Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie… ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 27, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/299/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315207740
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315207740.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: L.. L. S., N. P. XX, D.
W., zastúpeného CEE Attorneys Lišiak Martinák, s.r.o., so sídlom Štefánikova 41, Bratislava, proti
žalovaným: X/ M.. G. G., advokát a správca, so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, 2/ Advokátska
kancelária Kovár a partneri s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, IČO: 35 789 697, o zaplatenie

3.625 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 28. novembra 2017, č. k. 21C/277/2015-299, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej rozhodol o
vylúčení vzájomnej žaloby žalovaného 1/ na samostatné konanie, o d m i e t a .
Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r
a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovaným 1/a2/povinnosťspoločneanerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 3.625 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.625 eur od
08.08.2013 do zaplatenia s tým, že splnením záväzku jedným zo žalovaných zaniká povinnosť splniť
záväzok druhým žalovaným a žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 2/ plnú náhradu trov konania.
Vzájomnú žalobu žalovaného 1/ zo dňa 30.06.2017 vylúčil na samostatné konanie. Rozhodol tak

podľa § 21 ods. 3, § 40 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., § 451 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, § 438 ods. 1
Občianskeho zákonníka, čl. 8, § 147 ods. 1, 2, 4, § 166 ods. 1, 2 C.s.p., keď vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že dňa 23.03.2012 bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz, pričom za správcu
konkurznej podstaty (SKP) v konkurznom konaní 2K/2/2012 bol ustanovený žalovaný 1/. Uznesením
Okresného súdu Bratislava I č. k. 2K/2/2012 - 194 zo dňa 14.05.2013, právoplatným dňa 07.06.2013
bol konkurz na majetok žalobcu zrušený z dôvodu nedostatku predpokladov pre konkurz a správcovi

M.. G. G. nebola priznaná odmena z výťažku. Z odôvodnenia uznesenia zistil, že správca M.. G. G.
si uplatnil odmenu z výťažku podľa § 21 ods. 1 vyhlášky č. 655/2005 Z. z. na základe odporovacej
žaloby na Okresnom súde Bratislava I č. k. 6Cbi/16/12 proti úpadcom obdarovanej O.. I. Z. I. G.,
ktorou žalobou sa domáhal neúčinnosti darovacej zmluvy zo dňa 07.05.2009 a dodatku a poskytnutia
peňažnej náhrady 14. 500 eur, ktorú sumu O.. G. zaplatila na konkurzný účet úpadcu. Z dôvodu, že
uhradenásuma14.500eurnebolazapísanádosúpisumajetkupodstát,aniejeurčenánauspokojovanie

veriteľov, nie je ju možné považovať za výťažok získaný postupom uvedeným v § 21 ods. 1 citovanej
vyhlášky, a preto súd odmenu SKP nepriznal. Uznesenie bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu
č. k. 3CoKR/6/2013 zo dňa 26.07.2013, právoplatným dňa 07.08.2013, Uznesením Ústavného súdu
SR č. k. II.ÚS 66/2014 - 15 zo dňa 30.01.2014 bola sťažnosť žalovaného 1/ ako SKP,
ktorou namietal porušenie jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie,
na ochranu pred nútenými prácami a nútenými službami, na vlastníctvo, uznesením Okresného súdu

Bratislava I č. k. 2K/2/2012 - 194 zo dňa 04.05.2013 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č.
k. 3CoKR/6/2013 z 26.07.2013 v časti o nepriznanie mu odmeny ako SKP, odmietnutá. Ďalej malpreukázané, že žalobca podal trestné oznámenie na M.. G. G. Z., ktorý si okrem iného v čase výkonu
predbežného SKP na žalobcu neoprávnene prisvojil sumu 3.625 eur, ktorú si zálohovo previedol z
účtu žalobcu v dňoch 07.02.2013, 11.02.2013, 12.02.2013, 13.02.2013. Uznesením ORPZ Bratislava III

ČVS: ORP - 866/2 - OVK - B3 - 2013 zo dňa 29.11.2013 bolo odmietnuté trestné oznámenie žalobcu
voči M.. G. G. V. Z. pre podozrenie zo spáchania prečinu sprenevery, ktorého sa mal dopustiť tak,
že ako predbežný správca konkurznej podstaty žalobcu si prisvojil sumu 3.625 eur ako preddavok
na odmenu SKP, pričom mu odmena rozhodnutiami súdov priznaná nebola. Z odôvodnenia uznesenia
zistil, že JUDr. G. G. vypočutý dňa 23.10.2013 uviedol, že sumu 3.625 eur si podržal ako pohľadávku

na odmenu správcu, ktorá mu síce súdmi nebola priznaná, avšak tieto rozhodnutia napadol ústavnou
sťažnosťou, ktorá ak by bola zamietnutá, nemá problém uvedenú sumu žalobcovi vrátiť. Ďalej mal za
preukázané, že v dňoch 07.02.2013 až 13.02.2013 boli z účtu žalobcu prevádzané sumy v celkovej
výške 3.625 eur z titulu preddavku na odmenu SKP na bankový účet žalovaného 2/, v ktorom
žalovaný bol jediným spoločníkom a konateľom. Žalobca vyzýval žalovaného 1/ na vrátenie sumy 3.625
eur titulom bezdôvodného obohatenia výzvami zo dňa 23.08.2013 a 03.03.2016, avšak bezvýsledne.

Dospel k záveru, že na strane žalovaného 2/ došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný
vydať žalobcovi, keď na účet žalovaného 2/ došlo k prevodu finančných prostriedkov v celkovej sume
3.625 eur bez akéhokoľvek dôvodu a právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný 1/
ustanovený ako SKP v konkurze na majetok žalobcu mal oprávnenie disponovať s účtom žalobcu v
zmysle jeho oprávnení podľa § 21 ods. 1, § 40 zákona č. 7/2005 Z.z., nemal však právo svojvoľne

prevádzať z účtu úpadcu z titulu nepriznanej mu odmeny správcu konkurznej podstaty a žalovaný
svojvoľne túto povinnosť porušil a previedol z účtu žalobcu na účet tretej osoby finančné prostriedky,
v dôsledku čoho došlo k vzniku ujmy v majetkovej sfére žalobcu, a to zavineným konaním žalovaného
1/, ktoré konanie žalovaného 1/ bolo v príčinnej súvislosti so škodou vzniknutou žalobcovi. Mal preto
za preukázané splnenie všetkých podmienok v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre vznik

nároku žalobcu na náhradu škody proti žalovanému 1/. Keďže ujma na strane žalobcu bola spôsobená
konaním jednej osoby, a to žalovaného 1/ ako advokáta a správcu a zároveň ako konateľa a spoločníka
žalovaného 2/, hoci z rôznych právnych titulov, zaviazal oboch žalovaných v zmysle § 438 ods. 1
Občianskeho zákonníka na solidárne zaplatenie žalovanej sumy so zákonným úrokom z omeškania
podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z. z., a to odo

dňa nasledujúceho po právoplatnosti uznesenia, ktorým žalovanému 1/ nebola priznaná odmena SKP.
Uviedol, že žalovaný 1/ si vzájomnou žalobou zo dňa 30.06.2017 uplatnil proti žalobcovi zaplatenie
sumy 4 000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, spôsobenej mu znížením morálneho kreditu a
bezúhonnosti jeho osoby podaním nedôvodnej sťažnosti žalobcom na žalovaného 1/ ako advokáta a
zároveň uviedol, že jednostranným zápočtom pohľadávok zo dňa 28.06.2017 voči pohľadávke žalobcu

v sume 3.625 eur s príslušenstvom jednostranne započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi v sume
4.000 eur z titulu spôsobenej nemajetkovej ujmy. Kompenzačnú námietku žalovaného 1/ vyhodnotil ako
neplatný právny úkon, pretože práve v jednostrannom započítaní žalovaný 1/ popiera nárok žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3.625 eur a súčasne započítava svoju údajnú pohľadávku
v sume 4.000 eur z titulu nemajetkovej ujmy voči pohľadávke žalobcu, ktorá podľa neho neexistuje

a poukázal na to, že nejde o pohľadávky vhodné na započítanie, keď o výške nemajetkovej ujmy
rozhoduje súd, avšak žalovaný 1/ si svojvoľne určil túto výšku na údajné započítanie. Vzájomnú žalobu
žalovaného 1/ preto v zmysle § 147 ods. 1, 4 C.s.p. vylúčil na samostatné konanie. Ďalej uviedol, že
vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 28.11.2017 v neprítomnosti žalovaných 1/ a 2/ v zmysle § 180
C.s.p., keď neakceptoval ospravedlnenie ich neúčasti zaslané e-mailom dňa 28.11.2017 o 8.40 hod.

(pojednávanie sa konalo o 9.00 hod.) zaslané súdu O. N., ktorým žiadal ako poverený zamestnanec
M.. G. o odročenie termínu pojednávania z dôvodu náhleho a neočakávaného úrazu maloletého syna
M.. G. G., s ktorým musel M.. G. neodkladne navštíviť nemocničné zariadenie. Uviedol, že žalovaný
1/ a 2/ žiadne lekárske potvrdenie do dňa písomného vyhotovenia rozsudku súdu nezaslal a rovnaký
dôvoduvádzalajpriospravedlnenízneúčastinapojednávanídňa04.04.2017,prihliadolnaviacnásobné

ospravedlnenia neúčasti na pojednávaniach zo strany žalovaných 1/ a 2/ a aj na stav a priebeh konania,
kedy nebolo potrebné vykonávať vo veci ďalšie dokazovanie. Predmetné ospravedlnenie považoval za
snahu žalovaných 1/ a 2/ oddialiť rozhodnutie vo veci. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný 1/, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávny procesný
postup súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/ spočívajúci v neakceptovaní ospravedlnenia
žalovaného 1/ a vedenia pojednávania i rozhodnutia bez prítomnosti žalovaných a nesprávnosť záverusúdu o nezaslaní lekárskeho potvrdenia preukazujúceho pravdivosť jeho tvrdení o vyšetrení syna a
namietal, že ešte v deň konania pojednávania, t. j. dňa 28.11.2017 doručil prostredníctvom svojho
zamestnanca e-mailom do podateľne súdu scan potvrdenia o lekárskom vyšetrení

svojho syna, ktoré prebehlo v čase konania predmetného pojednávania. Kópiu tohto potvrdenia o
lekárskom vyšetrení priložil k odvolaniu. Priebeh udalostí súvisiacich s úrazom jeho maloletého syna a
nevyhnutnosť zabezpečiť jeho urýchlené lekárske vyšetrenie, ktoré zdokladoval písomne i telefonicky
ešte v deň konania pojednávania zakladajú dôležitý dôvod v zmysle § 183 ods.
1 až 3 C.s.p. pre odročenie pojednávania a s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

dňa 20.07.2010 sp. zn. 3Obdo 11/2009 namietal, že súd prvej inštancie mal tento dôvod vyhodnotiť
ako dôvod dôležitý, preukazujúci nevyhnutnosť odročenia pojednávania, pretože príčina, z dôvodu
ktorej sa nemohol pojednávania objektívne fyzicky zúčastniť, spĺňala základné atribúty pre odročenie
pojednávania, a to nepredvídateľnosť a závažnosť, keď nemohol predvídať a očakávať, že krátko pred
termínompojednávaniadôjdekzraneniujehosyna,ktorésiprejehozávažnosťbudevyžadovaťlekárske
vyšetrenie. Nesprávnym procesným postupom, spočívajúcim v neprihliadnutí k tejto situácii ako k

dôležitému dôvodu pre odročenie pojednávania, mu súd prvej inštancie znemožnil ako strane sporu
uskutočňovať jemu patriace procesné práva, t. j. právo zúčastniť sa pojednávaní, resp. právo konať
pred súdom, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal aj nesprávny procesný
postup súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorému uložil spoločne a nerozdielne so
žalovaným 1/ povinnosť zaplatiť žalovanú sumu, týmto výrokom však zaviazal k plneniu neexistujúci

subjekt, keď neprihliadol na skutočnosť, že žalovaný 2/ ku dňu 08.09.2017 zanikol z právneho dôvodu
zlúčenia so spoločnosťou CYC Bratislava s. r. o. v likvidácii so sídlom Vajnorská 8/A Bratislava, IČO
36797901, ktorá sa stala právnym nástupcom žalovaného 2/ a prešli na ňu všetky práva a záväzky
žalovaného 2/ existujúce ku dňu zlúčenia, t. j. k 08.09.2017. S poukazom na ustanovenie § 64 C.s.p.
a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.07.2010 sp. zn. 3Cdo/116/2009 namietal, že súd nesplnil

svoju obligatórnu úradnú povinnosť skúmať procesnú subjektivitu strán sporu počas celého konania a
konal v rozpore s ustanovením § 64 C.s.p., keď nerozhodol o pokračovaní v konaní s
právnym nástupcom žalovaného 2/ samostatným uznesením, ktoré malo byť doručené všetkým stranám
sporu. Následne sa súd prvej inštancie dopustil ďalšieho pochybenia, keď spoločnosti CYC Bratislava
s. r. o. v likvidácii, s ktorou mal pokračovať v konaní ako s právnym nástupcom žalovaného 2/, nedoručil

predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 28.11.2017, na ktorom v neprítomnosti žalovaných
rozhodol vo veci samej. Týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane sporu, resp.
uvedenej spoločnosti, s ktorou mal pokračovať v konaní ako so stranou sporu namiesto žalovaného 2/,
znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, resp. k inej vade konania. Súd prvej inštancie sa tiež nevysporiadal s dovolaním podaným

spoločnosťou ADELANTE s. r. o. proti uzneseniu o nepripustení vstupu intervenienta do konania,
žalovanému 1/ toto dovolanie nedoručil na vedomie, resp. vyjadrenie a nesprávne postupoval, keď
rozhodol vo veci samej bez predchádzajúceho predloženia dovolania na rozhodnutie dovolaciemu súdu,
ktorého právny názor vo vzťahu k podanému dovolaniu bude pre súd prvej inštancie záväzný. Za
nesprávne považoval aj právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, týkajúce sa splnenia zákonných

predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, a to porušenia právnej povinnosti spočívajúcej v
existenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávomazavineniažalovaného1/.Namietal,že
medzi stranami nebolo sporné, že peňažné prostriedky previedol z účtu úpadcu na účet žalovaného 2/ z
titulu preddavku na odmenu správcu, pričom ako správca konkurznej podstaty bol oprávnený disponovať
finančnými prostriedkami úpadcu v konkurze, ako i jeho konkurzným účtom a finančné prostriedky

previedol v priebehu konkurzu z konkurzného účtu úpadcu z titulu „preddavku/zálohy na odmenu SKP“
na iný účet, ktorým disponuje, a keďže takýto postup žiadne zákonné ustanovenie nezakazuje, nedošlo
z jeho strany k porušeniu právnej povinnosti spočívajúcej v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore
s objektívnym právom. Pre správne posúdenie splnenia ďalšieho zákonného predpokladu pre vznik
zodpovednosti za škodu, ktorým je zavinenie, je nevyhnutné skúmať, či ide o zavinenie úmyselné alebo

nedbanlivostné, súd prvej inštancie však žiadnym spôsobom neskúmal formu zavinenia žalovaného 1/
a ani pohnútku, ktorá „škodcu“ k takémuto konaniu viedla, a preto je podľa jeho názoru záver súdu
prvej inštancie, že zavinenie na strane žalovaného 1/ bolo preukázané bez ďalšieho odôvodnenia,
arbitrárnyanepreskúmateľný. Nesprávnesúdprvejinštancievprejednávanejveciaplikovalustanovenie
§ 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spoločne a

nerozdielne žalovaného 1/ z titulu náhrady spôsobenej škody a žalovaného 2/ z titulu bezdôvodného
obohatenia, čo je v protiklade so znením uvedeného ustanovenia, podľa ktorého súd môže zaviazať k
solidárnej zodpovednosti iba za predpokladu, že tu je viacero subjektov - škodcov, ktorých konaním bola
škoda spôsobená a v danom prípade nebola naplnená pluralita škodcov. Ďalej namietal, že súd prvejinštancie jeho vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal proti žalobcovi zaplatenia sumy 4.000 eur titulom
náhrady nemajetkovej ujmy, označil ako „kompenzačnú námietku“, keď žalovaný 1/ si voči žalobcovi v
predmetnom konaní uplatnil pohľadávku prevyšujúcu výšku pohľadávky uplatnenej zo strany žalobcu,

pričom zároveň žalobcom uplatnený nárok výslovne a v celom rozsahu poprel, a teda je nepochybné,
že došlo k uplatneniu nároku vzájomnou žalobou, a nie k uplatneniu kompenzačnej námietky. Vzájomnú
žalobu mal súd prejednať a rozhodnúť o nej v predmetnom konaní z dôvodu, že vzájomnou žalobou de
facto dochádza k spojeniu veci a súd je povinný obidva uplatnené nároky prejednať v rámci jedného
konania. O vylúčení vzájomnej žaloby rozhodol napadnutým rozsudkom v rozpore s C.s.p., pretože

súd je v prípade rozhodnutia o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie povinný rozhodnúť
samostatným uznesením, ktoré musí riadne doručiť všetkým stranám sporu. Taktiež namietal nesprávne
vyčíslenie úroku z omeškania priznaného podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 9,5 % ročne z dôvodu, že v zmysle uvedených ustanovení
a výške úrokovej sadzby ECB k 1. dňu údajného omeškania žalovaných (08.08.2013), by mal
žalobcovi patriť úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo žalovanej sumy.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote aj žalovaný 2/,
žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal
nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď neprihliadol na skutočnosť, že žalovaný 2/ ako
jedna zo strán sporu ku dňu 08.09.2017 zanikla z právneho dôvodu zlúčenia so spoločnosťou CYC

Bratislava s. r. o. v likvidácii, ktorá sa stala právnym nástupcom žalovaného 2/ a prešli na ňu všetky práva
a záväzky žalovaného 2/ existujúce ku dňu zlúčenia, t. j. k 08.09.2017. Súd prvej inštancie zaviazal k
plneniu neexistujúci subjekt a konal v rozpore s ustanovením § 64 C.s.p., keď nesplnil svoju
obligatórnu úradnú povinnosť skúmať procesnú subjektivitu strán sporu počas celého konania a taktiež
nesplnil svoju ďalšiu obligatórnu povinnosť, keď nerozhodol uznesením o tom, že v konaní pokračuje

s právnym nástupcom žalovaného 2/. Právnemu nástupcovi žalovaného 2/ nedoručil ani predvolanie
na pojednávanie vytýčené na deň 28.11.2017, na ktorom v neprítomnosti žalovaných rozhodol vo veci.
Tým, že súd nepokračoval v konaní s právnym nástupcom žalovaného 2/, znemožnil strane sporu,
resp. spoločnosti CYC Bratislava s. r. o. v likvidácii, s ktorou mal v zmysle § 64 C.s.p. pokračovať v
konaní ako so stranou sporu namiesto žalovaného 2/, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva,

čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. k inej vade konania. Nesprávne súd prvej
inštancie postupoval, keď sa nevysporiadal ani s dovolaním podaným spoločnosťou ADELANTE s.
r. o. proti uzneseniu o nepripustení vstupu intervenienta do konania, toto odvolanie mu nedoručil na
vedomie, resp. vyjadrenie a vo veci samej rozhodol bez predchádzajúceho predloženia dovolania na
rozhodnutie dovolaciemu súdu, ktorého právny názor vo vzťahu k podanému dovolaniu bude pre súd

prvej inštancie záväzný. Ďalej namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho
zákonníka súdom prvej inštancie, keď na zaplatenie žalovanej istiny žalobcovi zaviazal spoločne a
nerozdielne žalovaného 1/ z titulu náhrady škody a žalovaného 2/ z titulu bezdôvodného obohatenia, čo
je v rozpore s uvedeným ustanovením, podľa ktorého možno zaviazať k solidárnej zodpovednosti iba
za predpokladu, že tu je viacero subjektov - škodcov, avšak v danom prípade pluralita škodcov nebola

naplnená. Úrok z omeškania súd prvej inštancie priznal žalobcovi v nesprávnej výške, žalobcovi by mal
patriť úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo žalovanej sumy.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniam žalovaných v 1/ a 2/ navrhol vzhľadom na výsledky konania
pred súdom prvej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že namiesto žalovaného 2/ súd

zaviaže v rozsudku spoločnosť CYC Bratislava s. r. o. v likvidácii. Pokiaľ ide o zánik žalovaného 2/ pred
vydaním rozsudku poukázal na obštrukčnosť konania, ktorým došlo k zlúčeniu Advokátskej kancelárie
Kovár a partneri s. r. o. a spoločnosti CYC Bratislava s. r. o. v likvidácii, ktorá je
zrejmá z termínu, a nezvyčajnosti vykonaného zlúčenia, ktoré aj Advokátsky poriadok v ustanovení § 33
priamo zakazuje. S poukazom na § 65 ods. 1 C.s.p. namietal, že žalovaný 2/ by ani v prípade vydania

rozhodnutia o pokračovaní v konaní s ním ako s právnym nástupcom pôvodného žalovaného 2/ nemal
inú možnosť než prijať stav konania tak, ako bol ku dňu 08.09.2017 a zmena v osobe žalovaného 2/
by nemohla do konania priviesť žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybnili jeho nárok na zaplatenie
žalovanej sumy, pričom poukázal na skutočnosť, že konateľom Advokátskej kancelárie Kovár a partneri
s. r. o. v likvidácii je M.. G. G., ktorý je účastníkom konania od jeho začiatku. Nedôvodná je podľa

jeho názoru námietka, týkajúca sa porušenia práv žalovaného 2/ nedoručením mu predvolania na
pojednávanie, keď M.. G. G. vedel o pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 28.11.2017 a žalovaný
2/ by ani v prípade svojej prítomnosti na pojednávaní nedokázal predložiť žiadne tvrdenia a dôkazy
na svoju obranu. Ďalej uviedol, že zánik žalovaného 2/ neovplyvňuje povinnosti žalovaného 1/ vočižalobcovi. Považuje za správny postup súdu prvej inštancie, keď nečakal na rozhodnutie o dovolaní
spoločnosti ADELANTE s. r. o., a to vzhľadom na to, že dovolanie voči uzneseniu o neprípustnosti
tejto spoločnosti do konania ako intervenienta nemá odkladný účinok. Odvolanie žalovaných v časti

týkajúcej sa nesprávnej aplikácie § 438 Občianskeho zákonníka je podľa jeho názoru len odvolaním
proti odôvodneniu, a teda je neprípustné, najmä preto, že súd jeho povinnosť vrátiť žalobcovi peňažné
prostriedky riadne zdôvodnil. Žalovaný 1/ sa dopustil konania v rozpore so zákonom, keď z účtu
žalobcu svojvoľne a bez akéhokoľvek právneho dôvodu odoslal právne prostriedky na účet žalovaného
2/ a následne viackrát nerešpektoval rozhodnutia súdov potvrdzujúce, že na takého konanie nebol

oprávnený. Výpisy z účtu žalobcu potvrdzujú, že sumu 3.625 eur si žalovaný 1/ vyplácal ako „zálohu
na odmenu správcu konkurznej podstaty“ a skutočnosť, že nešlo o žiaden preddavok na odmenu
správcu konkurznej podstaty v zmysle § 13 zákona č. 7/2005 Z. z. potvrdil aj sám žalovaný vo svojom
odpore, v ktorom uviedol, že mu žalovaná suma patrí ako odmena zo získaného výťažku. Námietka
žalovaného 1/ o nepreukázaní zavinenia je v rozpore s jeho vlastnými tvrdeniami v konaní, v ktorom
nikdy nespochybnil svoje zavinenie za spôsobenie škody, pričom sám priznal, že peňažné prostriedky

na účet žalovaného 2/ zaslal. Súd prvej inštancie postupoval aj v súlade s ustanovením § 183 C.s.p., keď
pojednávanie pre neprítomnosť žalovaného 1/ neodročil a vydal rozsudok v jeho neprítomnosti, pretože
ospravedlnenie neúčasti žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 28.11.2017 bolo zaslané osobou, ktorá
tvrdila, že je zamestnancom M.. G. G., bez predloženia akéhokoľvek relevantného plnomocenstva alebo
potvrdenia, a preto súd nebol povinný takéto ospravedlnenie od tretej osoby brať do úvahy; žalovaný

1/ sám nevysvetlil, čo mu bránilo, aby ospravedlnenie neúčasti nevykonal telefonátom na súd, čo je
bežným spôsobom ospravedlnenia neúčasti pri nečakaných situáciách; lekárske potvrdenie poukazuje
na dobrý zdravotný stav vyšetreného pacienta a nijako nenaznačuje, že by došlo k úrazu; lekárske
potvrdenie ani nepreukazuje prítomnosť žalovaného 1/ na vyšetrení a žalovaný 1/ ani nevysvetlil, prečo
bola nevyhnutná jeho osobná prítomnosť na vyšetrení a nepreukázal nevyhnutnosť jeho prítomnosti.

Námietky proti vylúčeniu vzájomného návrhu žalovaného 1/ na samostatné konanie sú podľa jeho
názoru bezpredmetné a odvolanie proti výške úrokov z omeškania je neprípustné, pretože žiaden zo
žalovaných nepredložil v prvoinštančnom konaní tvrdenie (prostriedok procesnej obrany), ktorým by
spochybnil existenciu zmluvného vzťahu zakladajúceho právo žalobcu žiadať o úrok z omeškania vo
výške 9,5 % ročne.

5. Žalovaný 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvali na svojich odvolaniach, ako
aj na námietkach v nich uvedených a namietali, že procesné pochybenie súdu prvej inštancie
spočívajúce v nevydaní rozhodnutia podľa § 64 C.s.p. nemôže odvolací súd odstrániť žalobcom
navrhnutým spôsobom a skutočnosť, že žalovaný 1/ ako fyzická osoba bol predvolaný na pojednávanie,

nepreukazuje neporušenie procesných práv spoločnosti CYC na riadne predvolanie na pojednávanie
a práva na spravodlivý proces. S meritórnym rozhodnutím vo veci bol súd povinný vyčkať do
rozhodnutia dovolacieho súdu o otázke prípustnosti vstupu intervenienta do konania v záujme ustálenia
subjektov konania. K nesprávnej výške priznaného úroku z omeškania uviedol, že žalobca bol zaťažený
dôkazným bremenom, avšak nepreukázal existenciu ním tvrdeného zmluvného vzťahu medzi žalobcami

a žalovanými, a je zrejmé, že medzi žalobcom ako úpadcom a žalovaným 1/ ako správcom konkurznej
podstaty nedochádzalo k výkonu správcovskej činnosti na základe zmluvy, ale na základe zákona č.
7/2005Z.z.aprávoplatnéhorozhodnutiakonkurznéhosúduovyhláseníkonkurzuaustanovenísprávcu,
resp. medzi žalobcom a žalovaným 2/ ako advokátskou kanceláriou nikdy nedošlo k uzatvoreniu zmluvy
o poskytovaní právnych služieb, ani ich následnému poskytovaniu.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ opätovne poukázal na súdne rozhodnutia
vydané v konaní, s ktorým súvisí nárok, ktorý je predmetom tohto konania a ktorými rozhodnutiami bola
potvrdená skutočnosť, že žalovaný 1/ nemá nárok na žiadnu odmenu ani žiadne plnenie od žalobcu, a
teda nemá nárok zadržiavať mu sumu 3.625 eur. Ďalej zotrval na svojich vyjadreniach uvedených vo

svojom predchádzajúcom vyjadrení.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/

proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej rozhodol o vylúčení vzájomnej žaloby žalovaného
1/ na samostatné konanie, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné a ďalej
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti, ako
aj odvolanie žalovaného 2/ sú dôvodné.8. Podľa § 355 ods. 1 C.s.p. proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

9. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

10. Podľa § 147 ods. 4 C.s.p. vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú

splnené podmienky na spojenie veci.

11. Podľa § 234 ods. 1 C.s.p. súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

12. Uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, sú uvedené v ustanovení §
357 pod písmenom a) až o) C.s.p., pričom v tomto ustanovení nie je uvedené uznesenie o vylúčení

vzájomnej žaloby na samostatné konanie (§147 ods. 4 C.s.p.).

13. Uznesením o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie súd nerozhoduje vo veci samej, a
preto má toto rozhodnutie súdu prvej inštancie povahu uznesenia v zmysle § 234 ods. 1 C.s.p., i keď je
súčasťou rozsudku, ktorým súd rozhodol vo veci samej. Žalovaný 1/ vo svojom odvolaní okrem iného

namietal aj vylúčenie jeho vzájomnej žaloby na samostatné konanie, keď podľa jeho názoru mal súd
prvej inštancie vzájomnú žalobu prejednať a rozhodnúť o nej v tomto konaní. Odvolanie proti uzneseniu
o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie však v zmysle § 357 C.s.p. nie je prípustné a
vzhľadom na to, že odvolanie žalovaného 1/ v tejto časti smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustné, odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ v tejto časti odmietol podľa § 386 písmeno c) C.s.p.

14. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom dňa 28.11.2017 proti žalovaným 1/ M..
G. G., V. V. Z., S. X/A, N. a 2/ Advokátska kancelária Kovár a partneri, s. r. o., IČO
35789697, Vajnorská 8/A, Bratislava, pričom žalovaný 2/ v čase vydania rozsudku súdom prvej inštancie
už nemal procesnú subjektivitu, keď ako právnická osoba zanikol výmazom z Obchodného registra dňa

08.09.2017, t. j. pred vydaním rozsudku súdu prvej inštancie, v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou
CYC Bratislava s. r. o. v likvidácii, IČO 36797901 so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, ktorá je právnym
nástupcom žalovaného 2/. Stratu procesnej subjektivity právnickej osoby v priebehu konania, v prípade
jej zániku s právnym nástupcom upravuje ustanovenie § 64 vety prvej C.s.p. tak, že súd rozhodne, že
v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Z ustanovenia § 65 C.s.p. vyplýva, že právny nástupca

sporovej strany prijíma stav konania spätne ku dňu, keď k strate procesnej subjektivity došlo. Súd prvej
inštancie však nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami, keď nerozhodol o pokračovaní v
konaní s právnym nástupcom žalovaného 2/, ktorý v priebehu konania zanikol.

15. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je umožniť každému bez rozdielu reálny prístup k
súdu a realizáciu jeho procesných práv, čomu korešponduje povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na súdnu ochranu zabezpečujú jednotlivé ustanovenia Civilného sporového poriadku a súčasťou
práva strany na spravodlivý súdny proces je aj právo zúčastniť sa súdom vytýčeného pojednávania.

16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie po zániku žalovaného 2/ nepokračoval v konaní s jeho
právnym nástupcom, nedoručil mu predvolanie na pojednávanie na deň 28.11.2017 a týmto nesprávnym
procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces právneho nástupcu žalovaného 2/, s ktorým mal súd
prvej inštancie pokračovať v konaní po zániku žalovaného 2/, a tento nedostatok nemožno napraviť v

konaní pred odvolacím súdom.

17. Odvolací súd posúdil ako dôvodné aj námietky žalovaných 1/ a 2/, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na zaplatenie žalovanej sumy
žalobcovi zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaného 1/, a to titulom náhrady spôsobenej škody

a žalovaného 2/ titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Uvedené ustanovenie upravuje spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť viacerých škodcov za škodu,
avšak nesprávne súd prvej inštancie toto ustanovenie aplikoval v prejednávanej veci, keď na základevýsledkov vykonaného dokazovania konštatoval vznik zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu žalobcovi
a na strane žalovaného 2/ vznik bezdôvodného obohatenia.

18. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody a nárok na náhradu bezdôvodného obohatenia, otázkou
prednosti,resp.konkurencietýchtonárokovsazaoberáÚstavnýsúdSRvuznesenísp.zn.II.ÚS17/2013
- 16 zo dňa 16.01.2013, v ktorom posúdil ako dostatočné a presvedčivé závery odvolacieho súdu, a to
aj s poukazom na uznesenie č. k. III.ÚS 361/09 - 24 z 26.11.2009, podľa ktorých „pokiaľ má účastník
pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná

zodpovednosť štátu za škodu. Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak
by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Existencia pohľadávky
na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu
právnejúpravyzodpovednostizaškodusprávnouúpravoubezdôvodnéhoobohatenia.Kýmnavrhovateľ
mal pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal
bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti

štátu za škodu, a to existencia samotnej škody (4Cz 110/84, 4Cdo 199/2005)“.

19. Aj z vyššie uvedeného právneho názoru Ústavného súdu vyplýva, že nemožno zaviazať žalovaných
spoločne a nerozdielne na plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia a zároveň titulom náhrady
škody, ale potrebné je najskôr skúmať existenciu pohľadávky žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia a až v prípade neexistencie takejto pohľadávky, resp. preukázania jej bezúspešného
vymáhania, môže byť daný jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorým je
existencia samotnej škody. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď žalovaného 1/ zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom
titulom náhrady škody spoločne a nerozdielne so žalovaným 2/, ktorého na plnenie zaviazal titulom

bezdôvodného obohatenia podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahuje výlučne
na spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť viacerých škodcov za škodu. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že v danom prípade boli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady vzniku zodpovednosti
žalovaného 1/ za škodu žalobcovi, avšak nezaoberal sa dôsledne posúdením splnenia každého z týchto
zákonom stanovených predpokladov, ktorými sú existencia škody, protiprávny úkon, príčinná súvislosť

medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom a zavinenie škodcu, ktoré sa predpokladá.

20. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobe žalobcu vyhovel,
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj vzhľadom na nesprávny procesný postup
súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že rozhodol proti subjektu na strane žalovaného, ktorý v čase

vydania napadnutého rozsudku nemal procesnú subjektivitu, s ktorým žalovaného 1/ zaviazal na plnenie
žalobcovi spoločne a nerozdielne a nepokračoval v konaní s právnym nástupcom žalovaného 2/, čím
porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej
časti podľa § 389 ods. 1 písmeno b) a c) C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1
C.s.p., v ktorom súd prvej inštancie rozhodne o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovaného

2/,sktorýmajbudeďalejkonaťaznovuposúdižalobcomuplatnenýnárokztituluvydaniabezdôvodného
obohatenia, a to aj z hľadiska žalobcom predloženého uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č.
k. 2K/2/2012 - 250 zo dňa 11.02.2019, v prílohe jeho písomného podania, doručeného súdu dňa
04.04.2019, resp. v prípade nepreukázania pohľadávky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
posúdi ním uplatnený nárok aj z hľadiska náhrady škody, pričom v ďalšom konaní zároveň zistí aj

výsledok, resp. stav dovolacieho konania o dovolaní spoločnosti ADELANTE s. r. o. proti uzneseniu o
nepripustení vstupu intervenienta do konania a znovu vo veci rozhodne.

21. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
podľa § 396 ods. 3 C.s.p..

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupovalako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).