Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201972
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1718201972.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou v právnej veci žalobcu:

Š. P., S. P., F. XX.XX.XXXX, T. H. X, XXX XX Š., štátny občan SR, zastúpený Advokátskou kanceláriou
JUDr. Ošváth, s.r.o., Vajanského 1955/58, 921 01 Piešťany, IČO: 47546174 proti žalovanej: I. Ď. M., F.
XX.XX.XXXX, Q. T. Š. Č.. XXXX/X, XXX XX H., štátny občan SR, zastúpená JUDr. Štefan Mogrovics,
Senecká 27, 902 01 Pezinok, za účasti intervenienta Wüstenrot poisťovňa a.s., Karadžičova 17, 825
22 Bratislava, IČO: 31383408, zastúpeným SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05
Bratislava, IČO: 36853186 o náhradu ušlej mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorom nároku rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Intervenientovi Wüstenrot poisťovňa a.s., sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške
100%, o ktorom nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením súdneho úradníka po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou elektronicky podanou súdu dňa 04.07.2016, doplnenou dňa 06.07.2016 sa domáhal žalobca

prostredníctvom právneho zástupcu proti žalovanej ochrany osobnosti spolu s náhradou nemajetkovej
ujmy vo výške 33.000,- Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.07.2014 v čase okolo 16.40 hod. viedla
osobné motorové vozidlo Z. B., L.: H. XXX I. R. H. H. T. K.., pričom pri vchádzaní do križovatky porušila
dôležitú povinnosť uloženú jej podľa § 20 ods. 1 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c), písm. i) zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke tým, že nerešpektovala dopravné značenie a nedala prednosť v jazde
poškodenému Š. P. jazdiacemu po hlavnej ceste na motocykli zn. Y. R., L.R.: H. XXX I., v dôsledku
čoho došlo k ich zrážke a následne pádu poškodeného na zem, následkom čoho utrpel poškodený

zranenia, a to kompresívnu zlomeninu tela tretieho driekového stavca so znížením prednej plochy do
1 jeho výšky, zlomeninu dolného ramena lonovej kosti vľavo bez posunu úlomkov, podvrtnutie pravého
kolena s čiastočným natrhnutím vnútorného postranného väzu s následnou spôsobenou invaliditou od
01.06.2016 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 50%, teda inému z
nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a to závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej
povinnosti uloženej jej podľa zákona, čím spáchala prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, 2 písm.
a) Tr. zák., za čo bola Trestným rozkazom XT/XX/XXXX podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), písm.

l) Tr. zák. a za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. odsúdená k trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov
s podmienečným odkladom s určením skúšobnej doby na 16 mesiacov.Podaním doručeným súdu dňa 12.10.2017 rozšíril žalobu o náhradu škody spôsobenú mu ušlou mzdou
vo výške 23.141,08 Eur, ktorá má príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou a ujmou na zdraví, ktorú
mu spôsobila žalovaná. Výšku škody žalobca stanovil ako rozdiel vo výške príjmu žalobcu pred ujmou

na zdraví a po priznaní invalidného dôchodku. Rozdiel príjmu je vo výške 1.408,49 € za obdobie od
01.04.2015 do 31.12.2017, čo pri 50% invalidite za 33 mesiacov predstavuje sumu 23.141,08 Eur.

Dňa 19.03.2018 žalobca upresnil petit žaloby o náhradu ušlej mzdy a navrhol zaviazať žalovanú k
náhrade ušlej mzdy za obdobie od 07.04.2014 do 31.12.2017 vo výške celkovo 20.231,13 Eur.

2.Žalovanávosvojompísomnomvyjadrenízodňa24.01.2017,doručenomsúdudňa30.01.2017žiadala
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že je nesporné, že dňa 04.07.2014
spôsobila dopravnú nehodu, všetky následky predmetnej dopravnej nehody sú i pre ňu celoživotnou
traumou, žalobcu navštívila v nemocnici a ospravedlnila sa mu a vykonala všetky potrebné kroky
smerujúce k náhrade spôsobenej mu škody zo strany poisťovne, v trestnom konaní jej bol uložený trest,

ktorý riadne vykonala. Po právnej stránke však považuje žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobcovi boli
ním predložené nároky titulom spôsobenej škody zo strany „jej poisťovne“ uhradené a ďalšie uplatnené
nárokyžalobcutitulomnáhradyškodyspoukazomnaust.§106ods.1Občianskehozákonníkapovažuje
za premlčané. Súčasne navrhla pribrať do konania na strane žalovaného vedľajšieho účastníka (t.č.
intervenienta) Wüstenrot poisťovňu, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava. Vo svojom vyjadrení zo

dňa 06.10.2017 poukázala na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19.08.2014 sp. zn.: I.
ÚS 426/2014, podľa ktorého „Právo na náhradu škody z titulu SSU a právo na náhradu nemajetkovej
ujmy podľa ust. § 13 ods. 2 OZ sú samostatné nároky fyzickej osoby, a preto ich nemožno duplicitne
uplatňovať na základe rovnakých tvrdení, hoci aj v dvoch samostatných konaniach pred príslušným
súdom. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.05.2018 vyjadrila nesúhlas so spôsobom výpočtu

výšky náhrady ušlej mzdy tak, ako je uvedený v návrhu zmeneného petitu žaloby, nakoľko Občiansky
zákonník priznáva v tomto prípade právo na náhradu straty na zárobku a to za obdobie počas trvania
práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti (§ 446 a § 447 OZ). V obidvoch prípadoch je to
zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. - §§ 83 až 89a, žalobca nepostupoval v zmysle uvedených
predpisov. Súčasne namietla premlčanie nároku žalobcu z týchto dôvodov:

Náhrada stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa
posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o
sociálnom poistení. Náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou
dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak
by do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá náhrada za

stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú fyzická osoba poberala v období rozhodnom
pre vymeranie dôchodku (§ 447, § 447a Občianskeho zákonníka). Právo na náhradu škody sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka).
Podstata premlčania (§100 a nasl. Občianskeho zákonníka) spočíva v tom, že pokiaľ sa určité právo po

zákonomstanovenúdobu(premlčaciudobu)nevykonávaalebosavpriebehupremlčacejdobyneuplatní
na súde či u príslušného orgánu, nemôže už byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. To znamená, že
dlžník po uplynutí zákonom stanovenej doby sa môže úspešné brániť vymáhaniu práva s poukazom na
to, že toto právo bolo už premlčané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej
miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia. Pokiaľ dlžník pred súdom namietne

premlčanie práva, nemôže byť veriteľovi premlčané právo priznané. Premlčanie plní v súkromnom práve
tri základné funkcie: stimuluje veriteľa, aby svoje nároky uplatnil včas, predchádza dôkaznej núdzi, a
prispieva k právnej istote.
Právo na náhradu škody sa premlčí podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto (konkrétny subjekt) za škodu zodpovedá. Obe podmienky sú

súčasne podmienkami, aby si poškodený mohol uplatniť právo na náhradu škody na súde (actio nata).
Až od tohto momentu môže začať plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia doba. Plynutie premlčacej doby
je tu viazané na subjektívny moment, ktorý spočíva vo vedomosti poškodeného o spôsobenej škode a
o tom, kto zodpovedá za škodu. Ak sa poškodený dozvie o spôsobenej škode alebo hoci len o tom, kto
za škodu zodpovedá (keď o spôsobenej škode už vedel), až nekoršie, ako došlo ku škodovej udalosti,

predĺži sa premlčacia doba o časový úsek medzi škodovou udalosťou a momentom, keď sa poškodený
dozvie o škode, prípadne o tom, kto za ňu zodpovedá.
„Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republika č. II ÚS 16/2017-14 zo dňa 12. januára 2017“.Podľa nich žalobca keď ukončil práceneschopnosť dňa 31.03.2015, nárok o náhradu škody spôsobenej
ušlou mzdou mal uplatniť v termíne do 31.03.2017 a nie až dňa 12.10.2017.

3. Intervenient - Wüstenrot poisťovňa, a.s. - oznámila vstup do konania na strane žalovaného podaním
zo dňa 28.04.2017 v súlade s ust. § 82 Civilného sporového poriadku. Vo svojom písomnom vyjadrení
zo dňa 04.05.2018 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania s
odôvodnením, že nárok žalobcu považuje za nepreskúmateľný a nedôvodný v celom rozsahu, uplatnený
nárok žalobcu intervenient v celom rozsahu odmieta a popiera, nakoľko náhrada za stratu na zárobku

podľa ust. § 446 OZ už bola žalobcovi poskytnutá v rozsahu určenom podľa zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a uplatnený nárok je premlčaný. Premlčacia
doba náhrady za stratu na zárobku plynie od výplaty poslednej náhrady príjmu alebo poslednej dávky
nemocenského poistenia (Števček, M. a kol.: Občiansky zákonník I. Komentár, C.H. Beck, Praha
2015, s.1541). Je zrejmé, že ak iba samotná PN žalobcu skončila dňa 31.03.2015, v čase podania
rozširujúceho návrhu (dňa 12.10.2017) bol nárok žalobcu v celom rozsahu premlčaný (§ 106 ods. 1 OZ).

Z uvedeného dôvodu intervenient na strane žalovanej v súlade s ust. § ods. 1 OZ vzniesol námietku
premlčania. Uviedol, že podľa ust. § 447 OZ náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma
úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Zákonom stanovený mechanizmus
výpočtu má aj náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, a v súlade s ust. § 447

OZ sa určuje ako suma úrazovej renty podľa zákona o sociálnom poistení. Jej výška je vymedzená ako
súčin 30,4167 - násobok sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho základu poškodeného a
koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti
a čísla 100 (§ 89 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), pričom je nevyhnutné, aby poškodený pre
jej priznanie preukázal splnenie podmienok podľa § 88 zákona o sociálnom poistení, čo žalobca

nepreukázal, a po ďalšie, voči žalovanému si žalobca uplatnil nárok, ktorého suma nezodpovedá
kritériám podľa § 447 OZ.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán žalobcu, žalovanej ako aj intervenienta na strane
žalovanej, ku konaniu založenými listinnými dôkazmi: trestným rozhodnutím tunajšieho súdu XT XX/

XXXX, rozhodnutí, Sociálnej poisťovne zo dňa 8.6.2016 o priznaní invalidného dôchodku, odborným
posudkom o invalidite zo dňa 14.3.2016, oznámením o poistnom plnení intervenienta zo dňa 13.5.2015,
všeobecnými podmienkami pre PZP zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, potvrdením o príjme žalobcu pred úrazom a o priznaní invalidného dôchodku, potvrdením
poisťovne o refundácii mzdy za obdobie od 4.7.2014 do 31.3.2015, rozhodnutím SP zo dňa 4.8.2015 o

priznaní dávky v nezamestnanosti, potvrdením ÚPSVaR zo dňa 4.7.2016, výpočtom poberanej podpory
v nezamestnanosti za obdobie od 1.7.2015 do 31.12.2015, potvrdením o realizovaných úhradách
nemocenských dávok, výplatnými páskami spol. P. W. G., a celým spisovým materiálom a dospel k
názoru, že žalobe žalobcu s poukazom na vykonané dokazovanie pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach nie je možné vyhovieť z dôvodov uvedených nasledovne:

Súd vzhľadom na výpovede strán sporu, doklady založené súdu ku konaniu dospel k názoru, že otázky
týkajúce sa vzniku dopravnej nehody zo dňa 04.07.2014, ako aj zavinenie žalovanej s poukazom na
právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu v trestnej veci č.k. XT XX/XXXX a rovnako aj otázka vyplatenia
finančnej náhrady za stratu na zárobku žalobcovi zo strany intervenienta mimosúdne vo výške 3.127,01
Eur nie sú medzi stranami sporu sporné. Spornou medzi stranami sporu ostala otázka nároku žalobcu

na náhradu ušlej mzdy vo výške 20.231,13 Eur, ktorá suma predstavuje súčet sumy náhrady za stratu
na zárobku počas pracovnej neschopnosti žalobcu vo výške 8.641,82 Eur a sumy náhrady za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti žalobcu vo výške 11.589,31 Eur.

5. Keďže žalovaná strana a aj intervenient na strane žalovanej vzniesli voči uplatnenej pohľadávke

žalobcu - náhradu ušlej mzdy námietku premlčania podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd
posudzoval námietku premlčania nároku.

Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa odseku 3 vyššie citovaného ustanovenia výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa odseku 2 veta prvá vyššie citovaného ustanovenia premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva.

Podľaust.§101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

6. Právo na náhradu škody sa premlčí podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto (konkrétny subjekt) za škodu zodpovedá. Obe

podmienky sú súčasne podmienkami, aby si poškodený mohol uplatniť právo na náhradu škody na súde
(actio nata). Až od tohto momentu môže začať plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota, pričom
plynutie premlčacej doby je viazané na subjektívny moment, ktorý spočíva vo vedomosti poškodeného
o spôsobenej škode a o tom, kto za škodu zodpovedá.

7. Pokiaľ ide o náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba. Pri škodách
na zdraví ide o stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ktorá vzniká vyplatením poslednej
dávky nemocenského. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, na rozdiel
od náhrady mzdy, má povahu opakujúceho sa plnenia. Preto pri nej neprichádza do úvahy premlčanie
jednotlivých mesačných plnení, ale premlčanie celého nároku. Je zrejmé v danom prípade, že samotná

práceneschopnosť žalobcu skončila dňa 31.05.2015, a teda v čase podania rozširujúceho návrhu (dňa
12.10.2017) bol nárok žalobcu v celom rozsahu premlčaný. Súd preto nemohol akceptovať názor
žalobcuvyplývajúcizustanovenia§103OZ,podľaktoréhopremlčaciadobapriplnenívsplátkachzačína
plynúť odo dňa zročnosti jednotlivých splátok.

8. S poukazom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené v enunciáte rozhodnutia a žalobu v celom
rozsahu pre premlčanie nároku zamietol.

9. Súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP priznal strane žalovaného a intervenientovi
náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100%.

Nárok žalobcu o náhradu ušlej mzdy z ublíženia na zdraví súd zamietol z dôvodu premlčania nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde písomne v 3 vyhotoveniach.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b)

kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127 ods. 1 Civilný sporový poriadok)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. (§127 ods. 2 Civilný sporový poriadok)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 Civilný sporový poriadok)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§364 Civilný sporový poriadok)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)