoré neboli spochybnené) a
záložcu (záložcov). Táto skutočnosť postačuje pre konštatovanie existencie aktívnej vecnej legitimácie
na strane žalobcov a pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k uplatňovanému nároku.
Posúdenie existencie či neexistencie uplatňovaného nároku už nie je otázkou aktívnej či pasívnej
legitimácie, ale meritórnym posúdením uplatňovaného nároku.

7. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie založil zamietnutie žaloby na tom, že žalovaný v
rámci výkonu záložného práva priamym predajom nevykonal žiadne úkony sám, ale splnomocnil na
výkon záložného práva tretiu osobu, teda žalovaný sám nekonal protiprávne, a preto nezodpovedá za
prípadnú škodu, ktorá žalobcom vznikla. Tento záver považuje odvolací súd za predčasný.

8. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

9. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

10. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

11. Podľa § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za
niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

12. Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v
medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi.

13. Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie
vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však
splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

14. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie
konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný
sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak
splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s

ktorousakonalo,odsplnomocnencapožadovaťbuďsplneniezáväzku,alebonáhraduškodyspôsobenej
jeho konaním.

15. Súd prvej inštancie dospel k skutkovému zisteniu, že žalovaný splnomocnil na výkon záložného
práva spoločnosť F. W. s.r.o. Samotné splnomocnenie v spise nie je založené, avšak keďže skutkové

tvrdenie o splnomocnení žiadna zo strán nespochybnila a bolo podložené aj rozhodnutím
Okresného úradu Partizánske, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností (podľa ktorého na strane predávajúcich boli žalobcovia zastúpení žalovaným ako
„zákonnýmsplnomocnencompodľa§151mods.6Občianskehozákonníkaprivýkonezáložnéhopráva“,
ktorý bol „zastúpený na základe plnomocenstva spoločnosťou F. W. s.r.o.“), súd prvej inštancie

správne z tohto skutkového tvrdenia vychádzal.

16. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 22 ods. 1 a § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka
však konaním na základe splnomocnenia vznikajú práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Samotnéudelenie plnomocenstva teda nezbavuje splnomocniteľa povinností spojených s právnym úkonom, ktorý
v jeho mene vykonáva splnomocnenec, vrátane povinnosti konať s náležitou starostlivosťou v súlade
so zákonom a vrátane následnej zodpovednosti za porušenie tejto povinnosti. To neznamená, že by

splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia v mene splnomocniteľa nebol zodpovedný za
prípadnú škodu, ktorú svojim konaním spôsobí, avšak tento zodpovedá vo vzťahu k splnomocniteľovi
(ide o zodpovednostný vzťah medzi splnomocnencom a splnomocniteľom), kým navonok, vo
vzťahu k tretím osobám je zodpovedný splnomocniteľ, v mene ktorého splnomocnenec konal.

17. Iná by bola situácia v prípade, ak by išlo buď o právny úkon, z ktorého by nevyplývalo, že niekto koná
(nazákladesplnomocnenia)zaniekohoiného(§32ods.1Občianskehozákonníka),alebooprekročenie
oprávnenia vyplývajúceho z plnomocenstva (§ 33 Občianskeho zákonníka). O prvý prípad (konanie
bez splnomocnenia) zjavne v preskúmavanej veci nejde (čo vyplýva zo zhodných tvrdení oboch strán
aj z vyššie citovaného rozhodnutia katastrálneho odboru o povolení vkladu) a prekročenie oprávnenia
vyplývajúceho zo splnomocnenia nebolo v konaní preukázané a ani to žalovaný netvrdil.

18. Z toho vyplýva, že spoločnosť F. W. s.r.o., konajúca na základe splnomocnenia daného žalovaným,
vykonávala pri výkone záložného práva právne úkony v mene žalovaného ako splnomocniteľa, preto
sa žalovaný nemôže zbaviť zodpovednosti za prípadnú škodu len poukázaním na splnomocnenie dané
uvedenej spoločnosti.

19. Pokiaľ ide o ustanovenie § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri
výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu, odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie
upravuje dôsledky konania záložného veriteľa vo vzťahu k tretím osobám, vrátane kupujúceho pri predaji
zálohu či správy katastra, ktorá na základe uvedeného ustanovenia považovala konanie žalovaného

(zastúpenéhonazákladesplnomocneniaspoločnosťouF.W.s.r.o.)-jehoprejavvôlepreviesťpredmetné
nehnuteľnosti na kupujúceho - za konanie žalobcov. To však neznamená, že aj vo vzťahoch
medzi záložným veriteľom a záložcom by sa konanie záložného veriteľa mohlo považovať za konanie
záložcu. Pri takejto interpretácii by ustanovenie § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka o povinnosti
záložného veriteľa postupovať pri predaji zálohu s náležitou starostlivosťou (...) úplne stratilo zmysel.

Záložný veriteľ musí zodpovedať záložcovi za porušenie tejto povinnosti - napokon to je aj v súlade s
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 222/2012, ktorý citovali obe strany v
odvolaní, resp. vo vyjadrení k odvolaniu.

20. Pokiaľ žalovaný odkazoval na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.

k. 5Co/80/2017-105, tam krajský súd konštatoval, že konanie žalobcu (záložného veriteľa) pri výkone
záložného práva vrátane uspokojenia zabezpečenej pohľadávky, sa považuje za konanie žalovaných
(záložcov), len na účely nároku na náhradu trov konania z dôvodu späťvzatia žaloby po uspokojení
žalovanej pohľadávky z predaja zálohu. To znamená, že na účely zodpovednosti za zastavenie
konania je potrebné predaj zálohu záložným veriteľom a následné uspokojenie pohľadávky výťažkom z

tohto predaja považovať za úkony záložcov. Krajský súd sa však v uvedenom uznesení nevyjadroval k
zodpovednostným vzťahom medzi záložným veriteľom a záložcami.

21. Napokon k argumentu žalovaného, že Okresný úrad Partizánske, katastrálny odbor mal k dispozícii
všetky relevantné informácie a nebol by zapísal vlastníctvo kupujúceho, keby právny titul nadobudnutia

vlastníckeho práva bol v rozpore so zákonom, odvolací súd uvádza, že katastrálny orgán nepreskúmava
primeranosť kúpnej ceny, skúma iba dovolenosť a platnosť predmetného právneho úkonu (v tomto
prípade kúpnej zmluvy). Platnosť kúpnej zmluvy žiadna zo strán nespochybnila a nie je predmetom
tohto konania. Napokon aj z vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7 Cdo 222/2012 je zrejmé, že prípadné porušenie povinnosti záložným veriteľom podľa § 151m

ods. 8 Občianskeho zákonníka nemá za následok neplatnosť zmluvy o predaji zálohu. Nie je teda
v kompetencii katastrálneho orgánu preskúmavať, či záložný veriteľ pri predaji zálohu postupoval s
náležitou starostlivosťou, ktorú mu ukladá citované ustanovenie.

22. Súd prvej inštancie - vedený svojím právnym názorom, že žalovaný nevykonal žiadne úkony pri

výkone záložného práva, teda nemohol ani konať protiprávne - nevykonával ďalšie dokazovanie k
právnemu základu a výške nároku žalobcov voči žalovanému. Toto dokazovanie by presahovalo rozsah
odvolacieho konania, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (vrátane súvisiacehovýroku o trovách konania podľa § 379 písm. a) CSP) a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. V ďalšom konaní súd prvej inštancie preskúma naplnenie predpokladov všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorými sú
porušenie právnej povinnosti, vznik škody a priama príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody, ako aj možné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu zo strany
žalovaného podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Po vyhodnotení týchto skutočností súd

prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách konania, vrátane odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).