Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoE/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311203705
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2311203705.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:Mgr.RenátaGavalcováasudcov:JUDr.
Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa,
a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: J. X., XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XX, F., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, so sídlom Dukelských
hrdinov 2946/6, Malacky, pod sp. zn.: EX 574/2011-2, o vymoženie 2.091,17 Eur s príslušenstvom a trov

exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. 17Er/185/2011-22
zo dňa 05.marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom exekúciu zastavil, II. výrokom oprávnenému
uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 60,50 Eur,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie prvoinštančný súd právne odôvodnil
ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“), ustanoveniami § 14 ods. 1,2, §

15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

2. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vydal poverenie číslo 5202 017566* zo dňa 03.03.2011,
ktorým poveril súdneho exekútora na základe jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie, pričom exekučný titul je vykonateľné

rozhodnutieUnionzdravotnápoisťovňa,a.s.,Výkaznedoplatkovč.0910030863zodňa29.11.2010.Dňa
12.01.2018 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného
konania z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške
60,50 Eur. V odôvodnení súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri rozhodovaní prihliadal aj na účelnosť,
efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Poukázal, že pre rozhodnutie o zastavení exekúcie je
určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu vydania rozhodnutia. Nie je možné vziať do úvahy

eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Nakoľko súdny exekútor prešetril
majetkové pomery povinného a zistil, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok,
ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov
exekúcie, súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací

súd, aby v celom rozsahu vyhovel podanému odvolaniu tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie zamietne, alebo alternatívne napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zruší a vec muvráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že pri tvrdenej nemajetnosti povinného je
potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného a preto zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť je podľa jeho názoru v tomto štádiu konania, predčasná. Upriamil pozornosť na uznesenie

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016, poukázal na judikatúru, podľa ktorých právo posúdiť,
či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha výlučne oprávnenému, keďže zákon túto
konkrétnu situáciu nerieši. Zastáva názor, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie
aktuálnehonedostatkumajetku,aleajzistenie,žeideodlhodobý,prípadnetrvalýstavaniejepredpoklad
nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade je povinný fyzická osoba v produktívnom veku,

čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudnutie
majetok, či už výkonom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo inej právnej skutočnosti. Predčasné
zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu
a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Exekučný
súd, ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, súdny exekútor dostatočne
nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním

exekúcie. V prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na
zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné
vymáhanie predmetnej pohľadávky. Poznamenal, že pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné
poistné, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky s tým, že výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného

poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné
prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti
platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako
zamestnanci alebo ako SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod., preto je dôležité, aby sa pri
dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní

týchto nedoplatkov. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná
zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola
priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska
zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Odvolateľ zastáva názor, že exekučný súd musí postupovať v

súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí,
že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu nesplnením povinnosti, alebo sa
nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie
exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej
osobe.

4. Povinný vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

5. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje
s právnou argumentáciou oprávneného, najmä pokiaľ ide o odopretie práva na súdnu ochranu. V

predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená okrem iného
výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného možno
jednoznačne konštatovať jeho nemajetnosť a ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore
so zásadou hospodárnosti. Upriamil pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
1CoE/52/2013, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018 a Krajského súdu v Žiline sp. zn.

1CoE/41/2012. Záverom poznamenal, že rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie pre
nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. S poukazom na uvedené skutočnosti
navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej aj

„CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na

vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vecne správne.7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017, ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj

na podklade vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia,
sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného
poistenia.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom pre toto konanie,

exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík

podal dňa 23.02.2011 na súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnému. Exekučným titulom v danej exekučnej veci je Výkaz nedoplatkov č. 0910030863 zo
dňa 29.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2010 a vykonateľnosť dňa 12.12.2010. Súd
prvej inštancie vydal dňa 03.03.2011 poverenie číslo 5202017566*, ktorým poveril vyššie uvedeného
súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súdny exekútor dňa 12.01.2018 doručil súdu prvej inštancie

podanie označené ako „Podnet na zastavenie exekučného konania“ v ktorom navrhol predmetnú
exekúciu zastaviť, a to s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko
lustráciou majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že povinný nemá žiaden majetok. Zároveň žiadal
oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie v zmysel ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku.

14. K návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený, a to podaním,
doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.júna 2018. Uviedol, že so zatavením exekúcie nesúhlasí, podnet
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný. Nemajetnosť povinného je podľa
jeho názoru len prechodná, keďže povinný je v produktívnom veku, čím je u neho predpoklad, že sa

v budúcnosti môže zamestnať, podnikať, môže poberať dôchodok a tým pádom môže byť vykonaná
exekúcia. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že v danom prípade pohľadávka predstavuje neuhradené
zdravotné poistné, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky. Výnimky zo zákonného poistenia stanovuje len zákon.

15. Uznesením, č. k. 17Er/185/2011-22, zo dňa 05.marca 2017, súd prvej inštancie I. výrokom exekúciu
zastavil, II. výrokom oprávneného zaviazal povinnosťou zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a
náhradu trov exekúcie vo výške 60,50 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenie.

16. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou
základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na
základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na
vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene

súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek
tomu, že súdneho exekútora vybral oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený
pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcií v rozsahu zabezpečujúcom pre
oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.17. Návrh na zastavenie exekúcie môže podať len účastník exekučného konania, alebo o zastavení
rozhodne súd bez návrhu. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne

pochybnosti, alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že v prípade zastavenia
exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti,
ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia

§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je práve nemajetnosť povinného. Existenciu dôvodov na
zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej
činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia
niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh
účastníka konania.

19. Odvolací súd k danej veci uvádza, že nezistil dôvod, pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu
prvej inštancie, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia. Pokiaľ ide o odvolacie námietky
oprávneného v tom smere, že povinný je fyzická osoba, u ktorej možno predpokladať, že by mohla
v budúcnosti nadobudnúť majetok niektorým zo zákonných spôsobov (zamestnaním, podnikateľskou

činnosťou prípadne na základe inej právnej skutočnosti) odvolací súd konštatuje, že túto skutočnosť
nie je možné vopred zistiť, a teda takéto tvrdenie je potrebné považovať len za domnienku. To, či v
skutočnosti povinný niekedy bude alebo nebude vlastniť majetok, považuje odvolací súd v danej situácii
za bezpredmetné, resp. za právne irelevantné. Argument, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť
majetok, a preto nemožno zastaviť proti vôli oprávneného exekúciu neobstojí, pretože potom by § 57

ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkubolneaplikovateľný,resp.nadbytočnýaexekúciabymohlatrvaťaž
do smrti povinného, čo nebolo účelom citovaného zákonného ustanovenia. Navyše, oprávnený žiadnym
konkrétnym dôkazom predpoklad budúcej zmeny majetkových pomerov nepreukázal. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 217 v spojení s § 234 ods.2 CSP súd
musí vždy vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie z ničím nepodložených domnienok,

ktoré by v budúcnosti ani vôbec nemuseli nastať. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje
ani s námietkami oprávneného ohľadom toho, že predmetom vymáhania je zdravotné poistenie,
pričom zastavením exekúcie poškodí ostatných poistencov, ktorí si riadne poistné platia. V tomto
smere odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť, že exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky
nie je časovo obmedzené však nemožno stotožňovať s tým, že by vedenie takejto exekúcie bolo

zároveň aj dôvodné a hospodárne. V prípade, ak by nastala uvedená situácia, má oprávnený možnosť
opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného nezakladá prekážku res iudicata. Záverom súd dodáva, že v prejednávanej veci je potrebné
prihliadnuť na skutočnosť, či nemajetnosť povinného pretrváva v dlhšom časovom období. Odvolací
súd dáva do pozornosti, že v prejednávanej veci bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané dňa

03.03.2011, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie dňa 12.01.2018 a súd prvej inštancie
exekúciu zastavil dňa 05.03.2019, t. j. po dostatočnej dlhej dobe, počas ktorej nebolo preukázané,
že by povinný disponoval majetkom, respektíve finančnými prostriedkami potrebnými na zaplatenie
pohľadávky oprávneného.

20. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Povinný mal vo veci plný úspech, a preto
by mu prislúchal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže povinný si náhradu trov konania

neuplatňoval a ani mu v konaní žiadne nevznikli, súd mu náhradu trov nepriznal.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.