Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 31, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35Ek/903/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118287459
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118287459.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo,
Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, IČO: 45 741 905, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter
Bartoš, s.r.o., so sídlom Martina Granca 3, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262
821, proti povinnému: F. E., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, XXX XX T., právne zastúpený: JUDr. Nikoleta
Gallová, advokátka, Mostová 2, 811 02 Bratislava, o vymoženie 1 116 eur a trov exekúcie, vedenej u

súdneho exekútora: JUDr. Eva Šteinerová, Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42 147 719,
o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym
úradníkom, sp. zn. 35Ek/903/2018 zo dňa 11.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 11.10.2019 rozhodnutie, ktorým exekúciu podľa §61k ods. 1 písm. d/

Exekučného poriadku zastavil (výrok I.), oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal (výrok
II.) a zároveň mu uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72 Eur v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok III.). Exekúcia sa vykonávala na podklade exekučného
titulu, ktorým je Rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/254/2017 vydané Ing. Milošom Valachom, ad hoc
rozhodcomrozhodcovskéhosúdudňa18.12.2017. Citujúc§45ods.2písm.d/,61kods.1,ods.2,ods.5,
§ 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 29, § 34 ods.

4, § 38 ods. 1 a § 44 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) vyšší súdny
úradník vec posúdil tak, že vymáhanú pohľadávku pozostávajúcu z rozhodcovského poplatku za podaný
odporvovýške276eurazpoplatkuzavznesenienámietoknedostatkuprávomocirozhodcovskéhosúdu
vo výške 840 eur považoval v zmysle čl. I. rozhodcovských pravidiel za trovy rozhodcovského konania
(§ 29 ZoRK). ZoKR explicitne vymedzuje rozhodcovské rozhodnutia spôsobilé byť exekučnými titulmi,
ktorými môže byť predbežné opatrenie nariadené rozhodcovským súdom (§ 22c ZoKR) a rozhodcovský

rozsudok (§ 44 ods. 2 ZoKR). Žiadne iné rozhodcovské rozhodnutie vydané podľa ZoKR nemôže
byť podkladom vykonávanej exekúcie. V tejto súvislosti poukázal i na výklad § 38 ZoKR v Zákone o
rozhodcovskom konaní - Komentár (Gyárfáš J., Števček M. a kol., str. 508), v zmysle ktorého: „ kľúčovým
rozdielom medzi rozhodcovským rozsudkom a rozhodcovským uznesením je to, že rozhodcovské
uznesenie nie je exekučným titulom (§ 44 ods. 2 a contrario, s výnimkou rozhodcovského uznesenia o
nariadení predbežného opatrenia podľa § 22c). Takisto nemôže byť predmetom žaloby o zrušenie podľa

§ 40 (opäť s výnimkou rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podľa § 22d)“
a na rozhodnutie R 58/1997, podľa ktorého je súd nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekúcia môže byť nariadená len na
základe titulu, ktorý je vykonateľný po stráne formálnej a materiálnej. V prípade, ak bude exekúcia,
podľa exekučného titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená. Keďže bola v priebehu exekúcie súdom zistená skutočnosť, ktorá bráni

vymáhateľnosti exekučného titulu, a pre ktorú nemožno v nej pokračovať, vyšší súdny úradník podľa §
61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.2/ V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený voči rozhodnutiu sťažnosť, požadujúc rozhodnutie
zrušiť. Rozhodnutie súdu považoval za nesprávne z dôvodu, že ide o situáciu, kedy si uplatňuje

nezaplatené rozhodcovské poplatky voči účastníkovi rozhodcovského konania samotný rozhodcovský
súd. Citované časti odbornej publikácie profesora Števčeka v napadnutom uznesení, sa nemôžu
týkať oprávneného, lebo v tejto publikácii sa pojednáva iba o vzájomných vzťahoch účastníkov
rozhodcovského konania voči sebe, ale nie o vlastnom vzťahu rozhodcovského súdu voči účastníkovi
rozhodcovského konania pri vymáhaní nezaplatených rozhodcovských poplatkov. Rozhodcovský súd

o trovách účastníkov rozhodcovského konania rozhodne buď v samotnom rozhodcovskom rozsudku
súčasne s rozhodnutím o merite veci podľa § 34 ods. 1 ZoRK, alebo v samostatnom rozhodcovskom
rozsudku iba o výške trov rozhodcovského konania podľa § 34 ods. 4 ZoRK. Je zrejmé, že zákonodarca
tu myslel iba na trovy rozhodcovského konania, ktoré sa týkajú výlučne účastníkov rozhodcovského
konania a nie rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd nie je účastníkom rozhodcovského konania
v žiadnom procesnom postavení. V rozhodcovskom rozsudku by nemal rozhodcovský súd štandardne

rozhodovať o vlastných nárokoch, ale mal by tak robiť (procesným) rozhodcovským uznesením. Ak to
rozhodcovský súd uzná individuálne za vhodné, tak môže tento svoj nárok znova uviesť samostatným
výrokom v rozhodcovskom rozsudku, ktorým konanie ukončí. V takom prípade je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok. Je iba na uvážení rozhodcovského súdu, akú procesnú formu zvolí. Je to
jeho procesné právo. V tomto prípade to bolo rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/254/2017 zo dňa

18.12.2017.

3/ Oprávnený ďalej uviedol, že nepozná žiadnu zákonnú normu, ktorá by zakazovala rozhodcovské
uznesenie ako exekučný titul resp. ako uvádza Exekučný poriadok, oprávnený nepozná žiadnu zákonnú
normu, ktorá by vylučovala rozhodcovské uznesenie z pojmu „vykonateľné rozhodnutie vydané v

rozhodcovskom konaní.“. Zákonodarca v texte ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
jednoznačne uviedol pojem „vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní“, ktoré v sebe
určite zahŕňa „rozhodcovský rozsudok“, ale aj „rozhodcovské uznesenie.“

4/ V § 38 ods. 1 ZoRK nie je uvedená žiadna konkrétna špecifikácia obsahu rozhodcovského uznesenia

ani špecifikácia, resp. vylúčenie možnosti viacerých výrokov uvedených v jednom rozhodcovskom
uznesení. Zákon nevylučuje, aby rozhodcovský súd v jednom rozhodcovskom uznesení rozhodol o
svojejprávomocipodľa§21ods.1a4ZoRK,azároveňajotrováchrozhodcovskéhokonaniasamotného
rozhodcovského súdu s tým súvisiacich podľa § 29 ZoRK. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní
môže vydať dva procesné druhy rozhodcovských uznesení, resp. môžu byť judikované dva procesné

druhy záväzného výroku. Pokiaľ výrok zaväzuje iba účastníkov rozhodcovského konania, je takéto
rozhodcovskéuznesenieexekučnýmtitulomibapokiaľsatýkapredbežnéhoopatreniapodľa§22cods.1
ZoRK. Pokiaľ výrok rozhodcovského uznesenia procesne zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
voči samotnému rozhodcovskému súdu je riadnym exekučným titulom samotného rozhodcovského
súdu. Takéto právo rozhodcovského súdu vychádza z jeho univerzálneho práva prinútiť účastníka

rozhodcovského konania napríklad predložiť dôkaz podľa § 27 ZoRK, alebo zaplatiť príslušné
rozhodcovsképoplatkyrozhodcovskémusúdupodľa§29ZoRK.Pokiaľbyzákonodarcanepredpokladal,
že aj rozhodcovské uznesenie sa môže stať exekučným titulom s rovnakou právnou silou ako
rozhodcovský rozsudok, tak by § 38 ods. 2 ZoRK nedával žiaden zmysel. Rozhodcovský súd tak podľa
neho môže o rozhodcovských poplatkoch rozhodnúť uznesením za primeraného použitia ustanovenia

všeobecného predpisu o konaní pred súdmi - CSP (§ 51 ods. 3 ZoRK), konkrétne § 262 CSP, kde súd
o poplatkoch vždy rozhoduje uznesením.

5/ Ďalej nesúhlasil ani s tým, aby v prípade zastavenia exekúcie bol zaviazaný znášať akékoľvek
trovy s tým spojené, nakoľko jej zastavenie ničím nezavinil. Reštriktívny prístup exekučného súdu

k rozhodcovskému uzneseniu nemohol oprávnený nijako predvídať. Aj samotný dôvod zastavenia
exekúcie oprávneného zo strany exekučného súdu je založený iba na subjektívnom výklade hypotézy,
že rozhodcovské uznesenie na rozhodcovské poplatky samotného rozhodcovského súdu nemôže byť
exekučným titulom. Jediný, kto zavinil zastavenie exekúcie oprávneného, je exekučný súd. Exekučný
súd podľa oprávneného vykonal nepovolený meritórny prieskum samotného rozhodcovského konania,

keďposudzovalprocesnýpostuprozhodcovskéhosúduvkonaní,konkrétneotázku,čimalrozhodcovský
súd rozhodovať o vlastných nárokoch rozhodcovským rozsudkom podľa § 34 ods. 4 zákona č. 244/2002
Z.z. Exekučný súd týmto zasiahol do nezávislosti iného orgánu, ktorý rozhodoval v rozhodcovskom
konaní.Exekučnýsúdniejeodvolacímorgánomvočirozhodcovskémukonaniu,anikauzálnepríslušnýmsúdom, ktorý by mal akúkoľvek právomoc preskúmavať rozhodcovské konanie. Uvedené rozhodcovské
uznesenie mohlo byť podrobené súdnemu prieskumu jedine na kauzálne príslušnom Okresnom súde
Bratislava V podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z., ale určite nie na exekučnom Okresnom súde

Banská Bystrica. Pokiaľ exekučný titul oprávneného mal nejaké procesné vady, mohol o tom rozhodnúť
iba kauzálne príslušný súd a zákonný sudca na Okresnom súde Bratislava V a to iba na základe návrhu
- žaloby povinného voči druhému účastníkovi rozhodcovského konania. Aj prípadná procesná obrana
v exekučnom konaní prislúcha iba povinnému a nie exekučnému súdu. Exekučný súd iba vykonáva to,
čo už bolo právoplatne rozhodnuté. Povinný nezaplatil rozhodcovskému súdu rozhodcovské poplatky,

ktoré sú judikované rozhodcovským uznesením sp. zn. RD/254/2017 zo dňa 18.12.2017. Pohľadávka
existuje. Na tomto právnom stave sa nič nezmenilo a oprávnený má plné právo na exekučnú ochranu
svojej pohľadávky zo strany exekučného súdu. Na podporu svojich tvrdení citoval časť odôvodnenia
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoEk/1/2019 zo dňa 26.06.2019, v zmysle
ktorého exekučnému súdu neprináleží v priebehu exekúcie v nespotrebiteľskom spore rozhodcovský
rozsudok podrobovať dôkladnému prieskumu a na základe toho rozhodnúť. Pokiaľ exekučný súd

konanie neprerušil a prejudiciálne by si túto otázku posúdil inak, resp. opačne, založilo by to pre sporovú
stranu zákonný dôvod pre prípustnosť žaloby na obnovu konania. Odvolacia námietka oprávneného
v tom, že ak je exekučným titulom právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v nespotrebiteľskom
spore, tak exekučný súd nemá právo takéto rozhodcovské rozhodnutie akokoľvek preskúmavať je
nedôvodná, pretože exekučný súd k takému súdnemu prieskumu, ktorý by bolo nad rámec zákona

vôbec nepristúpil. Odvolací súd má za to, že exekučný súd práve naopak konanie prerušil správne, aby
sa kauzálne príslušný súd v potrebnom rozsahu touto otázkou riadne zaoberal a v zmysle zákona o
nej rozhodol, pretože exekučnému súdu to právny poriadok v tomto konaní nedovoľuje. Bude práveže
v právomoci Okresného súdu Bratislava V, ako súdu kauzálne príslušného, aby preskúmal existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a s tým spojenú právomoc rozhodcovského súdu, ako aj výskyt

prípadných procesných vád v rozhodcovskom konaní. Je potrebné aby sa kauzálny súd zaoberal
všetkými nastolenými otázkami, ktoré vyplývajú zo žaloby povinného, aby posúdil, či povinný využil
všetky námietky, ktoré ZoRK vyžaduje a vôbec, či sa bude zaoberať tým, či povinný postupoval podľa §
17a, § 21 ods. 4, § 40 ods. 4 a nasl. ust. ZoRK. Exekučný súd na tento postup nemal právomoc a nič z
jeho konania nenasvedčuje tomu, že by uvedené ustanovenia v konaní v rozpore so zákonom uplatnil,

tak ako to uvádza oprávnený.“

6/ Povinný sa k sťažnosti oprávneného nevyjadril.

7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného

útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný
titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné

skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12/ Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

13/ Podľa § 21 ods. 1 ZoRK rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane
námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá
právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.14/ Podľa § 21 ods. 4 ZoRK ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne
o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v
rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc

rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení
predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o
zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania
o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

15/ Podľa § 22c ods. 1 ZoRK predbežné opatrenie nariadené rozhodcovským súdom s výnimkou
predbežného opatrenia podľa § 22a ods. 1, je exekučným titulom, na ktorého výkon sa použijú
ustanovenia osobitného predpisu.

16/ Podľa § 29 ZoRK ak rozhodcovský súd neurčil inak, trovy rozhodcovského konania sú najmä hotové
výdavky účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov, trovy na vykonanie dôkazov, poplatky za

rozhodcovské konanie, odmena rozhodcovského súdu a jeho hotové výdavky, odmena znalca, odmena
tlmočníka a odmena za zastupovanie.

17/ Podľa § 38 ods. 1 ZoRK ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodcovský súd rozhoduje
rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach

rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na
rozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania,
ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania.

18/ Podľa § 34 ods. 4 ZoRK výroková časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj o

výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich
uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú.
Rozhodcovský súd môže o trovách konania rozhodnúť aj samostatným rozhodcovským rozsudkom po
vydaní rozhodcovského rozsudku vo veci samej. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý. Ak
sa v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na toto plnenie.

19/ Po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka, návrhu na vykonanie exekúcie,
exekučného titulu, návrhu na zastavenie exekúcie a ostatných dokumentov nachádzajúcich sa v
elektronickom súdnom spise, sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne. Podľa ustanovenia

§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca
zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa
sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Preto už len na doplnenie správnosti
sťažnosťou napadnutého uznesenia dopĺňa ďalej uvedené.

20/ V danej veci má byť exekučným titulom rozhodcovské uznesenie (nie rozsudok), ktorým bolo
rozhodnuté o povinnosti platiť trovy rozhodcovského konania. Takéto rozhodcovské uznesenie však nie
je vykonateľným rozhodnutím, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu, teda nepredstavuje
relevantný exekučný titul, a to z nižšie uvedených dôvodov.

21/ Exekučný poriadok ustanovuje v § 45 ods. 2 písm. d/, že exekučným titulom sú aj vykonateľné
rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní. Vyšší súdny úradník túto právnu normu v napadnutom
uznesení nespochybňoval tak, ako to uvádzal oprávnený v sťažnosti. Exekučný poriadok však treba
považovať za lex generalis vo vzťahu k zákonu o rozhodcovskom konaní (ZoRK), pokiaľ ide o otázku
exekučných titulov, pričom ZoRK za vykonateľné rozhodnutia považuje len rozhodcovské rozsudky (§

44 ods. 2 ZoRK) a uznesenia o predbežnom opatrení (§ 22c ods. 1 ZoRK). Predložené rozhodcovské
uznesenie sp. zn. RD/254/2017 zo dňa 18.12.2017 však nie je uznesením o predbežnom opatrení,
ale uznesením o povinnosti zaplatiť rozhodcovský poplatok, ktorý má povinný nahradiť nie druhej
strane sporu, ale rozhodcovi, ktorý spor rozhodoval. Podľa § 29 ZoRK sa rozhodcovské poplatky
považujú za trovy konania, pričom o trovách rozhodcovského konania má rozhodnúť súd v zmysle

§ 34 ods. 4 ZoRK rozhodcovským rozsudkom bez ohľadu na to, či nárok na ne patrí účastníkom
konania alebo rozhodcovskému súdu. Jedná sa o rozhodnutie procesnej povahy, ktorému zákon o
rozhodcovskom konaní nepriznáva vykonateľnosť. Vykonateľnosť je jednou zo základných vlastností
exekučného titulu a bez vykonateľného rozhodnutia exekúciu nemožno vykonať. Treba podotknúť, žeaj keď rozhodca na uznesení vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, rozhodnutie sa nestáva
vykonateľným vyznačením tejto doložky, ale zo zákona po splnení tam ustanovených podmienok. Zákon
o rozhodcovskom konaní však priamo zakotvuje, že o trovách rozhodcovského konania, medzi ktoré

podľa § 29 ZoRK patria aj rozhodcovské poplatky, treba rozhodnúť rozhodcovským rozsudkom (§ 34
ods. 4 ZoRK), a túto možnosť má rozhodca i po vydaní rozhodcovského rozsudku vo veci samej. Preto
nemožno rozhodcovské uznesenie považovať za vykonateľné rozhodnutie, i napriek tomu, že na ňom
bola vyznačená doložka vykonateľnosti.

22/ Materiálnym predpokladom exekúcie je exekučný titul. Keďže exekúcia sa vedie na podklade
rozhodnutia, ktoré nepredstavuje exekučný titul, následkom je zastavenie exekúcie (obdobne napr. R
19/1987 výkon rozhodnutia treba zastaviť i v prípade, že doposiaľ neexistuje rozhodnutie, ktoré má
byť vykonávané). Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len
čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že súd je
povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na

vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho
existencie nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného súdu SR z 20.04.2011, sp. zn. II. ÚS
165/2011). Nakoľko oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil a predložil rozhodnutie, ktoré
nie je exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 45 Exekučného poriadku, exekúciu bolo potrebné ako
nesprávne nariadenú zastaviť podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku.

23/ Vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16CoEk/1/2019 zo dňa
26.06.2019, o ktoré opieral svoje tvrdenia oprávnený, sudca uvádza, že nie je pre rozhodnutie v tejto
veci právne významné, nakoľko podkladom tam uvedeného exekučného konania bol rozhodcovský
rozsudok, a nie rozhodcovské uznesenie, ako je to v predmetnom exekučnom konaní. Krajský súd sa

vôbec nezaoberal posudzovaním spôsobilosti rozhodcovského uznesenia o trovách rozhodcovského
konania byť exekučným titulom. Na daný prípade neboli použiteľné ani závery o preskúmavaní
existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy a s tým spojenej právomoci rozhodcovského súdu,
ako aj výskyt prípadných procesných vád v rozhodcovskom konaní kauzálne príslušným súdom
(Okresným súdom Bratislava V), pretože exekučný súd sa v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal

meritórnym prieskumom spočívajúcim v posudzovaní existencie a ani platnosti rozhodcovskej
zmluvy, ani procesným postupom rozhodcovského konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia
(rozhodcovského uznesenia). Exekučný súd len preskúmaval samotné rozhodnutie (rozhodcovské
uznesenie) z pohľadu či sa jedná o spôsobilý exekučný titul, ktoré oprávnenie má v zmysle Exekučného
poriadku jedine exekučný súd (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.02.2013, sp. zn. 4M Cdo

8/2012).

24/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov, keď bolo súdom zistené, že exekúcia sa
vedie na základe nespôsobilého exekučného titulu, sudca podľa § 250 ods. 1 Exekučného poriadku
sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

25/ Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi
náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

26/ Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako

pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

27/ Oprávnený mal za to, že mu nie je možné pričítať zastavenie exekúcie, nakoľko sám jej zastavenie

nezavinil, ale k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu na strane exekučného súdu.

28/ Sudca uvádza, že z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že exekútorovi
zásadne patrí náhrada trov exekúcie s výnimkami uvedenými v ustanovení § 198 ods. 1 Exekučného
poriadku a § 199c ods. 2 pred bodkočiarkou Exekučného poriadku, pričom v tomto prípade mal súd

za to, že nenastala žiadna zo zákonom výslovne predpokladaných výnimiek, kedy by súd súdnemu
exekútorovi náhradu trov nepriznal. K ukončeniu exekúcie nedošlo splnením vymáhaného nároku
povinným(solúciou),alejejzastavením,vdôsledkučohosúdnemuexekútorovivznikolnároknanáhraduvýdavkov v zmysle § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, preto sudca ďalej posudzoval, či
možno povinnosť náhrady trov exekúcie súdneho exekútora uložiť oprávnenému.

29/ V exekučnom konaní oprávnený nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas
celej exekúcie spôsobilým titulom. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho
iného. Aj keď oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, na ktorom
bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, predložené rozhodnutie nebolo spôsobilým
exekučným titulom. Exekučný súd nie je doložkou vykonateľnosti viazaný (porovnaj R 4/2000). Na

základe uvedeného tak možno uzavrieť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktoré nebolo exekučným titulom už v čase začatia exekučného konania, a to i napriek tomu,
že na ňom bola vyznačená doložka vykonateľnosti, čo potom možno považovať za dôvod, ktorý možno
oprávnenému pričítať (obdobne viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13.04.2014, sp. zn. IV. ÚS
278/2014). Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku III. tak bolo správne, nakoľko dôvod,
pre ktorý bola exekúcia zastavená, možno na základe vyššie uvedeného, oprávnenému pričítať a vyšší

súdny úradník správne aplikoval ustanovenie § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorého
uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.