Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 23, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118201420
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:6118201420.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu SetCar sk, a.s. so sídlom Ulica
priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO 50 387 189, zastúpeného JUDr. G. E., advokátom so sídlom
N. 4, XXX XX W. proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom
Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO 31 595 545, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
Miroslav Maďar s.r.o. so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 510 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k.
14Cb/42/2018-84 zo dňa 12. septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie čo do zaplatenia sumy
112,43 Eur a čo do zaplatenia úrokov z omeškania 5% ročne zo sumy 112,43 Eur od 16.5.2018 do

zaplatenia zastavil. Žalovanému uložil povinnosť žalobcovi sumu 397,57 Eur, úroky z omeškania 5%
ročne zo sumy 510 Eur od 7.7.2017 do 15.5.2018 a úroky z omeškania 5% ročne zo sumy 397,57 Eur od
16.5.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny
úradník. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi 510 Eur, úroky z omeškania a trovy konania. Žalobca tvrdil, že na základe škodovej
udalosti došlo ku škode na vozidle poškodeného s tým, že škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou
vozidla poisteného žalovaným. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený užívať náhradné
vozidlo, ktoré si zapožičal u žalobcu. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na 12.9.2018,
pričom na toto pojednávanie súd predvolal okrem žalobcu aj žalovaného. Súd žalovaného v predvolaní
poučil o tom, že ak sa na pojednávanie riadne a včas nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi
okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany súd rozhodne o žalobe rozsudkom pre zmeškanie

podľa § 274 a § 278 CSP Súd prvej inštancie vzhľadom k späťvzatiu žaloby o zaplatenie sumy 112,43
Eur (č.l. 81), konanie v tejto časti zastavil.2. Poukázal na ust. § 274 CSP, z ktorého vyplýva, že súd (bez ohľadu na názor sudcu na oprávnenosť
žalovanéhonároku)napojednávanímusívydaťtzv.rozsudokprezmeškanie,aksúkumulatívnesplnené
tieto podmienky:

a) ide o žalobu podľa § 137 písm. a) CSP
b) žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný
c) žalovaný bol v predvolaní na pojednávanie poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
o iných následkoch nedostavenia sa
d) žalovaný sa na pojednávanie nedostavil

e) žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní včas neospravedlnil závažnými okolnosťami
f) žalobca urobil návrh, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie.

Žalobou podľa § 137 písm. a) O.s.p. je taká žaloba, na základe ktorej sa má rozhodnúť
o splnení povinnosti. Splnením povinnosti je aj zaplatenie peňažnej sumy a súd preto dospel
k záveru, že podmienka uvedená v písmene a) odseku 6 splnená bola.

3. Právnemu zástupcovi žalovaného bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 20.08.2018.
Žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný, pričom vzhľadom na dátum doručenia je zrejmé, že
žalovaný mal na prípravu na pojednávanie viac ako 5 dní. Podmienky uvedené v písmene b) odseku
6 (t.j. riadnosť a včasnosť predvolania) splnené boli. Predvolanie obsahovalo aj poučenie o možnosti

predvedenia a poučenie o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie. Podmienka uvedená v písmene
c) odseku 6 bola súdu prvej inštancie splnená. Pretože žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, bola
splnená aj podmienka uvedená v písmene d) odseku 6.

4. V rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný síce svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred

ospravedlnil - ale v tomto ospravedlnení neuviedol vôbec žiadnu okolnosť, pre ktorú sa pojednávania
nezúčastní; čím bola splnená aj podmienka uvedená
v písmene e) odseku 6 odôvodnenia a poukázal na to, že boli splnené podmienky v písmenách a), b), c),
d)ae)odseku6odôvodneniaazdôvodu,žežalobcanavrholvydanierozsudkuprezmeškanie,súdprvej
inštancie žalobe vyhovel. Uviedol, že kým podľa § 153b ods. 2 O.s.p. vyjadrenie žalovaného k žalobe

zabraňovalo súdu, aby vydal rozsudok pre zmeškanie, zákonodarca v CSP už medzi podmienkami pre
vydanie kontumačného rozsudku neuvádza, že prípadné vyjadrenie žalovaného k žalobe bráni vydaniu
kontumačného rozsudku. Žalovaný sám navrhol, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie (žalobcu).
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, keď žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. O výške

priznanej náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým napadol tento
rozsudok v celom rozsahu z dôvodu, že neboli kumulatívne splnené podmienky na vydanie rozsudku

pre zmeškanie. Podľa názoru žalovaného nebola splnená podmienka podľa § 274 písm. b) CSP,
keď neboli kumulatívne splnené podmienky citovaného ustanovenia a ospravedlnenie neprítomnosti
žalovanej strany na pojednávaní a princíp ekonomiky konania. Poukázal na to, že pokiaľ súd prvej
inštancie vyhodnotil ospravedlnenie žalovaného z neúčasti na pojednávaní dňa 12.09.2018 ako
nedôvodné, mal na základe článku 4 základných princípov CSP postupovať podľa § 183 ods. 4 CSP

a ihneď oznámiť žalovanému, že ospravedlnenie neakceptuje a jeho účasť je povinná. Súd prvej
inštancie takto nepostupoval a na pojednávaní dňa 12.09.2018 rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
Konal prísne formalisticky, keď vyhovel žalobe, a to rozsudkom pre zmeškanie, bez toho, aby sa
presvedčivo vysporiadal v odôvodnení neakceptovanému princípu hospodárnosti konania, ktorý je
jedným z kľúčových ústavnoprávnych princípov riadneho fungovania justície o to viac, že žalovaný bol v

konaní aktívny, súdu prvej inštancie sa ospravedlnil. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nepostupoval
v súlade s článkom 17 CSP a svojim postupom nepredišiel zbytočným prieťahom konania. Navrhol
odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok pre zmeškanie.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovanému nebola znemožnená účasť

na pojednávaní a mal možnosť procesnej obrany. Zdôraznil, že dôvody uvedené v ospravedlnení
musia predstavovať okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú účasť na pojednávaní z
objektívnych dôvodov. Podľa žalobcu rozsudok pre zmeškanie je v súlade so zákonom a je presvedčivý.Odvolacie dôvody sú neopodstatnené, a preto žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu a uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že
ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní nemali včas, ani že dôvody v ňom uvedené nebolo možné
považovať za vážne. Žiadnym spôsobom nezneužil právo, urobil len to, že ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní vzhľadom na nenavyšovanie trov konania
(v súlade s princípom hospodárnosti konania) s tým, že vyhodnotil svoje dovtedy odprezentované

skutkové tvrdenia a právne názory ako vyčerpávajúce a na nariadenom pojednávaní by len zopakoval,
resp. len poukázal na svoje vyjadrenia. Opätovne poukázal na to, že súd prvej inštancie pri vydaní
rozsudku pre zmeškanie si procesný predpis nevyložil ústavne komfortným spôsobom, ale vychádzal
len z formálnych kritérií stanovených zákonom. Súd prvej inštancie napriek tomu, že mal k dispozícii
všetky potrebné podklady na meritórne rozhodnutie, rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, čo žalovaný
považuje za porušenie svojho ústavne chráneného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a priznať žalovanému trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného a zotrval na písomných podmienkach a vyjadreniach
a uviedol, že okrem včasného ospravedlnenia je dôležitý aj dôvod ospravedlnenia. Podľa žalobcu

všeobecne uvádzaný dôvod pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovanie trov konania závažnosť
ospravedlnenia neobsahujú. To, že sa žalovaný vyjadril k žalobe neznamená, že nie je možné po splnení
zákonných predpokladov rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v

spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

11. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď
rozsudkom pre zmeškanie konanie čo do zaplatenia sumy

112,43 Eur a čo do zaplatenia úrokov z omeškania 5% ročne zo sumy 112,43 Eur od 16.5.2018 do
zaplatenia zastavil. Žalovanému uložil povinnosť žalobcovi sumu 397,57 Eur, úroky z omeškania 5%
ročne zo sumy 510 Eur od 7.7.2017 do 15.5.2018 a úroky z omeškania 5% ročne zo sumy 397,57 Eur
od 16.5.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v

rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude
rozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesením,ktorépoprávoplatnostitohtorozsudkuvydá
súdny úradník.
V súlade s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia

neprichádza do úvahy.

12. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci,

a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/
CSP.13. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu
k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie.

Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených
v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému
žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného. Súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil
uplatnený nárok žalobcu k obrane žalovaného ku každému tvrdeniu zaujal jasné stanovisko. Z titulu

aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že pri
takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím
dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí
súd prvej inštancie
a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005). Odôvodnenie

napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust. § 220 ods. 2 CSP. V súlade aj s ustálenou
judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v
sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa
poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03

z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len
naten,ktorýmáprevecpodstatnývýznam.PodľaNálezuÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS78/05zodňa
16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

14. Za zásadné odvolacie tvrdenia žalovaného považuje odvolací súd tvrdenie, že neboli splnené
podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, keď žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť a
vážnymi okolnosťami a rozsudok pre zmeškanie nemal byť vydaný, ale ak súd prvej inštancie

ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní posúdil ako nedôvodné mal podľa článku 4 CSP a § 183
ods. 4 CSP bezodkladne upovedomiť žalovaného, že dôvody uvádzané v ospravedlnení, ktoré bolo
doručené Okresnému súdu Považská Bystrica dňa 07.09.2018 nemieni akceptovať. Tieto odvolacie
námietky nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

15.Pooboznámenísasobsahomspisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žesúdprvejinštancierozhodol
vo veci dňa 12.09.2018 pod č.k. 14Cb/42/2018-84 podľa § 274 CSP.
Vo všeobecnosti rozsudok pre zmeškanie žalovaného predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia,
ktorý je následkom procesnej pasivity žalovaného v sporovom konaní. Tento inštitút z toho, že v
kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany, teda nielen žalobca,

ale aj žalovaný, ak chce v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme procesnej obrany.
V opačnom prípade je sankciou to, že skutkovým základom rozsudku pre zmeškanie je žalobcom
tvrdený skutkový stav. Ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas
predvolanýavpredvolanínapojednávaniebolžalovanýonásledkochnedostaveniasavrátanemožnosti
vydaniarozsudkuprezmeškaniepoučenýažalovanýneospravedlnilsvojuneprítomnosťvčasavážnymi

okolnosťami, môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v neprospech žalovaného.

16. Odvolací súd vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie a odvolacím dôvodom žalovaného
zdôrazňuje, že za ospravedlniteľný dôkaz možno považovať len závažné prekážky, ktoré sú preukázané
a ktoré bránia žalovanému resp. právnemu zástupcovi sa dostaviť na nariadené pojednávanie.

Existenciu takéhoto vážneho ospravedlniteľného dôvodu je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný.
Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že takýto vážny ospravedlniteľný
dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní nepreukázal žalovaný ani jeho právny zástupca.
Pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod a nie sú
dané ani kritériá pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť vyvodzovaný zo skutočnosti,

ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom
na všetky okolnosti vážna, svojou povahou znemožňujúca sa sporovej strane zúčastniť nariadeného
pojednávania, t.j. svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane za rovnakých okolností
sa zúčastniť pojednávania. Je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca sporovej strane
prijať opatrenia prekonávajúce príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhla, vzhľadom k
časovej súvislosti nedovoľujúca sporovej strane, v danom prípade žalovanému, uskutočniť kroky vedúce

k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania (Najvyšší súd SR sp. zn. 3Cdo/181/2008). Odvolací súd k tomu
udáva, že ospravedlniteľný dôvod je taký dôležitý dôvod, pre ktorý sporová strana zmeškala nariadené
pojednávanie vo veci, ktorý ako prekážka sa vyznačuje závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov
ospravedlniteľnosti.

17.Zobsahuspisuvyplýva,žesúdprvejinštancienariadilpojednávanienadeň12.09.2018.Vpredvolaní
na pojednávanie boli strany sporu poučené podľa § 274 CSP o možnosti rozhodnutia rozsudkom
pre zmeškanie. Predvolanie na uvedený termín právny zástupca žalovaného prevzal dňa 20.08.2018.
Právny zástupca žalovaného zaslal súdu ospravedlnenie, doručené súdu prvej inštancie dňa 07.09.2018
a ako dôvod jeho neúčasti na nariadenom pojednávaní hospodárnosť konania (aby nedochádzalo k
zbytočnému navyšovaniu trov konania), nežiadal nariadené pojednávanie odročiť.

Odvolací súd nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní dôvod uvádzaný v
ospravedlnení zo dňa 07.09.2018.
Odvolací súd zdôrazňuje, že zástupca žalovaného v ospravedlnení zo dňa 07.09.2018 iba vysvetlil
dôvod neprítomnosti na nariadenom pojednávaní, a to hospodárnosť konania, bez toho, aby zároveň
požiadal súd prvej inštancie o odročenie pojednávania. V nadväznosti na to nebolo ani povinnosťou

súdu prvej inštancie postupovať podľa § 183 ods. 4 CSP. Jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch,
ak strana sporu požiadala o odročenie nariadeného pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na
takýtoprocesnýpostupniejedôležitý.Jepretopotrebnédôslednerozlišovaťmedziskúmanímnaplnenia
podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP a skúmaním dôvodnosti procesného
návrhu strany sporu na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP, pričom žiadna analógia legis § 183

ods. 4 CSP vo vzťahu k § 274 CSP do úvahy neprichádza.

18. Odvolací súd výrok, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie čo do zaplatenia 112,43 Eur s
príslušenstvom ako vecne správny potvrdil a uvádza, že žalovaný napriek tomu, že napadol rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu, v odvolaní ohľadne tohto výroku nič nenamietal.

19.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštanciemalnanariadenom
pojednávaní splnené všetky podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie.

20. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o

náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie za aplikácie § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc
zozásadyzodpovednostizavýsledokamieryúspechu.Úspešnémužalobcovisúdprvejinštanciepriznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).