Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 12, 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15P/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920200698
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7920200698.2

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v právnej veci starostlivosti o maloletého B. Q., V.. XX.XX.XXXX, bytom pri
matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., dieťa rodičov R. C., V..
XX.XX.XXXX, P. Q. XX/XX, O. P. a R. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. T. Č.. XXX/X, Y. X - Q., Č. I., o úpravu
rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 11.02.2020 matka žiadala, aby súd maloletého B. Q., V.. XX.XX.XXXX,
zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 200,-Eur
mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa žila v spoločnej domácnosti do 14.01.2020 v Českej

republike, ktorým dňom spolužitie prerušila a spolu s dieťaťom sa nasťahovala ku svojim rodičom.
Dôvodom prerušenia spolužitia podľa matky mali byť dlhodobé nezhody, otec dieťaťa sa jej vyhrážal
fyzickoulikvidáciou,čovšakpolíciineoznámila.OtecdoposiaľpracujeakotaxikárvY.spríjmom60.000,-
Kč mesačne.

2. Keďže v konaní je prítomný medzinárodný prvok nakoľko maloleté dieťa, jeho rodičia sa až do

14.01.2020 zdržiavali spoločne v Českej republike, teda v členskom štáte Európskej únie, kedy
sa matka s dieťaťom presťahovali na Slovensko, súd skúmal, či môže na danú vec aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie“). Súd po
zistení, že boli splnené podmienky na jeho aplikáciu spočívajúce v prítomnosti medzinárodného prvku,
teritoriálnej pôsobnosti (Nariadenie je aplikovateľné aj v Slovenskej republike aj v Českej republike,

časovej pôsobnosti (návrh podaný 11.02.2020) a vecnej pôsobnosti (v predmetnej veci navrhovateľka
žiadala o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu), skúmal, či má danú právomoc na
konanie, t. j. či sú v predmetnej veci splnené podmienky, za ktorých môže súd vo veci konať.

3. Podľa článku 1 odsek 1 písm. b) Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu
súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie, alebo

odňatie rodičovských práv a povinností.

4. Podľa článku 1 odsek 2 písm. a), b), c), d) Nariadenia, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa
môžu týkať najmä: opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; opatrovníctva, poručníctva, alebo
podobných inštitútov; určenie a úloh osôb, alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa,
alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú, alebo mu pomáhajú; umiestnenia dieťaťa do pestúnskej

starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa; opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy,
udržiavania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.5. Podľa článku 8 odsek 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských
práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

6. Podľa článku 8 odsek 2 Nariadenia, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

7. Podľa článku 12 odsek 3 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej
podľa tohto Nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto Nariadenia do právomoci súdu

iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

8. Podľa článku 13 odsek 3 Nariadenia, súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach
rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: dieťa
má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z
nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je

štátnym príslušníkom tohto štátu; všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným
jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

12. Zo znenia Nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských
štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností sa považuje

obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem „obvyklý pobyt“ je v súčasnosti už štandardným pojmom používaným
v medzinárodných právnych nástrojoch. Nakoľko definícia tohto pojmu nie je obsiahnutá v žiadnom
z týchto nariadení, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu,
musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti
zdôrazniť, že nariadenia sa neopierajú o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne

právo jednotlivých členských štátov, ale používa ho ako autonómny koncept európskeho práva, pričom
obsah tohto pojmu sa musí vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia. Pre koncept obvyklého
pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter, preto úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste
nie je pre jeho posudzovanie rozhodujúca. Podstatným je, kde sa osoba fakticky v prevažnej miere
zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť,

kde sa osoba po väčšinu roka zdržiava, kde pracuje, študuje a podobne. Pri posudzovaní obvyklého
pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je
obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie,
lekára a podobne.

13. Súd skôr, než začal vo veci konať, zisťoval, či sú splnené podmienky konania. Jednou z podmienok
konaniajeprávomocsúdu.Súdprizisťovaníštátuobvykléhopôvodumaloletéhodieťaťazohľadnilvšetky
osobitné skutkové okolnosti tohto prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa a rodičov v členskom štáte
musia byť zohľadnené aj ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť vôbec nemá
dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa a rodičov odzrkadľuje istú mieru začlenenia

do sociálneho a rodinného prostredia. Súd má za to, že v danej veci právomoc slovenského súdu na
konanie absentuje s poukazom na stabilizovaný obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v Českej republike,
kde sa dlhodobo zdržiavalo dieťa i jeho matka a to až do 14.01.2020. Je nepochybné, že maloleté dieťa
sa spolu s matkou zdržiavalo od narodenia, t.j. od 03.04.2018 v Českej republike. Matka sa s dieťaťom
presťahovala na Slovensko dňa 14.01.2020. Matka nepreukázala, že k vysťahovaniu maloletého dieťaťa

z Českej republiky došlo so súhlasom otca, ba dokonca to ani netvrdila. Za dobu 30 dní, odkedy sa matka
s dieťaťom presťahovala na územie Slovenskej republiky, nemožno konštatovať, že dieťa má obvyklý
pobyt na území Slovenskej republiky. V danom prípade nie je teda daná právomoc tunajšieho súdu.14. S poukazom na článok 8 Nariadenia Rady majú právomoc súdy členského štátu obvyklého pôvodu
dieťaťa a teda právomoc v danej veci konať má miestne príslušný súd Českej republiky. Preto je
potrebné, aby si matka uplatnila svoje práva novým kvalifikovaným návrhom na úpravu rodičovských

práv a povinností na miestne príslušnom súde v Českej republike.

15. Súd preto s poukazujúc na článok 17 Nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc konať v tomto konaní
a konanie v zmysle ust. § 9 CSP zastavil z dôvodu nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky
vo veci konať.

16. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

17. Podľa ust. § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, nakoľko náhrada zaplatených trov konania účastníkov je v mimosporových konaniach
zásadne vylúčená.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 a 2
CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a v prípade, ak
sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.