Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201487
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1418201487.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: K.. U.

V., XX.XX.XXXX, M. F. F.-T., proti žalovanej: R.. T. T., M. F. F., F. XX, o náhradu škody 35.000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobný návrh žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške nároku.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou došlou dňa 27.03.2018, doplnenou 01.08.2018, domáhal od žalovanej zaplatenia

sumy 35.000 eur, ako náhrady škody podľa § 3 ods. 1 psím. c, d zák. č. 514/2003 Z.z., kedy mu v
súvislosti s nesprávnym rozhodnutím vznikla nie malá psychická ujma. Dňa 26.11.2014 bol nariadený
výkon jeho trestu sp.zn. 1T/12/2004 do tretej nápravnovýchovnej skupiny ( ďalej NVS) .

2.Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná rozhodla o odpykaní zvyšku jeho trestu - podmienka. Z určeného
spôsobu výkonu trestu v III. NVS bol Okresným súdom Trnava č.k. 30Nt/62/2007 z 11.10.2007
preradený na výkon trestu do II. NVS - stredný stupeň stráženia. Z tohto bol Okresným súdom Piešťany

24.04.2009 podmienečne prepustený - uznesenie č.k. 2Pp/7/2009. Žiadny iný súd mu podľa § 411 ods.
1,2,3 TP nezmenil spôsob výkonu trestu - zaradenie, a teda ani Okresný súd Bratislava IV. Poukázal
na vyrozumenie zo strany Okresného súdu Piešťany z 23.01.2018, kde sa uvádza výkon zvyšku trestu
v pôvodne určenom stupni stráženia, resp. v NVS v akom bol odsúdený = žalobca z výkonu trestu
podmienečne prepustený, teda II. NVS, ako aj stanovisko z MS SR, kde sa uvádza zaradenie v druhom
stupni stráženia.
Ďalej uviedol, že 19.10.2016 bol prevezený z Českej republiky na základe vlastnej žiadosti do ÚVTOS

LeopoldovsrežimomdoIII.NVSanásledne postúpenýnaďalšívýkontrestuvmáji 2017dozaradeniaa
pokračovania v III. NVS. Nebola mu poskytnutá, ani navrhnutá práca, návštevy len v rámci bezkontaktnej
pozície, telefonovanie limitované 2 x mesačne. Opakovane sa domáhal preradenia do II. NVS podľa
uznesenia Okresného súdu v Trnave z roku 2007. Ku zjednaniu nápravy došlo 12.06.2018 a symptóm
frustrácie bol odstránený. Poukázal na lineárnu tarifu Európskeho súdu v Štrasburgu, kde jeden deň
spôsobenýzaradenímdozhoršenýchpodmienokvýkonutrestuakobolsúdnenariadený jematematicky
20 mesiacov, cca 600 dní na jeden deň 28 eur, celkom 600 x 28 = 16.800 eur. Psychická ujma je na

databáze poškodeného 18.200 eur a tým je daná čiastka 35.000 eur.

3.Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy: Nariadenie výkonu trestu z
26.11.2014 Okresný súd Bratislava IV sp.zn.1T/12/2004, Uznesenie Okresného súdu v Trnave z11.10.2007, Potvrdenie ÚVTOS a ÚVV z 22.06.2018, Upovedomenie o postúpení podania z MS SR
z 19.07.2017.

4.Žalovaná sa k veci vyjadrila písomne dodatočne dňa 14.02.2019 tak, že žiadala žalobu v celom
rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Vzniesla námietku svojej pasívnej legitimácie,
namietla miestnu príslušnosť súdu, vecnú príslušnosť súdu, namietla i existenciu samotného nároku
na náhradu škody a vyčíslenie škody žalobcom.

5.Žalovaná uviedla, že žalobcom bolo napadnuté rozhodnutie Nariadenie výkonu trestu vydané
26.11.2014 pod sp. zn. 1T/12/2004 osobou žalovanej, pri výkone funkcie vyššej súdnej úradníčky.
V predmetnej veci nekonala ako fyzická osoba, ale dané rozhodnutie bolo vydané ako rozhodnutie
okresného súdu, a teda žaloba by nemala smerovať voči nej ako fyzickej osobe. Pri vydaní veci konala
podľa priloženého spisového materiálu. Samotnú premenu trestu nenariaďovala ona, ako vyššia súdna
úradníčka, ale k predmetnému nariadeniu výkonu trestu došlo na základe rozhodnutia Okresného súdu

Bratislava IV sp. zn. 1T/12/2004 z 13.04.2004, potvrdeného rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z
06.10.2005 sp.zn. 9To/347/2004, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave z 10.12.2013 sp.
zn. 3Tos/205/2013 - premena trestu. Nie je vo veci vecne pasívne legitimovaná.
K námietke nedostatku miestnej príslušnosti poukázala na § 14 CSP - všeobecný súd fyzickej osoby,
uviedla, že miestne by bol príslušný Okresný súd Bratislava III, a nemožno uplatniť ani osobitnú miestnu

príslušnosť podľa § 19 CSP, lebo k samotnej skutočnosti spôsobenia škody žalobcovi nikdy nedošlo.
Súd mal žiadosť žalobcu postúpiť tiež príslušnému orgánu.
V danom prípade okresný súd nie je vecne príslušný na konanie, nakoľko žalovaným nemá byť žalovaná
ako fyzická osoba, ale štát, zastúpený príslušným ministerstvom. Poukázala na ust. § 4 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z.z., kedy za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá

štát, teda nie priamo ten, kto ju spôsobil.
Tiež uviedla, že podľa § 8 zák. č. 513/2004 Z.z., právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba
uloženietrestu,ochrannéhoopatreniaaleboväzbyzavinilasama.Samotnýžalobcanebolspodobžaloby
oslobodený, ani nebolo preukázané, že ku skutku nedošlo. Nemožno uplatniť nesprávny úradný postup,
lebo vo veci konala v súlade so zákonom, podľa spisového materiálu a s poverením zákonného sudcu.

Nariadenie výkonu trestu sa spolu s rozhodnutiami veci zasiela do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody. Pokiaľ by bol medzi nimi rozpor, daný ústav by vyzval súd na vykonanie nápravy.
V ďalšom poukázala na náležitosti samotného nároku na náhradu škody podľa § 16 ods. 1,2 cit. zák.
- existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, vznik škody, príčinná
súvislosť medzi nimi a potrebu prihliadnuť aj na náležitosti podľa § 17 ods. 3 cit. zák. - osoba

poškodeného, závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti jej vzniku, závažnosť následkov, ktoré vznikli v
súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli v spoločenskom postavení žalobcu, príčinnú
súvislosť. Žalobca tieto náležitosti nepreukázal.

6.Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení predložila Uznesenie Okresného súdu Trnava z 19.06.2017

sp.zn. 1NNt/56/2017.

7.Súd podľa § 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť vopred
ospravedlnil, netrval na svojej osobnej účasti na danom pojednávaní, a súhlasil, aby súd konal v jeho
neprítomnosti.

8.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil
nasledovný skutkový stav:

9.Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 1T/12/2004 z 13.01.2004 v spojení s Uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9To 347/2004 z 06.10.2005 bol o.i. žalobca zaradený pre výkon
uloženého trestu do III. nápravnovýchovnej skupiny. Rozsudok bol právoplatný 06.10.2005.

10.Uznesením Okresného súdu v Trnave z 11.10.2007 sp. zn. 30Nt/62/2007 sa odsúdený = žalobca na
ďalšívýkontrestuodňatiaslobody,uloženývyššieuvedenýmirozhodnutiami OkresnéhosúduBratislava

IV a Krajského súdu v Bratislave, preraďuje z III. NVS do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Rozhodnutie bolo právoplatné a vykonateľné 11.10.2007.11.Okresný súd Bratislava IV dňa 26.11.2014 Nariadil výkon trestu pre žalobcu, odsúdeným rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 1T/12/2004 z 13.01.2004, potvrdeným uznesením Krajského súdu
vBratislavesp.zn.9To347/2004z06.10.2005,vspojenísrozhodnutímOkresnéhosúduPiešťanysp.zn.

2Pp/7/2009 z 13.10.2013, potvrdeným rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3Tos/2052/2013
- premena trestu z 10.12.2013. Odsúdený - žalobca bol zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny
- s nástupom 12.12.2014.

12.Okresný súd Trnava z 19.06.2017 sp.zn. 1NNt/56/2017 rozhodol o spoločnom spôsobe výkonu

trestov odňatia slobody postupne uložených v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

13.Z potvrdenia ÚVVTOS a ÚVV Leopoldov z 22.06.2018, na základe žiadosti žalobcu, súd zistil, že
žalobca bol od 19.10.2016 zaradený do výkonu trestu odňatia slobody v III. NVÚ, podľa rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 1T/12/2004 z 26.11.2004.

14.Z Upovedomenia o postúpení podania od MS SR z 19.07.2017 súd zistil, že žiadosť žalobcu o
kompenzáciu za nesprávny úradný postup v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod
sp.zn. 1T/12/2004 bolo postúpené na vybavenie právnej sekcii MSSR.

15.Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť, a funkčnú

príslušnosť počas celého konania.

16.Vecnú príslušnosť skúmajú súdy ex offo - z úradnej povinnosti. Podľa § 12 CSP, na konanie v
prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. Spor o vecnej príslušnosti
môže nastať jedine medzi okresným a krajským súdom, pretože podľa CSP najvyšší súd nemôže vecne

byť príslušným súdom na konanie na prvom stupni. Podľa CSP je vecná príslušnosť odvodzovaná
od povahy veci - „ratio causae“ ako základného kritéria, od ktorého sa vecná príslušnosť súdov odvíja.
Nakoľko v danej veci sa jedná o žalobu o splnenie povinnosti podľa § 137 a) CSP, a to nárok na
zaplatenie peňažnej sumy titulom náhrady škody, je podľa názoru súdu daná v konaní na prvom stupni
vecná príslušnosť okresného súdu . Nejedná sa o spor, kde sú v prvom stupni príslušné krajské súdy. Z

tohto dôvodu nie je dôvodná námietka žalovanej o nedostatku vecnej príslušnosti súdu prvej inštancie
a sú splnené podmienky, aby o veci konal a rozhodoval okresný súd.

17.Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na

začiatku konania.

18.Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej príslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd
naňuneprihliadneasporprejednáarozhodne. Neprihliadnutienanámietkusúdodôvodní vrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19.Na konanie v prvej inštancii je podľa § 13 CSP miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie
je ustanovené inak. Podľa § 14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v obvode ktorého ma
fyzická osoba adresu trvalého pobytu. Na založenie miestnej príslušnosti je dôležitá tá skutočnosť,
kde má táto osoba trvalý pobyt. S prihliadnutím na § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť len

na námietku žalovaného uplatnenú pri prvom úkone, ktorý mu patrí. To neplatí pri výlučnej miestnej
príslušnosti, ktorú musí súd skúmať z úradnej povinnosti ( § 20 CSP), aj bez námietky miestnej
príslušnosti na začiatku konania.

20.Súd posudzoval námietku miestnej príslušnosti vznesenú vo vyjadrení žalovanej, či je táto dôvodná

podľa § 41 a 42 CSP. Žalobný návrh s prílohami, procesným poučením, uznesením súdu podľa § 167
ods. 2 CSP boli žalovanej doručené do vlastných rúk 03.12.2018. Trvale bydlisko žalovanej nie je v
obvode tohto súdu. Žalovaná nevyužila svoje právo a ku žalobnému návrhu sa v lehote stanovenej
súdom t.j. 18.12.2018, t.j. do 15 dní, nevyjadrila, nenavrhla žiadne dôkazy, zostala pasívna, a nič
nenamietala. Nepožiadala ani o poskytnutie dodatočnej lehoty na podanie vyjadrenia. Z princípu

koncentrácie konania vyplýva, že účastník /strana konania je povinný koncentrovať svoje úkony do
určitej fázy konania. Ak teda žalovaná ako strana sporu nenamietala príslušnosť súdu pri prvom úkone,
ktorý jej patrí, došlo automaticky k odstráneniu nedostatku tejto podmienky miestnej nepríslušnosti.
To znamená, že ak strana nevyužila procesnú možnosť namietnuť nedostatok miestnej príslušnostinajneskôr pri prvom úkone, ktorý jej patrí, dochádza k prípadu nevyužitia tejto možnosti stranou sporu
ku konvalidácii nedostatku miestnej príslušnosti. Pokiaľ potom žalovaná uplatnila námietku miestnej
nepríslušnosti neskôr, súd na túto námietku, ktorá nebola uplatnená včas nemôže prihliadať. Súd

nezistil ani dôvody pre postup podľa § 19 CSP. Súd preto pokračoval v konaní ďalej.

21.Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z., Tento zákon upravuje a)zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

22.Podľa § 3 ods. 1 písm. c) a d), zák. č. 514/2003 Z.z., Štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,
alebo d) nesprávnym úradným postupom.

23.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z., Vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 , koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1.škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

24.Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste
má ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak a) v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené
ako nezákonné alebo b) v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie
zastavené preto, že v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe
alebo bola vec postúpená inému orgánu; to neplatí, ak sa preukáže že k včasnému odhaleniu neznámej

skutočnosti nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol trest vykonaný. Podľa ods. 2 cit.
ust., Právo na náhradu škody má i ten, kto bol v ďalšom konaní odsúdený na miernejší trest, než ktorý
bol na ňom vykonaný na základe zrušeného rozsudku; na účely tohto zákona sa trest odňatia slobody
s podmieneným odkladom jeho výkonu nepovažuje za miernejší trest než nepodmienečný trest odňatia
slobody. Náhrada škody patrí len v rozsahu rozdielu medzi trestom vykonaným na základe zrušeného

rozsudku a trestom uloženým rozsudkom.

25.Podľa 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a)
a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .

26.Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.1a)

27.Podľa 17 ods. 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z., V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

(3)Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a)osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije pracuje, b)závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c)závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
súkromnom živote, d)závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

28.V zmysle uvedených ustanovení zákona ide o prípady objektívnej zodpovednosti štátu za škodu
za súčasného splnenia troch podmienok, a to: 1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej
v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3/ príčinná
súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.30.V danom prípade sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a to z dôvodu
rozhodnutia, resp. neprávneho úradného postupu, ktorý vidí na tom skutkovom základe, že žalovaná ,

ktorá nariadila ako vyššia súdna úradníčka výkon trestu žalobcu do III. NVS v r. 2014, nezobrala do
úvahy skutočnosti, že z určeného spôsobu výkonu trestu pôvodne v III. NVS bol Okresným súdom
Trnava 11.10.2007 preradený na výkon trestu do II. NVS a žiadny iný súd mu spôsob výkonu trestu
- zaradenia nezmenil.

31.V prejednávanej veci sa súd ako zásadnou otázkou pri posudzovaní nároku žalobcu zaoberal
námietkou žalovanej o nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie, teda otázkou, či žalovaná označená v
žalobe je pasívne vecne legitimovaným subjektom, teda, či je nositeľkou hmotného práva, od ktorého si
žalobca odvodzuje svoj nárok. V danej veci žalobca za žalovanú označil fyzickú osobu - bývalú vyššiu
súdnu úradníčku, ktorá v danom čase nariadila rozhodnutie, od ktorého si žaloba odvodzuje svoj nárok.

31.Štát vystupuje ako samostatný subjekt občiansko právnych vzťahov tam, kde je to vyslovene
ustanovené v zákone. Zodpovedným subjektom podľa zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci je štát a to v prípadoch, keď škoda bol spôsobená orgánom
verejnej moci a to pri výkone verejnej moci. Poškodený má nárok na náhradu majetkovej škody, aj
na peňažnú náhradu nemajetkovej škody v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom. V jednotlivých ust. cit. zákona je uvedené, že za škodu spôsobenú
rozhodnutím o treste resp. nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát. V zákone je tiež stanovené,
ktoré orgány v mene štátu konajú.

32.V tomto prípade priamo z ust. zák. č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že štát zodpovedá za škodu v dôsledku
rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení, o väzbe, resp. nesprávnym úradným postupom súdu. Z
uvedeného vyplýva, že za prípadnú škodu nezodpovedá osoba, ktorá rozhodnutie vydala, ale tak, ako
to vyplýva, z § 3 ods. 1 písm. a) cit. zák. - zodpovedá štát, ktorý jediný môže byť pasívne vecne
legitimovaný v tomto konaní. Za štát potom koná právnická osoba, organizácia a orgán štátnej správy,

ktoré sú k tomu tiež oprávnené na základe právneho predpisu.

33.Vtomtokonanísižalobcažalobouuplatnilnároknanemajetkovúujmu,ktorámumalabyť spôsobená
rozhodnutím / nesprávnym úradným postupom vydaným žalovanou v rámci trestného konania, teda
pri výkone verejnej moci - súdnej moci. Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, si nárok uplatnil voči

subjektu, ktorý nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, teda nie je nositeľom hmotného
práva, od ktorého žalobca vyvodzuje uplatnený nárok a preto žalobu ( bez skúmania aj jej ďalších
predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) ako nedôvodnú zamietol.

34.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Súd podľa

nehopriznástranenáhradutrovkonaniapodľajejúspechuvoveci. Súdpretoúspešnejžalovanejpriznal
nárok na náhradu trov konania v plnej výške nároku. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( § 38 zák. č.
233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z.z.).