Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 20, 2020

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 1T/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619010379
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Križanová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2020:4619010379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou JUDr. Janou Križanovou, v trestnej veci obžalovaného Ľ. U.

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa
20.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Ľ. U., narodený XX.XX.XXXX v Y.,
trvale bytom G. XX/XX, Y., Č.
na slobode,

j e v i n n ý , ž e

hoci mu z ustanovení Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje dieťa a to mal. D..U..,
T..: XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/422/2010 zo dňa 23.11.2010,

právoplatného dňa 01.12.2010, bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou vo výške 200,- Eur vždy
do 15-teho dňa mesiaca vopred k rukám matky I. O., H. G., Y. Č.. XX/X, vyživovaciu povinnosť si v
mieste bydliska ako aj na iných miestach riadne neplnil, plneniu sa úmyselne vyhýbal tým, že vedel o
svojej vyživovacej povinnosti, vykonával zamestnania s nízkym mesačným príjmom, napriek tomu si iné
vhodné zamestnanie nehľadal, zamestnávateľovi vyživovaciu povinnosť nehlásil, čím mu za obdobie
od 01.02.2013 do 20.01.2020 okrem celkovo zaplatenej sumy 2.480,- Eur a sumy 2.976,35 Eur, ktorá
bola matke poukázaná Centrom medzinárodnoprávnej ochrany detí a mládeže H. ako vymožená čiastka
výživného z cudziny, vznikol dlh na výživnom voči matke I.M. O. vo výške 11.143,65 Eur,

t e d a

sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného

zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 50 odsek 2 súd obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany prejednal súd trestnú vec proti
obžalovanému Ľ. U. (ďalej len obžalovaný). Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného, svedkyne - poškodenej I. O. a oboznámením listinných dôkazov
zabezpečených v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku s úpravou skutkovej vety v zmysle vykonaného dokazovania.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie že je nevinný. Súd tak vo veci vykonal
dokazovanie.

Obžalovanýnahlavnompojednávanívypovedal,žesasnažívýživnésplácať,máexekúciu,ďalšiurodinu
v Č., platí nájom. Koľko môže, toľko pošle, niekedy mu s tým pomáha jeho mama. Zomrela mu babka a
tak bude asi dediť. Peniaze pošle na výživné. Chce, aby sa to splatilo. Vie, že výživné má platiť 200 eur
mesačne. Predtým nemal problém platiť výživné. Iné výživné neplatí. Pracoval v C. X., kde sa spoznali

s poškodenou. Našiel si potom priateľku v Č., iné deti nemá. Pracuje v Č.Á. asi od roku 2013 alebo
2014. Pracoval v A. H. T. W. a teraz pracuje už 7 rokov pre B.. Príjem má cca 19.000 Kč mesačne.
Každý týždeň si berie zálohu 1.500 Kč. Balí si cigarety, stravuje sa v práci. Jeho mama kúpila dcére
vestu a nejaké suveníry z Tatier. Dcéru nekontaktuje, je to problém aj s bývalou priateľkou. Keby mal z
čoho dlžné výživné zaplatí. Vyživovaciu povinnosť u svojho zamestnávateľa nenahlásil. Bude sa snažiť

zaplatiť výživné, mal by dostať 1.500 eur, tak tie peniaze dá na výživné. Mesačne mu strháva exekútor
sumu 6.000 Kč.

Svedkyňa - poškodená I. O. uviedla, že mali s obžalovaným rodičovskú dohodu na 200 eur mesačne.
Túto povinnosť si obžalovaný neplní. Začal platiť, keď podala trestné oznámenie v roku 2013. Teraz platí

pravidelne, ale nie v plnej výške. Podal návrh na zníženie výživného, ale neuspel. Dcéra navštevuje 4.
triedu ZŠ. Výdavky na ňu má bežné, čo sa týka stravy a ošatenia. Požiadala úrad práce o náhradné
výživné, bolo jej vyplácané, ale potom ho zrušili, lebo mala vyšší príjem. Obžalovaný dcéru nekontaktuje.
Niečo jej poslala jeho matka. On sám nie. Dcéra nebola vystavená nebezpečenstvu núdze. Dlh na
výživnom vyplýva z listinných dôkazov, ktoré predložila súdu. Za január 2020 neprišli žiadne peniaze

na výživnom. Momentálne je na materskej, ale je zamestnaná.

Postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka V.. C. F. z
prípravného konania, ktorý dňa 26.09.2019 vypovedal, že je splnomocnený zástupca ÚPSVaR v U.,
vo veci neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným uviedol, že úradom práce bolo vyplácané

náhradné výživné k rukám matky rozhodnutím č. TO/OPHN/SOC/2013/25355 zo dňa 16.05.2013,
právoplatným dňa 20.05.2013 vo výške 106,58 eur mesačne od 01.01.2013 do 30.04.2014 a
následne bolo znovu vyplácané náhradné výživné odo dňa 01.06.2015 rozhodnutím TO1/OHNNVaŠSD/
SOC/2015/31858-0002 zo dňa 27.10.2015. Zánik nároku bol dňom 28.02.2016 rozhodnutím TO1/
OHNNVaŠSD/SOC/2016/24953-0044 zo dňa 05.04.2016. Za prvé obdobie bolo poškodenej vyplatené

náhradné výživné v celkovej výške 558,46 eur a za druhé obdobie v celkovej výške 691,50 eur,Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku aj ostatný obsah
trestného spisu, z neho najmä na vec a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy a to:

- podacie lístky vystavené obžalovaným pre adresáta N. U. (matka obžalovaného), ktorými obžalovaný
posielal sumu 1000 Kč mesačne v roku 2018 a 2019,
- hodnotenie zamestnávateľa obžalovaného - B. I., G.. G. M..B.., podľa ktorého obžalovaný vyživovaciu
povinnosť nenahlásil, hodnotený ako zamestnanec je kladne + mzdové listy,
- rozpis zrážok, podľa ktorého bolo obžalovanému zrazené na výživné v mesiaci 8/2018 suma 2968 Kč,

9/2018 suma 3320 Kč, 10/2018 suma 4252 Kč, 11/2018 suma 3890 Kč, 12/2018 suma 3654 Kč, 1/2019
suma 1632 Kč, 2/2019 suma 3786 Kč, 3/2019 suma 5209 Kč, na základe rozhodnutia Okresného súdu
Praha -východ sp.zn. 17 E 22/2017-15,
- potvrdenie úhrad ktoré bolo vymožené centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže
(ďalej len CIPC) od 10/2017 do 4/2019,
- rozhodnutia ÚPSVaR U., potvrdenia o poberaní náhradného výživného

- výpisy z účtu poškodenej,
- potvrdenia o hotovostnom vklade platiteľa N. U., Ľ. U.,
- potvrdenie exekútora N.. F. Y., že v súvislosti exekučným konaním vo veci oprávenenej D. U. voči
povinnému Ľ. U. povinný neprevzal doteraz upovedomenie o začatí exekúcie. Od 01.12.2013 doposiaľ
nebola vymožená žiadna čiastka výživného,

- správa CIPC, podľa ktorej je v Č. M. vedený výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného vedený
zrážkami zo mzdy povinného, spolu s rozpisom vyplatených platieb,
- prehľad platenia výživného za rok 2016, 2017,
- podacie lístky vystavené obžalovaným pre adresáta N. U. ktorými obžalovaný posielal sumu 1000 Kč
mesačne v roku 2016, 2017,

- správa o povesti Mesto I. H., podľa ktorej obžalovaný nemá záznam v evidencii priestupkov,
- správa o povesti Mesto Y., podľa ktorej obžalovaný nebol prejednávaný komisiou na prejednávanie
priestupkov mesta Y.,
- zoznam vozidiel magistrát mesta I. H., podľa ktorého obžalovaný nemá záznam o vozidle v Centrálním
registru vozidel,

- výpis z katastra ČR, podľa ktorého obžalovaný nie je evidovaný ako vlastník nehnuteľností v ČR,
- správa úradu práce Č., podľa ktorej obžalovaný nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie
na Úrade práce Č.,
- správa Okresnej správy sociálneho zabezpečenia I. H., podľa ktorej je obžalovaný zamestnaný
na hlavný pracovný pomer v spoločnosti B. I., G.. G. M..B.., doposiaľ bol zamestnaný od

19.09.2015-13.09.2019 u R. K. G..M..B.., od 01.07.2013 do 31.08.2015 u Q. G..M..B.. a od 01.04.2012
do 30.06.2013 u Q. K. G..M..B.., nie je v evidencii OSVĆ, nie je poberateľ dôchodku ani nemocenských
dávok,
- hodnotenie zamestnávateľa B. I., G.. G. M..B.., mzdové listy za 09/2016 - 04/2017,
- správa zamestnávateľa B. I., G.. G. M..B.. o zrážkach s rozpisom jednotlivých zrážok vykonaných

na základe rozhodnutia 17E 22/2017-15, s tým že pracovná výkony obžalovaného sú dobré, avšak
jeho dochádzku ovplyvňuje jeho náklonnosť k alkoholu, preto je pred nástupom do každej zmeny
kontrolovaný,
- úradný záznam - polícia ČR o preverení bývalého zamestnávateľa obžalovaného - Q. K. G..M..B..,
- správa Mestskej správy sociálneho zabezpečenia H. s rozpisom jednotlivých zamestnávateľov

obžalovaného,
- rozsudok OS Topoľčany sp. zn. 9P/442/2015-13, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu a zveril
maloletú D. do starostlivosti matky a obžalovaného zaviazal prispievať na jej výživu sumou 200 eur
mesačne,
- rodný list maloletej D., podľa ktorého je jej otec Ľ. U.,

- trestný rozkaz OS Kežmarok sp.zn. 6T/9/2013, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania
prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov s
uložením primeranej povinnosti zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné,
- potvrdenia o návšteve školy - maloletá je žiačkou IV.A triedy Základnej školy s materskou školou G.,

- potvrdenie ÚPSVaR U., podľa ktorého poškodená nepoberá náhradné výživné, v minulosti poberala
náhradné výživné, spolu s rozpisom platieb náhradného výživného a rozhodnutí ÚPSVaR U. ,
- potvrdenie ÚPSVaR C., podľa ktorého obžalovaný nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o
zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi, ani iné sociálne dávky,- správa Sociálnej poisťovne, podľa ktorej obžalovaný nie je registrovaný v informačnom systéme
Sociálnej poisťovne ako SZČO, bol evidovaný ako zamestnanec J. G.,
- potvrdenie Okresného úradu C., podľa ktorého v živnostenskom registri nie je vykonaný zápis o osobe

Ľ. U.,
- úradný záznam ORPZ Topoľčany zo dňa 23.10.2019, o lustrácii v Obchodnom registri a živnostenskom
registri s negatívnym výsledkom,
- potvrdenie Daňového úradu C. podľa ktorého podal obžalovaný daňové priznanie v roku 2010, 2012
a 2013,

- daňové priznanie obžalovaného za rok 2013, podľa ktorého boli jeho príjmy v roku 2013 3 961 eur,
výdavky 435 eur, základ dane 3 525,18 eur
- správa Centrálneho depozitára Cenných papierov SR, podľa ktorej že obžalovaný nemá zriadený
účet majiteľa cenných papierov, nemá registrované záložné právo k cenným papierom, ani žiadny
zabezpečovací prevod cenných papierov, nie je registrovaný ako akcionár listinných akcií na meno,
- úradný záznam ORPZ U. zo dňa 23.10.2019, 22.10.2019, podľa ktorých obžalovaný nie je vlastníkom

nehnuteľnosti na území SR, nie je vlastníkom motorového vozidla,
- odpis z registra trestov, podľa ktorého bol obžalovaný doposiaľ 3 krát súdne trestaný, vo všetkých
prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, naposledy bol odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 6T/9/2013, za prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek
1 Trestného zákona,

- lustrácia v evidencii priestupkov, v ktorej obžalovaný nemá žiaden záznam,
- správa o povesti Mesto C., kde obžalovaný nie j bližšie hodnotený.

V súvislosti s ustálením výšky zaostalého výživného, ktoré mal obžalovaný povinnosť zaplatiť k rukám
matky maloletej D., I. O. vo výške 200 eur mesačne, určeným na základe rozsudku Okresného súdu

Topoľčany sp. zn. 9P/442/2015-13, konštatoval súd s poukazom na vykonané dokazovanie, že za
preukázané obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti mal vzniknúť obžalovanému celkový dlh na
výživnom v sume 11.143,65 eur (okrem zaplatenej sumy 2.480,- Eur a sumy 2.976,35 Eur, ktorá bola
matke poukázaná Centrom medzinárodnoprávnej ochrany detí a mládeže H. ako vymožená čiastka
výživného z cudziny). Súd tiež upravil skutkovú vetu oproti obžalobe s poukazom na to, že obžalovaný

pokračoval protiprávnom konaní až do vyhlásenia rozsudku (20.01.2020), teda s poukazom na § 122
odsek 13 Trestného zákona súd upravil obdobie v ktorom neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a to od
01.02.2013 do vyhlásenia rozsudku dňa 20.01.2020.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, v súlade so zásadami Trestného
poriadku.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, má znaky
žalovaného trestného činu, a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky

zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3
písmeno b) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona, keď si najmenej 3
mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť zaopatrovať iného -
svoju maloletú dcéru D. a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, ktorá vyživovacia
povinnosťmubolaupravenásúdomatedaoprávnenejosobeneposkytolvčasariadneto,čojeobsahom

vyživovacej povinnosti.

Zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno
b) Trestného zákona je obžalovaný usvedčovaný jednak svojou výpoveďou, že si bol vedomý svojej
vyživovacej povinnosti a taktiež svedeckou výpoveďou svedkyne poškodenej I. O. a oboznámenými

listinnými dôkazmi. Obžalovaný pracuje v spoločnosti B. I., G.. G. M..B.., s pravidelným mesačným
príjmom, svoju vyživovaciu povinnosť si ale plní iba z časti, napriek tomu že riadne pracuje, a to aj
od obdobia roku 2016 kedy zasielal mesačne sumy okolo 30 eur prostredníctvom svojej matky N. U. a
momentálne sú mu na základe rozhodnutia Okresného súdu Praha - východ sp.zn. 17 E 22/2017-15
vykonávané zrážky zo mzdy, ktoré sú poukazované prostredníctvom CIPC na účet poškodenej, ktoré

sumy ale spoločne nedosahujú výšku súdom určeného výživného. Tu súd poukazuje na to, že
neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie aj stav, kedy si obžalovaný plní vyživovaciu povinnosť len
čiastočne, teda nie v celom rozsahu súdom stanovenej vyživovacej povinnosti (v danom prípade 200 eur
mesačne). Ku dňu konania hlavného pojednávania obžalovaný dlh na výživnom, ktorý mu vznikol zaobdobie od 01.02.2013 do 20.01.2020 nezaplatil, a to aj napriek výzve, zákonnému poučeniu o účinnej
ľútosti.

Z judikátu R 33/1960 vyplýva, že trestný súd pri posudzovaní otázky zavinenia trestného činu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona nie je viazaný rozhodnutím súdu, ktorý vo veciach občianskoprávnych
stanovil skôr výšku vyživovacej povinnosti. Trestný súd musí vychádzať z reálnych možností
obžalovaného pre plnenie vyživovacej povinnosti, a teda posúdiť otázku zavinenia samostatne

ako predbežnú otázku v zmysle § 7 odsek 1 Trestného poriadku. Súd tak môže vychádzať i z iného rozsahu vyživovacej
povinnosti páchateľa, než aký bol určený právoplatným rozhodnutím vydaným v civilnom konaní a
tak musí prihliadnuť na rôzne skutočnosti vrátane toho, či sa páchateľ bez dôležitého dôvodu vzdal
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako aj na neprimerané majetkové
riziká, ktoré prípadne páchateľ na seba prevzal. Súd však v danej veci neriešil predbežnú otázku

podľa § 7 Trestného poriadku, v rámci ktorej by pre trestné konanie určil výšku výživného, nakoľko
z vykonaného dokazovania, najmä z rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/442/2015-13,
mal dostatočne preukázané, že s týmto sa už súd vysporiadal v rámci konania o určenie výživného
a súd po vykonanom dokazovaní nevzhliadol skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov na strane
obžalovaného. Obžalovaný v súčasnosti pracuje v spoločnosti B. I., G.. G. M..B.. a tak mohol plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v celom rozsahu.
Čo sa týka zavinenia súd má za to, že obžalovaný trestný čin spáchal v priamom úmysle podľa § 15
písmeno a) Trestného zákona, keďže svojim konaním - zanedbaním povinnej výživy svojej maloletej
dcéry, chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Obžalovaný tak svojím úmyselným
konaním, napriek tomu, že vedel že je povinný platiť výživné na maloletú dcéru D. k rukám matky

I.M. O., svoju vyživovaciu povinnosť neplnil a tak naplnil subjektívnu aj objektívnu stránku trestného
činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, keďže
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil svoju zákonnú povinnosť s použitím § 138 písmeno
b) Trestného zákona vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas (od
01.02.2013 do 20.01.2020).

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
K osobe obžalovaného súd zistil, že je zamestnaný. Zamestnávateľ u neho konštatoval vzťah k
alkoholickým nápojom. Doposiaľ bol trikrát súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí vo všetkých

prípadoch akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Kežmarok sp.zn. 6T/9/2013, za prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného
zákona. Nespáchal žiaden priestupok. Na komisii verejného poriadku v meste bydliska riešený nebol.

Čo sa týka rozhodovania o treste, súd nevzhliadol u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani

priťažujúcu okolnosť. Súd tak obžalovanému ukladal trest v rámci trestnej sadzby podľa § 207 odsek 3
Trestného zákona a to od 1 do 5 rokov. S poukazom na osobu obžalovaného, ktorý bol trikrát trestaný,
pričom sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, nespáchal žiaden priestupok, na jeho pomery a na
závažnosť spáchaného trestného činu, súd považoval za primeraný trest odňatia slobody vo výmere 18
mesiacov. Súd zároveň nepovažoval za nutné jeho vykonanie a tak obžalovanému výkon trestu v zmysle

§ 49 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil
skúšobnú dobu 3 roky. Zároveň súd s poukazom na charakter spáchaného trestného činu zanedbania
povinnej výživy obžalovanému podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona uložil povinnosť v skúšobnej dobe
zaplatiť zameškané výživné.

Uložený trest tak súd považuje za dostatočný a spravodlivý, a hľadiska jeho ochrannej funkcie,
represívnej zložky trestu a z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie za primeraný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd

v Nitre.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.