Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 27, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/254/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715206599
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5715206599.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne O. G., bytom v Z. X, zastúpenej advokátskou
kanceláriou AK SK, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 15, IČO: 36 859 711, proti
žalovanémuA.A.,bytomvA.,A..G.XXXX/X,zastúpenémuJUDr.SlavomírouKurinskou,advokátkouso
sídlom v Martine, J. Šimka 11, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa,
a. s. Vienna Insurance Group so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpeného

JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská 55, o náhradu škody vo výške
10.274,85 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15C/196/2015, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14. decembra 2017 sp. zn. 9 Co 318/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný a intervenient na jeho strane majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania

v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 26. júna 2017 č. k. 15C/196/2015-233
zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala proti žalovanému náhrady škody vo výške 10.274,85
€ s príslušenstvom z titulu utrpenia úrazu dňa 28. novembra 2013 na chodníku priliehajúcom k
rodinnému domu žalovaného, keď dôvodom úrazu mal byť zľadovatený chodník, na ktorom nebola

riadnym spôsobom vykonaná údržba. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že žalobkyňa nepreukázala zodpovednosť žalovaného za vznik úrazu, keďže nebolo preukázané, že
chodník bol zľadovatený a že by sneh a poľadovica schodnosť chodníka sťažovali, taktiež nebolo
preukázané, že by žalovaný primeraným spôsobom nevykonal údržbu chodníka. Právne vec posúdil
v zmysle z. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, všeobecne záväzného nariadenia Mesta
Martin č. 83 a § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). O trovách konania rozhodol v

zmysle § 255, § 257 a § 262 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v konaní plne úspešnému
žalovanému a intervenientovi priznal náhradu trov konania voči žalobkyni.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo 14. decembra 2017 sp. zn. 9 Co
318/2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) a žalovanému ako i intervenientovi
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd dospel k záveru,

že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré poukazuje. Dôvodil, že súd prvej inštancie správne
zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania toho, že žalovaný ako vlastník priľahlej nehnuteľnosti by
nevykonával údržbu chodníka tak, aby bol tento priechodný v zmysle vyhlášky č. 35/1984 Zb., resp.
nebolo preukázané, že v čase vzniku úrazu žalobkyne by chodník nebol spôsobilý prevádzky a za vznik

úrazu tak žalovaný nezodpovedá. Úraz sa stal 28. novembra 2013 v čase okolo 12.45 hod., pričom
podľa správy Slovenského hydrometeorologického ústavu maximálne denné teploty dosahovali teplotunad bodom mrazu od 1,5 °C až do 7 °C, pričom povrch pôdy pokrývala nesúvislá snehová pokrývka.
Bezprostredne pred vznikom úrazu teda nesnežilo, chodník nepokrývala snehová pokrývka, chodník bol
miestami suchý, miestami mokrý, nebol na ňom sneh ani ľad a pokiaľ i z odkvapových rúr na chodník

vytekala voda, bolo preukázané, že žalobkyňa chodník denne používala po dobu 35 rokov a teda s
existenciou vytekajúcej vody a prípadnej námrazy bola oboznámená. Navyše na druhej strane ulice
vedie chodník bez vývodov odkvapových rúr a je teda možné konštatovať, že žalobkyňa sa nesprávala
predvídavo a výber trasy neprispôsobila možnej nevhodnej situácii na chodníku. O trovách odvolacieho
konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 a § 255 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému

ako i intervenientovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

3. Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“). Prípustnosť a
dôvodnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 432 CSP, navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok
odvolacieho súdu. Dôvodila, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného
a celú mieru zodpovednosti za vzniknutý stav prisúdil žalobkyni, a to napriek tomu, že žalobkyňa

preukázala, že v daný deň bola kritická situácia na cestách v meste Martin a že na cestách a chodníkoch
sa šmýkalo. Za nesprávne považovala právne posúdenie odvolacieho súdu v otázke neexistencie
zodpovednosti žalovaného za vzniknutý úraz a v otázke porušenia prevenčnej povinnosti žalobkyne.
Poukázala na vykonané dôkazy, jednotlivé výpovede svedkov, ako i klimatický posudok SHMÚ, ktoré
podľa jej názoru súd nesprávne vyhodnotil.

4. K dovolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby dovolací súd potvrdil rozsudok
odvolaciehosúdu.Uviedol,žežalobkyňavosvojomdovolaníúčelovoatendenčnepoužívačastidôkazov
- výpovedí svedkov a vytrháva ich z kontextu. Súdy nižších inštancií správne vyhodnotili dôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a správne vyhodnotili váhu

jednotlivých svedeckých výpovedí a ich význam pre celý prípad. Vyjadril sa k jednotlivým svedeckým
výpovediam, ako i ku klimatickému posudku. Dodal, že žalobkyňa sa nesprávala preventívne, keď mala
možnosťvýberuchodníkaamožnosťzhodnoteniadôverneznámejtrasyanesprávalasapreventívneani
vzhľadom k následkom svojho úrazu, pretože neprivolala políciu a nezdokumentovala ani nezabezpečila
zdokumentovanie okolností nehody a nedisponovala svedectvom osôb, ktorí videli nehodu a okolnosti,

za ktorých sa úraz stal. Nesprávala sa v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., ktorý ukladá
chodcom povinnosť prispôsobiť sa stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu chodníka aj pokiaľ
ide o poveternostnú situáciu a jej dôsledky a chodci majú povinnosť usilovať sa o to, aby im škoda
nevznikla. Dodal, že žalobkyňa nepreukázala porušenie právnej povinnosti žalovaným, vznik škody
a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, a teda zodpovednosť

žalovaného nie je daná.

5. K dovolaniu žalobkyne sa vyjadril i intervenient, ktorý navrhol dovolanie odmietnuť. Dôvodil, že
dovolanie žalobkyne nenapĺňa zákonné predpoklady, keďže dovolateľka dovolanie odôvodňuje len
ustanovením § 432 ods. 1 CSP, keď ale toto ustanovenie je potrebné vykladať a aplikovať v spojení s §

421CSP.Žalobkyňanepreukázala,žesasúdynižšejinštancieprirozhodovaníodkloniliodrozhodovacej
praxe dovolacieho súdu a neexistuje žiaden zákonný dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 CSP.
Žalobkyňa v dovolaní opakovane uvádza skutočnosti, ktoré už tvorili obsah jej podaní a ktoré už boli
dostatočne posúdené a riadne vyhodnotené súdom prvej inštancie i odvolacím súdom, ktoré sa v
celom rozsahu vysporiadali so zmätočnou argumentáciou žalobkyne a s protichodnými svedeckými

výpoveďami.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,

že dovolanie treba ako neprípustné odmietnuť (§ 447 písm. f/ CSP).

7. Najvyšší súd už v rozhodnutiach vydaných pred účinnosťou nového civilného procesného kódexu
CSPviackrátuviedol(sp.zn.1Cdo6/2014,3Cdo209/2015,3Cdo308/2016,5Cdo255/2014),žeprávo
na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti

podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa
na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v
civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania predobčianskoprávnymsúdom,vrátanedovolaciehokonania(I.ÚS4/2011).Dovolanieajpodľanovejprávnej
úpravynieje„ďalšímodvolaním“adovolacísúdnesmiebyťvnímanýprocesnýmistranamianisamotným
dovolacím súdom ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek

rozhodnutie odvolacieho súdu (napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo
18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).

8. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa. To

znamená,žeakzákonvýslovneneuvádza,žedovolaniejeprotirozhodnutiuodvolaciehosúduprípustné,
nemožno také rozhodnutie úspešne napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým
je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

9. V zmysle § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

11. V zmysle § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je

dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

12. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

13. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím
dôvodom neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah,

ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

14. Najvyšší súd zastáva názor, podľa ktorého ak nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je (procesnou) povinnosťou strany vysvetliť v dovolaní,
z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod

(porovnaj tiež rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1 VCdo
2/2017 ).

15. V danom prípade žalobkyňa podala dovolanie, v ktorom spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam §
431 až 435 CSP neuviedla, okrem všeobecného poukazu na ustanovenie § 432 CSP, z čoho vyvodzuje

jeho prípustnosť a dovolacie dôvody nevymedzila tak, ako to predpokladajú uvedené ustanovenia CSP.
V prípade takéhoto dovolania (t. j. dovolania, v ktorom absentuje vymedzenie dovolacích dôvodov) súd
nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania; jediný prípad, v ktorom súd výnimočne
vedie dovolateľa k tomu, aby svoje dovolanie niečím doplnil alebo nedostatok dovolania v dovolacom
konaní odstránil, vyplýva totiž z ustanovenia § 436 ods. 1 CSP (viď 1 VCdo 2/2017).

16. Žalobkyňa v dovolaní nevystihla niektorý pojmový znak významný z hľadiska zadefinovania
procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP. Aj pri posudzovaní dovolania podľa obsahu(článok 11 CSP) nie je zrejmé, či dovolateľka vôbec namieta existenciu procesnej vady zmätočnosti
uvedenej v § 420 CSP. Dovolací dôvod teda nie je vymedzený spôsobom zodpovedajúcim § 431 CSP.

17. Na základe argumentácie a formulácií obsiahnutých v dovolaní nie je možné posúdiť [ani pri
posudzovaní dovolania podľa jeho obsahu (článok 11 CSP)], či žalobkyňa prípustnosť podaného
dovolania vyvodzuje z § 421 CSP, napriek tomu, že vo svojom dovolaní uvádza ako dovolací dôvod
ustanovenie § 432 CSP, nesprávne právne posúdenie, avšak netvrdí, že odvolací súd sa riešením
určitej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo že táto otázka

ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná
odlišne. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo jednoduché spochybňovanie správnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri posudzovaní skutkového stavu či pri
právnom posudzovaní veci však významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP,
resp. § 432 ods. 2 CSP.

18. Pokiaľ dovolateľka vo svojom dovolaní namieta síce nesprávne právne posúdenie veci, ale
odôvodňuje ho tým, že skutkové zistenia a z nich vyplývajúci skutkový záver sú chybné, teda že skutkový
stav, z ktorého vychádzal odvolací súd, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nie je z obsahového
hľadiska splnená zákonná náležitosť dovolania vyplývajúca z § 428 CSP, a to jeho odôvodnenie
dovolacími dôvodmi. V tomto ustanovení sa totiž za jednu z náležitostí dovolania považuje aj uvedenie

toho, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody). Civilný sporový
poriadok pritom, ako bolo už vyššie spomenuté, v ustanoveniach § 420 a § 421 rozlišuje dva druhy
dovolacích dôvodov. V prvom prípade (§ 420 CSP) sa jedná o dovolanie podané z dôvodu existencie
tzv. zmätočnostných vád a v druhom prípade (§ 421 CSP) sa jedná o dôvod dovolania spojený s
právnym posúdením veci. Nesprávne či nedostatočné zistenie skutkového stavu ako dovolací dôvod

Civilný sporový poriadok nepozná. Dovolací súd ani nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery
odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).
Táto viazanosť zisteným skutkovým stavom je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti
právneho posúdenia veci, pretože podstatou právneho posúdenia veci je aplikácia práva na zistený
skutkovýstav.Uplatneniedovolaciehodôvodu,ktorýmjenesprávneprávneposúdenieveci,predpokladá

spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom (nie otázok skutkových), preto
nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových
záverov odvolacieho súdu.

19. Aj v prípade, ak by po posúdení dovolania podľa obsahu bolo možné vyvodiť prípustnosť dovolania

podľa ustanovenia § 421 CSP a bola by v dovolaní bez ďalšieho splnená náležitosť dovolania v zmysle
§ 428 CSP (teda jeho odôvodnenie dovolacím dôvodom, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci),
bol by v preskúmavanej veci daný dôvod na odmietnutie dovolania v časti uplatnenia tohto dovolacieho
dôvodu, a to pre nesplnenie požiadavky vyplývajúcej z § 432 ods. 2 CSP, t. j. pre nevymedzenie, v
čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Právnym posúdením veci je totiž

činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie
súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne
otázky (quaestio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (quaestio facti), teda zistenie
skutkovéhostavu.Právneposúdeniejevšeobecnenesprávne,aksasúddopustilomylupritejtočinnosti,
t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú

právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť
právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového
stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej
interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia v dovolaní
žalobkyne absentuje. Nedostatočným je vymedzenie dovolacej otázky na strane 3 dovolania ako

„nesprávne právne posúdenie a/ neexistencie zodpovednosti žalovaného za vzniknutý úraz žalobkyne
a b/porušenia prevenčnej povinnosti žalobkyne“.

20. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je totiž
riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom

pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej
otázky, ktorú podľa dovolateľky riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či
ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací
súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) aleboktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP)
alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP). Ak takáto konkretizácia
uplatneného dovolacieho dôvodu súdu chýba, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací

prieskum.Anisamapolemikadovolateľkysprávnyminázormiodvolaciehosúdu,prostéspochybňovanie
správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky
významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP.

21. Z dovolania podaného žalobkyňou dovolací súd ani výkladom nezistil, akú právnu otázku, od ktorej

záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, mal odvolací súd vyriešiť nesprávne. V podanom dovolaní
žalobkyňa poukázala na konanie pred súdmi nižšej inštancie, poukázala na jednotlivé svedecké
výpovede a listinné dôkazy a len skonštatovala nesprávne právne posúdenie v otázke neexistencie
zodpovednosti žalovaného za vzniknutý úraz žalobkyne a v otázke porušenia prevenčnej povinnosti
žalobkyne.

22. Ani pri vynaložení zvýšeného úsilia dovolací súd nevedel z takto podaného dovolania zistiť právnu
otázku, ktorú dovolateľka namieta, a od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne ako procesne neprípustné podľa
§ 447 písm. f/ CSP odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého

rozhodnutia.

24. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že
v dovolacom konaní úspešnému žalovanému a intervenientovi na jeho strane priznal náhradu trov
dovolacieho konania v celom rozsahu. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania

dovolací súd podľa § 451 ods. 3 veta druhá CSP neodôvodňuje.

25. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.