Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519010216
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3519010216.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci proti

obžalovanému T. K., R.. XX.XX.XXXX C. T., T. D. R. K. R. C., t.č. R. K. R. C., N. XX, na slobode, trestne
stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona č. 300/2005 Z. z. účinného v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom
pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 13. februára 2020 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: T. K., R.. XX.XX.XXXX C. T., T. D. R. K. R. C., t.č. R. K. R. C.Á., N. XX, na slobode,

j e v i n n ý, ž e

v mieste svojho trvalého pobytu v R. K. R. C. a všade inde kde sa zdržiaval nerešpektoval výzvu
Okresného súdu Považská Bystrica č. k 1T/5/2018-288 zo dňa 20.6.2018 na nastúpenie do výkonu
trestu, hoci túto riadne prevzal dňa 29.6.2018 na pošte v R. K. R. C., čo potvrdil svojim vlastnoručným
podpisom, a bez akéhokoľvek vážneho dôvodu maril realizáciu uloženej trestnej sankcie tým, že
nenastúpil najneskôr v priebehu dňa 15.7.2018 výkon trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby v
Žiline, ktorý trest mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 1T/5/2018-273 zo

dňa28.2.2018,právoplatnýmavykonateľnýmdňa7.3.2018vspojenísopravnýmuznesenímOkresného
súdu Považská Bystrica č. k. 1T/5/2018-281 zo dňa 30.5.2018, právoplatným a vykonateľným dňa
9.6.2018,
t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v
lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 3,
8 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 03.06.2019 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, č. k. Pv 213/19/3304-7 zo dňa 27.05.2019, na obvineného Martiša

pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd vo veci vydal Trestný rozkaz č. k. 2T/32/2019-61 zo dňa 19.07.2019, ktorým uznal obžalovaného za
vinného v zmysle obžaloby. Obžalovaný podal voči predmetnému trestnému rozkazu v zákonnej lehote
odpor.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 13.02.2020 za účasti obžalovaného a zistil
nasledovné:

Obžalovaný K. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku,

vrátanepoučenípodľa§257Trestnéhoporiadku,urobilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b)Trestného
poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové
Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 213/19/3304-7 zo dňa 27.05.2019, doručenej súdu dňa 03.06.2019,
právne kvalifikovaného ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku

dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na
slobodnú voľbu obhajcu, mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel právnej
kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami,
ktoré Trestný zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku robí dobrovoľne a nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2,
ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a
v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku. Z vyjadrení obžalovaného K. na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin

úprimne oľutoval. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku,
súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný
zospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe.Súdjehovyhlásenieovinezospáchaniažalovanéhoskutku
následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti
o vine obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jeho konania.

Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Zároveň súd podľa §
257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu
a výmere. V predmetnom konaní nebola uplatnená náhrada škody.

Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom

čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti
(§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania
trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z
hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konal obžalovaný evidentne vo forme priameho úmyslu,
t. j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel spôsobom uvedeným v

tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom,
že sa z jeho strany jedná o protiprávne konanie. Objektom predmetných trestných činov je ochrana a
rešpektovanie právoplatne uložených zákazov a príkazov na podklade individuálnych právnych aktov,
čo je objektom trestného činu. Tieto záujmy boli konaním obžalovaného porušené, nakoľko obžalovaný
naplnil aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu a spáchal ho tak, ako na to poukazovala aj

obžaloba. Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej
stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj príčinný
vzťah medzi konaním a následkom.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľa) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu
alebo iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody

v lehote stanovenej súdom.

Zdôvoduprijatiavyhláseniaobžalovanéhootom,žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe
súd v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku už nevykonal dokazovanie čo do viny, ale svoju ďalšiu činnosť
zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o treste podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, a to výsluchom
obžalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: spis Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.
1T/5/2018, lustrácia ZVJS, hodnotenie z ÚVTOS, správa OR PZ R., evidenčná karta vodiča, správa o
povesti, lustrácia priestupkov, lustrácia Sociálna poisťovňa, odpis registra trestov a zistil nasledovné:
Z výsluchu obžalovaného T. K. vyplynulo, že trest uložený mu trestným rozkazom sa mu javí ako

neprimerane prísny. Žiada uložiť podmienečný trest odňatia slobody. Aktuálne je nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce. Návykové látky neužíva, alkohol nepije, fajčí cigarety. Nemá vyživovacie
povinnosti. Má vyhlásený osobný bankrot. Býva u rodičov, ktorým prispieva, keď sa mu dá.
Z oboznámeného aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného T. K. vyplynulo, že obžalovaný má
pätnásť záznamov v registri trestov. Naposledy bol odsúdený Okresným súdom Považská Bystrica sp.

zn. 1T/5/2018, a to rozsudkom zo dňa 28.02.2018, právoplatný dňa 07.03.2018, za zločin krádeže podľa
§ 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) a za prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty, za čo mu súd uložil úhrnný a spoločný nepodmienečný
trest odňatia slobody na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, bolo mu uložená aj ústavné protitoxikomanické liečenie. Obžalovaný sa v

minulosti dopustil prevažne majetkovej trestnej činnosti (prečinov krádeže, neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty, porušovania
domovej slobody, dvakrát sa dopustil aj prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a pod.).

Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov a evidenčnej karty vodiča obžalovaného vyplynulo, že

obžalovaný sa dopustil spolu 2 drobných priestupkov v dňoch 23.07.2018 a 04.04.2016, súdmi mu boli
spolu uložené tri zákazy činnosti viesť motorové vozidlá.

Zo správy Mesta R. K. R. C. z 14.01.2020 vyplýva, že obžalovaný je rozvedený, trvale bytom R. K. R.
C., nemá podlžnosti voči mestu, jeho správanie nebolo riešené komisiou.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný naposledy pracoval ako zamestnanec od
13.01.2020 do 14.01.2020 v spoločnosti T. X. I. J..I..

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a

spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ už bol za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 prvej vety Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice
trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;

základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Súd zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu. Pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34
ods. 4 Tr. zákona).

Súd prihliadol na zistenie dvoch poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného T. K., a to podľa §
36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a

podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, urobil vyhlásenie
o vine na hlavnom pojednávaní). Na strane priťažujúcich okolností súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a to že páchateľ už bol za trestný čin odsúdený, vzhľadom
na predchádzajúce odsúdenia, pričom mal zahladené len dve odsúdenia z pätnástich. Súd v danej
veci ukladal trest za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona, kde je zákonom ustanovená trestná sadzba až na dva roky. Po zvážení všetkých
rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu, spôsob spáchania trestnej činnosti, jeho následok, zavinenie a pohnútku páchateľa, na osobu
obžalovaného, na jeho pomery a na možnosť jeho nápravy, dospel súd k záveru, že pre splnenie
účelu trestu nebude postačujúce obžalovanému uložiť výchovný trest odňatia slobody s podmienečným

odkladom výkonu na skúšobnú dobu, ale účel trestu bude naplnený uložením nepodmienečného trestu
odňatia slobody, a to predovšetkým s poukazom na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý má pätnásť
záznamov v registri trestov, teda ani tieto opakované odsúdenia ako aj predchádzajúce podmienečné
tresty odňatia slobody ani nepodmienečné tresty odňatia slobody na neho nemali prevýchovný vplyv.
V danom prípade súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici

upravenej trestnej sadzby, ktorá bola do 16 (šestnásť) mesiacov s poukazom na prevahu poľahčujúcich
okolnosti, kedy sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby znižovala o jednu tretinu, pričom
súd uložil obžalovanému trest vo výmere 7 (sedem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
žalovaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov
v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu,

aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska
generálnej ako aj individuálnej prevencie.

S trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, teda nebol uplatnený nárok na náhradu škody
poškodenými.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného

poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku

o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.

d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.