Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119210519
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3119210519.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci navrhovateľky V., zastúpenej P., proti
E. o zabezpečovacie opatrenie, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo
dňa 2. decembra 2019, č. k. 17C/53/2019-96, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, §
344, § 336 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 324 ods. 1, ods. 3 CSP. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 22.11.2019 bol súdu prvej inštancie doručený návrh navrhovateľky
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo

vlastníctve E., a to: zapísaným na LV č. X, vedenom Okresným úradom C., katastrálny odbor, pre okres
C., obec S., k. ú. S., a to k stavbe so súpis. č. XX, umiestnenej na parcele č. XX, druh stavby: budova
ubytovacieho zariadenia, a k pozemku s par. č. XX, o výmere 752 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, u ktorých je žalovaný evidovaný ako vlastník v spoluvlastníckom
podiele o veľkosti 1/2; zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom C., katastrálny odbor,
pre okres C., obec C. C., k. ú. C. C., a to k pozemku s par. č. X/X, o výmere 567 m2, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie (právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku 1/3 je evidovaný na LV
č. XXXX), k pozemku s par. č. X/X, o výmere 34 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, k
pozemku s par. č. X/X, o výmere 3 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, u
ktorých je žalovaný evidovaný ako vlastník v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/3; zapísaným na LV
č. XXXX, vedenom Okresným úradom C., katastrálny odbor, pre okres C., obec F. B., k. ú. F. B., a to k
stavbe so súpis. č. XX, umiestnenej na parcele č. XXX/X (právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba

XX je evidovaný na LV č. XX), druh stavby: budova obchodu a služieb, u ktorej je žalovaný evidovaný
ako vlastník v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 6/9, v prospech navrhovateľky
na zabezpečenie jej pohľadávok vo výške 195.974,91 Eur s príslušenstvom. Navrhovateľka svoj návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila tým, že pohľadávka vznikla z titulu uzatvorenia
Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi J.. J. V., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. XX/XX, XXX XX
C., v postavení veriteľa, a spoločnosťou E., v postavení dlžníka, na základe ktorej veriteľ viacerými

bezhotovostnými prevodmi poskytol pôžičku v prospech dlžníka ktorá ku dňu 31.12.2018 predstavovala
sumu 355.974,91 Eur. Veriteľ vypovedal dňa 30.04.2019 Zmluvu o pôžičke tak, že požadoval vrátiť
pôžičku, pričom zo strany dlžníka bola veriteľovi vrátená len časť poskytnutej pôžičky, a to suma 160.000
Eur. Nesplatená časť pohľadávky aktuálne predstavuje sumu 195.974,91 Eur. Dňa 10.07.2019 bola zo
strany veriteľa zaslaná dlžníkovi Výzva na vrátenie pôžičky, Pokus o mimosúdny zmier, v ktorom veriteľ
vyzval dlžníka na vrátenie nesplatenej časti pôžičky vo výške 195.974,91 Eur. Dňa 30.07.2019 veriteľ

opätovne vyzval dlžníka na vrátenie pohľadávky. Dňa 18.07.2019 bola veriteľovi doručená Výzva na
vrátenie pôžičky - odpoveď v ktorej žalovaný vyzýva veriteľa, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvyzaslal žalovanému dokumenty, ktoré preukazujú nárok veriteľa na vrátenie zostatku dlžnej čiastky vo
výške 195.974,91 Eur. Dňa 30.07.2019 bola dlžníkovi doručená Opakovaná výzva na vrátenie pôžičky, v
ktorej veriteľ oboznámil žalovaného o skutočnosti, že pôžička sa realizovala formou vkladu resp.

prevodu na účet družstva a teda ich existenciu nepochybne potvrdzuje účtovníctvo družstva. Priložila
taktiež výpis z účtu pôžičiek zo dňa 01.01.2019 a Potvrdenie o výške úrokov zo dňa 31.12.2018, ktoré
potvrdzuje existenciu pôžičky a jej stav k 31.12.2018. Z výpisu účtu pôžičiek vyplýva i výška úrokovej
sadzby pôžičky pre rok 2019 a to vo výške 2,5 % p.a. J.. J. V., ako postupca, a navrhovateľka,
ako postupník, uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 06.09.2019, ktorej predmetom bolo

postúpenie pohľadávky v celkovej výške 195.974,91 Eur voči dlžníkovi. Na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 06.09.2019 sa novým majiteľom pohľadávky stala navrhovateľka. Oznámenie o
postúpení pohľadávky na nového veriteľa bolo dlžníkovi doručené dňa 16.09.2019. Navrhovateľka,
ako nový veriteľ pohľadávky, vyzvala opätovne dlžníka na úhradu dlžnej sumy, a to prostredníctvom
Pokusu o zmier zo dňa 24.09.2019. Nakoľko dlžník i napriek opakovaným výzvam na
úhradu pohľadávky a pokusu o mimosúdny zmier predmetnú pohľadávku neuhradil, navrhovateľka,

ako nový veriteľ pohľadávky, pristúpila k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou. Navrhovateľka
dôvodila, že E. sa postupne v roku 2019, buď zbavilo alebo najmä zaťažilo svoj majetok do takej
miery, že výrazným spôsobom ohrozilo budúce možné uspokojenie nároku navrhovateľky na úhradu
pohľadávky vymáhanej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.:
10Up/1084/2019, teda je zrejmé, že E. sa buď zbavuje alebo zaťažuje takmer celý svoj ostatný majetok.

Správanie spoločnosti E. nasvedčuje nielen neochotu, ale kategorické odmietnutie plniť svoje peňažné
záväzky navrhovateľke. Tá je toho názoru, že ňou sledovaný účel (predovšetkým zabezpečenie svojich
pohľadávok, nakoľko E. sa zbavuje, ale najmä zaťažuje svoj existujúci majetok a z jeho konania
možno dôvodne usudzovať, že pohľadávky navrhovateľky dobrovoľne uhradiť nemieni) je možné
dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Navrhovateľka je toho názoru, že v prípade ak súd

nenariadi týmto návrhom navrhované zabezpečovacie opatrenie, hrozí jej reálne ohrozenie vymoženia
jej pohľadávky z titulu nevrátenia pôžičky prostredníctvom exekúcie, nakoľko snaha E. dobrovoľne
uhradiť dlh neexistuje. A zároveň reálne hrozí, že v prípade ak by nedošlo
k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia, môže E. ľubovoľným spôsobom previesť svoj posledný
zostávajúci nehnuteľný majetok na iné osoby alebo ho inak zaťažiť a tým ohroziť reálne vymoženie

pohľadávok navrhovateľky, ktoré budú následne uplatňované prostredníctvom príslušného konania. Čo
sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia,
ohrozenie exekúcie vidí navrhovateľka v tom, že x previedol resp. zaťažil v uplynulom
obdobíroku2019,veľkúčasťsvojhomajetku,pričomvsúčasnostixdisponujeužibatrominezaťaženými
nehnuteľnosťami. Navrhovateľka je názoru, že zriadenie tohto záložného práva nebude obmedzovať

x vo vykonávaní jeho podnikateľskej činnosti v rámci predmetu podnikania pri bežnej činnosti ani pri
disponovaní s ňou z hľadiska obsahu vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s
návrhom navrhovateľky a pripojenými listinnými dôkazmi konštatuje, že navrhovateľka hodnoverne
neosvedčila svoj nárok, ktorému má byť poskytnutá táto bezodkladná a predbežná ochrana. Súd prvej
inštancie v tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľka svoj sporný nárok odvodzuje od ústnej zmluvy o

pôžičke, resp. správnejšie viacerých opakovaných pôžičkách (zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou),
ktorémalibyťdlžníkoviposkytnutévsumeprevyšujúcej300.000Eur,atovnavrhovateľkoupodrobnejšie
nešpecifikovanom období. Pôvodným veriteľom, od ktorého navrhovateľka pohľadávku nadobudla,
mal byť J.. J. V., bytom K. XX/XX, C.. Poskytnutie pôžičky v takomto objeme bez zabezpečenia
pohľadávky, a dokonca bez písomnej zmluvy, bolo pre súd prvej inštancie nehodnoverné a pochybné.

Nehodnovernosť tvrdenia navrhovateľky o existencii pohľadávky na základe tvrdených
pôžičiek pre súd prvej inštancie vyplývala aj zo skutočnosti, že postupca bol v období od 10.05.2011
do 24.06.2019 predsedom predstavenstva dlžníka. Teda v období, keď mal peniaze dlžníkovi ústne
požičať, bol zároveň oprávnený robiť za dlžníka právne úkony. Hodnoverným dôkazom o existencii
pôžičky pre súd nebol ani výpis z účtu pôžičiek s ohľadom na jeho obsah, ktorý je v tomto štádiu

konania nezrozumiteľný a zmätočný. Takisto nie je zrejmé, kto vystavil tento výpis a čo má preukazovať
(minimálne akú pohľadávku na základe konkrétneho právneho úkonu). Na listinnom dôkaze, ktorý je
označený ako „Potvrdenie o výške úrokov“, nie je žiadny podpis konajúcej osoby. Pochybnosť o celom
právnom vzťahu resp. dôvodnosti nároku navrhovateľk, mal súd prvej inštancie aj zo skutočnosti, že
nadobudnutie tejto pohľadávky navrhovateľkou od postupcu bolo vykonané za odplatu 195.974,91 Eur,

pričom výška prevedenej pohľadávky bola rovnaká. Zároveň bola dohodnutá splatnosť odplaty v lehote
30 dní od vymoženia pohľadávky v tejto výške. Teda navrhovateľka za predmetnú pohľadávku doposiaľ
nič nezaplatila, pričom, ak bude úspešná pri jej vymožení v rozsahu 100 %, zaplatí postupcovi
uvedených 100 % postúpenej pohľadávky. Pritom sa takisto zaviazala, že náklady spojené s vymáhanímpohľadávky v celom rozsahu bude hradiť ona. Takejto dohode podľa názoru súdu prvej inštancie chýba
ekonomický zmysel pre navrhovateľku. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že je pochybným, ak
navrhovateľka dňa 06.09.2019 odplatne nadobudne pohľadávku za odplatu zodpovedajúcej 100 % z jej

výšky a približne o dva a pol mesiaca neskôr tvrdí, že má obavu o výkon exekúcie, pričom
aj tento záver bol pre súd prvej inštancie nepresvedčivým.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote napadla navrhovateľka dôvodiac, že
súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri
rozhodovaní zároveň vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla názor, že jej nárok

bol riadne preukázaný najmä s ohľadom na riadne preukázanie obavy, že vymožiteľnosť jej pohľadávky
bude ohrozená. Dôvodnosť danej obavy bola jednoznačne preukázaná skutočnosťou, že spoločnosť E.,
sa zbavuje alebo zaťažuje svoj majetok výrazným spôsobom, že je možné dôvodne očakávať ohrozenia
budúceho uspokojenia pohľadávky patriacej navrhovateľke, ktorá je predmetom súdneho vymáhania
v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 10Up/1084/2019. Je zrejmé, že
zaťažovaním majetku spoločnosti E. v prospech jej ostatných veriteľov dochádza k zhoršeniu pozície

navrhovateľky ako veriteľa v porovnaní s veriteľmi takto zabezpečených pohľadávok. Dôvodila, že
predmetomkonaniaonariadenízabezpečovaciehoopatrenianiejeposudzovanieexistenciepredmetnej
pohľadávky, nakoľko táto skutočnosť je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 10Up/1084/2019. Namietala, že existencia ohrozenej pohľadávky vo výške
195.974,91 Eur bola preukázaná, pričom túto nemožno spochybňovať na základe toho, že titulom jej

vzniku je ústna zmluva o pôžičke. Poukazujúc na ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka uviedla, že
naplatnosťzmluvyopôžičkeniejenevyhnutné,abyzmluvaopôžičkebolauzatvorenávpísomnejforme,
t.j. na platnosť uzatvorenia vzťahu, ktorého predmetom je poskytnutie pôžičky, postačuje aj jeho ústna
forma. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, ktorý vzniká až reálnym odovzdaním predmetu pôžičky
dlžníkovi, na základe čoho je zrejmé, že s ohľadom na predložené výpisy z účtu došlo k odovzdaniu

pôžičky spoločnosti x, t. j. došlo k vzniku daného zmluvného záväzku. Posudzovanie toho, či bolo
postúpenie pohľadávky pre postupníka ekonomicky výhodné alebo nie, nie je predmetom tohto konania
a súd prvej inštancie nie je oprávnený skúmať skutočnosť, nakoľko predmetom tohto sporu je skúmanie,
či existuje obava o vymožiteľnosť pohľadávky, ktorú treba odstrániť a jej postavenie
ako veriteľa posilniť formou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Zdôraznila, že zmluva o postúpení

pohľadávky zo dňa 06.09.2019 bola uzatvorená slobodne, vážne, na základe zrozumiteľnej vôle, ktorú
zmluvné strany prejavili bez tiesne alebo nápadne nevýhodných podmienok, čo obe strany potvrdili
svojím vlastnoručným podpisom, a teda so zmluvnými podmienkami vrátane výšky dohodnutej odplaty,
ku ktorej nemali žiadne výhrady, jednoznačne súhlasili. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľka
odvolaciemu súdu navrhovala „napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a návrhu navrhovateľky

v celom rozsahu vyhovieť“.

3. Spoločnosť x v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že uznesenie súdu prvej
inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení, pričom súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Spoločnosť x uviedla, že dňa 24.06.2019 sa konalo

v spotrebnom družstve Zhromaždenie delegátov, ktoré odvolalo z funkcie predsedu predstavenstva
a predsedu družstva J.. J. V., ktorý je pôvodným veriteľom spotrebného družstva a súčasne
postupcom pohľadávky na postupníka - navrhovateľku, jeho blízku príbuznú. K jeho odvolaniu došlo
v súvislosti s dlhodobo pretrvávajúcou nepriaznivou ekonomickou situáciou v spotrebnom družstve
s odôvodnením, že postupca nebol schopný riadiť a viesť spotrebné družstvo tak, aby plnilo svoj

základný predmet činnosti - maloobchodný predaj tovaru v predajniach. Po odvolaní postupcu z členstva
v štatutárnom orgáne spotrebného družstva na rokovaní Zhromaždenia delegátov dňa 24.06.2019
nedošlo v spotrebnom družstve k scudzeniu akejkoľvek nehnuteľnosti, o čom svedčí aj skutočnosť, že
navrhovateľka nezaložila do spisu žiadny relevantný dôkazný prostriedok, ktorý by preukazoval opak.
Nie je preto na mieste tvrdenie navrhovateľky uvedené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, že spotrebné družstvo sa zbavuje svojho majetku. Práve naopak dňa 12.06.2019 bolo
mimoriadnym zasadnutím Predstavenstva spotrebného družstva prijaté za člena spotrebného družstva
- E. Q. B., B., ktoré poskytlo spotrebnému družstvu za účelom ekonomickej stabilizácie a obnovenia
zásobovania úver vo výške 3 mil. Eur, pričom na zabezpečenie úveru použila spoločnosť x zákonné
zabezpečovacie inštitúty. Navrhovateľka vo svojom odvolaní tvrdí, že zbavovaním, resp. zaťažovaním

majetku v prospech ostatných veriteľov dochádza k zhoršeniu pozície navrhovateľky ako veriteľa v
porovnaní s veriteľmi takto zabezpečených pohľadávok. V tejto súvislosti spoločnosť x, poukázala
na skutočnosť, že navrhovateľka ako blízka osoba postupcu slúži iba ako nástroj na prednostné
vymoženie pohľadávky voči spoločnosti x, ktoré v čase skončenia výkonu jeho funkcie evidovalo vočidodávateľom viac ako 7 miliónov Eur záväzkov. x neevidovalo a ani aktuálne neeviduje akúkoľvek
zmluvu uzatvorenú s postupcom, na základe ktorej by finančné prostriedky družstvu postupca poskytol.
Na základe uvedených skutočností vyžadovala spoločnosť x na vloženie finančnej pôžičky písomnú

zmluvu o pôžičke, preto vyzvala listom Výzva na vrátenie pôžičky - odpoveď, č. j. XXX/XXXX zo
dňa 18.07.2019 postupcu na predloženie Zmlúv o vložení finančných pôžičiek s uvedením účelu,
na ktorý boli finančné prostriedky družstvu poskytnuté s tým, že pokiaľ svoj nárok riadne zmluvou
preukáže, budú mu finančné prostriedky vyplatené so zaradením pohľadávky postupcu do poradia
s ostatnými pohľadávkami, ktorých splatnosť nastala pred dňom splatnosti pohľadávky postupcu,

aby nedošlo pri výplate k jeho uprednostneniu pred ostatnými veriteľmi. Listom zo dňa 30.07.2019
Opakovaná výzva na vrátenie pôžičky postupca opätovne vyzval predstavenstvo, avšak akúkoľvek
písomnú zmluvu, osvedčujúcu vklad jeho finančnej pôžičky nepredložil. Spoločnosť x v závere dodala,
že, pokiaľ nepreukáže navrhovateľka v konaní vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici, že
postupníkposkytolspotrebnémudružstvufinančnúpôžičku,preukážespoločnosťxvkonanískutočnosť,
že postupník vrátil spotrebnému družstvu iba finančné prostriedky vyplatené bez právneho titulu. Na

základe vyššie uvedeného spoločnosť x navrhovala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správne.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej
veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem.

5. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyhovel s

odôvodnením, že nie sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, keďže navrhovateľka podľa
jeho názoru neosvedčila dostatočným spôsobom danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako
aj naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami, ktorá skutočnosť neodôvodňuje využitie požadovaného
inštitútu.

6. Odvolací súd námietky navrhovateľky voči uzneseniu vyhodnotil ako neopodstatnené. Odvolací súd
zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti vyhodnotil v súlade so
zásadami podľa § 191 CSP a z nich vyvodil správny záver o nesplnení zákonných podmienok pre
nariadenie navrhovateľkou požadovaného zabezpečovacieho opatrenia. Svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220

ods. 2 CSP.
7. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd dodáva nasledovné:

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

11. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.14. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

15. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa

zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do
príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd
nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade

zabezpečovaciehoopatreniaslúžiacemuzamedzeniuobavyzohrozeniaexekúciepotomzabezpečením
reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom
by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu
možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti,
alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu

takejto možnosti. Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, no jej prítomnosť však nemožno
usudzovať iba z vyvíjania aktivít povinného týkajúcich sa či už jeho majetku v smere
zbavenia sa ho alebo iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti, o ktorú v konaní
ide, ale i v širších súvislostiach. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd
vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu.

17. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že navrhovateľka
neosvedčila svoj nárok hodnoverne, tento odvodzuje len od ústnej zmluvy o pôžičke, resp. viacerých
opakovaných pôžičiek (ktoré mali byť poskytnuté v sume prevyšujúcej 300.000 Eur). Vyjadril
pochybnosťodôvodnostinárokunavrhovateľkypoukazujúcnaskutočnosť,ženadobudnutiepohľadávky

navrhovateľkou od postupcu bolo vykonané za odplatu (suma 195.974,91 Eur), ktorú neuhradila.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď posudzoval , či sú
splnené všeobecné predpoklady (zákonné podmienky) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. a
dospel k správnemu záveru, že zákonné podmienky splnené neboli. Navrhovateľkin nárok vo veci

samej nebol osvedčený. Samotné tvrdenia navrhovateľky a doložené listiny nie sú
dostatočné pre osvedčenie nároku. Nárok, ktorý je predpokladom nariadenia tak neodkladného ako
aj zabezpečovacieho opatrenia, možno považovať za „osvedčený" (§326 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) len vtedy, ak sa osvedčované skutočnosti z predložených dôkazov a so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu, javia súdu ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na
strane súdu viesť k záverom, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania
vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 3. augusta
2018, sp. zn. 2360/146/2018).

19. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom uznesení
súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné
len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup
krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR

sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného
súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z
hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny
názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak
prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané

v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k
potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia nižšieho súdu.20. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je
úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku navrhovateľky vo veci samej a zisťovať konkrétne

skutkové okolnosti spornej veci, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
len skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, čo v danom
prípade nemal odvolací súd za osvedčené.

21. Po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a obsahu

podstatných odvolacích tvrdení navrhovateľky, odvolací súd konštatuje, že tieto tvrdenia navrhovateľky
anivrámciodvolaciehokonanianeodôvodňujúzáveropotrebenariadeniazabezpečovaciehoopatrenia.

22. Uznesenie súdu prvej inštancie je tak vecne správne, preto bolo potrebné toto podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdiť.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).