Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 23, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/91/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219010172
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7219010172.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
EvženaKelijaaJUDr.MiroslavaBaňackého,PhD.naneverejnomzasadnutíkonanomdňa23.decembra
2019 v trestnej veci obžalovaného JUDr. F. B., PhD., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Tr. zák., o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II
zo dňa 11. 10. 2019, sp. zn. 5T/11/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 11. 10. 2019, sp. zn. 5T/11/2019 bolo podľa §
282 ods. 1 Tr. por., s poukazom na § 216 ods. 1 Tr. por. per analogiam podmienečne zastavené trestné
stíhanie vedené proti JUDr. F. B., PhD., nar. X. X. XXXX v G., trvale bytom G., H. Z. XXX/XX (ďalej len
ako „obžalovaný“), pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorý mal

spáchať na tom skutkovom základe, že

v G. po ul. P. v smere od ul. G. na ul. H. Z. dňa 5. 2. 2018 v čase o 17.45 hod. viedol osobné motorové
vozidlo zn. Ford Fiesta EČV: G. XXXED a na riadne vyznačenom priechode pre chodcov narazil prednou
časťou vozidla do tam prechádzajúcej chodkyne S. S., ktorá prechádzala cez vozovku v smere od ul.
P. k fakultnej nemocnici, pričom obvinený sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval

situáciu v cestnej premávke, z čoho vyplynula jeho oneskorená reakcia na pohyb chodkyne po priechode
pre chodcov a nesprávne smerové vedenie vozidla, čím takto porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c),
písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a pri dopravnej nehode utrpela chodkyňa S. S. ťažkú
ujmu na zdraví, a to zlomeninu chirurgického krčka ramennej kosti vpravo, zlomeninu hornej píšťaly
vpravo, krvácanie pod obaly mozgu, zlomeninu panvičky bedrového kĺbu vľavo, zlomeninu krížovej kosti
vpravo, odreniny oblasti pravého lakťa, pomliaždenia v oblasti tváre a hlavy a zlomeninu nosových kostí,

čo si vyžiadalo liečenie najmenej 3 mesiace.

Podľa § 216 ods. 2 Tr. por. per analogiam súd určil skúšobnú dobu podmienečného zastavenia trestného
stíhania v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodenú S. S., nar. X. X. XXXX v G., trvale bytom G., N. XX

(ďalej len ako „poškodená“) s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor dňa 16. 10. 2019, teda v zákonnom stanovenej lehote
sťažnosť, ktorú odôvodnil písomne podaním doručeným okresnému súdu dňa 4. 11. 2019.

Z obsahu tohto odôvodnenia vyplýva, že prokurátor sa nestotožňuje s názorom súdu, že v danom

prípade boli splnené zákonné podmienky na podmienečné zastavenie trestného stíhania a to najmä na
osobu obžalovaného a hlavne na jeho záznamy v evidenčnej karte vodiča a na povahu spáchanéhoskutku, ktorým obžalovaný závažným spôsobom porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), písm. f) zákona
č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov o cestnej premávke, keď na riadne vyznačenom priechode
pred chodcov narazil svojím vozidlom do poškodenej, pričom obžalovaný sa plne nevenoval vedeniu

vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, z čoho vyplynula jeho oneskorená reakcia
na pohyb poškodenej po prechode pre chodcov.

Prokurátor následne poukázal na skutočnosť, že obžalovaný podľa evidenčnej karty vodiča bol od
roku 2015 štyri krát priestupkovo postihnutý, a to aj za zastavenie a státie na chodníku, nedodržanie

bezpečnej vzdialenosti a porušenie pravidiel cestnej premávky, za ktoré mu bola najviac uložená pokuta
vo výške 20 €. Prokurátor vyslovil presvedčenie, že napadnuté uznesenie, pri komplexnom zohľadnení
predmetného skutku, osoby obžalovaného, ktorý má 4 záznamy v evidenčnej karte vodiča od roku 2015
a možnosti jeho nápravy nie je možné považovať za dostatočné a okresný súd mal obžalovanému
uložiť peňažný trest na dolnej hranici trestnej sadzby a zároveň trest zákazu činnosti vedenia všetkých
druhovmotorovýchvozidielvdolnejpolovicitrestnejsadzby.Vzhľadomkuvedenémuokresnýprokurátor

navrhol, aby krajský súd zrušil predmetné uznesenie okresného súdu o podmienečnom zastavení
trestného stíhania.

K takto odôvodnenej sťažnosti prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a to
písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 11. 12. 2019.

V ňom obžalovaný uviedol, že pokiaľ okresný prokurátor poukazuje na jeho záznamy v evidenčnej karte
vodiča, tak podľa názoru obžalovaného, pri zohľadnení jednak počtu, ako aj druhu priestupkov, za ktoré
bol od roku 2015 postihnutý, v žiadnom prípade nie je možné dôjsť k záveru o tom, že s prihliadnutím na
jeho osobu nie sú splnené podmienky pre podmienečné zastavenie trestného stíhania. Od roku 2015,

teda počas troch rokov, pri dennom používaní motorového vozidla, bol priestupkovo riešený 4x, pričom
anirazsanejednalooporušeniepravidielcestnejpremávkyzávažnýmspôsobomvzmysle§137zákona
č. 8/2009 Z. z. O uvedenom svedčí napokon aj to, že maximálna uložená pokuta bola 20 €, pričom
samotné priestupky nijak nesvedčia o tom, že by sa jeho jazda motorovým vozidlom mala vyznačovať
nezodpovednosťou alebo agresivitou, či mala zásadne ohrozovať iných účastníkov cestnej premávky.

Ďalej obžalovaný uviedol, že jeho osobu necharakterizuje iba vedenie motorového vozidla a z neho
vyplývajúce záznamy v evidenčnej karte vodiča, ale aj celý jeho doterajší osobný aj pracovný život,
prístup k plneniu si pracovných úloh, či vystupovanie v medziľudských vzťahoch. Počas doterajšieho
svojho života sa aj s ohľadom na svoje povolanie snažil o bezvýnimočné dodržiavanie právnych

predpisov, ale tiež zásad slušného a etického správania, o čom svedčí aj pozitívna charakteristika
zamestnávateľa.

Obžalovaný poukázal tiež na svoj osobný potenciál uvedomiť si nesprávnosť svojho nedbanlivostného
konania a škodlivosť jeho následkov, čo najlepšie vystihuje aj tá skutočnosť, že od prvých momentov po

dopravnej nehode využil všetky možnosti na to, aby poškodenej ponúkol pomoc a aby čo najviac zmiernil
negatívne dopady nehody na jej zdravie a ďalší život. Obžalovaný ochotne od začiatku spolupracoval
pri objasňovaní okolností dopravnej nehody s orgánmi činnými v trestnom konaní, vyšetrovanie nijak
nemaril a rovnako tak od začiatku prijal zodpovednosť za skutok, ktorý spáchal svojím nedbanlivým
konaním.

Zdôraznil tiež, že od momentu dopravnej nehody mu tiež bolo zadržané vodičské oprávnenie, čo
bezvýnimočne rešpektuje a dodržiava, a teda už 22 mesiacov nevedie motorové vozidlá žiadneho druhu.
Za daných okolností k dnešnému dňu už jeho doterajšie obmedzenie takmer dvojnásobne prekročilo
aj prokurátorom navrhovanú výmeru trestu zákazu činnosti, ktorý navrhol v sťažnosti uložiť na spodnej

hranici podľa § 61 ods. 2 Tr. zák.

V závere svojho vyjadrenia obžalovaný vyslovil názor, že jeho doterajší život v spojení s doposiaľ
vykonaným obmedzením v podobe zadržania vodičského oprávnenia vytvárajú aj bez potreby ďalšieho
trestu dostatočnú záruku naplnenia individuálnej aj generálnej prevencie. Ďalšie ukladanie trestu v

spojení s odsudzujúcim rozsudkom a záznamom v registri trestov by aj s ohľadom na jeho zamestnanie
predstavovalo nadbytočný zásah odporujúci princípu ultima ratio trestného postihu a zároveň princípu
primeranosti.Z uvedených dôvodov obžalovaný považuje sťažnosťou napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ktorým bolo jeho trestné stíhanie podmienečne zastavené, za vecne správne a zákonné.

Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Zodôvodnenianapadnutéhouzneseniavyplýva,žeokresnýsúdsvojerozhodnutie založilpredovšetkým

na skutočnosti, že obžalovaný je stíhaný pre nedbanlivostný prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 1 - 5 rokov.

Obžalovaný sa k danému skutku priznal, keď urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b)
Tr. por. a okresný súd toto vyhlásenie na základe súhlasného prejavu procesných strán aj prijal.
Obžalovaný nepochybným spôsobom prejavil aj úprimný ľútosť nad svojím nedbanlivostným konaním a

jeho následkami, pričom urobil tzv. iné potrebné opatrenia na náhradu škody poškodenej Z. a.s., ktorej
vzniknutá škoda následne bola aj uhradená.

Okresný súd vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu dospel k záveru, že takýto spôsob
rozhodnutia veci možno považovať za dostačujúci.

S uvedeným názorom okresného súdu sa stotožnil aj krajský súd. Z vykonaného dokazovania je
nepochybne preukázané, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, veľmi pozitívne je hodnotený
aj svojím zamestnávateľom, pričom okresný súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že
obžalovaný má podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

evidované 4 priestupky v oblasti cestnej dopravy, ktoré spáchal v období od 4. 9. 2015 až do 5. 2. 2018
(kedy bol vodičský preukaz obžalovaného zadržaný), avšak tieto priestupky posúdil ako menej závažné.

Krajský súd sa stotožňuje s uvedeným záverom okresného súdu, pričom ako uviedol aj samotný
obžalovaný nejednalo sa o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom v zmysle § 137

zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, rovnako aj výška uložených sankcií nenasvedčuje
vyššej miere závažnosti predmetných priestupkov a napokon z týchto priestupkov nie je skutočne možné
urobiť záver, že v osobe obžalovaného ide o nezodpovedného a agresívneho vodiča, ktorý vedením
motorového vozidla ohrozuje iných účastníkov cestnej premávky.

Vo vzťahu k osobe obžalovaného sa žiada dodať, že veľmi presvedčivo pôsobí charakteristika
obžalovaného, podľa ktorej ide o osobu s pevne zakotvenými zásadami slušného a etického správania,
vštepenými morálnymi princípmi, zodpovedne pristupujúcej k následkom svojho nedbanlivostného
konania, schopnej kritickej sebareflexie a svedomitého znášania vzniknutých dôsledkov. Uvedené
odôvodňuje predpoklad, že účel trestu u obžalovaného možno dosiahnuť aj podmienečným zastavením

trestného stíhania, ku ktorému došlo po verejnom prejednaní veci na súde, ktorý nepochybne mal tiež
pozitívny výchovný vplyv na obžalovaného.

Ustanovenie § 216 ods. 1 písm. c) Tr. por. viaže možnosť podmienečného zastavenia trestného stíhania
aj na ďalšiu kumulatívnu podmienku a tou sú okolnosti prípadu, ktoré spoločne s posúdením osoby

obvineného majú odôvodňovať, že takéto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce.

Prokurátor vo svojej sťažnosti spochybňuje splnenie podmienok na podmienečné zastavenie trestného
stíhania nielen osobou obžalovaného a jeho priestupkovou minulosťou, ale aj povahou spáchaného
skutku, pričom poukazuje na porušenie povinnosti obžalovaného v zmysle § 4 ods. 1 písm. c), písm.

f) zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov a na závažnosť následku, ktorý z porušenia
uvedených povinností vzišiel.

S uvedenou argumentáciou prokurátora v zásade možno súhlasiť, i keď striktné presadzovanie takéhoto
názoru a priori vylučuje, aby vôbec niekedy bolo možné podmienečne zastaviť trestné stíhanie prečinu

ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., teda pri porušení dôležitej povinnosti,
napriek tomu, že zákonodarca v § 216 ods. 6 Tr. zák. stanovil len 3 prípady, kedy podmienečné
zastavenie trestného stíhania nie je možné, avšak krajský súd postrehol popri uvedených okolnostiach
prípadu ešte jednu okolnosť, ktorej ani okresný súd a ani prokuratúra nevenovala žiadnu pozornosť atou je zistenie znalca z odboru dopravy Ing. M. O., PhD. na str. 27 znaleckého posudku č. 28/2018 zo
dňa 28. 5. 2018 na č.l. 109 vo vzťahu k priestorovému zabráneniu zrážky.

Uvedený znalec totižto na tomto mieste konštatuje, že podľa technicky prijateľného priebehu
nehodového deja je možné predpokladať, že vodič by za daných okolností mal možnosť zabrániť zrážke
bez zmeny smeru pohybu vozidla jeho včasným zastavením pred miestom zrážky, ak by začal reagovať
na pohyb chodca po priechode najmenej o 0,2 s skôr. Teda stačilo zareagovať len 0,2 sekundy skôr a
k zrážke vozidla s poškodenou by nedošlo.

Tento časový okamih súd hodnotí ako veľmi krátky okamih, z čoho následne súd vyvodzuje, že v
posudzovanom prípade nejde o situáciu, keď páchateľ nevenuje pozornosť premávke pred sebou
napríklad dve sekundy, alebo inak povedané nejde o takú okolnosť, pri ktorej by skutočne nebolo možné
považovať podmienečné zastavenie trestného stíhania za dostačujúce, akou je napríklad hľadanie veci
v priehradke spolujazdca alebo dočahovanie sa za vecou na zadnom sedadle počas jazdy a podobne.

Okamih 0,2 s súd hodnotí ako veľmi krátky okamih, ktorý však rozhodol o trestnoprávnych následkoch
pre obžalovaného.

Práve vzhľadom na túto okolnosť prípadu, bez spochybňovania preukázanej závažnosti stíhaného
prečinu, v spojení s hodnotením osoby obžalovaného a jeho doterajšieho života aj krajský súd zastáva

názor, že takéto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce.

Pokiaľ okresný prokurátor sa vo svojej sťažnosti domáha uloženia peňažného trestu na dolnej hranici
trestnej sadzby a trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v dolnej polovici trestnej sadzby, je
potrebné povedať, že podmienečné zastavenie trestného stíhania so skúšobnou dobou 2 rokov, počas

ktorej obžalovaný musí ešte viesť riadny život, aby napokon došlo ku skončeniu danej trestnej veci, má
na obžalovaného výrazne väčší a citeľnejší dopad a vplyv, ako uloženie peňažného trestu na dolnej
hranici, ktorý by obžalovaný, vzhľadom na svoj sociálny status najpravdepodobnejšie hneď zaplatil, čím
by sa pre neho celá vec definitívne skončila.

Tu na tomto mieste možno zo strany obžaloby namietať, že zaplatením peňažného trestu by sa táto
trestná vec pre obžalovaného neskončila, nakoľko prokurátor vo svojej sťažnosti považuje za potrebné
a odôvodnené uložiť obžalovanému popri peňažnom treste ešte aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel v dolnej polovici trestnej sadzby.

Stýmtonávrhomokresnéhoprokurátorasanemožnostotožniť.Potrebauloženiatrestuzákazučinnostiv
tomto štádiu trestného konania sa nejaví byť odôvodnená, nakoľko účel trestu zákazu činnosti bol podľa
názoru krajského súdu dosiahnutý prakticky už tým, že obžalovanému bol hneď po skutku zadržaný
vodičský preukaz, čím vlastne nemohol vykonávať danú činnosť už takmer 2 roky, čo je naozaj viac ako
pôvodne prokurátor navrhoval vo svojej záverečnej reči. Ukladanie trestu zákazu činnosti, aj s ohľadom

na započítanie doby, počas ktorej obžalovanému bolo podľa osobitných predpisov odňaté oprávnenie
na činnosť, ktorá by bola predmetom zákazu, sa tak javí ako čisto formálne.

Na záver je potrebné dodať, že uloženie peňažného trestu, hoc aj na dolnej hranici trestnej sadzby
a za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti, ktorý by bol v danej situácii len formálnym trestom,

by vzhľadom na postavenie a zamestnanie obžalovaného v porovnaní s inými páchateľmi takýchto
trestných činov predstavovalo nadbytočný zásah do práv a postavenia obžalovaného, odporujúci
princípu ultima ratio trestného postihu a tiež princípu primeranosti trestnej sankcie.

Z uvedených dôvodov krajský súd považuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu za zákonné a

vecne správne, a preto o sťažnosti prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.