Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/71/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219200013
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7219200013.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletú S. N.Ň.,

I.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na
návrh matky I. G., I.. XX.XX.XXXX, bytom N. - Ť.F., O. X, za účasti otca B. N.U., I.. XX.XX.XXXX, bytom
M., T. M., I. XX, Č. L., zastúpeného advokátom Mgr. Tomášom Čerepánom, Košice, Štúrová 27, v konaní
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností t a k t o

r o z h o d o l :

I. Z v e r u j e maloletú S. N., I.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Zo strany otca u r č u j e pre dieťa výživné od 1.1.2019 do budúcnosti vo výške 150,- eur mesačne,

ktoré je otec povinný posielať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred

III. Dlžné výživné, ktoré bolo určené a pozostáva z výživného za obdobie od 1.1.2019 do 30.11.2019 v
sume 796,- eur, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným v 20 - eurových mesačných
splátkach až do zaplatenia.

IV. Styk otca s maloletou n e u p r a v u j e .

V. Obaja rodičia sú oprávnení maloletú z a s t u p o v a ť a s p r a v o v a ť jej majetok.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Matka maloletej dňa 2.1.2019 požiadala súd, aby rozhodol o zverení dcéry S. do jej osobnej
starostlivosti a zo strany otca maloletej žiadala určiť pre dieťa výživné vo výške 300 € ako bežné výživné
a na sporiaci účet maloletej 150 Eur mesačne. Okrem toho žiadala, aby otec bol povinný zaplatiť sumu
1 000 Eur za výbavičku pre novorodenca.

2) Otec so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil, nie však s požadovanou výškou
výživného.

3) Styk otca s maloletou rodičia určiť nepožadovali.

4) Kolízna opatrovníčka odporúčala súdu, aby dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a aby výživné

určil podľa potrieb maloletej a možností a schopností rodičov.

5) Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a pripojenými písomnými dôkazmi.6) Z výpovede matky maloletej zistil, že pôvodne žila a pracovala v Hradci Králové a neskôr sa
presťahovala do domu partnerových rodičov. Jej partner bol už v minulosti ženatý a mal záväzky z tohto
manželstva. Tieto si riadne plnil a okrem toho prispieval na bývanie, ale čo sa týkalo starostlivosti o ňu

a o ich dcéru, neprispel ničím. Výbavičku jej poslala v balíku jej matka. Matka maloletej kúpila kočiar
za 363,95 eur, sedačku za 116,18 eur a detský nábytok za 500,- eur. Spočiatku žila z dávok sociálneho
zabezpečenia, mala rizikové tehotenstvo. Po pôrode dostávala materské dávky. Musela si vystačiť z tých
peňazí. Mala šťastie, že mohla dieťa kojiť, takže umelú výživu v prvých mesiacoch kupovať nemusela.
Rodičovský príspevok bol vo výške 7 100 Kč mesačne a ten bude poberať až do konca novembra

2019. Vzťahy s otcom jej dcéry v posledných mesiacoch pred jej odchodom do Košíc už neboli dobré.
Atmosféra v rodičovskom dome bola neznesiteľná. Jej partner sa s ňou prestal rozprávať. Keď ich prišla
navštíviť jej matka, hovorila s ním len ona. Spoločne sa dohodli, že prídu na vianočné sviatky v roku
2018 k matke, ktorá mala voľno, dúfala, že sa atmosféra prečistí. Dohodli sa s otcom maloletej na
tom, ako sa budú starať o dieťa a pod., ale na druhý deň potom, ako prišli na Slovensko, už nechcel
súhlasiť s ničím.

7)Pretopodalanávrhnasúd.Chcela,abydieťabolozverenédojejstarostlivostiaotecplatilpožadované
výživné, lebo bola presvedčená o tom, že bude schopný takéto výživné platiť, keďže slušne zarába.
Poukázala na to, že žije v rodinnom dome svojej matky, kde má minimálne výdavky. Nedokázala si
predstaviť ako by bolo vhodné upraviť styk otca s dcérou vzhľadom k tomu, že je ešte maličká. Otec

mal o stretávaní sa s ňou takú predstavu, ktorú jej oznámil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,
že by dcéru nosila k nemu do Čiech a taktiež by po ňu chodila, čo je nemožné. Je to viac ako 600 km
a podnikať takúto cestu s malým dieťaťom dvakrát v priebehu dvoch, troch dní je nonsens. Zvažovala
aj tú možnosť, že zostane bývať v Českej republike. Rada by bývala v Hradci Králové, kde už mala
svoj okruh známych ľudí, ktorí by jej prípadne mohli pomôcť v starostlivosti o dcéru. Mala tam aj

zamestnanie, mala tam dobrý kredit, lenže žiaden štátny byt sa jej nepodarilo zohnať, ani primeraný
podnájom, dokonca ani v azylovom dome. Keď sa pýtala svojho partnera, či sa môžu vrátiť do domu,
kde žije on s rodinou, na jej otázku ani neodpovedal a kázal jej obrátiť sa na jeho právnu zástupkyňu.

8) Uviedla, že na oblečenie maloletej vynakladá okolo 50 - 70 eur, na hygienu 30,- eur, za byt platí

189 + 56 Eur, za elektrickú energiu, za televíziu, internet a mobil platí spolu 32,- eur. Býva s dcérou
v byte svojej matky, ktorý chcela predať, keďže žije a pracuje v zahraničí, ale keďže nemala kam ísť,
uhrádzam tam všetky poplatky.

9) Chodí pravidelne na rôzne konkurzy firiem, hľadá si zamestnanie. Naráža na tú skutočnosť, že

väčšinu sa pracuje na zmeny a nemal by kto dieťa skoro ráno zaniesť do škôlky a poobede ju odtiaľ
zobrať. Zatiaľ je nezamestnaná. V decembri sa bude musieť ísť prihlásiť na úrad práce. Jej náklady na
oblečenie, stravu a hygienu sú okolo 250 - 300,- eur. Nemôže si dovoliť ísť ani k zubárovi, nie to ku
kaderníčke. Peniaze, ktoré má musí použiť na potreby ich dcéry.

10) Z výpovede otca maloletej súd zistil, že matka neuviedla presné okolnosti ohľadom ich hospodárenia
v spoločnej domácnosti. Obaja sa podľa svojich možností snažili zabezpečovať rodinu. Veľa peňazí
nemali, vychádzali od výplaty po výplatu. Mali rôzne výdavky. Matka zo svojej materskej dávky
zakupovala potraviny, veľakrát musel aj on na potraviny doplácať. Ostatné výdavky uhrádzal on. Mal
výdavky na elektrickú energiu, výdavky spojené s užívaním bytu, musel napríklad kupovať uhlie. Zobrali

si pôžičku na rekonštrukciu domu, spláca ju sumou 2 770 Kč mesačne, bude ju splácať ešte dva roky.
Ak nejaké peniaze ušetrili, išli spoločne na výlet a pod. Čo sa týka výbavičky pre maloletú, ako už bolo
uvedené, túto im poslala stará matka maloletej, matka navrhovateľky. Poslala im tiež peniaze na kúpu
kočíka, sedačky a nábytku do detskej izby. Všetci to považovali za dar od starej matky.

11) Otec maloletej má dvoch synov z manželstva, Jána, ktorý má 17 rokov a platí na neho 2 700
Kč a Jakuba, ktorý má 13 rokov, na neho platí 2 300 Kč. Žiadal, aby súd prihliadol na jeho možnosti
a schopnosti a výživné mu určil v takej výške, aby mohol aspoň občas za dcérou pricestovať, čo je
finančné dosť náročné. Cestovné ho stojí 500 alebo 600 Kč a naspäť 700 Kč. Okrem toho platí ďalších
160 Kč z mesta kde býva do Pardubíc.

12) Pracuje ako manipulant vo firme Ontex a jeho čistý priemerný mesačný zárobok, ktorý súd zistil z
potvrdenia jeho zamestnávateľa je v priemere 30 135 Kč. V januári 2019 bola jeho čistá mzda je vo
výške 27 637 Kč, vo februári 24 841 Kč, v marci 27 318 Kč, v apríli 30 291 Kč, v máji 27 967 Kč, vjúni 52 882 Kč, v júli 28 474 Kč, v auguste 27 880 Kč, v septembri 27 580 Kč, v októbri 26475 Kč.
Podľa kurzu uverejnenom na portáli Národnej banky Slovenskej republiky je v roku 2019 pomer českej
koruny/euru v sume 25,868.

13) Kolízna opatrovníčka prednáša prešetrila pomery v rodine matky a rozprávala sa s ňou aj o
možnostiach stretávania sa maloletej s otcom. Vzhľadom k tomu, že dievčatko je ešte maličké
odporúčala,abyzatiaľzadcérkouotecchodievalvtakýchintervaloch, akositorodičiadohodnú.Umatky
je o maloletú veľmi dobre postarané, preto odporúčala, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti

matky.

14) Podľa ust. § 24 odst. 1 Zák. č. 97/1963 Zb., O medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom
štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa,
súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú

väzbu.

15) Podľa ust. § 24a Zák. č. 97/1963 Zb., vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom
štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom
má bydlisko oprávnený na výživné.

16) Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia, Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, súdy členského štátu
majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto
členskom štáte v čase začatia konania.

17) Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

18) Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého
dieťaťa.

19) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

20) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom

rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

21) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia.

22) Podľa §-u 25 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom.

23) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí , to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Súd
pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu

budúceho výchovného prostredia.

24) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadnena záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom.

25) Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

26) Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

29) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

30) Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31) Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

32) Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z

nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných
plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

33) Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní
výšky výživného vychádzal a prihliadol na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.

34) Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že rodičia už spolužitie obnoviť nechcú, matka sama

zabezpečuje starostlivosť o dieťa. Jej príjmy do 30.11.2019 pozostávali z materskej dávky vo výške
274,44 Eur. Od decembra bude mať nárok rodinné prídavky vo výške 24,34 Eur. O túto dávku musí
požiadať, rovnako o dávku sociálnej podpory. Je zrejmé, že pokiaľ sa jej nepodarí nájsť si primerané
zamestnanie, bude odkázaná na pomoc svojej matky.

35) Otec maloletej má priemerný príjem vo výške 1 164,95 Eur. Súd prihliadol k jeho nevyhnutným
výdavkom na domácnosť a osobnú spotrebu, ako aj na tú skutočnosť, že má 2 ďalšie vyživovacie
povinnosti. Pri určení výživného však vychádzal aj z pomerov matky maloletej, ktorá sa v súčasnosti
nachádza v hmotnej núdzi. Je preto povinnosťou druhého rodiča, otca, aby prispieval na potreby dcéry
tak, aby matka dokázala z tohto výživného zabezpečiť všetky potreby maloletej.

36) Dlžné výživné súd určil za obdobie od 1.1.2019 do 30.11.2019 v sume 796,- eur, ako násobok
určeného výživného za 11 mesiacov po odpočítaní toho, čo jej otec na výživu dcéry doteraz zaslal.37) Styk otca s maloletou súd neupravil, nakoľko rodičia ho upraviť nežiadali.

38) Podľa ust. §2 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto

zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

39) O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 357 a § 362 ods. 1 Z. č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 365 ods. 1 a 2
Z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.