Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/81/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819200893
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8819200893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného JUDr. Pavlom Pospechom,
advokátom, so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec, IČO: 51474786, proti žalovanej: G. Q., M..
XX.XX.XXXX, Q. S. XXX, o zaplatenie 339,97 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 5Csp/55/2019-52 z 8.7.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 32,05 eur s úrokom
z omeškania 5 % ročne zo sumy 51,40 eur od 19.6.2016 do 23.6.2016, s úrokom z omeškania 5 % ročne
zo sumy 32,05 eur od 24.6.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2014 žalobca ako

veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 720 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s
úrokmi a poplatkom za poskytnutie úveru v sume 1027,92 eur. V žiadosti o požadovanom revolvingovom
úvere sa uvádza údaj o RPMN vo výške 26,15% ročne (predpokladaná RPMN ako aj RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu) a v údajoch o schválenom revolvingovom úvere údaj o RPMN vo výške 26,04
% ročne. Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je neplatná, nakoľko
nebola dodržaná písomná forma predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere pre obsahovú nezhodnosť
písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti RPMN, keď žalobcom predložený návrh zmluvy o

revolvingovom úvere neobsahoval zhodné údaje o RPMN, čo znamená, že ak tieto dva jednostranné
prejavy vôle účastníkov zmluvy neboli identické, tak nedošlo k uzavretiu zmluvy písomnou formou. Ku
dňu, kedy malo dôjsť k uzavretiu zmluvy vyžadoval zákon o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o
spotrebiteľskom úvere písomnú formu. Nedostatok písomnej formy spôsobil jej neplatnosť. Následne
súd prvej inštancie poukázal na ďalšie skutočnosti, pre ktoré považoval predmetnú zmluvu za bezúročnú
abezpoplatkov.Žalobcanemalnároknazaplateniedojednanejodplaty,keďžespotrebiteľmalzaplatiťza
službyodplatuvovýškepredstavujúcejcca107,53%zoskutočneposkytnutéhoúveru,ktorúdohodusúd

prvej inštancie považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. V zmluve je nesprávne
uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že tento úver je bezúročný a bez
poplatkov aj z tohto dôvodu. V zmluve absentuje aj údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Súd osobitne poukazoval nazmluvnú podmienku uvedenú v článku 8. SANKCIE, bod 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. záväzok
dlžníka platiť zmluvnú pokutu v konkrétnej presne špecifikovanej výške. Sankcia vo forme zmluvnej
pokuty,uvedenávneprehľadnomtextezmluvyvbode8.1písanomdrobnýmpísmom,nenapĺňazákonnú

požiadavku písomného dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Predmetná zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. Neprimeraná je aj výška zmluvnej pokuty
14,6 % ročne za stavu, kedy sadzba zákonného úroku z omeškania sa pohybuje okolo hodnoty 5%
ročne. Pokiaľ išlo o nárok na náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky,
pozostávajúcich z nákladov za zasielanie upomienok, výziev, pokusu o zmier pred začatím súdneho

konania, žalobca nepreukázal zaslanie týchto upomienok, ani reálne náklady, ktoré mu mali vzniknúť
s uplatňovaním pohľadávky. Pokiaľ ide odmenu za úkon právnej služby za zaslanie zmieru žalovanej,
žalobca ani nepreukázal jeho zaslanie žalovanej. Nepreukázal, že zmier bol odoslaný, že sa dostal
do dispozície žalovanej, že žalobca skutočne predmetný úkon vykonal. Žalobca mal v danom prípade
nárok iba na istinu úveru bez úroku. Úhrady žalovanej predstavovali sumu 615,95 eur. Žalovanú tak súd
zaviazal na úhradu nesplatenej istiny v sume 32,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne

zo sumy 51,40 od 19.6.2016 do 23.6.2016, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
32,05 eur od 24.6.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Z uplatnenej
sumy 339,97 eur s príslušenstvom žalobca dôvodne uplatňoval sumu 32,05 eur s príslušenstvom.

Žalobcov úspech predstavoval 9,43 % a neúspech 90,57 %. Úspešnejšej žalovanej po odrátaní jej
neúspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81 %. Žalovanej však žiadne trovy konania
nevznikli, preto jej súd prvej inštancie nárok na ich náhradu nepriznal.

4. Proti rozsudku v jeho zamietajúcej časti, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, podal v

zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil
a žalobe žalobcu vyhovel a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania.

5. Odvolanie podal z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

6. Namietal, že tvrdenia súdu o neuzavretí zmluvy v písomnej forme nie sú dôvodné, nakoľko návrh na
uzavretie zmluvy a prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o úvere sa nachádzajú na tej istej listine. Rozdiel

je v údaji RPMN, nakoľko samotný údaj RPMN sa dohodnúť objektívne nedá. Zákonná úprava určenia
RPMN vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by
žalobca neurčil údaj RPMN výpočtom podľa vzorca stanového zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by
uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“, potom by porušil zákon č. 129/2010 Z.z., pretože
v takom prípade by takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa zákona č. 129/2010 Z.z. K súdom

prvej inštancie tvrdenej absencii termínu konečnej splatnosti úveru žalobca uviedol, že doba trvania
zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru boli riadne uvedené a bola splnená zákonná požiadavka.
Termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi, ktoré obsahuje
údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Zákonný pojem „termín konečnej splatnosti“ nie je požiadavkou
na uvedenie presného dátumu. K výške, počtu a termínom splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia žalobca uviedol, že § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istinu a úroky len
v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pričom o takýto typ úveru a prípad v zmluvnom vzťahu

medzi sporovými stranami nešlo. Tzv. rozčleňovanie splátky je výklad založený na nesprávnom výklade
zákona. Znenie zákona č. 129/2010 Z.z. síce je nepresným prevzatím smernice 2008/48/ES, to však
súd nezbavuje povinnosti pri výklade vnútroštátnej normy prihliadať na základe nepriameho účinku také
ustanovenia únijného práva, ktoré sú do príslušnej vnútroštátnej normy prevzaté. Výsledok sledovaný
smernicou je povinný pri rozhodovaní zabezpečiť aj súd členského štátu. Žalobca namietal rozhodnutie

súduajvčastizamietajúcejuplatnenýnároknazmluvnúpokutuzdôvodu,žeskutočnosť,žeustanovenie
o zmluvnej pokute nie je individuálne dohodnuté nespôsobuje jeho neplatnosť, čo vyplýva z § 53 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve zodpovedá § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Obmedzenia zmluvnej pokuty boli dodržané. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutínároku na zmluvnú pokutu odôvodnil skutočnosťami, ktoré sú všeobecné, neurčité a nepreskúmateľné,
a ktoré sú v rozpore s § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o poskytovaní služieb nebola
podmienkou pre vznik zmluvy o revolvingovom úvere, teda mala povahu individuálneho dojednania.

Uzatvorenie tejto dohody nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Dohoda o poskytovaní služieb bola
osobitne podpisovaná a obsahuje možnosť výpovede v prípade, ak dlžník o poskytovanie služieb nemal
záujem. Túto možnosť žalovaná nevyužila. Vzhľadom k tomu, že Dohoda predstavovala fakultatívne
dojednania, je vylúčené, aby nezapočítanie poplatku do RPMN malo spôsobiť nesprávnosť tohto údaja,
nakoľko ani nemohol byť zahrnutý do vzorca výpočtu.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania,
a preto výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v
odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej

inštancie.

11. Podľa § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím

návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah
navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

12. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť

prejavy účastníkov na tej istej listine.

13. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva

o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva
o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo
do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ
spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

14. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2014 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške
720 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s úrokmi a poplatkom za poskytnutie úveru v sume
1027,92 eur. V žiadosti o požadovanom revolvingovom úvere sa uvádza údaj o RPMN vo výške 26,15 %

ročne (predpokladaná RPMN ako aj RPMN úveru po poskytnutí revolvingu) a v údajoch o schválenom
revolvingovom úvere údaj o RPMN vo výške 26,04 % ročne.

15. Predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí byť
prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý.

16. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím
návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v
jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy.17. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo
dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda

účinnosť.

18. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na
uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto
prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na

základe konsenzu zmluvných strán.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd poukazuje na § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a
konštatuje, že žalovanej bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru a to bez
toho, aby žalovanou došlo k prijatiu tohto nového návrhu.

20. Ak žalobca mal v úmysle poskytnúť žalovanej úver na základe podmienok iných ako boli uvedené
v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové
podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje o
schválenom revolvingovom úvere“. Je zrejmé, že žalovaná v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru
dňa 4.11.2014 nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola jej známa len „predpokladaná RPMN“,

pričom konkrétnu výšku RPMN vzťahujúcu sa na daný úver až následne uviedol žalobca v čl. 6 zmluvy,
a to dňa 11.11.2014.

21. Proces uzatvárania zmluvy je možné rozdeliť na fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí
ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide

o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus
vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže
mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda žalobca v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a
v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala žalovaná prijať. Žalobca teda nebol oprávnený sám

jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.

22. V žiadosti bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 26,15 %, pričom v zmysle údajov o schválení úveru
RPMN predstavovala výšku 26,04 %. V tejto súvislosti neobstojí argument žalobcu, že RPMN nemôže
byť predmetom dohody, a že jej výpočet je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne určená a

predostretá spotrebiteľovi najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade
by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v
rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný
o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Údaj o RPMN
preto nemôže byť zmenený jednostranným úkonom zo strany žalobcu. Žalobcovi nič nebránilo, aby svoj

nový návrh (už obsahujúci presnú, nie iba predpokladanú výšku RPMN) na uzavretie zmluvy predostrel
žalovanej za účelom jej písomného vyjadrenia súhlasu s takýmto novým návrhom.

23. V danom prípade je potrebné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého pri
uzatváranízmluvyospotrebiteľskomúveredňa11.11.2014neboladodržanápredpísanápísomnáforma,

nakoľko v bode 5. zmluvy sa nachádza žiadosť žalovanej o poskytnutie úveru vo výške 720,- eur. Táto
žiadosťbolažalovanoupodpísanávoF.M.A.dňa4.11.2014.Žalobcaúverspožadovanýmiparametrami
neschválil, čo nepochybne vyplýva z bodu 6. zmluvy, nakoľko zmenil údaj o výške RPMN. Žalobca
zmluvu podpísal v Bratislave dňa 11.11.2014.

24. Žiadosť o poskytnutie úveru obsiahnutá v bode 5. zmluvy predstavuje návrh na uzavretie zmluvy
podľa § 43a Občianskeho zákonníka. Ak žalobca zmenil výšku RPMN, fakticky išlo v zmysle § 44 ods.
2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie návrhu žalovanej, ktoré je potrebné považovať za nový návrh.
Ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka nerozlišuje medzi zmenami podstatnými a nepodstatnými, a
teda za nový návrh je potrebné považovať i prijatie návrhu obsahujúce zmeny nepodstatné, tak ako v

tomto prípade týkajúce sa výšky RPMN.

25.Zodôvodneniarozhodnutiapritomvyplývaďalšiapodstatnáskutočnosťmajúcavplyvnanedodržanie
predpísanej písomnej formy uzatvorenej zmluvy. V prípade úveru vo výške 720,- eur suma 72,- eur,predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru, mala byť uhradená započítaním pri poskytnutí úveru.
Je teda nepochybné, že žalobca do spotrebiteľského úveru zahrnul i poplatok za jeho poskytnutie.
Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je poplatok za poskytnutie úveru, pretože

uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby, treba považovať len za náklady
spotrebiteľského úveru. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za
poskytnutie úveru, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol
podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom takéto
konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Žalovanej teda bol

poskytnutý úver v skutočnosti nie vo výške 720,- eur, ale vo výške 648,- eur. Vo vzťahu k úveru vo výške
648,- eur však žiadna písomná zmluva uzatvorená nebola.

26. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Jej nedodržanie však nie je
sankcionované neplatnosťou. Dôsledkom nedodržania písomnej formy vyplývajúcej z § 11 ods. 1 písm.

a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy je
to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Rovnako je zrejmé, že ak žalobca pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za
jeho poskytnutie, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý

od celkovej výšky úveru. Taktiež nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s § 11
ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy.
28. Dôvodom pre záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru

nebola absencia ďalšej podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to termínu konečnej
splatnosti úveru (touto náležitosťou zmluvy sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal), preto ani odvolací
súd nemal dôvod zaoberať sa odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k termínu konečnej splatnosti
úveru, ako obligatórnej náležitosti predmetnej zmluvy o úvere.

29. Pokiaľ ide o formu dojednania zmluvnej pokuty, odvolací súd konštatuje, že samotný podpis
zmluvy o úvere nemožno považovať za splnenie podmienky preukázania individuálne dojednanej
zmluvnej podmienky. Dojednanie o zmluvnej pokute je nepochybne súčasťou formulárovej zmluvy o
úvere. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej

formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná ako
spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy
a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou. V zmluve o
revolvingovom úvere v článku 8 je upravené dojednanie o zmluvnej pokute. Už len samotné zakotvenie

v rámci formulárovej zmluvy nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o
osobitne vyjednanú zmluvnú podmienku.

30. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Azis C-415/11: „na účely
určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ,

ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne mohol rozumne očakávať, aby tento spotrebiteľ
súhlasil s dotknutou podmienkou v individuálnom dojednaní.

31. Čo sa týka uzatvorenia Dohody o poskytovaní služieb, táto bola uzatvorená v ten istý deň a pod
tým istým číslom ako zmluva o revolvingovom úvere a hoci bola uzavretá na samostatnej listine, ako

samostatný právny úkon, to ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá v
tom slova zmysle, že svedčí o slobodnej vôli dlžníka pristúpiť na takéto osobitné zmluvné podmienky.
Dohoda o poskytovaní služieb má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné
strany uzavreli samotnú zmluvu o revolvingovom úvere, pričom dlžníkovi bola predložená na podpis
spolu so zmluvou o revolvingovom úvere. Nie je zrejmé, či žalovaná pochopila význam a zmysel Dohody

o poskytovaní služieb, služieb, ktoré úzko a bezprostredne súvisia so zmluvou o revolvingovom úvere, či
jejboliposkytnutéjasnéazrozumiteľnéinformácieojejobsahu.Uvedenéokolnostisúvisiacesuzavretím
zmluvného vzťahu nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní - že dlžník mal možnosť
voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie aj tejto Dohody o poskytovaní služieb.32. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že Dohoda obsahuje zmluvné podmienky,
ktoré sú neprimerané, neprijateľné a žalobca pri uzatváraní zmluvy uplatnil obchodnú praktiku, ktorú

možno považovať za nekalú. Odhliadnuc od dôvodov nekalosti, ktoré uviedol okresný súd, nekalosť
treba vidieť aj v tom, keď žalobca použil, resp. vo všeobecnosti používa formulárový text dohody (ale aj
zmluvy a všeobecných obchodných podmienok) s takmer nečitateľným (drobným) písmom.

33. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne poukázal

na rozdielny údaj uvedený vo formulárovej zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
11.11.2014, v ktorej časti 5 formulára je uvedená výška RPMN 26,15 % a v časti 6 je výška RPMN 26,04
%. Dôvodom pre záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru tak bola absencia
RPMN resp. nesprávny údaj o výške RPMN v neprospech spotrebiteľa, s ktorým právnym posúdením sa
odvolací súd stotožnil. Uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia žalobcom preto nebola
opodstatnená. Právny vzťah medzi stranami sporu síce vznikol, avšak z dôvodu nedostatku náležitostí

spotrebiteľskej zmluvy žalobcovi nebolo možné priznať uplatnené nároky v plnom rozsahu.

34. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým
bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil, vrátane závislého výroku o trovách konania, aj keď v prípade tohto výroku o nepriznaní náhrady

trov konania žalovanej existujú pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože
jeho úlohou bolo rozhodnúť len o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) a nezaoberať
sa ich výškou, pretože to je predmetom konania podľa § 262 ods. 2 CSP. Žalovaná však odvolanie
proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodala, a preto pri rešpektovaní zákazu zmeny k horšiemu v
neprospech žalobcu ako odvolateľa (zákaz reformatio in peius), odvolací súd potvrdil aj tento výrok

napadnutého rozsudku.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli

postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa

konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).