Čiastočný rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18Cpr/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719201975
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6719201975.8

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobkyne Q..
K. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., občan SR, právne zast.: JUDr. Ján Šofranko,
advokát so sídlom Hraničná 2, 040 17 Košice, IČO: 42 322 600, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o neplatnosť
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a mzdové nároky, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd u r č u j e , že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne výpoveďou žalovaného
zo dňa 29. 11. 2018 je neplatné.

II/ Žalovaný je p o v i n n ý umožniť žalobkyni výkon dohodnutej štátnozamestnaneckej funkcie
vedúceho zamestnanca stálej štátnej služby.

III/ O trovách konania b u d e rozhodnuté rozsudkom, ktorým sa rozhodne o všetkých uplatnených
procesných nárokoch žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 26. 04. 2019 žalobu, ktorou sa domáhala voči žalovanému,
aby súd určil, že skončenie jej štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 29. 11. 2018
je neplatné. Zároveň žiadala uložiť žalovanému povinnosť upustiť od porušovania práv štátneho

zamestnanca stálej štátnej služby, t. j. žalobkyne, vykonať nápravu a odstrániť jej následky, umožniť jej
výkon dohodnutej štátnozamestnaneckej funkcie vedúceho zamestnanca stálej štátnej služby. Žiadala
tiež uložiť mu povinnosť nahradiť jej mzdu od marca 2019 a doplatiť rozdiel v mzde až do umožnenia
pokračovania v štátnozamestnaneckom pomere. Uznesením súdu zo dňa 02. 08. 2019 bola žalobkyňa
vyzvaná, aby doplnila žalobu o rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods.1 C. s. p.) vo vzťahu k navrhovaným
výrokom o uloženie povinnosti a náhradu mzdy. Zároveň bola vyzvaná, aby upresnila znenie týchto

výrokov, ktoré súd považuje za neurčité, nezrozumiteľné a teda nevykonateľné. Žalobkyňa bola
upozornená, že ak v súdom stanovenej lehote svoje podanie neopraví a nedoplní, môže dôjsť k
jeho odmietnutiu. Elektronickým podaním doručené súdu 26. 08. 2019 žalobkyňa prostredníctvom
právneho zástupcu zotrvala na obsahu a dôvodoch pôvodnej žaloby a v časti petitu tento upravila len
v tej časti...uhradiť náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku vo výške 2.100,-- € od
01. 03. 2019... v ostatnom zotrvala na pôvodnom navrhovanom petite žaloby. Uznesením súdu zo

dňa 02. 09. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 04. 10. 2019 bolo podanie žalobkyne, t. j. žaloba
v spojení s jej vyjadrením odmietnutá v časti, kde žiadala uloženie povinnosti žalovanej „upustiť od
porušovania práv štátneho zamestnanca stálej štátnej služby - žalobkyne, vykonať nápravu, odstrániť
následky porušovania a doplatiť rozdiel, kde na základe neplatného právneho úkonu až do umožnenia
pokračovania v štátnozamestnaneckom pomere“. Predmetom konania tak zostal návrh žalobkyne na
vyslovenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, o uloženie povinnosti

žalovanej umožniť žalobkyni výkon dohodnutej štátnozamestnaneckej funkcie vedúceho zamestnanca
stálej štátnej služby a o povinnosti nahradiť mzdu v sume priemerného mesačného zárobku 2.100,-- €od 01. 03. 2019 až do umožnenia pokračovania v štátnozamestnaneckom pomere. Žalobkyňa žalobu
odôvodnila tým, že bola zamestnankyňou Daňového úradu R. ako riaditeľka odboru kontroly a analýz.
Dňa 16. 04. 2018 sa uskutočnilo v kancelárii riaditeľa služobné hodnotenie žalobkyne riaditeľom

Daňového úradu R. Q.. B.. Hodnotením bola žalobkyňa ohodnotená na 49 bodov, slovným vyjadrením
„uspokojivé.“ S týmto hodnotím žalobkyňa nesúhlasila, považovala ho za subjektívne, argumenty požité
v hodnotení nemali oporu v žiadnych platných právnych predpisoch. Pred vykonaním služobného
hodnotenia ústne upozornila na protizákonnosť služobného hodnotenia hodnotiteľom a nie komisiou
zriadenou generálnym tajomníkom služobného úradu. Žalobkyňa sa domnieva, že jej hodnotenie bolo

vykonané protizákonne za účelom možnosti zamestnávateľa použiť výsledok hodnotenia na uplatnenie
postupu podľa § 63 ods.3 písm. a/ zákona č. 55/2017 o štátnej službe. Dňa 18. 04. 2018 podala
žalobkyňa námietky proti služobnému úradu, doručená na Daňový úrad R. dňa 19. 04. 2018. V
námietkach žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že vykonanie služobného hodnotenia nevykonala
komisia, tak ako to ustanovujú legislatívne a vnútorné predpisy. Poukázala na ustanovenie zákona §
122 ods.3 a ods.8 zákona č. 55/2017 a ustanovenie IRA č. 14/2018 služobný predpis o vykonávaní

služobného hodnotenia štátnych zamestnancov, 3. oddiel, ods. 44a. Žalobkyňa uviedla, že od 19. 01. do
18.03.2018bolaPNapretojejslužobnéhodnoteniemalavykonaťkomisiamenovanápodľaslužobného
predpisu IRA č. 63/2018. Dňa 20. 08. 2018 podala žalobkyňa Finančnému riaditeľstvu SR, služobný úrad
sťažnosť, pretože od podania námietok proti služobnému hodnoteniu uplynuli 4 mesiace a nebola jej
doručená žiadna písomná odpoveď. Sťažnosť podala v zmysle § 116 v nadväznosti na § 110 zákona č.

55/2017, pretože sa domnievala, že boli porušované jej práva v zmysle tohto zákona. Žiadala o písomné
vyporiadanie sa s jej námietkami s poukazom na porušenie zákona č. 55/2017 a IRA č. 14/2018. Dňa
25. 09. 2018 bolo žalobkyni doručené oznámenie výsledku vyhodnotenia námietok voči služobnému
hodnoteniu, kde bolo uvedené, že neexistoval dôvod pre uplatnenie postupu, na základe ktorého mala
vykonať služobné hodnotenie komisia. Spôsob vykonania hodnotenia, t. j. vykonanie riaditeľom bolo

správne. Preto námietky žalobkyne boli hodnotené za neoprávnené, nebolo im vyhovené a služobné
hodnoteniezodňa16.04.2018zostalovplatnosti.Dňa08.10.2018boložalobkynidoručenéoznámenie
o výsledku prešetrenia sťažnosti, ktorá bola vyhodnotená za neopodstatnenú, nebolo zistené porušenie
zákonov ani iných všeobecne záväzných predpisov a interných riadiacich aktov. Dňa 28. 11. 2018 bolo
žalobkyni doručené oznámenie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru s účinnosťou od 30. 11. 2018

atoodvolaniezfunkcievedúcehoštátnehozamestnanca,riaditeľaodborukontrolyaanalýznaDaňovom
úrade R. z dôvodu, že v služobnom hodnotení za kalendárny rok 2017 dosiahla uspokojivé výsledky. Dňa
04. 12. 2018 bolo žalobkyni doručené skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu,
že bola odvolaná z funkcie vedúceho zamestnanca a nie je možné ju trvale preložiť na vykonávanie
štátnej služby na vhodné štátnozamestnanecké miesto, nakoľko nesúhlasila s trvalým preložením na

vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodla sa so služobným úradom inak. Zároveň dňa 04. 12.
2018 jej bolo doručené oznámenie o prekážke v práci na strane zamestnávateľa. Keďže žalobkyňa
nesúhlasila s trvalým preložením na vhodné ŠZM a nedohodla sa so služobným úradom inak, služobný
úrad nemá možnosť jej prideľovať prácu, preto nie je povinná vykonávať štátnu službu. Žalobkyňa
uviedla, že vykonaním služobného hodnotenia v rozpore so zákonom a služobným predpisom bolo jej

odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca a následne ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
Z tohto dôvodu považuje žalobkyňa skončenie svojho štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou po
právnej aj skutkovej stránke za neplatné. Žaloba spolu s uznesením súdu zo dňa 06. 05. 2019, v ktorom
bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k žalobe, bola doručená do vlastných rúk žalovanému dňa 13.
05. 2019. Písomným podaním doručené súdu 29. 05. 2019 žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s

názorom žalobkyne o nezákonnosti jej služobného hodnotenia za rok 2017, vykonané hodnotiteľom
dňa 16. 04. 2018. Hodnotiteľ Q.. B. - riaditeľ Daňového úradu R. vykonával hodnotenie ako priamy
nadriadený žalobkyne a to za obdobie od 01. 06. do 31. 12. 2017. Služobné hodnotenie žalobkyne
bolo vykonané hodnotiteľom po uplynutí lehoty stanovenej v § 122 ods.3 zákona č. 55/2017 Z. z. z
dôvodu dlhotrvajúcej PN žalobkyne, ktorá trvala aj v období stanovenom zákonom na čas pre vykonanie

služobného hodnotenia. V zmysle zákona služobné hodnotenie za kalendárny rok má vykonávať
priamy nadriadený vedúci zamestnanec do 31. 01. za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka.
Žalovaný poukázal na to, že lehota na vykonanie služobného hodnotenia do 31. 01. nie je lehotou
prekluzívnou a tak povinnosť vedúceho zamestnanca vykonať služobné hodnotenie za predchádzajúci
kalendárny rok zostáva zachovaná aj po 31. 01. nasledujúceho kalendárneho roka. Postup vykonania

služobného hodnotenia obsiahnutý v internom riadiacom akte (IRA č. 14/2018 zo dňa 11. 01. 2018),
ktorý žalobkyňa namietala nebol v čase vykonania služobného hodnotenia žalobkyne zohľadňovaný
a to z dôvodu odchýlnej úpravy danej oblasti žalovaným v časti vybočujúcej úmyslu zákonodarca,
ktorý len príkladmo uviedol možnosti, kedy má služobné hodnotenie vykonať komisia pre služobnéhodnotenie. Služobný odpis v ods. 44 len príkladmo uvádzal možnosti, kedy služobné hodnotenie
štátneho zamestnanca vykonáva komisia pre služobné hodnotenie, pričom bez primeraného a zákonom
odôvodniteľného dôvodu do tejto kategórie žalovaný zahrnul aj prípad, ktorý z hľadiska svojej povahy

pri náležitom výklade zákona č. 55/2017 Z. z. tam zahrnutý byť nemal. Presne sa jednalo o prípad
žalobkyne, ktorá mala byť hodnotená po ukončení jej dočasnej PN. IRA č. 44/2018 v ods. 44 písm. a/
uvádza: „komisia vykoná služobné hodnotenie najmä v prípadoch: a) po ukončení dočasnej pracovnej
neschopnosti na vykonávanie štátnej služby štátneho zamestnanca, ak dočasná pracovná neschopnosť
na vykonávanie štátnej služby hodnoteného štátneho zamestnanca trvala v období stanovenom pre

vykonanie služobného hodnotenia (pozn.: do 31. 01. nasledujúceho kalendárneho roka), ak štátny
zamestnanec inak splnil podmienky pre vykonanie služobného hodnotenia za kalendárny rok, resp.
čiastkového služobného hodnotenia“. Uvedený služobný predpis bol vydaný v čase, kedy sa inštitút
služobného hodnotenia ako nový inštitút zavedený zákonom č. 55/2017 Z. z. ešte len zavádzal do
praxe. Žalovaný sa následne dňa 17. 01. 2018 oboznámil so stanoviskom Úradu vlády SR vo veci
vykonania služobného hodnotenia štátnych zamestnancov v súvislosti s aplikáciou zákona č. 55/2017

a to prostredníctvom mailovej komunikácie so zamestnancom osobného úradu Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny. Zákon o štátnej službe legitímne predpokladá, že hodnotiteľ ako priamy
nadriadený má všetky relevantné predpoklady a informácie o vykonávaní štátnej služby podriadenými
štátnymi zamestnancami. Alternatíva vykonania služobného hodnotenia prostredníctvom komisie má
byť použitá len v prípade, ak hodnotiteľ z určitých objektívnych dôvodov nemôže vykonať služobné

hodnotenie podriadeného štátneho zamestnanca. Tento názor a postup žalovaného odsúhlasil Úrad
vlády SR vo svojom stanovisku zo dňa 27. 06. 2018, podľa ktorého služobné hodnotenie štátneho
zamestnanca by mal vykonať hodnotiteľ bezodkladne po návrate štátneho zamestnanca na vykonávanie
štátnej služby. Z uvedeného vyplýva, že napriek v danom čase odlišnej úpravy problematiky vykonania
služobného hodnotenia podľa IRA č. 14/2018, ktorá je v súčasnosti už zmenená, žalovaný postupoval

správne, keď u žalobkyne vykonal služobné hodnotenie za kalendárny rok po jej návrate jej priamym
nadriadeným vedúcim zamestnancom. K postupu žalovaného pri hodnotení námietok žalobkyne proti
služobnému hodnoteniu uviedol, že po doručení týchto námietok dňa 31. 05. 2018 bolo vykonané
osobné prerokovanie námietok so žalobkyňou v sídle Finančného riaditeľstva SR, na ktorom bolo
dohodnuté ďalšie osobné stretnutie hodnotiteľa so žalobkyňou, ktoré sa uskutočnilo dňa 14. 06. 2018.

Tu sa obe strany dohodli na vyžiadaní stanoviska Úradu vlády SR z dôvodu jednoznačného posúdenia
otázky oprávnenosti hodnotiteľa vykonať služobné hodnotenie žalobkyne za kalendárny rok 2017.
Stanovisko Úradu vlády bolo žalovanému doručené 13. 07. 2018 a nadriadenej hodnotiteľa 04. 08. 2018.
Keďže Zákon o štátnej službe v súvislosti so služobným hodnotením nepredpisuje žiadnu lehotu, je
potrebné túto posudzovať v závislosti od okolností jednotlivého prípadu. Písomné oznámenie o výsledku

vyhodnotenia námietky voči služobnému hodnoteniu bolo doručené dňa 25. 09. 2018 a oznámenie o
výsledku prešetrenej sťažnosti 08. 10. 2018. Žalovaný má zato, že služobné hodnotenie žalobkyne
bolo vykonané zákonným postupom a to vykonaním služobného hodnotenia za kalendárny rok 2017 jej
priamym nadriadeným, čím nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobkyne ako štátnej zamestnankyne. Z
uvedeného dôvodu aj ďalší postup žalovaného spočívajúci v odvolaní žalobkyne z funkcie vedúceho

zamestnanca a následné ukončenie jej štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou je plne dôvodný a
zákonný. Z tohto dôvodu žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

2. Vyjadrenie žalovaného spolu s uznesením súdu zo dňa 04. 06. 2019, v ktorom bola žalobkyňa
vyzvaná na vyjadrenie bolo doručené žalobkyni prostredníctvom právneho zástupcu dňa 11. 06. 2019.

Elektronickým podaním doručené súdu 26. 06. 2019 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe ako aj na
dôvodoch tam uvedených. Poukázala na to, že žalovaný žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal
opak jej tvrdení a nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, ktorým by podoprel svoje vyjadrenia. Dikcia a
výklad citácie zákona a služobného predpisu sú jasné, žalovaným po odbornej stránke spochybnený
nebol. Elektronickým podaním zo dňa 02. 07. 2019 žalobkyňa doplnila, že interné riadiace akty sú pre

zamestnancov žalovaného záväznými služobnými predpismi, ktorými sa pri svojej činnosti musia riadiť,
pokiaľ tieto v zásade nie sú v rozpore so zákonom. Interný riadiaci akt č. 14/2018 platný ku dňu 16. 04.
2018 nielen príkladmo uvádzal možnosti, kedy služobné hodnotenia štátneho zamestnanca vykonáva
komisia. Slovíčkom najmä sa zdôrazňuje platnosť výrazu, pričom ho označuje ako najdôležitejší. Zmena
IRA, na ktorú poukazoval žalovaný bola platná až od 01. 01. 2019. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení

uvádzal, že pri služobnom hodnotení postupoval s poukazom na stanovisko ÚV SR, s ktorým sa
oboznámil 17. 01. 2018, toto vyjadrenie považuje žalobkyňa za irelevantné, pretože sama žalobkyňa
ešte pred vykonaním služobného hodnotenia ústne upozornila hodnotiteľa na protizákonnosť jeho
konania. Stanovisko Úradu vlády, ktoré pripojil žalovaný ku svojmu vyjadreniu okrem iného uvádza ajodpoveď na otázku č. 10, ktorá znela: ak služobné hodnotenie nebolo hodnotiteľom vykonané, vykoná
ho podľa § 122 ods.8 zákona komisia pre služobné hodnotenie zriadená generálnym tajomníkom. Za
akých okolností služobné hodnotenie nie je vykonané hodnotiteľom: odpoveď: Zákon o štátnej službe

v § 122 upravuje tri druhy služobného hodnotenia za kalendárny rok, čiastkové a opakované. Všetky
tri druhy služobného hodnotenia vykonáva hodnotiteľ, ktorým je na účely zákona priamy nadriadený
vedúci zamestnanec hodnoteného štátneho zamestnanca. Môžu nastať rôzne situácie, kedy hodnotiteľ
nevykoná služobné hodnotenie - dôvodom môže byť dočasná PN, materská, rodičovská dovolenka,
služobné voľno, zaradenia mimo činnej štátnej služby, dočasné preloženie a podobne. Môže nastať aj

situácia, keď nový vedúci štátny zamestnanec alebo štátny zamestnanec poverený vykonaním funkcie
vedúceho zamestnanca, alebo poverený jeho zastupovaním nemá k dispozícii čiastkové služobné
hodnotenia a z tohto dôvodu nemôže objektívne zhodnotiť celé obdobie vykonávania štátnej služby
štátnym zamestnancom. V týchto prípadoch odporúčame, aby vykonala služobné hodnotenie komisia.
V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala, tak ako v závere svojho stanoviska uviedol Úrad vlády, že jeho
stanovisko nemá právnu záväznosť a slúži len ako pomôcka pre aplikačnú prax.

3. Vyjadrenia žalobkyne spolu s uznesením súdu z 27. 06. 2019, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na
vyjadrenie, boli doručené žalovanému elektronicky dňa 05. 08. 2019. Žalovaný sa vo veci viac nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 26. 11. 2019, kde bolo vykonané dokazovanie oboznámením

listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

5. Žalobkyňa na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu v celom rozsahu zotrvala na podanej
žalobe. Vo vzťahu k uplatneným mzdovým nárokom poukázala na posledné písomné vyčíslenie, ktoré
ale nie je úplné, pretože žalobkyňa nemá všetky potrebné podklady napr. k postupu odmeňovania

vedúcich štátnych zamestnancov, ktoré by mohol predložiť žalovaný.

6. Žalovaný rovnako zotrval na svojom stanovisku, zdôraznil, že hoci v čase vykonania služobného
hodnotenia žalobkyne bol v platnosti interný akt v bode 44 v takom znení, že hodnotenie mala vykonávať
komisia, podľa názoru žalovaného v tejto časti bol interný akt neaplikovateľný. Tento názor je podporený

aj stanoviskom Úradu vlády, v zmysle ktorého má komisia vykonávať služobné hodnotenie len v tom
prípade, ak hodnotiteľ ako priamy nadriadený toto vykonávať nemôže z rôznych dôvodov. V praxi
žalovaného toto ustanovenie nikdy nebolo uplatnené takým spôsobom, na aký poukázala žalobkyňa.
Tento postup by bol v rozpore s účelom hodnotenia, pretože je to jedna zo základných povinností
nadriadeného zamestnanca v zmysle § 113 ods.1 písm. a/ zákona. Je pravdou, že prameňom práva sú

aj vnútorné predpisy zamestnávateľa, tieto ale musia byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, neuplatňuje sa prezumpcia ich správnosti. V tomto prípade sa jednalo o aplikáciu nového
zákona, účinný od 01. 06. 2017 tak, že neboli tu dostatočné skúsenosti s jeho použitím a výkladom. Aj v
prípade žalobkyne sa jednalo o jej prvé hodnotenie v zmysle novej zákonnej úpravy. V danom prípade
je teda podstatou sporu vyriešenie otázky, kto mal hodnotiť žalobkyňu ako zamestnanca. Žalovaný

poukázal najmä na účel hodnotenia, ktorý je založený na princípe profesionality a efektívnosti, t. j.
priamym nadriadeným, hodnotenie komisie nastupuje len v prípade, ak hodnotiteľ toto nemohol vykonať,
t. j. jedná sa len o náhradný inštitút vo výnimočných prípadoch. Keďže žalobkyňa bola PN v období
od 19. 01. do 18. 03. 2018, nebolo možné jej hodnotenie vykonať do 31. 01. 2018, po odpadnutí tejto
prekážky však hodnotiteľ hodnotenie vykonal. Tento postup bol plne v súlade so zákonom.

7. Právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že zamestnávateľ vnútornými predpismi môže upraviť
to, čo nie je upravené v zákone, napríklad Pracovným poriadkom, ktorý je pre zamestnancov záväzný.
Pokiaľ žalovaný vydal vnútorný predpis, kde bola úprava v článku 44 a to úprava postupu hodnotenia
zamestnancov, jednalo sa o doplnenie zákonnej úpravy, táto nebola v rozpore so zákonom. Ak

žalovaný tento postup považoval za nesprávny, mala byť vykonaná zmena vnútorných predpisov. V čase
hodnotenia žalobkyne však k tomu nedošlo, preto obrana žalovaného neobstojí.

8. Žalobkyňa predložila súdu listinné doklady:
- Námietka proti služobnému hodnoteniu zo dňa 18. 04. 2018, kde okrem záverov hodnotenia namietala

aj tú skutočnosť, že vykonanie služobného hodnotenia nevykonala komisia s poukazom na § 122 ods.
3, ods. 8 zákona č. 55/2017 o štátnej službe a ustanovenie IRA č. 14/2018, 3. diel, bod 44 písm. a/.
Uviedla, že pokiaľ bola PN od 19. 01. do 18. 03. 2018, služobné hodnotenie jej osoby mala vykonávať
komisia menovaná služobným predpisom IRA č. 63/2018.- Sťažnosť adresovaná Finančnému riaditeľstvu SR, služobnému úradu zo dňa 20. 08. 2018, kde
poukázala na postup pri jej služobnom hodnotení, kde v rámci námietok namietala najmä spôsob
vykonania služobného hodnotenia v rozpore s platnou legislatívou a IRA č. 14/2018. Žiadala o

preskúmanie postupu vybavovania svojich námietok.
- Oznámením zo dňa 19. 09. 2018 bolo žalobkyni oznámené žalovaným, že na základe stanoviska
osobného úradu Finančného riaditeľstva SR zo dňa 28. 05. 2018 neexistoval dôvod pre uplatnenie
postupu, podľa ktorého mala vykonať služobné hodnotenie komisia pre služobné hodnotenia. Toto
stanovisko bolo potvrdené aj stanoviskom Úradu vlády, preto v tejto časti námietky žalobkyne boli

vyhodnotené ako nedôvodné. V ďalšom s poukazom na to, že neboli predložené žiadne relevantné
písomnosti ani nové informácie, ktoré by spochybnili hodnotenie priameho nadriadeného, nebolo
námietkam žalobkyne vyhovené.
- Oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti z 28. 09. 2018 bolo žalobkyni oznámené, že túto
považujú za nedôvodnú, kde bol zaujatý názor, že napriek odlišnej úprave problematiky vykonávania
služobného hodnotenia v IRA č. 14/2018 hodnotiteľ postupoval správne, keď u sťažovateľky vykonal

služobné hodnotenie po jej návrate po ukončení PN.
- Oznámením zo dňa 26. 11. 2018 bolo žalobkyni oznámené, že s účinnosťou od 30. 11. 2018 je
odvolaná z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca - riaditeľ odboru kontroly a analýz na Daňovom
úrade R. z dôvodu, že v služobnom hodnotení za kalendárny rok 2017 dosiahla uspokojivé výsledky
(§ 61 ods.3 písm. a/, § 123 ods.8 Zákona o štátnej službe). Vykonávanie funkcie vedúceho štátneho

zamestnanca končí dňom 29. 11. 2018.
- Listom zo dňa 29. 11. 2018 s názvom Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou bolo
žalobkyni oznámené, že v služobnom hodnotení za kalendárny rok 2017 dosiahla uspokojivé výsledky
a preto s účinnosťou od 30. 11. 2018 bola odvolaná z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca - riaditeľ
odboru kontroly a analýz na Daňovom úrade v R.. S poukazom na § 63 ods.1 Zákona o štátnej službe a

podľa§75ods.1písm.c/Zákonaoštátnejslužbeježalobkynidanávýpoveďzoštátnozamestnaneckého
pomeru z dôvodu, že bola odvolaná z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca podľa § 61 os.3 písm.
a/ Zákona o štátnej službe a nie je možné ju trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby na vhodné
štátnozamestnanecké miesto, nakoľko nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké
miesto a nedohodla sa so služobným úradom inak. Štátnozamestnanecký pomer končí uplynutím

výpovednej doby, ktorá je 2 mesiace a plynie od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
doručení výpovede a končí posledným dňom príslušného mesiaca. S poukazom na § 74 Zákonníka
práce a § 171 Zákona o štátnej službe bola výpoveď prerokovaná so zástupcami zamestnancov. V dolnej
časti je podpis a prevzatie výpovede dňa 04. 12. 2018 o 14.55 hod.
- Listom zo dňa 28. 11. 2018 bolo žalobkyni oznámené, že z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa

nie je povinná vykonávať štátnu službu a následne je povinná dočerpať si zostávajúcu dovolenku. Bolo
jejoznámené,ževdanomprípade,aknemôževykonávaťprácupreprekážkynastranezamestnávateľa,
jej patrí náhrada mzdy v sume priemerného zárobku, čím sa rozumie funkčný plat priznaný štátnemu
zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

9. Žalovaný predložil nasledujúce listinné doklady:
- Interný riadiaci akt č. 14/2018 účinný od 11. 01. 2018, 1. diel, bod 2/ písm. g/ hodnotiteľom
priamy nadriadený vedúci zamestnanec, h/ vyhotoviteľom služobného hodnotenia: 1/ hodnotiteľ, 2/
priamy nadriadený vedúci zamestnanec hodnotiteľa v prípade, ak hodnotený štátny zamestnanec podal
voči služobnému hodnoteniu hodnotiteľa námietku, hodnotiteľ námietke v plnom rozsahu nevyhovel a

priamy nadriadený vedúci zamestnanec hodnotiteľa námietke aspoň čiastočne vyhovel, 3/ komisia pre
služobné hodnotenie, ak služobné hodnotenie nebolo vykonané hodnotiteľom, 4/ generálny tajomník
služobného úradu v prípade, ak hodnotený štátny zamestnanec podal voči služobnému hodnoteniu
komisie pre služobné hodnotenie námietku, komisia pre služobné hodnotenie námietke v plnom rozsahu
nevyhovela a generálny tajomník služobného úradu námietke aspoň čiastočne vyhovel, písm. i/

komisiou pre služobné hodnotenie (ďalej len „komisia“) komisia zriadená generálnym tajomníkom
služobného úradu, ktorá sa skladá z predsedu a najmenej z ďalších dvoch členov (počet členov
komisie musí byť nepárny), ktorá vykoná služobné hodnotenie v prípade, ak služobné hodnotenie
nebolo vykonané hodnotiteľom. Bod 32/ v súlade s povinnosťou hodnotiteľa v zmysle ods. 29
tohto služobného predpisu hodnotiteľ zasiela jedno vyhotovenie služobného hodnotenia za každého

podriadeného štátneho zamestnanca, u ktorého vykonal služobné hodnotenie osobnému úradu na
založeniedoosobnéhospisu.Hodnotiteľzároveňzašleosobnémuúraduzoznampodriadenýchštátnych
zamestnancov, kde uvedie, u ktorých vykonal služobné hodnotenie, a u ktorých služobné hodnotenie
nebolo vykonané, a to s uvedením dôvodu nevykonania služobného hodnotenia. 3.oddiel - opakovanéslužobné hodnotenie, bod 44/ písm. a/ po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti na vykonávanie
štátnej služby štátneho zamestnanca, ak dočasná pracovná neschopnosť na vykonávanie štátnej
služby hodnoteného štátneho zamestnanca trvala v období stanovenom pre vykonanie služobného

hodnotenia (pozn. do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka), ak štátny zamestnanec inak splnil
podmienky pre vykonanie služobného hodnotenia za kalendárny rok, resp. čiastkového služobného
hodnotenia, písm. b/ dočasnej pracovnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby hodnotiteľa
trvajúcej v období stanovenom pre vykonanie služobného hodnotenia, ak služobné hodnotenie nemôže
vykonať jeho poverený (ustanovený) zástupca, písm. c/ nesplnenia povinnosti hodnotiteľa vykonať

služobné hodnotenie z iných dôvodov. Bod 45/ zoznam štátnych zamestnancov, ktorí splnili podmienku
pre vykonanie služobného hodnotenia za kalendárny rok, čiastkového služobného hodnotenia alebo
opakovaného služobného hodnotenia, a u ktorých toto služobné hodnotenie nebolo hodnotiteľom z
rôznych dôvodov vykonané, poskytne komisii osobný úrad. Osobný úrad poskytne komisii zoznam bez
zbytočného odkladu po uplynutí termínu na vykonanie služobného hodnotenia a zistení, že v prípade
dotknutých štátnych zamestnancov nebolo služobné hodnotenie zaslané do ich osobného spisu. Bod

46/ komisiu zriaďuje generálny tajomník služobného úradu osobitným interným riadiacim aktom. Bod
47/ komisia po doručení zoznamu štátnych zamestnancov podľa ods.45 tohto služobného predpisu
postupuje pri vykonávaní služobného hodnotenia u dotknutých štátnych zamestnancov bez zbytočného
odkladu.
- Interný riadiaci akt č. 14/2018 účinný od 01. 01. 2019, pôvodné znenie odseku 44 sa ruší a nahrádza

sa novým znením: „(44) Komisia vykoná služobné hodnotenie najmä v prípadoch a/ ak hodnotiteľ, ktorý
je inak oprávnený vykonať služobné hodnotenie za kalendárny rok neriadil štátneho zamestnanca po
celé hodnotené obdobie a súčasne nedisponuje čiastkovým hodnotením vykonaným predchádzajúcim
hodnotiteľompodriadenéhoštátnehozamestnanca(pozn.:súčasnýhodnotiteľnemádostatokpodkladov
navykonanieslužobnéhohodnoteniazaceléobdobievykonávaniaštátnejslužby,t.j.nemôžeobjektívne

zhodnotiť výkon štátnej služby podriadeným štátnym zamestnancom), b/ neprítomnosti hodnotiteľa v
štátnej službe (napr. z dôvodu dočasnej práceneschopnosti, čerpania služby, atď.), ktorá trvá v období
stanovenom pre vykonanie služobného hodnotenia, ak služobné hodnotenie nemôže vykonať jeho
poverený (ustanovený) zástupca, c/ nesplnenia povinnosti hodnotiteľa vykonať služobné hodnotenie z
iného dôvodu.“ c/ nesplnenia povinnosti hodnotiteľa vykonať služobné hodnotenie z iného dôvodu.“

- Stanovisko Úradu vlády SR adresované služobným úradom zo dňa 15. 01. 2018, v ktorom sa
uvádza, že sa viaceré služobné úrady obrátili so žiadosťou o stanovisko k uplatňovaniu ustanovení
Zákona o štátnej službe, pričom Úrad vlády SR ako gestor zákona zabezpečuje jednotný postup pri
uplatňovaní tohto zákona, nemá však kompetenciu podávať záväzný výklad právnych predpisov, jeho
stanoviská slúžia len pre aplikačnú prax. Jeho prílohou bol súbor najčastejších otázok a následne

odpovedí Úradu vlády SR: 4. otázka: Ak bude hodnotený štátny zamestnanec čerpať služobné voľno v
mesiacoch január až február 2018, kedy sa má vykonať služobné hodnotenie štátneho zamestnanca?
Odpoveď: Podľa § 122 ods.3 Zákona o štátnej službe služobné hodnotenie za kalendárny rok vykoná
hodnotiteľ,ktorýmjenaúčelyzákonapriamynadriadenývedúcizamestnanec,do31.januárazaobdobie
predchádzajúceho kalendárneho roka. V zmysle § 175 ods.4 Zákona o štátnej službe, lehota uvedená

v § 122 ods.3 zákona nie je prekluzívnou lehotou a preto povinnosť vykonať služobné hodnotenie
za predchádzajúci kalendárny rok zostáva zachovaná aj po 31. januári nasledujúceho kalendárneho
roka. Zákon v normatívnom texte ani v prechodných ustanoveniach neustanovuje náhradnú lehotu, do
kedy je potrebné vykonať služobné hodnotenie hodnoteného štátneho zamestnanca, ktorý v mesiaci
január nebol prítomný v služobnom úrade (napríklad z dôvodu čerpania služobného voľna). Sme však

toho názoru, e služobné hodnotenie štátneho zamestnanca by malo byť vykonané bezodkladne po
jeho návrate na vykonávanie štátnej služby tak, aby bola dodržaná lehota ustanovená v § 122 ods.10
Zákona o štátnej službe a dosiahnutý zmysel a účel služobného hodnotenia sledovaný zákonom. V tejto
súvislosti si dovoľujeme dať do pozornosti ustanovenie § 123 ods.4 zákona, podľa ktorého sa služobné
hodnotenie uskutočňuje formou hodnotiaceho rozhovoru medzi hodnoteným štátnym zamestnancom

a hodnotiteľom (alebo komisiou pre služobné hodnotenie). Postup podľa uvedeného ustanovenia
je podľa nášho názoru možné dodržať tiež s použitím dostupnej obrazovo-zvukovej komunikácie
(napr. telefón, skype). Ak tento postup nie je možné použiť (napríklad počas práceneschopnosti
zamestnanec dodržiava liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom), odporúčame služobné hodnotenie
štátneho zamestnanca vykonať po pominutí prekážok v práci na strane zamestnanca. 10. otázka: Ak

služobné hodnotenie nebolo hodnotiteľom vykonané, vykoná ho podľa § 122 ods.8 zákona komisia
pre služobné hodnotenie zriadená generálnym tajomníkom. Za akých okolností služobné hodnotenie
nie je vykonané hodnotiteľom? Odpoveď: Zákon o štátnej službe v ustanovení § 122 upravuje tri
druhy služobného hodnotenia za kalendárny rok, čiastkové a opakované). Všetky tri druhy služobnéhohodnotenia vykonáva hodnotiteľ, ktorým je na účely Zákona o štátnej službe priamy nadriadený
vedúci zamestnanec hodnoteného štátneho zamestnanca. Môžu nastať rôzne situácie, kedy hodnotiteľ
nevykoná služobné hodnotenie - dôvodom môže byť dočasná práceneschopnosť, materská alebo

rodičovská dovolenka, služobné voľno, zaradenie mimo činnej štátnej služby, dočasné vyslanie na
vykonávanie štátnej služby do cudziny, dočasné preloženie a podobne. Môže nastať tiež situácia, keď
nový vedúci štátny zamestnanec alebo štátny zamestnanec poverený vykonávaním funkcie vedúceho
zamestnanca, alebo poverený zastupovaním vedúceho zamestnanca nemá k dispozícii čiastkové
služobné hodnotenie a z toho dôvodu nemôže objektívne zhodnotiť celé obdobie vykonávania štátnej

služby štátnym zamestnancom. V týchto prípadoch odporúčame, aby vykonala služobné hodnotenie
komisia zriadená v zmysle zákona generálnym tajomníkom (§ 122 ods.8 zákona).
- Stanovisko Úradu vlády SR zo dňa 27. 06. 2018 adresované Generálnemu tajomníkovi služobného
úradu Finančného riaditeľstva SR, v ktorom sa okrem iného uvádza: K ďalšej časti otázky týkajúcej
sa služobného hodnotenia štátneho zamestnanca vykonaného po odpadnutí prekážky na jeho strane,
v nadväznosti na uvedené odkazujeme na ustanovenie § 122 ods.3 zákona, podľa ktorého služobné

hodnotenie za kalendárny rok vykoná priamy nadriadený vedúci zamestnanec hodnoteného štátneho
zamestnanca (hodnotiteľ). Zákon totiž predpokladá, že hodnotiteľ ako priamy nadriadená má relevantné
podkladyainformácieovykonávaníštátnejslužbypodriadenýmištátnymizamestnancami.Khodnoteniu
komisiou by sa preto malo pristúpiť len v prípade, ak hodnotiteľ z určitých objektívnych dôvodov
nemôže vykonať služobné hodnotenie podriadeného štátneho zamestnanca, napr. z dôvodu dočasnej

pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky a pod. Ak nový vedúci štátny
zamestnanec alebo vedúci štátny zamestnanec poverený vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca
alebo poverený zastupovaním vedúceho zamestnanca nemá k dispozícii čiastkové služobné hodnotenie
a z tohto dôvodu nemôže objektívne zhodnotiť celé obdobie vykonávania štátnej služby štátnym
zamestnancom, v takýchto prípadoch je možné, aby služobné hodnotenie vykonala komisia zriadená

generálnym tajomníkom.

10. Žalovaný s poukazom na interné predpisy uviedol, že pokiaľ nedošlo k hodnoteniu všetkých
zamestnancov do 31. 01. konkrétneho roka, boli zasielané zoznamy zamestnancov, u ktorých k
hodnoteniu nedošlo. V tom čase bolo k dispozícii stanovisko Úradu vlády a preto pristúpili k vytváraniu

komisie len v tom prípade, ak z osobných dôvodov na strane hodnotiteľa ako priameho nadriadeného
nebolo možné vykonať hodnotenie zamestnanca, ak z organizačných dôvodov nebol dostatočný
časový úsek sledovania zamestnancov priamym nadriadeným alebo nemal dostatočné podklady na ich
hodnotenie. V tvorbe komisií bol vydaný vnútorný predpis, komisia bola trojčlenná a účasť v nej mal aj
priamy nadriadený, ďalší nadriadený alebo osoba, ktorá poznala činnosť zamestnanca. To znamená,

že aj v tomto konkrétnom prípade hodnotenia žalobkyne pri vytvorení komisie jej členom by bol určite
jej priamy nadriadený, takže ani v prípade hodnotenia komisiou by nemalo toto vplyv na výsledok jej
hodnotenia. Tento postup bol prijatý na základe vnútorných pokynov osobného úradu, nebolo k tomu
vydané žiadne špeciálne poverenie na dodatočné vykonanie hodnotenia hodnotiteľom.

11. Podľa § 122 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, služobným hodnotením sa hodnotia
odborné vedomosti štátneho zamestnanca, jeho výkonnosť, schopnosti a kompetencie a prístup k
osobnému rozvoju a prístup k vzdelávaniu. Podľa ods. 3 služobné hodnotenie za kalendárny rok
vykoná priamy nadriadený vedúci zamestnanec (ďalej len "hodnotiteľ") do 31. januára za obdobie
predchádzajúceho kalendárneho roka. Podľa ods. 8, ak služobné hodnotenie nebolo hodnotiteľom

vykonané, vykoná ho komisia pre služobné hodnotenie zriadená generálnym tajomníkom. Podľa ods. 9
komisia pre služobné hodnotenie je zložená z predsedu a najmenej z ďalších dvoch členov. Počet členov
komisie musí byť nepárny. Predseda komisie najmä zabezpečuje podklady k vykonaniu služobného
hodnotenia, určuje termín vykonania služobného hodnotenia a oznamuje ho hodnotenému štátnemu
zamestnancovi,zodpovedázapriebehslužobnéhohodnotenia,vediehodnotiacirozhovor,dbánato,aby

boli ohodnotené všetky oblasti služobného hodnotenia, a rozhoduje o odporučení návrhov na zlepšenie
vykonávania štátnej služby, ak je to potrebné.

11.1Podľa§ 123ods.8zákonač.55/2017Z.z.oštátnejslužbe,vedúcizamestnanecmôžebyťodvolaný
podľa § 61 ods. 3 písm. a), ak v služobnom hodnotení za kalendárny rok dosiahne uspokojivé výsledky.

11.2 Podľa § 61 ods. 3 písm. a/ zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, generálny tajomník môže
odvolať vedúceho zamestnanca z funkcie, ak v služobnom hodnotení za kalendárny rok dosiahneuspokojivévýsledky.Podľaods.5vykonávaniefunkcievedúcehozamestnancasaskončídňomurčeným
v odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca, najskôr však dňom jeho doručenia.

11.3 Podľa § 71 ods. 1 písm. b/ zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer
je možné skončiť výpoveďou.

11.4Podľa§ 73ods.1zákonač.55/2017Z.z.oštátnejslužbe,služobnýúradakoajštátnyzamestnanec
môže skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je

neplatná. Podľa ods. 2, služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z dôvodov podľa
§ 75. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným dôvodom a nie je možné ho dodatočne meniť, inak je výpoveď neplatná.

11.5 Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, ak je daná výpoveď,
štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre

služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca a je dva mesiace. Podľa ods. 2 výpovedná doba začína
plynúťodprvéhodňakalendárnehomesiacanasledujúcehopodoručenívýpovedeaskončísauplynutím
posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak § 76 ods. 3 neustanovuje inak.

11.6 Podľa § 75 ods. 1 písm. c/ zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, služobný úrad môže dať

štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho
zamestnanca podľa § 61 ods. 1 až 4, nie je možné trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby
na vhodné štátnozamestnanecké miesto, pretože ho služobný úrad nemá, alebo štátny zamestnanec
nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným
úradom inak.

11.7 Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, štátny zamestnanec, ako aj služobný
úrad môže neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo
dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť.

11.8 Podľa § 96 ods. 1 veta prvá zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, ak je podľa právoplatného
rozhodnutia súdu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer
trvá ďalej.

11.9 Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, štátny zamestnanec je povinný
podľa písm. a) dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskej únie, právne
predpisy Slovenskej republiky, služobné predpisy a ostatné vnútorné predpisy pri vykonávaní štátnej
služby, uplatňovať ich s náležitou odbornou starostlivosťou a rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť
a ľudské práva.

11.10 Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, služobný úrad vydáva služobné
predpisy, ktoré upravujú podrobnosti vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami podľa tohto
zákona. Podľa ods. 2, služobné predpisy služobného úradu nesmú byť v rozpore so služobnými
predpismi nadriadeného služobného úradu. Nadriadený služobný úrad zabezpečí sprístupnenie ním

vydaného služobného predpisu podriadenému služobnému úradu. Podľa ods. 3, so služobnými
predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený spôsobom, ktorý určí služobný úrad.

12. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne
bola podaná dôvodne. Predmetom posudzovania súdu bolo určenie, či došlo k platnému rozviazaniu

štátnozamestnaneckého pomeru u žalobkyne, ktorá jej bola daná výpoveďou zo dňa 29. 11. 2018. Medzi
sporovými stranami nebolo sporné, že podkladom pre výpoveď danú žalobkyni bolo jej odvolanie z
funkcie vedúceho štátneho zamestnanca z dôvodu, že v služobnom hodnotení za kalendárny rok 2017
dosiahla uspokojivé výsledky. Rovnako nebolo sporné, že u žalobkyni bolo vykonané dňa 16. 04. 2018
služobné hodnotenie a to riaditeľom Daňového úradu R. Q.. Ľ. B. ako priamym nadriadeným žalobkyne

v zmysle zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe. Výsledkom tohto hodnotenia bolo slovné vyjadrenie
„uspokojivé.“Nazákladenámietokžalobkyne,akoajsťažnostiadresovanejslužobnémuúradu,uvedené
hodnotenie zostalo nezmenené. Námietkam žalobkyne vyhovené nebolo, jej sťažnosť bola posúdená
ako nedôvodná. V námietkach ako aj v podanej sťažnosti žalobkyňa okrem iného namietala postup prislužobnom hodnotení tak, že jej služobné hodnotenie bolo nesprávne vykonané riaditeľom daňového
úradu, keď s poukazom na § 123 ods.7 Zákona o štátnej službe a vnútorný riadiaci akt IRA č. 14/2018
jej služobné hodnotenie mala vykonať komisia. Po oboznámení sa so znením interného riadiaceho

aktu súd konštatuje a žalovaný to ani nenamietal, že skutočne v IRA č. 14/2018, v znení účinnom ku
dňu vykonania služobného hodnotenia žalobkyne, bolo v diely 3 bod 44 upravené hodnotenie komisiou
slovom „najmä“ v prípadoch podľa písm. a/ po ukončení PN na vykonávanie štátnej služby štátneho
zamestnanca, ak dočasná PN na vykonávanie štátnej služby hodnoteného zamestnanca trvala v období
stanovenom pre vykonanie služobného hodnotenia, to znamená do 31. 01. príslušného kalendárneho

roka, pokiaľ štátny zamestnanec inak splnil podmienky pre vykonanie služobného hodnotenia za
kalendárny rok. Nebolo sporné, že žalobkyňa spĺňala podmienky pre vykonanie služobného hodnotenia
za kalendárny rok, rovnako nebolo sporné, že jej služobné hodnotenie nebolo vykonané do 31. 01.
2018, kedy sa po prvý krát vykonávalo jej služobné hodnotenie v zmysle zákona č. 55/2017 za obdobie
od 01. 06. do 31. 12. 2017. Žalovaný taktiež nepoprel, že v zmysle vnútorného predpisu v danom
prípade bolo určené, že služobné hodnotenie vykoná komisia. Žalovaný však namietal, že v tejto

časti úprava odporovala účelu služobného hodnotenia, pretože služobné hodnotenie má v prvom rade
vykonávať bezprostredne priamy nadriadený hodnoteného zamestnanca, ktorý najlepšie pozná výkon
jeho práce a len v prípade, že nastanú akékoľvek objektívne alebo subjektívne dôvody na strane
takéhoto hodnotiteľa, nastupuje hodnotenie komisie. K uvedenému súd uvádza, že vnútorné predpisy
vydávané zamestnávateľom, ktoré sa týkajú postupov zamestnancov patria medzi základné a dôležité

pracovnoprávnevnútornénormy,ktoréspravidlapodrobnejšieupravujújednotlivéustanoveniazákladnej
normy akou je napr. Zákonník práce alebo v tomto prípade zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.
Súd tak z týchto noriem vychádza, pokiaľ nezistí, že by boli v priamom rozpore so zákonom. Po
preskúmaní uvedenej internej úpravy súd konštatuje, že nezistil je priamy rozpor so zákonom a to ani s
účelom zákona. Je pravdou, že Zákon o štátnej službe č. 55/2017 Z. z. zaviedol odlišnú právnu úpravu

služobného hodnotenia oproti doterajšej právnej úprave (viď zákon č. 400/2009 Z. z., zákon č. 312/2001
Z. z.). K úmyslu zákonodarcu súd uvádza z dôvodovej správy k § 122 Zákona o štátnej službe:
Služobné hodnotenie štátnych zamestnancov naviazané na zvýšenie platu bolo v minulosti ustanovené
zákonom č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonom
č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola povinnosť

služobne hodnotiť nahradená právom vedúceho štátneho zamestnanca hodnotiť podriadeného štátneho
zamestnanca pri vykonávaní štátnej služby. Podľa aktuálnej právnej úpravy sa teda vedúci štátny
zamestnanec rozhodoval, či hodnotenie uskutoční ústne alebo písomne, resp. služobný úrad mohol
upraviť systém služobného hodnotenia štátnych zamestnancov interným riadiacim aktom. V tom prípade
vedúci štátny zamestnanec musel dodržiavať pravidlá služobného hodnotenia určené služobným

úradom.
V predkladanom zákone sa navrhuje ustanoviť povinnosť služobne hodnotiť. Hodnotený bude
každý štátny zamestnanec okrem štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, riaditeľa kancelárie
Bezpečnostnej rady, odborníka ústavného činiteľa a štatutárneho orgánu vymenovaného podľa
osobitného predpisu. Rozlišujú sa tri druhy služobného hodnotenia (za kalendárny rok, čiastkové

a opakované), v ktorých sa budú hodnotiť štyri základné oblasti (odborné vedomosti, výkonnosť,
schopnosti a kompetencie, a prístup k rozvoju osobnostných predpokladov a k vzdelávaniu). Služobné
hodnotenie za kalendárny rok sa bude vykonávať každoročne a to spravidla za obdobie od 1. januára
až do 31. decembra. Služobné hodnotenie za kalendárny rok bude môcť hodnotiteľ vykonať v čase
uplynutia kalendárneho roka, najneskôr však 31. januára, ktorý nasleduje po hodnotenom období.

Podmienkou hodnotenia štátneho zamestnanca za kalendárny rok je vykonávanie štátnej služby
hodnoteným štátnym zamestnancom aspoň šesť mesiacov. Do tohto obdobia sa nezapočítava dočasná
pracovná neschopnosť štátneho zamestnanca pre chorobu alebo úraz, karanténa, materská dovolenka
arodičovskádovolenka.Hodnotiteľvykonáslužobnéhodnoteniezakalendárnyrokajakvčaseuplynutia
kalendárneho roka až do 31. januára dôjde k skončeniu vykonávania štátnej služby hodnotiteľom alebo

hodnoteným štátnym zamestnancom na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste (napríklad dočasné
alebo trvalé preloženie štátneho zamestnanca, odvolanie, skončenie štátnozamestnaneckého pomeru).
V prípadoch keď služobné hodnotenie nevykoná hodnotiteľ, ustanovuje sa, aby služobné hodnotenie
vykonala komisia pre služobné hodnotenie. V návrhu zákona sa určuje zloženie uvedenej komisie,
niektoré kompetencie jej predsedu a tiež povinnosť hodnotiaceho subjektu oznámiť termín služobného

hodnotenia.

13. Z uvedenej zákonnej úpravy s poukazom na § 122 ods.3 Zákona o štátnej službe nepochybne
vyplýva, že služobné hodnotenie sa v prvom rade zveruje priamemu nadriadenému vedúcemuzamestnancovi - hodnotiteľ. V ods. 8 citovaného ustanovenia komisia vykonáva služobné hodnotenie,
ak služobné hodnotenie nebolo hodnotiteľom vykonané. Súd konštatuje, že v Zákone o štátnej službe,
ani vo vykonávacom predpise - Vyhláška Úradu vlády SR č. 136/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú

podrobnosti o služobnom hodnotení, nie sú stanovené presné podmienky, v ktorých konkrétnych
prípadoch vykoná služobné hodnotenie výlučne komisia. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalovaný
ako zamestnávateľ vydal interný riadiaci akt, ktorým určil vykonanie služobného hodnotenia komisiou
pre prípad, že dočasná PN hodnoteného zamestnanca trvala v období stanovenom pre vykonanie
služobného hodnotenia, t. j. do 31. 01. kalendárneho roka, tak ako to bolo v prípade žalobkyne, po

ukončení PN mala vykonať služobné hodnotenie komisia. Súd nezistil, že by takáto úprava bola
v rozpore so zákonom a pokiaľ bola žalovaným prijatá interným riadiacim aktom, bola záväzná
nielen pre zamestnancov, ale aj pre samotného zamestnávateľa, ktorý je povinný v zmysle svojich
interných predpisov aj postupovať. Zamestnanec má právo legitímne očakávať, že zamestnávateľ bude
postupovať v zmysle vnútorných predpisov, ktoré sám prijal. Súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne,
že pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že tento postup je pre neho nevyhovujúci alebo ho považuje

za nesprávny, za účelom dosiahnutia čo najobjektívnejšieho služobného hodnotenia, mal uvedený
interný predpis včas zmeniť, keďže ako sám uviedol, v čase hodnotenia žalobkyne mu bolo známe
stanovisko Úradu vlády, z ktorého vyplynulo, že Úrad vlády doporučoval vykonávať služobné hodnotenie
komisiou v prípadoch, kedy hodnotiteľ, t. j. priamy nadriadený z rôznych dôvodov toto hodnotenie
vykonať nemôže. Na tom nič nemení ani právny záver žalovaného, voči ktorému súd nič nenamieta,

že lehota podľa Zákona o štátnej službe pre vykonanie služobného hodnotenia do 31. 01. toho ktorého
roku, nie je lehotou prepadnou, čo znamená, že služobné hodnotenie za predchádzajúci kalendárny
rok môže byť vykonané aj v nasledujúcom období. Rovnako nie je vylúčené, aby toto hodnotenie
vykonal priamy nadriadený, avšak v čase, keď bolo vykonávané služobné hodnotenie žalobkyne, v
súlade s internými predpismi malo byť jej služobné hodnotenie vykonané komisiou. V danom prípade

súd rovnako považuje za irelevantné, pokiaľ žalovaný uvádzal, že členom predmetnej komisie by s
určitosťou bol aj priamy nadriadený žalobkyne, ktorý vo veci podával služobné hodnotenie a teda
výsledné služobné hodnotenie by nebolo iné ani v prípade jeho vykonania komisiou. Uvedený záver je
len špekulatívny, pretože komisia má mať minimálne trojčlenné zloženie a nie je možné vopred uviesť,
aký by bol výsledok služobného hodnotenia žalobkyne vykonaného komisiou. Zákon o štátnej službe

v § 22 zakotvil možnosť služobnému úradu vydávať služobné predpisy o podrobnostiach vykonávania
štátnej služby štátnymi zamestnancami. Služobné predpisy v zmysle uvedeného ustanovenia majú
tak normatívny charakter, čo znamená, že sú záväzné pre všetkých štátnych zamestnancov vrátane
vedúcich štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú služobné hodnotenie. Pokiaľ teda žalovaný vydal
služobný predpis, ktorým upravil podrobnosti pri služobnom hodnotení, tento predpis bol pre neho

záväzný. Ak v súlade s vlastným predpisom žalovaný nepostupoval, konal tak v rozpore so zákonom
a služobné hodnotenie, ktoré bolo v danom prípade podkladom pre odvolanie žalobkyne z funkcie
vedúceho štátneho zamestnanca v zmysle Zákona o štátnej službe z dôvodu, že výsledkom tohto
hodnotenia boli uspokojivé výsledky, ktorý záver umožňoval postup podľa § 61 ods.3 písm. a/ Zákona
o štátnej službe, a ktorý bol následne podkladom pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

žalobkyne výpoveďou z dôvodu podľa § 75 ods.1 písm. c/ Zákona o štátnej službe, ukončenie
štátnozamestnaneckého pomeru uvedeným postupom, súd hodnotí ako neplatné. Tým nebol daný
dôvod výpovede podľa § 75 Zákona o štátnej službe, a výpoveď je neplatná. Na základe uvedeného
hodnotenia súd rozhodol čiastočným rozsudkom tak, že vyhovel žalobkyni v časti žaloby a určil, že
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 29. 11. 2018, prevzaté žalobkyňou dňa

04. 12. 2018 je neplatné. Zároveň súd v súlade s § 96 ods.1 Zákona o štátnej službe vyslovil, že jej
štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá.

14. Nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bude súd prejednávať po
právoplatnosti tohto čiastočného rozsudku v ďalšej časti konania, nakoľko žalobkyňa tieto ku dňu

vynesenia čiastočného rozsudku nevedela vyčísliť s tým, že podklady pre vyčíslenie má k dispozícii
žalovaný. Zároveň súd podľa § 262 ods.3 C. s. p. rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté v
rozsudku, ktorým súd rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.