Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18Pc/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119207919
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7119207919.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci navrhovateľa- povinného: M.,

trvale bytom Z., proti oprávnenému: X. trvale bytom Z. v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenému, ktorá bola naposledy určená
rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 15.4.2009, č.k. 25P/7/2008-42 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.10.2009, č.k. 8CoP/188/2009-64 ku dňu 1.9.2019.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ- povinný sa návrhom, ktorý podal súdu dňa 16.7.2019 domáhal zrušenia svojej
vyživovacej povinnosti, ktorá vyživovacia povinnosť mu bola naposledy určená rozsudkom Okresného

súdu Košice II zo dňa 6.8.2011, č.k. 27P/230/2010-59. V tom čase maloletý odporca bol zverený do
osobnej starostlivosti matky a jemu bolo určená vyživovacia povinnosti vo výške 30% zo sumy životného
minima, čo momentálne činí 29 eur mesačne. Zistil, že oprávnený ukončil vysokoškolské štúdium, preto
ukončením tohto štúdia je schopný sám sa živiť, a preto je dôvodné zrušenie jeho vyživovacej povinnosti.

2. Oprávnený sa písomne k podanému návrhu vyjadril dňa 27.11.2019 v liste, ktorým zároveň
ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 28.11.2019. Dôvodom jeho neprítomnosti je

skutočnosť, že otec o neho dlhoročne neprejavoval žiaden záujem a zároveň neuhradil ani jeden cent
navyše na jeho vyživovaciu povinnosť. Stále bola jeho vyživovacia povinnosť určená sumou 30 % zo
sumy životného minima, ktoré bolo poukazované jeho matke, naposledy vo výške 29 eur mesačne. Z
ďalšieho vyjadrenia oprávneného vyplýva, že je nepopierateľné, že ukončil vysokoškolské štúdium v
júni 2019, ale doposiaľ nie je zamestnaný a nie je schopný sám sa živiť. Je vedený na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Z. ako uchádzač o zamestnanie. Napriek tomu, že od ukončenia štúdia má
snahu nájsť si prácu a zúčastňuje sa množstva výberových konaní, doposiaľ bezúspešne. Toho času je

odkázaný na výživu zo strany svojej matky, nakoľko povinný prestal prispievať na jeho výživu. Poukázal
nato,žepodľazákonaorodinejeplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a tento dôvod musí existovať najneskôr v
čase rozhodnutia súdu. Nemožno podať návrh, ktorý by sa vzťahoval na budúcu zmenu pomerov, ktorá
ešte nenastala. Podľa neho, ukončením vysokej školy nedošlo k zmene pomerov na jeho strane, pretože
v súčasnej dobe stále nie je schopný sám sa živiť, nemá prácu a tým žiaden príjem na svoju výživu,
čím preukázateľne nedošlo k zmene pomerov napriek jeho snahe nájsť si prácu. Vzhľadom na to, že

doposiaľ je odkázaný na výživné zo strany svojej matky, nesúhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti
jeho biologického otca- navrhovateľa.3. Na pojednávaní dňa 28.11.2019 súd vypočul navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré
si súd vyžiadal a konal a rozhodol bez prítomnosti oprávneného.

4. Z výpovede povinného vyplýva, že naposledy svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi plnil za mesiac
august 2019, preto žiadal, aby jeho vyživovacia povinnosť bola zrušená dňom 1.9.2019. Nesúhlasí s
tvrdením oprávneného, že platil iba minimálne výživné, pretože podľa neho, naposledy platil výživné
30 eur mesačne. Je to z toho dôvodu, že 12 a 1 roka bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce,
ktorý mu nikdy neposkytol, ani neponúkol žiadnu vhodnú prácu. Preto v súčasnosti svoju situáciu bude

musieť riešiť odchodom do členského štátu Európskej únie za tým účelom, aby sa tam zamestnal. Ďalej
uviedol, že svojho syna nenavštevoval a nekontaktoval od 5. roku veku z toho dôvodu, že otec matky
mu povedal, že pokiaľ ho navštevovať bude, tak mu rozbije nos, preto od toho upustil. O oprávnenom
preto žiadne ďalšie informácie nemá.

5. Z potvrdenia o štúdiu Y. zo dňa X.XX.XXXX. súd zistil, že oprávnený ukončil štúdium v študijnom

programe Q. v dennej forme štúdia. Oprávnený absolvoval prvý- bakalársky stupeň štúdia dňa 26.6.2017
a druhý- úplný vysokoškolský stupeň štúdia dňa 4.6.2019.

6. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa ust. § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

8. Podľa zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, čiže kým na strane dieťaťa nedôjde k
zmene pomerov. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu do času, pokiaľ dieťa nie je schopné
samo sa živiť (samo uspokojovať svoje potreby). Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností
konkrétneho prípadu, pričom nadobudnutie takejto schopnosti dieťaťa nie je viazané na vek dieťaťa. V
prípade, ak výživné na dieťa bolo určené súdnym rozhodnutím, len nadobudnutím samotnej schopnosti

dieťaťa samostatne sa živiť, nezaniká automaticky vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu, ale je
potrebné, aby o zrušení vyživovacej povinnosti rozhodol súd. Súd rozhodne o zrušení vyživovacej
povinnosti, ak má v konaní preukázanú zmenu pomerov, t. j. okolností rozhodujúcich pre ďalšie trvanie
vyživovacej povinnosti. Pri rozhodovaní o zrušení vyživovacej povinnosti je súd povinný zobrať do úvahy
všetky osobitosti posudzovanej veci.

9. Výživné určené súdnym rozhodnutím možno zrušiť, ak došlo k zmene pomerov, pričom nie je
rozhodujúci deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti na súd. Vyživovaciu povinnosť
rodiča k plnoletému dieťaťu možno zrušiť aj spätne. Navrhovateľ ako osoba povinná uviedol, že svoju
vyživovaciu povinnosť žiada zrušiť od 1.9.2019.

10. Oprávnený nesúhlasil s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti, aj keď potvrdil, že štúdium
na vysokej škole úspešne ukončil. Jediným dôvodom, prečo s návrhom nesúhlasil bola okolnosť,
že po ukončení štúdia sa mu doposiaľ nepodarilo zamestnať, teda nemá vlastný príjem a stále je
odkázaný na výživu od svojej matky. Z jeho podania nevyplývajú žiadne závažné okolnosti, ktoré by

mu bránili v nadobudnutí schopnosti sám sa živiť, oprávnený neuvádza žiadnu zdravotnú prekážku,
ani nedostatok kvalifikovaných pracovných príležitosti na trhu práce. Práve naopak, sám uvádza, že sa
zúčastňuje množstva výberových konaní, teda na trhu práce je dostatok voľného pracovného miesta,
ktoré obsadiť môže a ktoré mu ponúkajú možnosť mať svoj vlastný príjem. To, že je neúspešný
vo výberových konaniach nemá vplyv na rozhodnutie v tejto veci. Z hľadiska naplnenia zákonných

podmienok pre zrušenie vyživovacej povinnosti preto v prejednávanom prípade je podstatný dátum
ukončeniavysokoškolskéhoštúdiaaniedátumskutočnéhonástupudozamestnaniapoukončeníštúdia.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že k zmene pomerov v schopnosti oprávnenej osoby sama
sa živiť, pre ktoré možno zrušiť súdne rozhodnutie o výživnom, došlo dňom ukončenia vysokoškolského

štúdia, t.j. dňom 4.6.2019, kedy nastala podstatná zmena pomerov na jeho strane. Vzhľadom na to, že
povinný žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť dňom 1.9.2019, teda po dátume, kedy oprávnený nadobudol
schopnosť sám sa živiť, súd jeho návrhu vyhovel a zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k tomuto dátumu.12. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).