Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Csp/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419201069
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6419201069.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: T. Ľ.,

F.. XX.XX.XXXX, T. H.Z. XX, XXX XX H., v konaní zastúpený: FALIS & Partners, s.r.o., so sídlom
Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 51 769 654, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríš, Francúzsko, konajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, v konaní zastúpený:
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava IČO: 36 862 711, o žalobe na
zaplatenie 3.504,79 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.242,- € spolu s 5 % úrokom z
omeškania ročne odo dňa 19.03.2019 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 85 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd prostredníctvom splnomocneného advokáta sa domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 3.504,79 € spolu s 8 % úrokom z omeškania odo dňa 19.03.2019 až
do zaplatenia a to z titulu bezdôvodného obohatenia, po pripustení zmeny pôvodnej žaloby v rozsahu
príslušenstva a to 5 % úroku z omeškania zo sumy 3.504,79 € odo dňa 19.03.2019 až do zaplatenia.
Skutkovo žalobu dôvodil tým, že žiadosť/zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej
karty AURA, ktorú uzatvoril žalobca v postavení dlžníka s právnym predchodcom žalovaného ako
veriteľom spoločnosťou CETELEM Slovensko a.s. je absolútne neplatná z dôvodu nedodržania

písomnej formy, resp. že takto uzatvorená zmluva je z dôvodu absencie zákonných náležitostí v zmysle
§ 4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení Zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1996 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej
len ZoU) v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy (19.11.2002) je bez poplatková a bezúročná a
pokiaľ žalobca poskytol plnenie nad rámec istiny revolvingového úveru na strane žalovaného došlo k
bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého sa žalobca domáha.

2. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania vydaním platobného rozkazu dňa 04.04.2019,
voči ktorému v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom splnomocneného advokáta žalovaný podal
odpor, súd preto platobný rozkaz uznesením zo dňa 09.05.2019 zrušil.3. Žalovaný popieral tvrdenia žalobcu o tom, že uzavretá zmluva medzi právnym predchodcom
žalovaného ako veriteľom spoločnosťou CETELEM Slovensko a žalobcom ako dlžníkom je neplatná z
dôvodu absencie písomnej formy, odkázal na hmotnoprávne ustanovenia § 43a ods. 1 Občianskeho

zákonníka a nasledujúce tvrdiac, že úverová zmluva predložená žalobcovi ako návrh na uzatvorenie
zmluvy pôsobila voči žalobcovi odo dňa keď sa dostala do jeho dispozičnej sféry a žalobca mal možnosť
si návrh na uzavretie úverovej zmluvy prečítať a posúdiť jej vhodnosť, mal dostatok času rozhodnúť sa,
či návrh na uzavretie úverovej zmluvy príjme alebo nie. Podľa žalovaného teda žalovaný urobil ofertu
žalobcovi na základe zákonom predpísanej formy a v súlade so zákonom. Poukázal na skutočnosť,

že na revolvingovej zmluve sa nachádza podpis žalobcu, ktorý žiadnym spôsobom nespochybňuje a
súhlasil s obsahom úverovej zmluvy. Ďalej poukázal na hmotnoprávne ustanovenie § 4 ods. 4 písm. a)
ZoU v účinnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy s tým, že pri nesplnení podmienok tak ako to tvrdí
žalobca s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 2, ods. 3 vyššie uvedeného právneho predpisu bol úver
napriek tomu poskytnutý pre spotrebiteľa a tento ho začal čerpať, je takto uzatvorená zmluva platná.
Žalovaný tiež rozporoval tvrdenia žalobcu o tom, že úverová zmluva neobsahuje údaj o výške RPMN a

tvrdil, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom a žalobcom ako
dlžníkom obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 Zákon o spotrebiteľských úveroch v platnom
znení ku dňu uzatvorenia zmluvy (Zák. č. 258/2001 Z. z.).

4. Po doručení vyjadrenia žalovaného žalobcovi a výzve formou uznesenia (§ 167 ods. 3 CSP) zo dňa

29.05.2019žalobcaprostredníctvomprávnehozástupcupodaním,ktorébolosúdudoručené25.06.2019
opätovne zdôraznil, že predmetná úverová zmluva nebola uzatvorená v zákonom predpísanej písomnej
forme tak ako to vyžadovalo príslušné hmotnoprávne ustanovenie v § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy a odkázal na
rozhodovaciu činnosť súdov SR pri posudzovaní platnosti, resp. neplatnosti takto uzatvorenej zmluvy

o revolvingovom úvere medzi právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou CETELEM Slovensko
a dlžníkmi v iných prípadoch.

5. Žalovaný po doručení vyjadrenia žalobcu podaním zo dňa 03.07.2019 vzniesol námietku premlčania
uplatňovaného nároku bez bližšej špecifikácie s tým, že neskorším podaním zo dňa 29.01.2020

považoval za premlčané všetky plnenia poskytnuté žalobcom v prospech žalovaného pred obdobím
troch rokov späť od podania žaloby na príslušný súd s tým, že pokiaľ žaloba bola podaná žalobcom dňa
25.03.2019 premlčané sú všetky úhrady, ktoré prijal žalovaný do 23.03.2016 v celkovej výške 437,27 €
z dôvodu márneho uplynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby.

6. Súd v rámci dokazovania vypočul žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu
žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tak ako tieto boli predložené súdu zo strany žalobcu
a žalovaného, žiadosťou/zmluvou o poskytnutie revolvingového úveru a vydaní úverovej karty AURA,
výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 13.03.2019, prehľadom obratov na úverovom účte
odo dňa 12.12.2002 až do 28.02.2019, podrobným prehľadom úhrad na úverovom účte za identické

obdobie čl. 165 - 179, na základe čoho súd zistil tento skutkový stav veci:

7. Právny predchodca žalovaného spoločnosť CETELEM Slovensko, a. s. v postavení veriteľa a žalobca
ako dlžník uzatvorili dňa 19.11.2002 žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsahom
záväzkom bolo poskytnutie úveru revolvingového typu a vydanie úverovej karty na čerpanie finančných

prostriedkov do výšky úverového rámca 20.000,- Sk (663,88 €) s mesačnou úrokovou sadzbou vo výške
2,39 %. Ročná percentuálna miera nákladov (RMPN) bola určená len príkladmo pri úverovom rámci
20.000,- Sk (663,88 €) v sume prvého čerpania pri tejto výške a pravidelnom mesačnom splácaní vo
výške 1.000,- Sk (33,19 €) vo výške 15,86 % ročne. Veriteľ vydal kreditnú kartu na meno dlžníka s
tým, že dlžník zobral na vedomie, že žiadosť o vydanie karty bude posudzovaná najmä na základe

údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru a v priebehu jeho splácania a
po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť takejto žiadosti v plnom rozsahu môže
veriteľ zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca ním stanovenou nižšou výškou. Žalobca ako dlžník
sa zaviazal poskytnutý úver splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške min. 5 % z
aktuálneho úverového rámca a veriteľ môže splátku použiť na úhradu dohodnutých nákladov spojených

so spotrebiteľským úverom a to úroku o poplatkov podľa zmluvy o úvere prípadne podľa sadzobníka
platného v deň čerpania úveru vrátane čiastky určenej na úhradu poistného pokiaľ dlžník je poistený.
Podľa žalobcu z takto poskytnutého revolvingového úveru za obdobie od 12.02.2002 do 28.02.2019
žalobca ako dlžník čerpal úver formou revolvingu sumu v rozsahu 6.514,84 € a za identické obdobieposkytol úhradu na revolvingový úver v sume 10.919,63 € a preto sa žalobca domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo podľa jeho tvrdení na strane právneho predchodcu žalovaného
ako veriteľa prijatím plnení nad rámec istiny úveru v rozsahu žalovanej sumy 3.504,79 € (10.919,63 €

úhrady žalobcu a čerpaný úver v rozsahu 6.514,84 €). Žalobca považoval takto uzatvorenú zmluvu z
dôvodu absencie predpísanej zákonnej písomnej formy za neplatnú a na viac uvádzal, že pokiaľ súd
takúto zmluvu vyhodnotí ako zmluvu platnú, vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu
uzatvorenia zmluvy pre absenciu údaja týkajúceho sa výšky RPMN, resp. nesprávne určenej výšky

RPMN, je táto zmluva bezpoplatková a bezúročná. Na strane právneho predchodcu žalovaného teda
absentoval titul na prijatie plnenia nad rámec istiny úveru, a preto získal na úkor žalobcu bezdôvodné
obohatenie.
Žalovaný (právny nástupca pôvodného veriteľa) považoval úverovú zmluvu za platnú, ktorá spĺňa
zákonné náležitosti písomnej formy tvrdiac, že úverová zmluva predložená žalobcovi ako návrh na
uzatvorenie zmluvy pôsobila voči žalobcovi odo dňa keď sa dostala do jeho dispozičnej sféry a žalobca

mal možnosť si návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy prečítať a posúdiť jej vhodnosť. Podľa žalovaného
žalobca mal dostatok času sa rozhodnúť, či návrh na uzavretie úverovej zmluvy príjme alebo nie. Podľa
žalovaného právny úkon je platný, pretože je podpísaný konajúcou osobou. Žalovaný realizoval ofertu
žalobcovi na základe zákonom predpísanej formy podľa žalovaného v súlade so zákonom, pretože na
úverovej a revolvingovej zmluve sa nachádza podpis žalobcu, ktorého pravosť žalobca nespochybnil a

podpisom prejavil súhlas s obsahom zmluvy. Ďalej poukázal na skutočnosť, že Zákon o spotrebiteľských
úveroch predpisuje iba písomnú formu úverových zmlúv, neukladá však podmienku, aby každá úverová
zmluva musela byť urobená ako samostatný právny úkon na samostatnom dokumente a na viac je
nesporné, že revolving žalovaný ako spotrebiteľ i čerpal. Žalovaný predložil prehľad úhrad a čerpania
úverového účtu z takto uzatvorenej zmluvy za obdobie od 12.12.2002 do 28.06.2009 a tvrdil, že

nespochybňuje čerpanie úveru zo strany žalobcu ako dlžníka v rozsahu 6.514,84 €, ale poukázal na
skutočnosť, že na úhradu úveru žalobca zaplatil nie sumu 10.019,63 €, ale len sumu 9.907,96 €. Z tohto
dôvodu nad rámec istiny úveru neposkytol plnenie žalobca pre žalovaného v rozsahu 3.504,79 € ako
tvrdí, ale len 3.393,12 €. Súčasne žiadal, aby súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania.

8. Je nutné konštatovať, že predložená žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou formulárovou
a má spotrebiteľský charakter. Uzavretá zmluva je spotrebiteľskou z dôvodu, že na dlžníka (žalobcu)
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom
úverejenutnéaplikovaťakopríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách

(§52anasledujúceObčianskehozákonníka)takihmotnoprávneustanovenia§497anasl.Obchodného
zákonníka a tiež právny režim v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t. j. ku dňu 19.11.2002.

9. Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak právny úkon
nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 43a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, prejav

vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na
uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade
jeho prijatia. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný,
môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne
s návrhom.

Podľa § 43c ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy,
včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého
možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde

navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím návrhu.

Podľa § 46 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, písomnú
formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákonalebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu
a k jeho písomnému prijatiu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z. z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, zákon upravuje
niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa§4ods.2písm.g)vyššiecitovanéhozákona,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí obsahuje aj ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, pri nesplnení

podmienok podľa ods. 2 a ods. 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej
základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.

10. Bez toho, aby súd posudzoval zákonné náležitosti žiadosti/zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom
úvere, ktorú mali uzatvoriť žalobca ako dlžník a právny predchodca žalovaného ako veriteľ dňa

19.11.2002 súd prioritne posudzoval, či vôbec došlo k platnému uzatvoreniu takejto zmluvy.
Z dikcie vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako i zákona o spotrebiteľských úveroch
je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu inak je neplatná. Podľa bodu I. - 1
VOP veriteľa, ktoré obsahuje žiadosť/zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty
AURA sú stanovené podmienky vymedzujúce vzťahy medzi fyzickou osobu (dlžníkom), ktorý požiadal

o úver a spoločnosťou CETELEM ako veriteľom. V prípade prijatia návrhu poskytne tejto fyzickej osobe
veriteľúverovýrámec,otvoríúverovýúčet,vydáúverovúkartu.Vzmysletýchtovšeobecnýchpodmienok
je dlžník povinný vyplniť žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru a vydanie úverovej karty na
formulári. Takúto označí dátumom a podpíše a stáva sa súčasne návrhom na uzatvorenie zmluvy. Návrh
je predložený veriteľovi a podľa bodu III. - 1 - 1 VOP veriteľ v danom prípade spoločnosť CETELEM ako

právny predchodca žalovaného potvrdí vznik zmluvy písomne a súčasne oznámi výšku maximálneho
úverového rámca, ktorý je pripravený poskytnúť na základe posúdenia údajov obsiahnutých v žiadosti.
I z mechanizmu ako je podpísaný vo všeobecných obchodných podmienkach o poskytnutí úverového
rámca, je zrejmé, že až odoslaním oznámenia o prijatí žiadosti zo strany veriteľa, vzniká zmluvný vzťah
a to zmluva o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru a vydaní úverovej karty. Teda prijatím

návrhu a okamihom uzavretia zmluvy je odoslanie písomného oznámenia adresovaného klientovi
(žalobcovi ako dlžníkovi) dochádza k naplneniu podmienok pre uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere
v písomnej forme.Podľa názoru súdu nepostačuje pre platnosť (písomnej formy) zmluvy uskutočnenie úkonu tak, ako to
tvrdí žalovaný, t. j. poskytnutie finančných prostriedkov na čerpanie revolvingového úveru. V zmysle
ustanovenia § 4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z. z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy

je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu inak je absolútne neplatná (§
40 ods. 1 OZ).
Pôvodný veriteľ mal v prípade akceptácie písomného návrhu žalobcu o poskytnutie úverového rámca
žalovanému preto písomne oznámiť jeho prijatie a pre uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere je
plnenie poskytnutím úverovej karty nahrádzajúce podľa žalovaného akceptáciu písomného návrhu

nepostačujúce.
Z vykonaného dokazovania súd potom uzatvára, že nebola splnená podmienka písomnej formy
predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, písomná forma nebola dodržaná práve z dôvodu absencie
prijatie návrhu na jej uzatvorenie zo strany žalovaného, a preto súd takúto zmluvu považuje za neplatnú
z dôvodu nedodržania písomnej formy.

11. V zmysle ustanovenia § 457 pokiaľ je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal s tým, že sa musí vydať všetko čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením (§ 458 ods. 1 OZ).

12. Žalovaný nespochybňoval tvrdenia žalobcu o tom, že poskytol formou prehľadu podľa

odfinancovania revolvingového úveru pre žalobcu ako dlžníka plnenie v rozsahu 6.514,84 €.
Spochybňoval však, že na úhradu úveru za celkové obdobie od 12.12.2002 do 28.02.2019 poskytol
žalobca úhradu v sume 10.019,63 €, ale len tvrdil (listinnými dôkazmi však nepreukázal), že poskytol
plnenie v rozsahu 9.907,96 €. Súčasne žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia tým, že u žalobcu uplynula trojročná objektívna premlčacia doba

na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia nad rámec
sumy 2.955,88 € s odôvodnením, že pokiaľ čerpal úver v rozsahu 6.514,84 € a poskytol plnenie v sume
9.907,96 € na jeho úhradu, za premlčanú považuje žalovaný sumu 437,27 €, t. j. platby poskytnuté
žalobcom na úhradu úveru tri roky pred podaním žaloby na začatie konania na súd, t. j. pred dňom
25.03.2016 a to práve v sume 437,27 €.

13. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

14. Súd nepovažoval vznesenú námietku premlčania uplatňovaného nároku zo strany žalovaného

márnym uplynutím doby za dôvodnú, pretože žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného dozvedel až v roku 2019, po predchádzajúcej právnej porade s právnym zástupcom, kedy
mu začala plynúť 2 ročná subjektívna premlčacia doba a následne vyzval žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia.
Súd považoval za dôvodnú vznesenú námietku uplatňovaného nároku zo strany žalovaného ak namietal

premlčanie uplatňovaného nároku z titulu úhrady platieb po márnom uplynutí objektívnej trojročnej
premlčacej doby, t. j. za obdobie 3 roky skôr ako bola podaná žaloba na súd zo strany žalobcu, t. j. v
súvislosti s prijatím platieb za obdobie od , ktoré boli prijaté žalovaným prv ako dňa 25.03.2016, keďže
žaloba na súd bola podaná dňa 25.03.2019.
Z prehľadu pohybu na úverovom účte ako i prijatých plnení žalovaným zo strany žalobcu (čl. 165 spisu

až 179 ako i čl. 202) má súd za to, že po poslednom čerpaní revolvingu formou výberu karty zo strany
žalobcu v apríli 2017 za obdobie od 25.03.2016 do 15.02.2019 nad rámec istiny úveru uhradil žalobca
v prospech žalovaného sumu 3.242,- €, ktorá podľa názoru súdu nie je i napriek vznesenej námietke
premlčania.
Z týchto dôvodov súd potom zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia

predstavujúceho prijaté platby nad rámec istiny úveru čerpaného formou revolvingu, v zmysle
ustanovenia § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže bezdôvodného obohatenie je i
majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu.Vo zvyšnej časti uplatňovaného nároku na zaplatenie sumy 3.504,79 € súd považoval nárok žalobcu
uplatňovaný v konaní vzhľadom na vznesenú námietku premlčania za premlčaný.

15. Súd priznal žalobcovi i uplatňovaný nárok na úroky z omeškania (po pripustení zmeny pôvodnej
žaloby vo výške 5 % ročne) a to odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné
plnenie, ktoré určil žalobca žalovanému vo výzve zo dňa 13.03.2019 a to márnym uplynutím lehoty na
dobrovoľné plnenie, t. j. počnúc dňom 19.03.2019 až do zaplatenia v zmysle ustanovenia § 517 ods. 1
OZ, pretože ak dlžník riadne a včas nesplní svoj dlh, je v omeškaní a v zmysle § 2 tohto ustanovenia,

ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení i
úroky z omeškania, ktorých výšku určuje vykonávací predpis, t. j. Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb.
v platnom znení, ktorým sa vykonávajú ustanovenia OZ a v zmysle § 3 výška úroku z omeškania ku
dňu omeškania predstavovala 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba ECB platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase omeškania (19.03.2019) základná úroková
sadzba predstavovala 0,0 % a výška úroku z omeškania 5 % ročne, preto súd priznal pre žalobcu úroky

z omeškania odo dňa 19.03.2019 do budúcna v rozsahu 5 % ročne.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového
poriadku, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobca uplatňoval v konaní nárok na zaplatenie sumy 3.504,79 € (100 %) bol v konaní úspešný pokiaľ
mu súd priznal nárok na zaplatenie sumy 3.242,- € (92,5 %). Pomer úspechu a neúspechu predstavuje
85 % (92,5 - 7,5 %), a preto súd vyjadruje priznaný nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči

žalovanému v rozsahu 85 % trov konania. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením v zmysle ustanovenia §
262 ods. 2 CSP, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).