Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 15, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119204919
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1119204919.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v sporovej veci žalobcu: T.. V. R., M., K. O. A. O. X, XXX XX K.
proti žalovanému: Kancelária verejného ochrancu práv, Grösslingová 35, 811 09 Bratislava o zaplatenie
odškodného vo výške 100.000,- eur a o ospravedlnenie a o odstránenie vád žaloby takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu doručenú Okresnému súdu Bratislava I dňa 05.04.2019 odmieta.
II. Súd žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku za podanie žaloby nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 05.04.2019 domáha voči
žalovanému odškodnenia vo výške 100.000,- eur za nečinnosť (nesprávny úradný postup) a písomného
ospravedlnenia za škody aj ujmy na jeho psychickom i fyzickom zdraví. Žalobca v žalobe uviedol,
že odškodnenia sa domáha za opakovanú a rozsiahlu nečinnosť vyplývajúcu zo zákona verejnému
ochrancoviprávSR.Jednásaonečinnosťvoviacerýchfázachaneskôrvrôznychveciach.Odškodnenie

100.000,- eur žiada za vážne ohrozenie na základných právach a slobodách, kedy mohol byť
nezákonným rozhodnutím súdu umiestnený v psychiatrickej nemocnici v O. na obdobie vyše roka.
Žalobca zároveň v žalobe uviedol, že žalobu dopracuje do náležitej a bežne obvyklej formy a štruktúry
na výzvu súdu spolu s advokátom cez Centrum právnej pomoci a zabezpečí aj dostatok materiálov na
zargumentovanie materiálnej pravdy a právneho nároku na odškodnenie. Zároveň uviedol, že nemá
žiadne príjmy a tak súd nemá žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vyzývať.

1.1.Žalobcapetitžaloby(žalobnýnávrh)vžalobevčastipožadovanéhoospravedlnenianenaformuloval,
petit v tejto časti uvedený v žalobe nie je konkrétny a vykonateľný, nie je zrejmý text ospravedlnenia,
teda v akom znení sa žalobca ospravedlnenia voči žalovanému domáha. Žalobca v žalobe ani neopísal
zrozumiteľne skutočnosti, na základe ktorých sa domáha požadovaného odškodnenia a ospravedlnenia.
Zo žaloby nie je zrejmé kto, kedy - v akom čase, období a akým spôsobom ohrozil jeho základné práva,
v dôsledku akých skutočností a za nečinnosť, v ktorej konkrétnej veci a období požaduje odškodnenie a

ospravedlnenie, nie je zrejmé o aký nesprávny postup, v ktorom konaní ide, v čom mal tento nesprávny
úradný postup spočívať a kedy k nemu malo dôjsť. Opísanie skutočností, v dôsledku ktorých sa
žalobca, podľa označenia domáha odškodnenia, je zmätočné, nepresné a neopisuje, na základe akých
skutočností.

2. Súd uznesením č.k. 16C/16/2019-8 zo dňa 5. decembra 2019 vyzval žalobcu, aby v lehote 15

dní od doručenia uznesenia, odstránil vady žalobného návrhu tým, že presne vymedzí petit žaloby v
časti požadovaného ospravedlnenia tak, aby bolo zrejmé, v akom znení sa žalobca ospravedlnenia
domáha, doplní žalobu o pravdivé a zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností s uvedením
konkrétnych faktov a všetkých skutočností, na základe ktorých sa domáha žalobca požadovaného
odškodnenia a uloženia povinnosti ospravedlniť sa mu, konkrétne vymedzil ním vytýkaný nesprávny
úradný postup, uviedol kedy k nesprávnemu úradnému postupu došlo, v akom období a v čom tento

spočíval, doplní žalobu o označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva a predloží všetky relevantné listiny,
dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu, ktorých povaha to pripúšťa, na ktoré sa odvoláva okrem tých,ktoré nemôže pripojiť bez vlastnej viny. Súd žalobcu tiež poučil, že v prípade, že v stanovenej lehote
žalobu nedoplní a neopraví, súd podanie odmietne podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
2.1. Uznesenie č.k. 16C/16/2019-8 zo dňa 5. decembra 2019 bolo žalobcovi doručené dňa 10.12.2019

do vlastných rúk.

3. Žalobca vady podania v súdom stanovenej lehote 15 dní od doručenia uznesenia obsahom, ktorého
bola výzva na ich odstránenie a ani do dňa vydania tohto uznesenia neodstránil a žalobu doručenú súdu
dňa 05.04.2019 neopravil a nedoplnil.

4. Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho
sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto
podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
Podľa § 129 ods. 2 Civilného sporového poriadku v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je

podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie
odmietnuť.
Podľa§129 ods.3 Civilnéhosporovéhoporiadku, aksavlehoteurčenejsúdompodanienedoplníalebo
neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

Podľa § 131 Civilného sporového poriadku žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu
ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na

ich preukázanie a žalobný návrh.

Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy.
Podľa § 132 ods. 3 Civilného sporového poriadku žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to

pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

Podľa § 133 ods. 1 Civilného sporového poriadku fyzická osoba sa v žalobe označuje menom,
priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným
údajom.

Podľa § 133 ods. 2 Civilného sporového poriadku právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo
obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.

Podľa § 135 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením
jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

Podľa § 135 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje
uvedením názvu tohto štátneho orgánu.

Podľa§136Civilnéhosporovéhoporiadku,akjetomožné,žalobcavžalobeuvediesvojetelefónnečíslo,
elektronickú adresu, prípadne telefónne číslo a elektronickú adresu svojho zástupcu. Rovnako uvedie

telefónne číslo a elektronickú adresu žalovaného a osôb, ktorých výsluch ako dôkazný prostriedok
označil, ak sú mu známe.5. Konanie sa začína doručením žaloby. Žaloba musí spĺňať zákonné náležitosti a to všeobecné ako
aj osobitné tak, aby bolo zrejmé kto je stranou v konaní, kto je zástupcom strany v konaní, čoho sa
žalobca domáha od akého žalovaného a na základe akých skutočností a dôkazov. Žaloba musí byt'

určitá a musí byť z nej zrejmé, čoho sa žalobca domáha (žalobný návrh). Nevyhnutnou náležitosťou
žaloby je presné označenie strán sporu, žalobcu a žalovaného a zrozumiteľné opísanie skutočností,
podložené uvedením a pripojením možných dôkazov, na základe ktorých sa žalobca domáha nároku
opísaného v žalobnom návrhu a petit žaloby, teda údaj o tom čoho sa žalobca domáha. Petit musí byť
presný určitý a zrozumiteľný, aby bolo zrejmé čoho sa žalobca domáha. Zo žaloby musí byť zrejmé

čoho sa žalobca domáha, od koho, teda akého žalovaného a na základe akých skutočností a dôkazov.
Žaloba žalobcu doručená súdu dňa 05.04.2019 neobsahovala zákonom požadované náležitosti žaloby,
súd žalobcu uznesením podľa § 129 Civilného sporového poriadku vyzval, aby uvedené nedostatky
odstránil a žalobu opravil a doplnil. Žalobca však žalobu v zmysle uznesenia súdu neopravil a nedoplnil a
teda jej vady neodstránil. Pre vady žaloby súd nemôže pokračovať v konaní a preto súd žalobu žalobcu
podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku odmietol.

6. Žalobca v žalobe uviedol, že súd nemá žalobcu vyzývať na zaplatenie súdneho poplatku z dôvodu,
že nemá žiadne príjmy.

7. Súd žalobcu výzvou zo dňa 05.12.2019 žalobcu vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy

zdôvodnil návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a doložil dôkazy na preukázanie
majetkových pomerov resp. uviedol dôvody, pre ktoré dôkazy predložiť nemôže a zároveň súd vo výzve
uviedol, že súd môže rozhodnúť o návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov iba na základe
riadne opísaných skutočností a predložených dôkazov. O priznaní alebo nepriznaní oslobodenia od
súdneho poplatku súd rozhodne výlučne na návrh strany a preto je žalobcovi, aby predložil návrh na

oslobodenie od súdnych poplatkov, tento riadne odôvodnil a predložil všetky doklady, ktoré sú podľa
jeho mienky dôležité pre takéto rozhodnutie. Žiadateľ o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
nesie dôkazné bremeno a je povinný preukázať všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie o priznaní
oslobodenia od súdnych poplatkov a je preto v záujme strany, aby svoje osobné, majetkové a zárobkové
pomery preukázala. Bez preukázania osobných, majetkových a zárobkových pomerov súd nemôže

rozhodnúť inak, ako oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznať. Súd oznámil žalobcovi, že v prípade,
že súdu v určenej lehote nedoloží príslušné dôkazy alebo neuvedie dôvody, pre ktoré dôkazy predložiť
nemôže, súd nebude môcť návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov vyhovieť.
7.1. Výzva súdu zo dňa 05.12.2019 spolu s tlačivom pre dokladovanie pomerov strany konania na
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov bola žalobcovi doručená dňa 10.12.2019 do vlastných rúk.

8. Podľa § 254 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho
poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.
Podľa § 254 ods. 2 Civilného sporového poriadku priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd
kedykoľvek počas konania odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia

konania preukáže, že pomery strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho
poplatku.

9. O oslobodenie od súdneho poplatku musí účastník požiadať. Je pritom povinnosťou účastníka
vierohodnýmspôsobompreukázaťsúdusvojepomery,ktorésúrozhodnépreposúdeniedôvodnostijeho

žiadosti. Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov sú rozhodujúce najmä
majetkové a sociálne pomery účastníka, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo 246/2010 zo dňa 7. decembra 2010).
Je na žiadateľovi o oslobodenie od súdnych poplatkov doložiť, ako konkrétne pokrýva svoje životné
potreby a že tieto jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku opodstatňujú. Súd (spravidla) nie je

nijako bližšie informovaný o osobných a majetkových pomeroch žiadateľa. Je to žiadateľ, ktorý má o
svojich pomeroch informovať súd (povinnosť tvrdenia) a predložiť dostatočné doklady, resp. označiť
dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od súdnych poplatkov opodstatňujú (dôkazná povinnosť); súd
iba posúdi, či doklady (dôkazy) sú úplné (z hľadiska objasnenia pomerov žiadateľa), či v tomto smere
nevyvolávajú pochybnosť a pod. V tomto smere má teda žiadateľ nielen povinnosť tvrdenia, ale aj

dôkaznú povinnosť - predložiť dostatočné doklady, resp. označiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie
od súdneho poplatku opodstatňujú (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo
138/2011 zo dňa 21. septembra 2011).Konanie o oslobodenie od súdnych poplatkov je výlučne návrhovým konaním, a preto je dôkazné
bremeno na žiadateľovi, v tomto prípade žalobcovi. Neunesenie dôkazného bremena má za následok
negatívne rozhodnutie súdu o oslobodení od súdnych poplatkov (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 391/2009 zo dňa 26. augusta 2010).

10. Súd žalobcovi oslobodenie od platenia od súdnych poplatkov nepriznal, nakoľko žalobca návrh
na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov riadne nezdôvodnil a nijakým spôsobom nepreukázal
a ani neuviedol, že jeho majetkové pomery oslobodenie od poplatkov odôvodňujú. Žalobca neuniesol

dôkazné bremeno, ktoré spočívalo v uvedení skutkových tvrdení ohľadom jeho majetkových pomerov a
dôkazné bremeno na ich preukázaní. Žalobca na výzvu súdu nijakým spôsobom nereagoval, návrh na
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nezdôvodnil a dôkazy na preukázanie pomerov, pre ktoré
o oslobodenie od poplatkov žiada nepredložil. Súd nemá preukázané majetkové a zárobkové pomery
žalobcu
a preto nemožno potvrdiť a skonštatovať, že žalobcove pomery odôvodňujú oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov v konaní tak, ako to predpokladá ustanovenie § 254 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Vzhľadom k uvedenému, za stavu keď nie je zrejmé a jednoznačne preukázané, že je
nevyhnutné pre ochranu práva žalobcu na prístup k súdnej ochrane, súd návrhu na oslobodenie od
súdnych poplatkov nevyhovel a oslobodenie od súdneho poplatku žalobcovi nepriznať. Žalobca
nepreukázal, že spĺňa zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom

rozsahu.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
(§ 363 a 364 Civilného sporového poriadku)
Podľa § 365 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s uznesením Okresného súdu Bratislava I

č.k. 16C/16/2019-8 zo dňa 5. decembra 2019 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti
tomuto uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý
ho vydal (§ 129 ods. 4 Civilného sporového poriadku).
Podľa zákona č. 327/2005 Z. z. má strana právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom
alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie uvedené v tomto zákone.

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
(§ 355 ods. 2, § 357 ods. 1 Civilného sporového poriadku).