Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/108/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218202244
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8218202244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: Východoslovenská vodárenská
spoločnosť, so sídlom Komenského 50, Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanému: I. C., L..
XX.XX.XXXX, J. XXX XX D. XX, o zaplatenie sumy 66,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 21.05.2019 č. k. 7Csp/97/2018-47 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12,29 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 6,01 Eur za obdobie od 1.9.2016 do zaplatenia a zo sumy 6,28 Eur za obdobie od
1.1.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 3 a 5, § 488, § 489, §
491 ods. 1 a 2, § 494 , § 544 ods. 1 a 2, § 588 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 3, § 5 ods. 3, § 28
ods. 3, 5, 8,9 a 10, § 29 ods. 1, 2 a 7, § 32 ods. 1 písm. m), 8 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v
sieťových odvetviach (ďalej len „Zákon o vodovodoch“).

3. V odôvodnení uviedol, že dňa 12.10.2015 žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ
uzatvorili Zmluvu č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu podľa zákona o
verejných vodovodoch na dodávku vody k odbernému miestu D. XX, XXX XX D.. Zo strany žalovaného
nemal súd žiadnym spôsobom spochybnené to, že žalovanému žalobca v zmysle zmluvy o dodávke
vodu na odberné miesto dodával, za čo mal žalovaný (ako zmluvný odberateľ) platiť vodné. Taktiež
nebolo spochybnené množstvo dodanej vody a výška faktúrami vyúčtovaného vodného. Z uvedeného

dôvodu súd nepochyboval o oprávnenosti vyúčtovaných faktúr č. XXXXXXXXXX z 20.07.2016 a č.
XXXXXXXXXX zo 04.11.2016 a povinnosti žalobcu zaplatiť svoje nedoplatky v sume 12,29 eura s
príslušným úrokom z omeškania. V danom prípade súd prvej inštancie považoval za nesporné, a to
vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským,keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou -
nepodnikateľom. Súd prvej inštancie považoval žalobu v časti nároku na zaplatenie ceny výkonu za

prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody, resp. odvádzania odpadových vôd z dôvodu neplatenia
v sume 54,70 eura, za nedôvodnú. Zistil, že bod 5.11 zmluvy o dodávke vody obsahuje zmluvné
dojednanie medzi stranami, ktoré žalobcu oprávňuje účtovať si voči žalovanému náhradu vynaložených
nákladov podľa sadzieb určených cenníkom, ktorý bol žalobcom vystavený jednostranne a nie je
prejavom obojstranne uzavretého zmluvného dojednania. Súd prvej inštancie zastáva názor, že zmluva

o dodávke vody ako zmluva spotrebiteľská môže obsahovať dojednanie o povinnosti odberateľa hradiť
konkrétne náklady za odstávku, resp. prerušenie dodávky (uvedené je v súlade s § 32 Zákona o
verejných vodovodoch). Pokiaľ však takéto náklady majú paušálny charakter vychádzajúci z cenníka,
ktorý nie je súčasťou zmluvy (teda v čase jej uzavretia nie je spotrebiteľovi výška príslušnej položky
známa) takéto zmluvné dojednanie vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka sankcionovaná neplatnosťou. Podľa názoru súdu platba za výkon fyzického
prerušenia, resp. obmedzenia dodávky vody v sume 54,70 eura nemôže byť „cenou“, pretože prerušenie
dodávky nie je plnením žalobcu ako dodávateľa v prospech žalovaného, za ktoré by mu žalovaný mal
platiť cenu. Aj ustanovenie § 32 ods. 8 Zákona o verejných vodovodoch umožňuje žalobcovi nárokovať
si len náklady s tým spojené, nie však cenu výkonu. Žalobca však v žalobe netvrdil a ani nepreukázal

žiadne konkrétne náklady a ich výšku, ktoré mu v súvislosti s prerušením dodávky vody žalovanému
vznikli. Uviedol, že pokiaľ si žalobca v konaní uplatnil cenu výkonu, ktorá má predstavovať paušálnu
náhradu nákladov vyplývajúcu z cenníka uplatňovaného opakovane, v neurčitom počte prípadov a
bez konkretizovania výšky skutočných nákladov (ktoré sa nevyhnutne v rôznych prípadoch líšia čo do
výšky ako aj čo do počtu nákladových položiek), vo svojej podstate ide o uplatnenie paušalizovanej

náhrady škody zapríčinenej porušením povinností odberateľa a tým spôsobeným prerušením dodávky
pitnej vody. Svojím obsahom teda ide o zmluvnú pokutu v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, ktorej
dojednanie musí byť písomné. Podľa názoru súdu prvej inštancie požiadavku písomnej formy celkom
zrejme nenapĺňa jednostranné určenie určitej sumy za daný výkon v cenníku vydanom žalobcom, keďže
- odhliadnuc už od absencie podpisu žalobcu - pri ňom absentuje aj písomná akceptácia žalovaného.

4. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca bol úspešný v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 12,29 eura, čo vo
vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech 18 % a neúspech 82 %. Neúspech žalobcu však
súčasne predstavuje úspech žalovaného. Preto po započítaní pomeru úspechu a neúspechu oboch

stránsporubolvkonaníprevažneúspešnejšížalovaný,ktorémuvšakprejehonečinnosťvkonanížiadne
trovy nevznikli, a preto súd prvej inštancie rozhodol, že mu žiadnu náhradu trov konania nepriznáva.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdeniaveci.Nárokžalobcunauplatneniesumyzaprerušeniedodávkyvodyvyplývanielenpriamozo

zákona, ale aj z Článku V, bod 5.11 uzavretej Zmluvy. Je nespochybniteľné, že žalobcovi vznikli náklady
spojené s prerušením dodávky vody a to za mzdu zamestnancom, ktorí prerušenie vykonali, dopravné
nákladyzozávodužalobcunaodbernémiestoaspäťakoajvýrobnúsprávnuréžiu.Kodvolaniupredložil
kalkuláciu vzniknutých nákladov. Podľa názoru odvolateľa žalobca poskytol žalovanému služby vo forme
prerušenia dodávky vody. Za tieto služby žalovaný riadne a včas nezaplatil, a teda žalovaný porušil

svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o vodovodoch, ako aj porušil svoju povinnosť vyplývajúcu
zo zmluvy. Žalovaný si bol vedomý, že musí pri odpojení nehnuteľnosti a teda pri prerušení svojho
záväzku platiť vodné/ zaplatiť náklady na prerušenie dodávky vody v zmysle platného cenníka. Cenník
žalobcu je verejne prístupný na internetovej stránke žalobcu, ako aj na zákazníckych linkách, žalovaný
mal možnosť sa s cenníkmi oboznámiť. V zmluve nie sú žiadne ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, práve naopak, v
zmluve sú zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Vzhľadom na uvedené navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 54,70
eura s príslušenstvom a súdny poplatok za podané odvolanie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti zamietol, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania.
Keďže výrok, ktorým súd žalobu čiastočne vyhovel, žalovaný v odvolaní nenapadol, nebol preto v
odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

10. Podľa ustanovenia § 32 odsek 1 zákona o vodovodoch, prevádzkovateľ môže prerušiť alebo
obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej
kanalizácie m) v prípade nezaplatenia vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe
splatnosti. Podľa odseku 8, v prípade, že bola prerušená alebo obmedzená dodávka vody alebo

odvádzanie odpadových vôd z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. g) až n) a v odseku 6, hradí s tým
spojené náklady odberateľ alebo producent.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola dňa
12.10.2015 uzatvorená Zmluva č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu,

odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok)
verejnou kanalizáciou (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bola dodávka pitnej vody z verejného
vodovodu, odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie a odvádzanie vody z povrchového
odtoku. Za odber vody bol v zmysle Zmluvy kupujúci povinný platiť vodné a za odvádzanie odpadových
vôd stočné. Podľa čl. V. bodu 5.11 Zmluvy, za nesplnenie podmienok vyplývajúcich z predchádzajúcich

ustanovení zmluvy zo strany kupujúceho predávajúci si vyhradzuje právo prerušenia dodávky vody,
resp. zamedzenia vypúšťania odpadových vôd na ktoromkoľvek odbernom mieste kupujúceho s tým,
že náklady spojené s prerušením a s obnovením pripojenia budú vyúčtované na ťarchu kupujúceho
podľa platného cenníka predávajúceho. Podľa žalobcom predloženého Cenníka č. 2, Vybrané výkony
a služby vykonávané spoločnosťou Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Košice platných od

dňa 01.07.2015 (č.l. 9 spisu) bola stanovená cena výkonu - prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vôd,
resp. odvádzanie odpadových vôd z dôvodu neplatenia podľa § 32 ods. 1 písm. m) a ods. 8 zákona o
vodovodoch paušálne vo výške 54,70 eura. Dňa 24.10.2016 podľa preberacieho protokolu (č.l. 8 spisu)
vykonal pracovník žalobcu u žalovaného výkon - prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vôd, resp.
odvádzanie odpadových vôd vo forme zaslepenia za vodomerom.

12. V zmysle Zmluvy bolo žalobcom vystavených viacero faktúr, vrátane faktúry č. XXXXXXXX zo dňa
02.11.2016 splatná dňa 21.11.2016 na sumu 54,70 eura za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody.

13. Súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ vyhodnotil Zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a

žalovaným ako zmluvu spotrebiteľskú. Uvedenú skutočnosť považuje odvolací súd za nespornú.

14. K nepriznaniu poplatku za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody vo výške 54,70 eura odvolací
súd poukazuje na znenie ustanovenia § 32 odsek 8 zákona o vodovodoch, v zmysle ktorého hradí
náklady spojené s prerušením alebo obmedzením dodávka vody alebo odvádzanie odpadových vôd

odberateľ alebo producent. Žalobca teda zo zákona o vodovodoch má nárok na úhradu takýchto
nákladov, avšak musí byť zrejmé, či takého náklady vznikli a v akej konkrétnej výške. Žalobca v priebehu
prvoinštančného konania súdu predložil kalkuláciu nákladov, ktoré má uvedené v svojom Cenníku,
teda nie kalkuláciu reálnych nákladov, ktoré v danom prípade vznikli. Paušalizovaná suma poplatkovtotiž nemusí korešpondovať so skutočnými nákladmi. Súdnu ochranu nepožívajú také ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv, ktoré jednostranne zakomponujú do všeobecných obchodných podmienok,
alebo cenníka neprimerané finančné vyjadrenie nákladov dodávateľa za administratívne a technické

úkony, ktoré reálne nemôžu mať základ v skutočných nákladoch dodávateľa. Súd tieto podrobí ex offo
súdnej kontrole. Dôkazná povinnosť pri preukázaní opodstatnenosti nákladov spojených s prerušením
a obnovením dodávky vody zaťažuje žalobcu. Treba prisvedčiť prvoinštančnému súdu v tom smere,
že žalobca musí preukázať výšku a účelnosť nákladov individuálne v každej veci. Žalobca bol povinný
včas predložiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvolával, resp. uviesť dôkazy, ktoré navrhuje vykonať. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/24/2018 zo dňa
28.02.2019, ktorý v obdobnej veci dospel k rovnakému právnemu záveru.

15. Žalobca v prejednávanej veci v priebehu prvoinštančného konania nepredložil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, čím sám výlučne spôsobil, že žalobe nebolo možné v určitej časti vyhovieť,
aj keď by sa to čiastočne javilo ako dôvodné.

16. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Žalobca v podanom odvolaní ani nepreukázal splnenie podmienok na pripustenie novôt. Dôkaz o
kalkulácii nákladov na prerušenie resp. obmedzenie dodávky vody, resp. odvádzania odpadových vôd
zo dňa 13.09.2016 produkuje odvolateľ až v odvolacom konaní. Nebolo teda uvádzané v limitoch daných

zákonnou koncentráciou konania pred súdom prvej inštancie, z ktorého dôvodu nemôže byť toto ako
novota v odvolacom konaní spôsobilé k odvolaciemu prieskumu z hľadiska ust. § 366 CSP. Koncepcia
odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená,
že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku, alebo procesnej obrany,
ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie je obmedzené, keďže strany sporu mali v

priebehu konania pred súdom prvej inštancie príležitosť tieto použiť. Odvolacia argumentácia v podobe
nových skutočností a dôkazov, teda tzv. novôt je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených
podmienok uvedených v ust. § 366 CSP. Odvolací súd konštatuje, že predmetný dôkaz (novota) sa
netýka procesných podmienok konania, ani žalobca netvrdil, že prečo nemohol predložiť bez svojej viny
pred súdom prvej inštancie s tým, že preukázanie opodstatnenosti nákladov spojených s prerušením a

obnovením dodávky vody je skúmaním a hodnotením hmotnoprávnej stránky sporu, a preto uvedený
dôkaz nebolo možné v odvolacom konaní pripustiť.

18. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ
žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie poplatku za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody vo

výške 54,70 eura.

19. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok

Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III.ÚS 209/04).

20. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o trovách
konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu
odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných

princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konanianevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).