Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816212507
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3816212507.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a sudcov
JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Milana Straku, v exekučnej veci oprávneného D. H. N., s.r.o., so sídlom
K. 5, G., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Y. H., s.r.o., so sídlom K. 5, G., IČO: XX XXX XXX, proti
povinnému X. K., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, O. I., o vymoženie 757,13 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 9Er/2501/2016

- 27 zo dňa 23. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 23.09.2016. V

odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným formou zápisnice pred
súdnym exekútorom dňa 22.08.2016 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na základe
exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
AN.ž, IČO: XX XXX XXX, sp. zn. N. 00596/15 zo dňa 04.12.2015. Súd prvej inštancie preskúmal
žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z predložených dokladov
súd zistil, že dňa 17.08.2009 bola medzi právnym predchodcom oprávneného (U. P. E., a. s.) a povinným

uzatvorená Zmluva č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky
zo strany právneho predchodcu oprávneného, pričom povinný porušil zmluvne dohodnuté podmienky
splácania úveru a bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 07.03.2013 bola postúpená pohľadávka proti povinnému v celkovej výške 897,13 Eur oprávnenému.
Medzi oprávneným a povinným bola dňa 25.01.2014 uzatvorená Rozhodcovská zmluva. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi právnym predchodcom oprávneného a

povinným Zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.08.2009 je potrebné
posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve a že medzi nimi bola uzatvorená spotrebiteľská
zmluva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z tohto dôvodu sa povinný považuje za
spotrebiteľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných podmienok je zrejmé, že povinný nemohol individuálne
ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári, nakoľko sa uzavierali vo

viacerých prípadoch pre veľký počet subjektov. Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy identifikoval
súd prvej inštancie, konkrétne v bode 3 (predmet zmluvy), nekalú podmienku, a to z dôvodu, že v
rozhodcovskejzmluvebolupravenýspôsobriešeniasporovzozmluvytak,ževšetkyspory,ktorévzniknú
z Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu
ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom

súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu. Podľa názoru súdu v danom prípade bola voľba rozhodcovskéhosúduuskutočnenájednostranne,nakoľkosamotnéustanovenierozhodcovskejdoložkynapredtlačenom
formulári dokonca predchádzalo nepochybne k podpisu Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky
v splátkach povinným zo dňa 25.01.2014. Jednostrannosť a nekalosť tohto dojednania súd videl v tom,

že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto prípade, je veriteľ (oprávnený), pretože
tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu
súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za týmto účelom zvolia, má o to väčší

význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí, vyjasňuje a urovnáva záväzkový vzťah v
zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej
vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade však táto vôľa pochádza len od jednej, a to
silnejšej, zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu.
Podľa názoru súdu prvej inštancie je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Povinný

nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú
aj všeobecné obchodné podmienky. Súd prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Súd ďalej uviedol, že možnosť výberu spôsobu riešenia
sporu povinným je podľa jeho názoru len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia

prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej
väčšine sporov zo spotrebiteľských zmlúv je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ
v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť
ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným stratil
povinný možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú

oprávneným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky súd posúdil ako nekalú povahu
dojednania o možnosti riešenia sporov. Komplexnú úpravu rozhodcovskej doložky posúdil súd prvej
inštancie ako nekalú podmienku, pretože nebola individuálne dojednaná a jej zmyslom je domôcť sa
jej prostredníctvom, pred výlučne v každej situácii veriteľom vopred určeným rozhodcovským súdom
záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa

zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho riešenia sporu. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka,
nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto
uzavretejdoložkyodvodil,naktoromzákladenáslednevydalexekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutie
považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie
žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 3 Exekučného

poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zamietol v celom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Poukázal na zmeny v slovenskom právnom poriadku

v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorým sa oprávnený podrobil a pri uzatváraní
rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa zákonom
vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov.
Oprávnený uvádza, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, a je tak
obsahovo ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu

podpísal sám a dobrovoľne. Listina s názvom Rozhodcovská zmluva neobsahovala
žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť,
čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve
nenachádzali. Poukázal na uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoE/265/2015 zo dňa 28.01.2016
a č. k. 6CoE/17/2017 - 41 zo dňa 13.06.2017. Oprávnený ďalej poukazuje na skutočnosť, že Zmluva, na

základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky, bola uzatvorená dňa 17.08.2009, pričom
rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 25.01.2014, teda po viac ako štyroch rokoch od poskytnutia
finančných prostriedkov. Oprávnený zastával názor, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne, bez
akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Vzhľadom na to, že zákon o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na

rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský
rozsudok vydaný podľa tohto zákona nebol považovaný za exekučný titul, na podklade ktorého je možné
vykonať exekúciu. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/39/2017 zo dňa
25.08.2017 a sp. zn.: 8CoE/39/2017 zo dňa 25.08.2017 a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je
viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku,
nie každá skutočnosť, hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými

mravmi. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
má oprávnený právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký
ustanovuje zákon. Dodal, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu došlo k
neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušeniu
princípov právnej istoty, čím bolo oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v

exekučnom konaní. Na záver dodal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé, bez
jasnejazrozumiteľnejúvahysúdupriaplikáciirelevantnýchustanoveníprávnychpredpisovnakonkrétny
právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP") bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení
s § 391 CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom.

6. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a zahŕňa okrem iného právo na riadne
odôvodnenierozhodnutiaaprávonapreskúmanierozhodnutia.Oporušenieprávanaspravodlivýproces
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne
určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

7. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.
Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Tieto
nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní vôbec nerozhodol)

zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

8. Bez náležitého odôvodnenia nemôže preskúmavací orgán preskúmať správnosť právneho posúdenia
veci. Účelom odôvodnenia je nielen preukázať správnosť rozhodnutia, ale je to aj prostriedok
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Nedostatok riadneho a preskúmateľného

odôvodnenia rozhodnutia bráni opravnej inštancii vôbec posúdiť jeho správnosť. Odôvodnenie prispieva
k napĺňaniu princípu právnej istoty. Znakom právneho štátu je totiž vytváranie istoty aj pri uplatňovaní
zákonov štátnymi orgánmi. Aby rozhodnutie mohlo plniť svoje funkcie, je nevyhnutné, aby účastníci
našli vodôvodnenírozhodnutiapresvedčivéodpovedenasvojerelevantnéargumenty.Aksaúčastník
konania nedozvie, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol, súdne konanie nevedie k dôvere v spravodlivý

výkon štátnej moci. Rozhodnutie by malo presadiť záväzné riešenie určitej právnej otázky, najmä vďaka
svojej poctivej argumentácií a presvedčivosti.

9. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

10. Odvolací súd dospel po preskúmaní napadnutého uznesenia k záveru, že súd prvej inštancie sa
nedôsledne v odôvodnení zaoberal tým, či skutočne rozhodcovská zmluva bola alebo nebola dojednaná
individuálne, keďže z obsahu spisového materiálu vyplýva, že bola uzatvorená na samostatnom liste
s tým, že uvedenému predchádzal dotazník, kde povinný vyhlásil, že mu boli vysvetlené podmienky

rozhodcovského konania, a rovnako vyhlásil, že rozhodcovskú zmluvu chce uzavrieť. Odvolací súd
rovnako poukazuje na aj na časový odstup medzi uzatvorením zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa
17.08.2009 a samostatnej rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 25.01.2014, pričom na strane veriteľa
vystupovali dva rôzne subjekty. Z obsahu spisového materiálu však nevyplýva, že by sa týmitoskutočnosťami súd prvej inštancie zaoberal, a preto odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uvedené odvolací súd posúdil aj vzhľadom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 26. júla 2018, sp. zn. 3 Cdo 80/2017, z ktorého plynie záver, že rozhodcovská doložka nevyvoláva
nerovnováhu medzi účastníkmi konania a nie je spôsobilá viesť k značnej procesnej nevýhode jednej
z procesných strán, pokiaľ jednej strane bola daná možnosť výberu medzi tým, či o vzájomným
sporochzúverovejzmluvybudepríslušnýrozhodovaťrozhodcovskýsúdalebovšeobecnýsúd,akstrana
mala možnosť výberu a nevyužila ju a nevyznačením nesúhlasu v predtlačenom políčku vyslovila súhlas

s príslušnosťou rozhodcovského súdu na prejednávanie a rozhodovanie sporov v súvislosti so zmluvou
o úvere a návrh rozhodcovskej zmluvy prijala.

11. Uvedené nedostatky spôsobujú, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadou nepreskúmateľnosti,
čo je dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, nakoľko uznesenie musí spĺňať
zákonné náležitosti a musí byť preskúmateľné.

12. Na základe vyššie uvedených argumentov odvolací súd zrušil rozhodnutie podľa § 389 písm. b) CSP
a v spojení s § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude preto odstrániť vyššie uvedené nedostatky v
odôvodnení napadnutého uznesenia a opätovne rozhodnúť o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).