Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25CoCsp/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719202319
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Milan Ďurica, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719202319.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Milana
Ďuricu, PhD., členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej
veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09
Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca
na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka

zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného: JUDr. Marek
Czompoly, s.r.o., IČO: 47 234, 547, so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava proti žalovanej: S. X., nar.
XX.XXXX,, trvale bytom mesto S., o zaplatenie 375,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 16 Csp/36/2019 - 77 zo dňa 27. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 16 Csp/36/2019 - 77 zo dňa 27. septembra 2019 potvrdzuje.

II. Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen rozsudkom, č.k. 16 Csp/36/2019 - 77 zo dňa 27. septembra 2019
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol žalobu o zaplatenie 375,11 Eur s príslušenstvom z
dôvodu premlčania. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie v odôvodení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil právo na
zaplatenie zvyšku nesplateného úveru na základe úverovej zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a

zároveň si uplatnil aj príslušenstvo vymáhanej pohľadávky, vrátane trov konania. Právny predchodca
žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 2. júnu 2016 v dôsledku nezaplatenej splátky,
ktorá bola splatná 15. decembra 2015a od tohto momentu začala plynúť objektívna trojročná premlčacia
doba, ktorá skončila 15. decembra 2018. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná 20. mája 2019, súd
prvej inštancie podľa § 54a OZ prihliadol na premlčanie ex offo a žalobu zamietol.

3. Pokiaľ ide o trovy konania, právo na ich náhradu by mal žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný.

Vzhľadom na to, že zo spisu nevyplývajú žiadne trovy konania žalovaného, nepriznal mu ich náhradu.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca v zákonom stanovenej lehote a navrhol, aby
odvolacísúdzrušilnapadnutérozhodnutieavecvrátilnaďalšiekonanie.Vodvolanížalobcakonštatoval,
že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19. januára 2015 bol žalovanej
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 482,50 Eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi poskytnutý

úver s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou mesačných splátok v počte 24 a vo výške 25,92 Eur,
pričom splatnosť prvej splátky bola 15. februára 2015. V dôsledku toho, že žalovaná prestala
splácať dohodnuté splátky, vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť k 2. júnu 2016.5. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie
je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 OZ, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli

ktorej toto právo veriteľ využíva. Podľa tohto názoru súdu prvej inštancie by premlčacia doba začala
plynúť skôr ako reálne dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, t.j. odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť dlhu.

6. Podľa právneho názoru žalobcu, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti postupom podľa § 565 OZ

je právom veriteľa a nie jeho povinnosťou. Ak by veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie celého
zvyšku dlhu, naďalej by bol oprávnený požadovať len zaplatenie už splatných splátok a premlčacia
doba by plynula pri každej splátke samostatne. Podľa stanoviska žalobu, ktoré prezentoval v odvolaní,
do momentu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu (2. júna 2016) sa jednotlivé mesačné splátky
premlčiavajú samostatne (marec 2015 - máj 2016) a až ku dňu 2. júna
2016 sa mohli stať splatnými zvyšné splátky splatné k 15. júnu 2016 - 15. decembru 2017. Na podporu

tohto tvrdenia žalobca odkazuje na konkrétne rozhodnutia rôznych odvolacích súdov a právny názor v
nich vyslovený. Pretože žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 2. júnu 2016, v dôsledku čoho sa
dlh žalovaného stal splatný v celom rozsahu, až nasledujúci deň 3. júna 2016 mohol žalobca vykonať
svoje právo po prvý raz, a preto žaloba podaná 17. júna 2019 je podaná včas. Žalobca preto konštatuje,
že súd mal správne priznať uplatnený nárok minimálne v rozsahu sumy 233,28 Eur s príslušenstvom,

ktoré predstavuje splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca si zároveň uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

8. Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu stanovenom v § 379 a § 380 CSP a napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 CSP.

9. Predmetom sporu je zaplatenie 375,11 Eur, úrokov z dlžnej istiny vo výške 18,16% ročne a úroku z
omeškania vo výške 5% ročne za obdobie uvedené v žalobe. Uvedené pohľadávky si žalobca uplatňuje

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 262807122862448 z 19. januára 2015, na základe ktorej bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 482,50 Eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť istinu formou splátok
splatných 15.-ty deň v mesiaci vo výške 25,92 Eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na
15. februára 2015 a konečná splatnosť úveru na 15. januára 2017.

10. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

11. Pre rozhodnutie sporu bolo potrebné určiť začiatok plynutia premlčacej doby pre vymáhanie
pohľadávky a v nadväznosti na to koniec premlčacej doby, a tak posúdiť včasnosť uplatnenia práva.

12. Podľa žalobcu premlčacia doba začala plynúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a podľa
názoru súdu prvej inštancie od splatnosti prvej zmeškanej splátky.

13. Pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je primárne potrebné zistiť, či došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti dlhu. Pokiaľ by neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

dlhu, premlčacia doba plynie samostatne pre každú splatnú splátku.

14.Z§103vetaprváOZvyplýva,žepokiaľbolodohodnutéplnenievsplátkach,začínaplynúťpremlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V takomto prípade by súd musel zisťovať, ktoré splátky
sú predmetom sporu, teda za ktoré obdobie a posudzovať podľa splatnosti jednotlivých splátok začiatok

a koniec premlčacej doby.

15. Podľa § 103 veta in fine OZ, ak pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z tohto ustanovenia vyplýva, že
pokiaľsúsplnenépodmienkyprevyhláseniemimoriadnejsplatnosti,stanesasplatnýmcelýdlh,ktorýmá

jeden začiatok plynutia premlčacej doby, a to deň zročnosti nesplnenej splátky. Právnou skutočnosťou,
ktorá určuje začiatok plynutia premlčacej doby je omeškanie s platením tej splátky, pre ktorú veriteľ
vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého dlhu.16. Vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, pre vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti dlhu musia byť splnené aj podmienky stanovené v § 53 ods. 9 OZ, podľa
ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ

uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od meškania zo zaplatením splátky,
ak súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17.Zcitovanéhoustanovenia§53ods.9OZvyplýva,žeupozornenieveriteľavovzťahukuspotrebiteľovi
(v stanovenej lehote) na uplatnenie práva podľa § 565 OZ je podmienkou pre výkon tohto práva. Súd

prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie
splátky splatnej 15. decembra 2015. Túto skutočnosť žalobca uvádzal v každom svojom podaní. Žalobca
predložil výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru listom, ktorý odoslal žalovanej 7. marca 2016, v
ktorom konštatuje, že žalovaná dlhuje čiastku 95,76 Eur s tým, že pokiaľ nedôjde k okamžitej úhrade
omeškaných mesačných splátok, bude veriteľ požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane
príslušenstva. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil listom z 9. júna 2016, a to k dátumu 2. júna 2016.

Tieto skutočnosti súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol. Je len samozrejmé, že účinky
tejto výzvy ako jednostranného úkonu nemôžu nastať spätne, ale najskôr jej doručením, čo však nemá
vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia.

18. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že premlčacia doba začína plynúť od

splatnosti prvej zmeškanej splátky, pre ktoré veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, tak ako to
vyplýva z § 103 veta in fine OZ.

19. Žalobca ako veriteľ správne uvádza, že ustanovenie § 565 OZ je na ochranu veriteľa. Toto
ustanovenieumožňujeveriteľovivymáhaťcelýdlh,tedaajtoplnenie,ktorébyeštenebolosplatné,pokiaľ

by nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Ide o voľbu veriteľa (je to jeho právo), či si bude vymáhať
jednotlivé splátky potom, čo sa dlžník dostane do omeškania alebo využije ustanovenie § 565 OZ a
vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, čo mu umožní vymáhať celý dlh. Závisí od veriteľa, kedy vyhlási
mimoriadnu splatnosť dlhu, čím si určuje začiatok plynutia premlčacej doby. Pokiaľ toto právo využije
so značným časovým odstupom od zmeškanej splátky vystavuje sa riziku, že časť premlčacej doby je

v dôsledku jeho pasivity konzumovaná. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že
pokiaľ by aj nedošlo k využitiu práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, premlčacia doba pre
vymáhanie zmeškanej splátky (splatnej k 15. decembru) objektívne plynie od jej zročnosti (§ 103 OZ). Pri
využití práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu veriteľ „vstupuje“ do premlčacej doby, ktorá už
začala plynúť, a to nielen ohľadne uplatnenia práva na zaplatenie zmeškanej splátky ale aj celého dlhu.

20. K plynutiu premlčacej doby odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že premlčacia doba, či pre
jednotlivú splátku alebo pre celý dlh, začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Pokiaľ je
splátka splatná (zročná) 15.-teho v mesiaci, veriteľ si môže uplatniť svoje právo na súde najskôr 16.-
teho, kedy sa dostáva dlžník do omeškania („actio nata“). Z týchto dôvodov v posudzovanom

prípade začína plynúť premlčacia doba 16. decembra 2015. Vzhľadom na to, že ide o lehotu určenú
podľa rokov, lehota končí dňom, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa
lehota začína (§ 122 OZ). Touto udalosťou podľa § 103 OZ je zročnosť nesplnenej splátky,
teda 15. december 2015, a preto premlčacia doba končí 15. decembra 2018, v dôsledku
čoho je žaloba podaná po uplynutí premlčacej doby.

21. Na základe uvedeného právneho posúdenia odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil.

22. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, právo na ich náhradu by mala žalovaná podľa § 255 CSP,
ktorá bola v odvolacom konaní úspešná. Vzhľadom na to, že žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní

nevznikli, odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

23. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).