Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/179/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714205335
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8714205335.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
ul. XX.augusta XXX/XX, XXX XX H., proti žalovanému: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. H. XXXX/
XX, XXX XX H., práv. zast.: JUDr. Peter Behúň, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Partizánska
3262/14, 058 01 Poprad, o vyslovenie neadekvátnosti náhradného bytu, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 11C/117/2014-190 zo dňa 31.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyslovil, že byt č. XX, nachádzajúci sa na XX. poschodí
bytového domu na ulici J. v H., vo vchode č. XX, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parcely
registra C KN č. XXXX/XXX- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 386 m2, evidovaný v katastri
nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom H., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, v katastrálnom území
H., ktorý podľa návrhu nájomnej zmluvy o nájme bytu, ktorou prenajímateľka E.. H. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XXXX/XX, H. ponúkla nájomkyni D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. XX I. XXX/XX, H. do
nájmu nie je náhradným bytom za byt č. XX nachádzajúci sa v H., na ulici XX. I., súp. č. XXX/XX,

na X. poschodí, pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva, ktorý mal povinnosť zabezpečiť
žalobkyni R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. XX. I. XXX/XX, H. podľa rozsudku Okresného súdu Poprad
č. k. 13C/841/2002-108 zo dňa 24.03.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.08.2006. Žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa,
po úpravách žaloby domáhala vyslovenia, že byt č. XX, nachádzajúci sa na XX. poschodí bytového
domu na ulici J. v H., vo vchode XX, súp. č. XXXX, evidovaný na LV č. XXXX, v k. ú. H., ktorý ponúkla
prenajímateľka E.. H. U. žalobkyni do nájmu, nie je náhradným bytom za byt č. XX, nachádzajúci sa v

H., na ulici XX. I., súp. č. XXX/XX, na X. . poschodí, ktorý jej mal byť zabezpečený na základe rozsudku
Okresného súdu Poprad, č. k. 13C/841/2002-108 zo dňa 24.03.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 21.08.2006. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol ju zamietnuť.

2. Súd prvej inštancie po tom, čo prvý rozsudok zo dňa 28.04.2016 bol uznesením Krajského súdu v
Prešove, č. k. 19Co/178/2016-134 zo dňa 20.06.2017 zrušený a po doplnení dokazovania citujúc § 712
ods. 2 OZ vo veci opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom.

3. Prvoinštančný súd mal preukázané, že dňa 14.04.2014 žalovaný predložil žalobkyni, za účelom
splnenia povinnosti poskytnúť náhradný byt v zmysle rozsudku Okresného súdu, nájomnú zmluvu o
poskytnutí bytovej náhrady, ktorej ako príloha je písomné prehlásenie E.. H. U. o uzatvorení zmluvyo nájme spolu s návrhom zmluvy o nájme bytu. Na čl. 4-5 spisu sa nachádza zmluva o nájme bytu
prenajímateľom - vlastníčkou bytu je E.. H. U., trvale bytom J. XXXX/XX, H.. Predmetom prenájmu je byt
č. XX s celkovou podlahovou plochou 60,34 m2 pozostávajúci z 3 obytných miestností s príslušenstvom,

a to chodby, kuchyne, WC, loggie a pivničnej kobky nachádzajúci sa na XX.poschodí byt. domu na ul.
J. v H., vo vchode č. XX, súp. č. XXXX zapísané na LV č. XXXX k. ú. H.. V čl. 8 zmluvy je uvedené, že
za nájom bytu sa nájomca zaväzuje platiť prenajímateľovi nájomné, ktoré bolo stanovené vzájomnou
dohodou zmluvných strán vo výške 250 eur mesačne, splatné do 15. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca. V bode 3 zmluvy sa uvádza, že nájomca bude uhrádzať nájomné a prípadný nedoplatok

za služby na účet prenajímateľa. Podľa čl. 7 zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a nájom v zmysle
tejto zmluvy zaniká písomnou dohodou, výpoveďou a zánikom predmetu nájmu. Výpovedná lehota je
3 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zmluvnej
strane výpoveď doručená.

4. Bolo súdom prvej inštancie konštatované, že žalobkyňa má na určení naliehavý právny záujem. V

tejto súvislosti súd poukázal na predbežné opatrenie vo veci tunajšieho súdu č. k. 17C/153/2014-46 zo
dňa 02.07.2014, ktorým uznesením bolo uložené žalovanému zdržať sa zásahu do práva na bývanie
žalobkyne v byte č. XX, nachádzajúceho sa v k. ú. H., na ulici XX. I. evidovanom na LV č. XXXX, ktorým
bolo žalobkyni zároveň uložené v lehote 30 dní podať návrh na začatie konania vo veci samej. Podľa
súdu prvej inštancie povinnosť v zmysle rozsudku č. k. 13C/841/2002-108 nebola splnená žalovaným

ako právnym nástupcom pôvodného vlastníka. S prechodom vlastníckeho práva bytu prešlo aj právo
vyplývajúce z uvedeného rozsudku. V zmysle rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 13C/841/2002,
ktorý nadobudol právoplatnosť 02.06.2006, žalovaná bola povinná vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa
v H. na Ulici XX. I., súp. č. XXX/XX, nachádzajúci sa na X. poschodí a pozostávajúci z dvoch izieb,
kuchyne a príslušenstva do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Súd v rozsudku poukázal na §

105 ods. 2 prvá veta a § 712, ako aj § 712a ods. 7 Občianskeho zákonníka. Uvedeným rozsudkom
bola žalovanej priznaná bytová náhrada vo forme náhradného bytu, ktorý musí svojou veľkosťou a
vybavením zabezpečiť ľudsky dôstojné bývanie nájomcu. Ak je teda povinnosť vypratať byt viazaná na
zabezpečenie náhradného bytu, v zmysle § 685 ods. 3 Občianskeho zákonníka musí byť poskytnutá
ochrana nájomcu počas trvania nájomného vzťahu k vypratávanému bytu, aj vo vzťahu k náhradnému

bytu (uznesenie NS ČR zo dňa 17.03.2010, sp. zn. 20Cdo/1115/2008).

5. Prvoinštančný súd mal tak za to, že žalobkyňa bola povinná vypratať X-izbový byt o rozlohe 50,28 m2
a bol jej ponúknutý X-izbový byt ako náhradný byt o ploche 60,34 m2. S poukazom na to, že žalobkyňa
žije v predmetnom byte sama, preto ani čo sa týka výšky nájmu, ani podlahovej plochy, podľa súdu prvej

inštancie sa nejedná o byt primeraný bytu na Ul. XX.I. v H., ktorý je predmetom vypratania. Ponúknutý
byt bol za nájom vo výške 250 eur mesačne. Ustálil tak, že ponúknutý náhradný byt je omnoho väčší,
aj čo sa týka plochy, aj čo sa týka výšky úhrady mesačných platieb, preto nie sú splnené podmienky
zabezpečenia náhradného bytu zo strany žalovaného.

6. S poukazom na ust. § 712 ods. 2 OZ súd uviedol, že pojem zásadná rovnocennosť a miestne
podmienky sú vykladané v tom zmysle, že ukladajú vlastníkovi požiadavku vyvinúť maximálne úsilie,
aby zabezpečil byt, ktorý je podľa miestnych podmienok najviac bližšie k bytu vypratávanému (rozsudok
vrchního soudu v Praze zo dňa 31.03.1994 sp. zn. 2Cdo/100/93, uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 30.07.1998 sp. zn. 20Cdo/129/98). Súd sa zaoberal kritériami ponúknutého náhradného bytu a to

výškou nájomného, rozlohou, kvalitou a výškou úhrad za služby spojených s miestnymi podmienkami.
Súd má za to, že ponúkaný náhradný byt je trojizbový, to znamená, aj čo sa týka metrov štvorcových
tak je väčší ako byt vo vlastníctve žalovaného a taktiež výška nájomného 250 eur na danú lokalitu podľa
zistení a podľa vedomostí z ponúkaných realitných kancelárií je vyššia ako 250 eur, ktorú síce uviedla
prenajímateľka, avšak náklady súvisiace s bývaním v tejto lokalite sú značne vyššie. Z tohto dôvodu súd

návrhu žalobkyne vyhovel v celom rozsahu.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania
nepriznal. Žalobkyňa síce bola úspešnou stranou sporu, avšak žiadne trovy jej nevznikli a nepožadovala
ich náhradu a žalovaný nebol úspešným v konaní.

8. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Napadnuté
rozhodnutie považoval za nesprávne, pretože v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1
CSP. Odvolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s pokynmi uvedenými vpôvodnom zrušujúcom uznesení Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/178/2016 zo dňa 20.06.2017,
preto napadnuté rozhodnutie nemôže obstáť ako riadne odôvodnený rozsudok. Opakovane namietal,
že žalobkyňa nepreukázala, že má naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP. Tvrdil,

že žalobkyňa od roku 2014 neuhrádza žiadne poplatky spojené s užívaním bytu a odmieta akúkoľvek
súčinnosť na realizáciu rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 13C/841/2002-108 zo dňa 24.03.2006.
Podľa odvolateľa žalobkyňa predmetný byt neobýva, býva u svojho priateľa, resp. mimo H. pritom jej
bol ponúknutý adekvátny náhradný byt, síce s väčšou rozlohou, ale porovnateľný s aktuálnou ponukou
nájomných bytov, čo sa týka úhrad a nákladov na bývanie. Tiež uviedol, že súd prvej inštancie sa

nedostatočne zaoberal exekučným konaním sp. zn. 9Er/469/2014, vedeným na Okresnom súde Poprad.
Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu citovanej judikatúry. Mal za to, že ak bola žalobkyni
ponúknutá náhrada v podobnej cenovej hladine, avšak kvalitatívne lepšia, nemôže to byť dôvod na
posudzovanie ako neprimeranej bytovej náhrady, zaručujúcej zákonom dané podmienky a vplyv na život
a dobré mravy. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu, prípadne
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov

odvolacieho konania.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že s ním nesúhlasí, lebo sa v ňom uvádzajú lži.
Poukázala na rozsudok vo veci č. k. 13C/841/02-108, podľa ktorého jej mal byť zabezpečený adekvátny
náhradný byt, a to na trvalé bývanie, kde vlastníkom bytu bude ona a nie iná osoba. Uviedla, že žalovaný

kúpil byt za sumu 15.500 eur, aj keď riadna kúpna cena v rokoch 2010 až 2014 sa pohybovala vo výške
42.000 eur s tým, že pre ňu mal zabezpečiť adekvátny náhradný byt zapísaný na jej meno. Žalovaný jej
chcel zabezpečiť iba dočasný podnájom v inom byte a u iného vlastníka, čo je v rozpore s rozsudkom.
Predmetný byt žalovaný uviedol do neobývateľného stavu, lebo odmontoval linku, vaňu a umývadlo, dal
odpojiť byt od vody. Chcel od nej mesačnú úhradu vo výške 400 eur, potom 350 eur a nakoniec 250

eur. Nie je pravdou tvrdenie odvolateľa, že v predmetnom byte nebýva. V byte riadne býva, aj keď u
susedov si zabezpečuje nabíjanie bateriek, skladovanie potravín počas leta a pod. V byte býva, aj keď
jej ľudia vypomáhajú. Uviedla, že žalovaný jej nezabezpečil adekvátny byt, ale iba podnájom, ktorého
vlastník jej nemôže zabezpečiť trvalé bývanie, resp. bývanie na neurčito, čo je v rozpore so zákonom.
Preto bolo rozsudkom správne rozhodnuté, že ponúkaný byt nie je náhradným bytom. V ďalšom uviedla,

že súd nemá právo sa zaujímať o jej finančnú situáciu, a to či bude mať z čoho platiť nájom iného svojho
bytu, ak by bola jeho vlastníčkou. Tvrdila, že žalovaný nemá záujem jej zabezpečiť byt do osobného
vlastníctva, aj keď je dostatok bytov X-izbových podľa inzerátov a nielen nájomných bytov na prenájom
bytu vlastnícky patriaci iným a na dobu určitú. Náhradný byt iného vlastníka jej nedáva záruku, že po 3
mesiacoch sa neocitne na ulici, lebo po skončení jeho nájmu nemá nárok na žiadnu bytovú náhradu, čo

je v rozpore s rozsudkom č. k. 13C/841/02-108. Uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a
navrhla zamietnuť odvolanie žalovaného ako nedôvodné.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 03.12.2019 a dospel k záveru, že o
dôsledku odvolania žalovaného a následného odstúpenia E.. H. U. od ponuky bytu na podnájom bolo

nutné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť.

11. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na to
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu (§ 137 písm. c) CSP).

12. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie
žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať
na splnenie povinností. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže

byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide,
priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé
(nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení sporností, či neistoty žalobcovho právneho
postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnostiuplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného
práva k predmetu určenia. Pritom doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho,
že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho

právo je neisté alebo ohrozené. Je pritom potrebné zdôrazniť, že rozsudok, ktorým bola určovacia žaloba
zamietnutá len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nie je prekážkou res iudicatae pre ďalšiu
určovaciužalobu(R/15/2005).Žalobcamápritomnaliehavýprávnyzáujemnaurčení,čituprávojealebo
nie je, ak je tvrdené právo neisté, alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom
možno túto neistotu, alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok

bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k
dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať (ibaže
právny záujem „vyplýva z osobitného predpisu“).

13. Žalovaný v priebehu konania podal žiadosť o urýchlené rozhodnutie vo veci dôvodniac, že byt je
v dezolátnom stave, nie je možné ho obývať, nie je tam prívod vody, elektrickej energie (nemožnosť

zapojenia elektriky bez rekonštrukcie rozvodov), v byte je pleseň a hmyz, preto je z technických a
hygienických dôvodov neobývateľný. Je potrebná jeho rekonštrukcia. Z bytu sa šíri zápach a hmyz, v
bytesanekúri,čímsúzvýšenénákladynakúrenievsusednýchbytoch.Nanájomnomvznikánedoplatok.
Žalobkyňa byt neobýva, býva u svojho priateľa a v lete v chatovej oblasti vo R. Q.. Žalobkyňa neplatí
povinné úhrady spojené s užívaním bytu, dlhuje viac ako 7.000 eur.

14.VpriebehuodvolaciehokonaniabolodospisupredloženéčestnéprehlásenieE..H.U.,podľaktorého
predmetný byt, ktorý bol ponúknutý pani D. S. za účelom prenájmu, ktorý mal zabezpečiť pán S. U., je
v súčasnej dobe dlhodobo prenajatý, a teda nemôže byť predmetom ďalšieho prenájmu.

15. Žalobkyňa sa k podaniu žalovaného, ako aj k čestnému prehláseniu E.. H. U. vyjadrila v podaní
doručenom odvolaciemu súdu 19.11.2019 tak, že doposiaľ jej nebol zabezpečený adekvátny náhradný
byt v zmysle rozsudku č. k. 13C/841/2002-108. V predmetnom prípade jej mala byť v zmysle Zmluvy o
nájme zabezpečená náhrada v podobe dočasného podnájmu, čo je v rozpore s uvedeným rozsudkom.
V ďalšom sa vyjadrovala k iným súdnym konaniam a ich priebehom s tým, že v nich konajúca sudkyňa

urobila chyby. Opätovne poukázala na to, že žalovaný predmetný byt uviedol do havarijného stavu,
úmyselne rozbil jeho vybavenie. Od mája 2014 má na svoje meno zapojený odber plynu do bytu, v byte
je zabudovaná toaleta a riadne po použití splachovaná vodou, bytové jadro nie je zhnité, v byte nie je
žiadna pleseň ani žiaden hmyz, preto opak tvrdení žalovaného sú nepravdivé. V predmetom byte trvale
býva od roku 1996 doposiaľ. Od roku 2014 prejavila záujem o platenie úhrad za nájom bytu, žalovaný

však žiadal po 400 eur, čo odmietla. Následne žiadal 250 eur, pritom má platiť bežné nájomné a keďže
v byte nie je elektrika, má právo na zľavu nájomného. Nebýva u žiadneho priateľa, ale pomáhajú jej
susedia, u ktorých aj si nabíja baterky. V zmysle rozsudku 13C/841/2002-108 jej má byť zabezpečená
adekvátna bytová náhrada, čo jej nebolo zabezpečené. Rozvody stúpačiek na vodu a plyn boli menené
v jari roku 2007, teda sú v dobrom stave. K vyjadreniu deratizéra E. F. uviedla, že tento vypracoval

falšovaný doklad, lebo nie je riadne označený poradovým číslom pre daňovú kontrolu. Poukázala na to,
že je invalidnou dôchodkyňou po viacerých operáciách, a ak by jej bola zabezpečená adekvátna bytová
náhrada, dávno by sa vysťahovala. Tiež tvrdila, že vlastník bytu nemôže dať svoj byt pre cudziu osobu na
trvalé bývanie vo forme zabezpečenia adekvátneho náhradného bytu, lebo to je v rozpore s Občianskym
zákonníkom. Ak jej bude poskytnutý adekvátny náhradný byt, nech nikoho nezaujíma, odkiaľ zoberie

peniaze na platenie nájomného. Opätovne uviedla, že súhlasí s vydaným rozsudkom, nakoľko jej ani
jeden vlastník bytu nezabezpečil adekvátny náhradný byt. Nemieni sa preto vysťahovať z bytu na ulicu
a byt si dá sama do riadneho stavu.

16. K vyjadreniu žalobkyne zo dňa doručenia krajskému súdu 19.11.2019 sa žalovaný nevyjadril.

17. Odvolací súd v prejednávanej veci mal za to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
mala žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že konkrétna bytová náhrada je, resp. nie je
adekvátnou v zmysle rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 13C/841/2002-108. Malo pre žalobkyňu
význam posúdenie, či ponúknutá bytová náhrada je adekvátnou bytovou náhradou v zmysle uvedeného

rozsudku Okresného súdu Poprad, či teda má, resp. nemá povinnosť sa z predmetného bytu č. XX,
nachádzajúci sa na Ul. XX I., z. č. 166/37, na X. poschodí, H., povinnosť sa vysťahovať alebo nie.
Uvedený naliehavý právny záujem existoval však iba v čase, ak byt, ktorý jej mal byť poskytnutý ako
náhradný byt č. XX, nachádzajúci sa na XX. poschodí na ul. J. č. XX v H. , ktorý jej mala prenajať jehovlastníčka E.. H. U. iba do času, kým táto bola ochotná s ňou uzavrieť k nemu nájomnú zmluvu. V zmysle
čestného prehlásenia E.. H. U. zo dňa 17.05.2019 však byt, ktorý pôvodne ponúkla pani D. S., teda
žalobkyni v predmetnom konaní za účelom prenájmu, ktorý mal zabezpečiť S. U., už prenajala dlhodobo

inému, preto už nemôže byť predmetom ďalšieho prenájmu v prospech žalobkyne. Uvedená skutočnosť
má za následok, že žalobkyňa už nemá naliehavý právny záujem na určovaní, či byt pôvodne ponúknutý
E.. H. U. je alebo nie je adekvátnym náhradným bytom v zmysle rozsudku Okresného súdu Poprad, č.
k. 13C/841/2002-108, nakoľko už ako náhradný byt nemôže byť žalobkyni ponúknutý.

18. Z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na určení, že predmetný byt č. XX,
nachádzajúci sa na ul. J. v H., evidovaný na LV č. XXXX, patriaci E.. H. U. je alebo nie je adekvátnym
náhradným bytom za byt č. XX, nachádzajúci sa v H. na ul. XX. I. v zmysle rozsudku Okresného súdu
Poprad č. k. 13C/841/2002-108 zo dňa 24.03.2006 je alebo nie je bytom náhradným. Uvedený byt na ul.
J. totiž už nie je ponúkaný žalobkyni ako náhradný byt v zmysle rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
13C/841/2008-108. Posúdenie, či tento byt zodpovedá požiadavkám náhradného bytu za situácie, keď

ponúkaný byt patriaci E.. H. U. už nemôže byť bytom, do ktorého by sa žalobkyňa mohla nasťahovať,
spôsobuje stratu naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne na rozhodovaní o posudzovaní
primeranosti, resp. neprimeranosti predmetného bytu ako bytovej náhrady.

19. Vzhľadom na stratu naliehavého právneho záujmu v predmetnom konaní už nebolo možné sa

zaoberaťvecousamou,nakoľkoprvoradýmv konaníbolopreukazovanienaliehavéhoprávnehozáujmu,
ktorý v priebehu odvolacieho konania odpadol. Preto sa odvolací súd už nezaoberal vecou samou a
neposudzoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani ďalšími odvolacími dôvodmi. Odvolateľ
totiž v odvolaní namietal aj nepreukázanie naliehavého právneho záujmu v predmetnom konaní, ktorý
počas odvolacieho konania skutočne preukázaný už nebol, resp. odpadol.

20. Odvolací súd napriek vyššie uvedenému potrebuje zdôrazniť, že žalobkyňa si nesprávne vysvetľuje
obsah rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 13C/841/2002-108 zo dňa 24.03.2006, ktorým jej bola
uloženápovinnosťvyprataťbytč.XX,nachádzajúcisa vH.naul.XX. I.,súp.č.XXX/XX,naX.poschodí,
pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu tak,

že týmto náhradným bytom môže byť iba byt, výlučne patriaci do jej vlastníctva. V zmysle § 712a ods. 7
OZ náhradným bytom je aj byt, ktorý môže vlastnícky patriť inej osobe, ktorá je však ochotná tento byt
prenajať na dobu neurčitú. Nie je ním byt, ktorý má byť žalobkyni zabezpečený do jej vlastníctva.

21. Je nutné ešte poukázať na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26Cdo/766/2003, podľa ktorého zabezpečenie

bytovej náhrady osobou na to zaviazanou je len podmienkou, bez ktorej splnenia nemožno realizovať
vlastné vypratanie bytu, napr. v konaní o výkon rozhodnutia. Je preto na vôli zaviazanej osoby na
zabezpečenie bytovej náhrady, či túto podmienku splní a kedy ju splní a následne bude požadovať
vypratanie bytu alebo či ponechá vypratávanú osobu aj naďalej bývať vo vypratávanom byte.
Vypratávaná osoba preto nemá právo domáhať sa, aby súd uložil tomu, v prospech ktorého má byť byt

vyprázdnený po zaistení bytovej náhrady, povinnosť zabezpečiť jej bytovú náhradu.

22. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom
podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol, lebo neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani
na zrušenie napadnutého rozsudku.

23. O trovách konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 257 CSP
tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov ani prvoinštančného ani odvolacieho konania.
Aj keď žalovaný bol v konečnom dôsledku na odvolacom konaní úspešný, náhrada trov konania mu
nebola priznaná z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v tom, že v odvolacom konaní

byt, ktorý pôvodne zabezpečoval ako náhradný byt v zmysle rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
13C/841/2002-108 zo dňa 24.03.2006, nebolo možné posúdiť ako byt náhradný, keďže jeho vlastníčka
už ho nechcela žalobkyni ako náhradný byt poskytnúť.

24. Naliehavý právny záujem na určení v predmetnom konaní už vyplýva zo žaloby. Súd prvej inštancie

však k naliehavému právnemu záujmu uviedol, že konanie žalovaného nebolo v súlade s právnymi
predpismi a poukázal na predbežné opatrenie vo veci Okresného súdu Poprad č. k. 17C/153/2014-46
zo dňa 02.07.2014, ktorým bolo uložené žalovanému zdržať sa zásahov do práva na bývanie žalobkyne,
ktorým bolo zároveň žalobkyni uložené v lehote 30 dní podať návrh na začatie konania vo veci samej.25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).