Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 13, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718205855
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8718205855.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: mal. J. J.č, nar. XX.X.XXXX,

adresa pobytu D., G. XX, zastúpený zákonným zástupcom U.. A. J.č, nar. XX.X.XXXX, adresa pobytu D.,
G. XX, zastúpený právnym zástupcom JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, so sídlom Košice, Mlynská
28, IČO: 00 620 157, proti žalovanému A. I.ť, nar. XX.X.XXXX, adresa pobytu Z.ř, J. XXX/X, C.Č X.,
zastúpený JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom Čadca, Moyzesova 34, IČO: 35 675 071, v
spore o náhradu škody z ublíženia na zdraví s prísl., takto:

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II.Žalovaný má vočižalobcovinárokna100%náhradutrovkonania,ktorébudúvyčíslenésamostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca zastúpený zákonným zástupcom, otcom, žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu
žalovanej istiny s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Uviedol, že dňa 27.12.2OI7 v lyžiarskom
stredisku Štrbské Pleso- Solisko vo Vysokých Tatrách počas lyžovania následkom zrážky so žalovaným,
utrpel ublíženie na zdraví - zlomeninu dolnej končatiny. Príčinou zrážky dvoch lyžiarov bola nesprávna
technika jazdy žalovaného na zjazdových lyžiach, ktorý v prvom rade nerešpektoval všeobecnú
zásadu zjazdového lyžovania, podľa ktorej lyžiar, približujúci sa ku inému lyžiarovi mimo jeho zorného

poľa (t.j. zozadu), zodpovedá za zrážku. Navyše v tomto prípade bolo zrazené 8-ročné dieťa, ktoré
lyžovalo pred žalovaným tak, že mu nevytvorilo náhlu prekážku. Žalovaný mohol predvídať kolíziu so
žalobcom. Zo strany žalovaného išlo o bezohľadnú a rizikovú techniku jazdy. Žalovaný mal svoju jazdu
prispôsobiť situácii na svahu a najmä tomu, že pred nim lyžovalo dieťa. Žalovaný mal spomaliť (v
prípade potreby aj zastaviť), alebo zmeniť smer svojej jazdy. Žalobca po zrážke, následkom zranenia,
nebol schopný pohybu a musel byt odnesený na údolnú stanicu sedačkovej lanovky, Žalovaný pri
prejednávaní incidentu ústne uznal svoje zavinenie na zrážke a tým aj svoju zodpovednosť za vzniknutú

škodu. Zákonnému zástupcovi žalobcu poskytol svoje osobné údaje, sľúbil, že udalosť oznámi svojej
poisťovni z titulu poistenia zodpovednosti za škodu že dôjde ku zaplateniu vzniknutej škody na zdraví
žalobcu. Označení svedkovia v žalobe videli priebeh nehody a boli účastní jej prejednania medzi
zákonnýmzástupcomažalovaným.Žalobcanásledkomzrážkyutrpelzlomeninupíšťalydolnejkončatiny
s posunutím úlomkov. Išlo o bolestivé liečenie spojené s repozíciou zlomeniny bez celkovej anestézy a
podľa lekárskeho posudku bolo bolestné ohodnotené posudzujúcim lekárom vo výške 195 bodov, čomu
zodpovedá žalovaná istina.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba o náhradu škody, v ktorej vystupuje ako
žalobca maloletý Tomáš Takáč, je podaná v rozpore s ustanoveniami § 27 a § 28 Občianskeho
zákonníka. Pre úkon podania žaloby, pokiaľ žalobu podáva maloleté dieťa, je potrebné, aby tentoúkon bol pred podaním žaloby schválený súdom, pretože sa nejedná o bežnú vec. V tomto smere
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 33Cdo 2912/2008, 33Cdo 2289/2011. S poukazom na
tieto rozhodnutia súd právny úkon, ktorý sa nebežných majetkových záležitostí týka, schváli len vtedy,

ak je v záujme zastupovaného maloletého dieťaťa. Ak ide o bežnú alebo nebežnú majetkovú záležitosť,
je to potrebné posúdiť vždy na základe jednotlivých okolností a celkovej povahy každého konkrétneho
prípadu. Podanie akejkoľvek žaloby je bezpochyby nebežnou záležitosťou. Ďalšou hmotnoprávnou
podmienkou na podanie žaloby je súhlas druhého rodiča a ako vyplýva z predloženej plnej moci udelenej
JUDr. Petrovi Harakálymu, túto plnú moc za maloleté dieťa podpísal jeho otec U.. A. J.. S poukazom

na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 5Cz 119/1997 v bežných veciach nie je nutné vyjadrenie druhého
rodiča. Ak však ide o podstatnú vec, je potrebné sa opýtať druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho
rodiča súhlasí. V danom prípade na plnej moci absentuje súhlas matky maloletého dieťaťa, resp. nie je
preukázané, či maloleté dieťa zastupuje otec alebo matka a keďže sa nejedná o bežnú záležitosť, tento
súhlas je nevyhnutý a aj keby tento súhlas druhého rodiča bol daný, absentuje tu rozhodnutie súdu o
schválení úkonu na podanie žaloby o náhradu škody. K obsahu podanej žaloby uviedol, že žalovaný

nikdy neuznal ani neuznáva, že maloletému žalobcovi spôsobil škodu na lyžiarskom svahu, a to svojou
jazdou, ktorá je definovaná ako bezohľadná a riziková, pretože žalovaný nezrazil maloletého žalobcu
tak, ako je to popisované v žalobe, naopak kolíziu na lyžiarskom svahu spôsobil maloletý žalobca, ktorý
vrazil do žalovaného a následkom toho spôsobil si sám ublíženie na zdraví. To, že žalovaný poskytol
otcovi maloletého žalobcu svoje osobné údaje bolo len v dôsledku toho, že ho o to požiadal otec

maloletého žalobcu. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že pri zrážke s maloletým žalobcom utrpel
úraz, a to narazenie si pravého ramena a pravého palca pravej ruky, o čom svedčí aj lekárska správa
z Nemocnice Přerov zo dňa 28.12.2017. Žalovaný uznanie spôsobenej škody pred svedkami absolútne
poprel, pretože ani v čase zrážky ani pri nástupnej stanici lanovky neboli prítomní žiadni svedkovia, čo
taktiež môže preukázať výpoveďami svedkov: Š. I. a A. I.. Aj napriek tomu, že žalovaný si je vedomý,

že škodu nespôsobil, poistnú udalosť z opatrnosti nahlásil svojej poisťovni, táto začala komunikovať
s otcom maloletého žalobcu, avšak zo strany otca maloletého žalobcu neboli predložené relevantné
lekárske správy. Žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca s predmetným vyjadrením nesúhlasil, trval na svojom stanovisku a v súvislosti s tvrdením,

že podanie žaloby za maloletého vyžaduje schválenie súdom poukázal na judikatúru, ktorá to vylučuje,
uviedol, že predmetná žaloba sa netýka správy majetku maloletého, ani nakladania s ním, ale uplatnenia
iných nárokov so správou majetku nesúvisiacich. Právny zástupca žalovaného reagoval, že posúdenie
tejto ním vznesenej námietky je výlučne na súde. Súd sa ohľadom tejto otázky stotožnil s tvrdením
právneho zástupcu žalobcu a vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že na podanie predmetnej žaloby

za maloletého schválenie súdu potrebné nie je. Iná otázka je aktívna legitimácia na podanie takejto
žaloby, s čím sa súd vysporiada nižšie. Ide teda o otázku, či takúto žalobu majú podať obaja rodičia
maloletého, alebo postačuje jeden zákonný zástupca.

4. Na pojednávaniach právny zástupcovia zotrvávali na svojich stanoviskách a vyjadreniach

prezentovaných písomnou formou.

5. Zákonný zástupca žalobcu vypovedal, že v daný deň lyžovali na Štrbskom Plese, lyžoval s dvoma
synmi, mladším 5 ročným a starším v tom čase 8 ročným. So starším synom, ktorý je žalobcom v konaní,
ktorý vedel lyžovať lepšie, sa vždy dohodli, že urobí 3-4 oblúky a že ich počká. Lyžovali po ľavej strane

zjazdovky z ich pohľadu, aj pred predmetnou zrážkou sa stretli na svahu, počkali pri skupinke ľudí.
Opätovne sa dohodli, že syn po 4 oblúkoch ich počká, otec žalobcu sa obzrel, či je bezpečná trať, či sa
môže spustiť, nikto nešiel tak syn sa spustil. Možno na sekundu sa obrátil za druhým synom, keď niekto
už naňho kričal z tej skupinky, že už mu zrazili syna. Syn bol vyhodený mimo zjazdovku, plakal. Žalovaný
povedal len toľko, že sa to stalo v oblúku a že ho to mrzí. Povedal, že je poistený pre takéto prípady.

Syn plakal a hovoril, že ho bolí noha tak ho zobral na plecia a spustili sa ku dolnej stanici lanovky. Tam
prišiel za ním aj žalovaný, Vymenili si nejaké identifikačné údaje, odfotil si občiansky preukaz, a keďže
mal so sebou mladšieho syna, tak ich naložil do auta a išiel s nimi do nemocnice do Košíc. V tom čase
nevedeli ešte čo má s nohou, ktorá ho bolela.

6. Žalovaný uviedol vo výpovedi na súde, že v predmetný deň 27.12.2017 sa lyžoval na zjazdovke
na Štrbskom Plese. Bola to asi jeho 10. jazda. Lyžoval po ľavej strane zjazdovky a je pravdou, že
došlo ku kolízii s chlapcom. Chlapca ale nemohol vidieť, pravdepodobne išiel za ním a on narazil
doňho z pravej strany. Prišli nejakí ľudia, asi dvaja, je možné, že sú to svedkovia, ktorí boli predpojednávacou miestnosťou, jedného spoznal. S chlapcom sa komunikovať nedalo, plakal, bolelo ho to,
ešte sa uvažovalo, či sa zavolá horská záchranná služba, nakoniec sa usúdilo, že asi to nie je potrebné.
Zišli k spodnej stanici lanovky, vymenili si údaje, telefóny. Keď sa mu následne nikto neozval mal za

to, že sa nejedná o zlomeninu, ale že tá noha bola len narazená a tak si asi po 2 týždňoch číslo p.
Takáča vymazal. Asi po pol roku mu prišla výzva na uhradenie bolestného, tak udalosť hneď nahlásil
svojej poisťovni s kontaktmi na p. Harakályho a keď sa na poisťovni informoval, ako sa celá záležitosť
vyvíja, tak mu poisťovňa uviedla, že právny zástupca protistrany nekomunikuje s poisťovňou, nereaguje
na výzvy a potom mu prišla žaloba.

7. Svedok JUDr. A. S. vypovedal, že žalobca je jeho priateľom. Žalovaný, ak si dobre pamätá je pán,
ktorý sa zrazil so synom žalobcu. V predmetný deň lyžovali na zjazdovke na Štrbskom Plese, on išiel na
sedačke hore. Videl na zjazdovke, ktorá bola skoro prázdna p. J. so synmi, starší ten, ktorý bol zrazený
išiel pred ním, mladší za ním. Kým svedok vystúpil zo sedačky, zapol si lyžiarky a spustil sa dole svahom,
tak už videl, ako syn p. J. leží na zemi, lyže boli rozhodené po svahu. Keď ich videl zo sedačky, lyžovali

úplne po ľavej strane z ich pohľadu zjazdovky. Keď sa pri nich zastavil, bol tam aj p. českej národnosti,
mal za to, že je to na pojednávaní prítomný žalovaný, ktorý na jeho otázku čo sa stalo povedal, že zrazil
syna p. J., a že sa stretli v oblúku. Keďže svedok je právnik pýtal sa ho, či má poistenie domácnosti,
že z tohto by sa to dalo uhradiť povedal, že áno. Prišli dole k stanici lanovky. Svedok chlapca držal na
rukách, kým p. J. išiel pre auto, vymenili si údaje, ofotili občianske preukazy. V prvom rade na mieste

riešili chlapca, nevedeli čo mu je, či to je buchnuté alebo čo a žalovaný bol tiež aktívny na mieste snažil
sa situáciu riešiť. Na mieste sa nedalo vyhodnotiť v akom stave je. Bola tam prítomná rodina J., teda oni
traja, bol tam prítomný p. M. a žalovaný a prišiel tam svedok. Aj dole keď prišli k lanovke, tak boli v tom
istom zložení, len on držal chlapca a p. M. komunikoval so žalovaným.

8. Svedok JUDr. B. M. vypovedal, že sa pozná s p. J.. So žalovaným sa videli na svahu, ale nezapamätal
si jeho tvár. V predmetný deň sa lyžovali spolu aj s p. J. a predchádzajúcim svedkom. On lyžoval za
p. J. a jeho deťmi. Keď prišiel k ním, tak syn p. J. už ležal na zemi mimo zjazdovku na ľavej strane z
pohľadu zhora. Bol tam p. J. s deťmi, p. S., on a žalovaný resp. pán, ktorý zrazil syna p. J.. Nevedel
už kto povedal, že ho zrazil, ale on to na mieste ani nepopieral, povedal, že je poistený a že keby bolo

potrebné niečo riešiť finančné, tak má uzavretú poistku. So synom p. J. zišli dole, nakladali ho do auta
a potom sa rozišli. Čo bolo ďalej nevedel.

9. Svedkyňa Š. I., matka žalovaného uviedla, že boli na 1 dňovej turistike v Tatrách. Syn sa lyžoval
na Solisku, ona ho čakala pri spodnej stanici lanovky, potom mali ísť spolu na obed. Videla ako syn

pomaly prichádza z kopca, pred ním išiel pán, ktorý držal na rukách dieťa. Chvíľu sa rozprávali, niečo si
vymieňali a keď syn prišiel k nej, tak sa opýtala, čo riešili, či to nie je nejaký jeho známy a on povedal, že
ten chlapec do neho vrazil a bolo to dieťa, ktoré niesol na rukách ten muž. Bola tam ešte ďalšia osoba,
ktorej bolo to dieťa odovzdané. Bližšie ohľadom rozhovoru sa vyjadriť nevedela, videla len gestikuláciu.

10. Svedok A. I., brat žalovaného vypovedal, že v predmetný deň bol s mamou na jednodňovom výlete
v Tatrách, boli na Štrbskom plese a vedeli, že brat je tam na dovolenke. Nedohovárali sa na nejakom
presnom pláne. Vedel, že brat s mamkou hovorili, že by išli niekam na obed, on sa rozhodol pre pešiu
túru a oni mali zájsť na obed s mamkou. Jeho pešia túra bola túra na Chatu pod Soliskom. Ako šliapal
hore po ľavej strane zjazdovky videl brata niekoľkokrát zísť dole na lyžiach. Raz keď sa obzeral, tak

videl ako do brata, ktorý z pohľadu smerom hore jazdil po pravej strane zjazdovky, narazil z ľavej strany
nejaký menší chlapec, obaja spadli. Bol asi 100 m od nich, boli tam aj nejaká ďalší ľudia, videl, že brat
sa postavil, tak predpokladal, že sa nič vážne nestalo a šliapal ďalej do kopca.

11. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v celom rozsahu Mal za to,

že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zodpovednosť na strane žalovaného vyplýva z §
420 Občianskeho zákonníka, pretože boli zo strany žalovaného splnené všetky skutočnosti, ktoré
zakladajú jeho zodpovednosť podľa citovaného ustanovenia, čiže došlo k porušeniu právnej povinnosti
vyplývajúcich z § 415. Bola preukázaná existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou a bolo preukázané zavinenie. V danom prípade okrem ustanovenia § 415 OZ

je zrejmé a svedeckými výpoveďami, ako aj PZ maloletého žalobcu bolo preukázané, že žalovaný
porušil aj všeobecné zásady platné pre lyžiarov - lyžiarsky kódex a to porušil zásadu ohľaduplnosti
konať tak, aby neohrozil zdravie iného a v danom prípade zvlášť keď išlo o maloleté 8 ročné dieťa.
Porušil všeobecnú zásadu zjazdného lyžovania t.j. lyžiar približujúci sa k inému lyžiarovi t.j. zozadu,zodpovedá za kolíziu. Lyžiar má prispôsobiť rýchlosť a štýl vzhľadom na lyžiarov pohybujúcich sa na
zjazdovke. Žalovaný nedodržal dostatočný odstup, aby lyžiarovi spredu ponechal voľný priestor pre
smer keď bolo jednoznačne preukázané, že maloletý lyžoval po tesnom okraji z jeho ľavej strany.

Takisto bolo preukázané, že maloletý nevytvoril žalovanému náhlu prekážku. Čo sa týka náhrady škody,
žalobcajupreukázalzákonnýmspôsobomt.j.podľa§3ods.2zákonač.437/2004preukázaljulekárskym
posudkom t.j. listinou určenou zákonom, ktorý má obsahovať to čo zákon ukladá. Výška hodnoty bodu
bola stanovená plne v zmysle §5 ods.2 v súčinnosti s §8 ods.4 zákona č. 437/2004, čiže v zmysle udania
lekára na lekárskom posudku, že liečenie bolo skončené 31.3.2018. Žalobca si taktiež uplatnil právo na

úrok z omeškania, a deň stanovenia úroku vypočítal tak, že od zaslania písomného podania stanovil
10 dňovú lehotu a postupoval podľa §563 OZ v súvislosti s §517 OZ, pretože žalovaný ako dlžník je
povinný poškodenému ako veriteľovi plniť škodu riadne a včas.

12. V záverečnej reči právny zástupca žalovaného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože
nebolo preukázané, že škodu spôsobil žalovaný a vyplýva to najmä z výsluchu svedkov. Poukázal na

to, že navrhnutí svedkovia zo strany žalobcu nepotvrdili a nepodporili tvrdenia maloletého žalobcu a
poukázal na závery znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že nie je možné preukázať, kto s účastníkov
konania spôsobil škodu. Poukázal na výsluch svedka p. I., ktorý jednoznačne potvrdil, že maloletý
žalobca pri jazde na svahu vrazil do žalovaného a sám si spôsobil škodu, ktorú si dnes uplatňuje.

13. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výsluchu zákonného zástupcu žalobcu, z výsluchu
žalovaného, z vyjadrení právnych zástupcov, z výpovedí svedkov, z lekárskeho posudku o bolestnom
vypracovaného MUDr. E. Š. dňa 31.3.2013, zo Znaleckého posudku MUDr. S. D.Č., ako aj z ďalších
listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že dňa 27.12.2017 došlo ku kolízii na lyžiarskom svahu
na Štrbskom Plese - Solisku medzi dvoma lyžiarmi, maloletým žalobcom a žalovaným. Dôsledkom tohto

stretu lyžiarov bolo zranenie maloletého žalobcu, aj žalovaného, ako to vyplýva z lekárskych správ v
spise.Umaloletéhodošlokušpirálovitej zlomeninepravejdolnejkončatinysposunom.Tietoskutočnosti
sú nesporné, v konaní boli preukázané znaleckým posudkom, lekárskymi potvrdeniami, lekárskym
posudkom o bolestnom, bolo preukázané teda zranenie žalobcu (z tohto sa odvíja nárok uplatňovaný
žalobou), jeho rozsah a liečba, čo stranami ani nespochybňované nebolo. Zásadnou otázkou, ktorou sa

súd zaoberal bolo, kto za škodu na zdraví spôsobenú žalobcovi zodpovedá, resp. či za ňu zodpovedá
žalovaný tak, ako sa to uvádza v žalobe, teda či on je vinníkom stretu lyžiarov na svahu, ako sa to
v žalobe tvrdí. Táto skutočnosť preukázaná nebola. Z vykonaného dokazovania nebolo zrejmé a bez
pochýb preukázané, a v tomto smere žalobca ohľadom svojich tvrdení neuniesol dôkazné bremeno,
aká bola technika jazdy lyžiarov, aké bolo ich postavenie na svahu a ďalšie relevantné skutočnosti pre

jednoznačný záver o zavinení predmetnej kolízie žalovaným.

14. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

15. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

16. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

17. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

18. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, zavinenie,

spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Predpokladom, aby
niekto, v danom prípade žalovaný, bol zodpovedný za vzniknutú škodu je, že porušil určitú povinnosť a
porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú podmienkami vzniku
všeobecnej zodpovednosti za škodu. Porušenie povinnosti žalovaným preukázané nebolo, rovnako

ako ani zavinenie. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu
treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu
priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou
súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť,t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický
vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou
rozumiemevnímanie,t.j.odrazpredmetovajavovvzmyslovýchorgánoch,akoajpredstavupredmetova

javov,ktorésubjektvnímalskôr,alebokuktorémudospelúsudkomnazákladeznalostíaleboskúseností.
Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je
zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná
zložka. Na vznik práva na náhradu škody teda musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej
súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie

skonštatoval napr. aj Ústavný súd Slovenskej v Náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010,
podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi
konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná.
Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou).

19.Výzvouprávnehozástupcužalobcuzodňa9.5.2018bolžalovanývyzvanýnazaplateniesumy3721,-
€ z titulu bolestného za 195 bodov s poukazom na lekársky posudok MUDr. Natálie Šimkovej. Zároveň
sa v tejto výzve uvádza, že pokiaľ mal žalovaný v čase nehody uzavreté poistenie zodpovednosti v rámci
komplexného cestovného poistenia (komerčné pripoistenie viacerých rizík vrátane liečebných nákladov

a najmä poistenia zodpovednosti , do ktorého patrí aj náhrada škody za ktorú poistený zodpovedá napr.
pri zrážke s iným lyžiarom a pod.) je potrebné, aby mu oznámil kontaktné údaje na danú poisťovňu a
súčasne aby poisťovni (pokiaľ už tak neučinil) oznámil poistnú udalosť a predložil jej túto výzvu spolu s
dokladmitýkajúcimisapredmetnéprípadu,ktorémákdispozícii.To,žežalovanýnahlásilpoistnúudalosť
je zrejmé z mailu zo dňa 5.6.2018, ktorý bol adresovaný poisťovňou právnemu zástupcovi žalobcu (č.l.92

spisu) a v ktorom poisťovňa kontaktovala právneho zástupcu v súvislosti s riešením škodovej udalosti ich
klienta pána A. I.. Z mailu je zrejmé, že ide o škodu na zdraví maloletého klienta J. J. zo dňa 27.12.2017
na území Slovenskej republiky. Právny zástupca zároveň bol vyzvaný na predloženie dokladov (v maily
uvedených), ktoré je potrebné zaslať pre úspešné vyriešenie škodovej udalosti, a ktoré môže odovzdať
na ktorejkoľvek pobočke, zaslať elektronicky na tam uvedenú emailovú adresu alebo doporučene na

korešpondenčnú adresu. Bol zároveň informovaný, že do doby predloženia žiadaných podkladov nie je
možné pokračovať v likvidácii škodovej udalosti. Na túto výzvu poisťovne reagované zo strany právneho
zástupcu žalobcu nebolo. Toto je zrejmé opäť z mailu poisťovne zo dňa 21.1.2019 (č.l.83 spisu).

20. Zo Znaleckého posudku MUDr. Slavomíra Kovalčíka č. 420/2019 z 8.12.2019 z odboru úrazová

chirurgia mal súd preukázané bodové ohodnotenie bolestného 195.bodmi, na odškodnenie ktorého teda
pripadá suma 3 556,80 €. Posudok však nevyriešil otázku vinníka zrážky lyžiarov na svahu. Konštatoval,
že vzhľadom k charakteru a typu zlomeniny - špirálovitá s posunom, vylučuje priamy kontakt, náraz
na oblasť zlomeniny (predkolenie vpravo), nie je možné tvrdiť, že pri strete došlo ku kontaktu tela či
lyžiarskehovybaveniažalovanéhospredkolenímpoškodeného,ktorýbyspôsobilpredmetnúzlomeninu.

Je veľmi pravdepodobné, že k zlomenine došlo pri strete lyžiarov - zaklinením lyží, toto však nepostačuje
k tomu, aby bolo určené, ktorý z účastníkov vrazil do iného, poškodený mal izolované poranenie na
predkolení vpravo, to vzniklo pri dysbalancii lyží pri náraze a nie je jednoznačné, či po náraze žalovaným
alebo k stretu došlo súčasne v oblúku alebo po náraze poškodeným, z danej zdravotnej dokumentácie
a pri charaktere poranenia toto nie je možné oddiferencovať, nie je možné striktne určiť postavenie

poškodeného na lyžiarskom svahu, mohol byť aj pravou aj ľavou nohou vyššie, resp. nižšie, ani určiť
rýchlosť lyžovania, pri strete s iným lyžiarom je pohyb lyží nepredvídateľný. K predmetnému poraneniu
dochádza aj pri malej rýchlosti a nízkoenergetickom strete. Poranenia žalovaného - pomliaždenie
ramena a palca vpravo vznikli až po kolízii s poškodeným, pádom na zem.

21. Nepochybne zrážka lyžiarov na svahu a zranenie dieťaťa je smutnou udalosťou, avšak podľa názoru
súdu pre potreby priznania nároku na náhradu škody v konaní nebolo bez pochýb a jednoznačne
preukázané, kto bol vinníkom predmetnej zrážky. Ani svedkovia navrhnutí žalobcom a v konaní vypočutí,
túto skutočnosť neozrejmili, nie je pravdou, ako sa v žalobe uvádza, že títo videli priebeh nehody.
Toto tvrdenie ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil. Na miesto síce po zrážke prišli, ale jej

bezprostrednými svedkami neboli. Ani vypracovaný znalecký posudok na túto zásadnú otázku odpoveď
nedal. Po takomto doplnení dokazovania súd teda zmenil pôvodný predbežný právny názor, podľa
ktorého sa mu javila žaloba opodstatnená a mal za to, že žalovaný jazdil za žalobcom, a teda si nesplnilsvoju generálnu prevenčnú povinnosť škode následkom zrážky zabrániť. Toto teda v priebehu ďalšieho
dokazovania bolo spochybnené, resp. to nebolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané.

22. Podľa. § 9 Občianskeho zákonníka
maloletí majú spôsobilosť len na také právne
úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

23. Podľa. § 26 Občianskeho zákonníka ,

pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.

24.Podľa§27ods.1Občianskehozákonníka, kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.

25. Podľa § 31 Zákona o rodine zastupovanie maloletého dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a

povinností [§ 28 ods. 1 písm. b)]. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, a teda obidvaja
rodičia majú právo a povinnosť zastupovať maloleté dieťa. Toto právo a povinnosť však v zákonom
predpokladaných prípadoch (§ 28 ods. 3) vykonáva len jeden z rodičov. Ide o prípady, ak druhý z rodičov
nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade,
ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských

práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

26. V prípadoch, ak rodičovské práva a povinnosti vykonávajú obidvaja rodičia, jeden z nich môže
zastúpiť maloleté dieťa v bežných veciach aj bez súhlasu, resp. vyjadrenia druhého rodiča. Ak by však
išlo o podstatnú vec, je nutné, aby s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasil aj druhý rodič. Ak by druhý

rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 35 (R 17/1968).

27. Súd zvažoval, aj v súvislosti so vznesenou námietkou nedostatku aktívnej legitimácie právnym
zástupcom žalovaného, či je postačujúce, aby žalobu v danej veci podával a maloletého žalobcu
zastupovallenjedenzozákonnýchzástupcov,rodičovžalobcu,jehootec.Vzhľadomnapredmetkonania

a vzhľadom na skutočnosť, že to bol práve otec, ktorý v rozhodnom okamihu vzniku škody na zdraví
jeho syna, maloletého žalobcu bol s ním (matka prítomná na lyžovačke nebola), súd (aj keby vec bola
vyhodnotená nie ako bežná) mal za to, že je postačujúce, aby maloletý bol v konaní zastúpený len
otcom. Opačný postup by bol prísne formalistický, nechrániaci práva a oprávnené záujmy strany sporu,
poškodeného maloletého žalobcu. Z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie teda žaloba zamietnutá

nebola.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

29. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods.2 C.s.p. Úspešnému
žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o jeho výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).