Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/298/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711211972
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6711211972.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: HK REAL, s. r. o., , so sídlom Križkova
9, 811 04 Bratislava, IČO: 43 789 366, zast.: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Križkova 9, 811 04 Bratislava,
IČO: 36 727 334, proti povinnému: M. C. - ŠPvV - Špeciálne práce vo výškach, miesto podnikania:
A. Hlinku 2359/4, 960 01 Zvolen, IČO: 35 191 562, vedenej pod spisovou značkou EX 736/11 súdnou
exekútorkouMgr.AnnouMichnicovou,sosídlomexekútorskéhoúraduSartorisova21,82108Bratislava,

na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 8 563,15 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 27Er/734/2011-31 zo dňa 3. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 27Er/734/2011-31 zo dňa 3. júna 2019 vo výroku I. p o t
v r d z u j e .

II. Odvolanie oprávneného proti výroku II. Uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 27Er/734/2011-31

zo dňa 3. júna 2019 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. 27Er/734/2011-31 zo dňa 3. júna 2019 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. oprávneného
zaviazal nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 131,24 Eur v lehote troch dní od
právoplatnosti daného uznesenia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že poverením

zo dňa 15. augusta 2011 poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie na uspokojenie pohľadávky
oprávneného vo výške 8 563,15 Eur s prísl. a trov exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia
Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeného pri Capitol Legal Arbitration s.r.o., so sídlom Panenská
24, 811 03 Bratislava, IČO: 35 965 355, č. k. 6Rci 1001/11-8 zo dňa 10. júna 2011. Podaním zo dňa 12.
februára2018súdnaexekútorkapredložilaexekučnémusúduvecnarozhodnutiezdôvodunemajetnosti
povinného. Z exekútorského spisu exekučný súd zistil, že povinný nemá záložné práva v Centrálnom

registri záložných práv. Nie je registrovaný ako platiteľ DPH. Je dlžníkom na poistnom v Sociálnej
poisťovni vo výške cca 8 000 Eur. Upovedomenie o začatí exekúcie neprevzal. Nemá evidované
motorové vozidlá na území Slovenskej republiky. Exekučné príkazy v peňažných ústavoch v Slovenskej
republike a ani zrážky zo mzdy neviedli k vymoženiu peňažných prostriedkov. Obhliadka miesta
podnikania povinného ukázala, že sa jedná o bytový dom, na ktorom mieste sa nepodarilo povinného
kontaktovať. Povinný nie je poberateľom dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Z vlastného šetrenia

exekučný súd zistil, že povinný nie je evidovaný v evidencii ZVJS, v Sociálnej poisťovni nemá vedený
postihnuteľný príjem. Nakoľko exekučný súd z exekútorského spisu a z vlastného šetrenia zistil
nemajetnosť povinného, exekúciu z dôvodu nemajetnosti podľa § 57 ods. 1 pís. h) zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil a rozhodol
o náhrade trov exekúcie.

2.Protiuzneseniuexekučnéhosúdupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieoprávnený.Namietal,
že súdna exekútorka a následne ani exekučný súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie na podnetsúdnej exekútorky neskúmali vôľu a stanovisko oprávneného k zastaveniu exekúcie. Zastavenie
exekúcie má pritom na postavenie oprávneného, ako strany konania, ktorá konanie iniciovala a podala
návrh na vykonanie exekúcie, zásadný vplyv. Uvedené síce nie je explicitnou podmienkou zastavenia

exekučného konania v zmysle ustanovení Exekučného poriadku, avšak ustálená rozhodovacia prax
súdovvobdobnýchprípadochuvádza,žeajkeďzákonnevyžadujeprerozhodnutieozastaveníexekúcie
súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať. Oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie
a rovnako nesúhlasí ani so záverom exekučného súdu o nemajetnosti povinného, nakoľko tento v
zmysle aktuálneho výpisu zo živnostenského registra naďalej podniká a navyše ide o fyzickú osobu,

pri ktorej neustále existuje možnosť, že nadobudne majetok alebo začne poberať príjem, ktorý by
mohol byť v budúcnosti postihnutý exekúciou. Oprávnený ďalej namietal, že výrok II. napadnutého
uznesenia, ktorým exekučný súd zaviazal oprávneného nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie
vo výške 131,24 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, je vzhľadom na nedostatočné
špecifikovanie hotových výdavkov nepreskúmateľný. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia totiž nie je
zrejmé, na aké konkrétne účely súdna exekútorka mala predmetné výdavky vynaložiť, v dôsledku čoho

oprávnený nemôže tieto výdavky skontrolovať a prípadne aj rozporovať. Oprávnený zároveň namieta,
že režim ukladania povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie uplatňovaný pri zastavení
exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného považuje za protiústavný, nakoľko predmetný
výrok napadnutého uznesenia ukladá oprávnenému povinnosť uhradiť nezanedbateľnú sumu bez
akejkoľvek možnosti preskúmania správnosti jej výšky, resp. výpočtu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

má oprávnený za to, že exekučný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, a preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 15. augusta 2011 udelil súdnemu

exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5611 049634 * proti povinnému. Podkladom na
udelenie poverenia bola žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu
s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného a exekučným titulom, ktorým je Rozhodcovský
rozsudok Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeného pri Capitol Legal Arbitration s.r.o. so sídlom
v Bratislave č. k. 6Rci 1001/11-8 zo dňa 10. júna 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. júla 2011

a vykonateľnosť dňa 25. júla 2011. Súdna exekútorka doručila exekučnému súdu dňa 15. februára
2018 podnet na zastavenie exekúcie. Z podnetu na zastavenie exekúcie vyplynulo, že lustráciou
majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Vzhľadom na skutočnosť, že súdna
exekútorkanepripojilaksvojmupodnetuajexekútorskýspis,exekučnýsúdjuvýzvouzodňa27.februára
2018vyzvalnajehopredloženie.Súdnaexekútorkapredložilakompletnýspisovýmateriáldňa27.marca

2018, ktorý obsahoval vykonané úkony v danej veci.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí
exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora amá za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov
predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí

zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012,
III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie
tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverená súdna exekútorka doručila
exekučnémusúduoznámenieotom,ževykonanýmšetrenímzistila,žeupovinnéhonebolzistenýžiadny
taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom na výzvu exekučného

súdu pripojila aj svoju kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal pri svojom
rozhodnutí. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie
exekútora je dostatočným podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd
si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným
záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je
možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc

rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za
podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

11. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnou exekútorkou za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto

zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše
tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol
len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinného.

12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinného je len prechodná,

pričom nie je vylúčené, že povinný v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací
súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase
mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu
zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu

bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v
prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí

vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané,
súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe
zistených skutočností.

13. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného,

vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k
zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.

14. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res

iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými
účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).

15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu oprávneného v rozsahu výroku I. napadnutého uznesenia

exekučného súdu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom
na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil.

16. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok

na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).17. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na

náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

18. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

19. Výrok II. uznesenia exekučného súdu, ktorým oprávneného zaviazal nahradiť súdnej exekútorke
trovy exekúcie vo výške 131,24 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti daného uznesenia, napadol
oprávnený odvolaním, keďže je toho názoru, že výška hotových výdavkov súdnej exekútorky nie je
dostatočne špecifikovaná.

20. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení
exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený.TrovyexekúcietakpredstavujúosobitnýinštitútkomplexneupravenývExekučnomporiadku.

Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov
exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len
vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie
proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo

dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením
exekúcieupravuje§203Exekučnéhoporiadku.Rozhodnutiesúduotrováchexekúcievtýchtoprípadoch
je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203,
ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na

uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“

21. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a
nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a
nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať

ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II.
napadnutého uznesenia exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku II. neposudzoval.

23. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).