Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Andrea Tomašovičová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Csp/48/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117223330
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117223330.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: X. o zaplatenie 432,26 eur s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 196,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 19,46 eur od 29.12.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 79,74 eur od 26.1.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 45,87 eur od 26.2.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
25,99 eur od 30.3.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25,15
eur od 26.4.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobcasažalobouzodňa29.11.2017,doručenoutunajšiemusúdudňa18.12.2017,domáhalvydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 432,26 eur spolu s
príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017
postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril
dňa 23.11.2015 so žalovanou Zmluvu č.XXXXXXXXX0. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy
postupca poskytol žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok
stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté
telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca
vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach:
č. 7510767639 na sumu 19,46 eur so splatnosťou dňa 28.12.2015, č. 7600069396 na sumu 84,74 eur
so splatnosťou dňa 25.1.2016, č. 7600969256 na sumu 70,67 eur so splatnosťou dňa 25.2.2016, č.
7601933521 na sumu 30,98 eur so splatnosťou dňa 29.3.2016, č. 7602980964 na sumu 44,95 eur
so splatnosťou dňa 25.4.2016 a č. 7608776857 na sumu 236,05 eur so splatnosťou dňa 25.10.2016.
Žalovaná odo dňa postúpenia pohľadávky do dňa spísania žaloby nič neuhradila. Zároveň si žalobca
uplatnil zákonný úrok z omeškania z jednotlivých faktúr. Postupca a žalovaná sa dohodli, že porušením
záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvnápokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej
postupcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol
žalovanej na základe Zmluvy. Benefity poskytnuté žalovanej sú uvedené v Zmluve alebo v Cenníku.
Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná tak, že vyjadruje denné klesanie zo základu pre
výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku
viazanosti, alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia
záväzku viazanosti. Žalobca si z postúpených faktúr uplatňuje len sumu v celkovej výške 432,26 eur, a
to faktúru č. 7510767639 v celej výške 19,46 eur, z faktúry č. 7600069396 len sumu vo výške 79,74 eur,
z faktúry č. 7600969256 len sumu 45,87 eur, z faktúry č. 7601933521 len sumu vo výške 25,99 eur, z
faktúry č. 7602980964 len sumu 25,15 eur a z faktúry č. 7608776857 celú sumu 236,05 eur.
3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 11.2.2019, k tejto sa nevyjadrila a neoznačila žiadne
dôkazy.
4. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 CSP, pričom vykonal dokazovanie
oboznámením s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom, a to Zmluvou o poskytovaní
verejných služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2015, s jednotlivými faktúrami, Všeobecnými
podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak
Telekom, a.s., so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017. Rozsudok bol verejne vyhlásený
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany, resp.
zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
7. Žalovaná s právnym predchodcom žalobcu uzatvorili dňa 23.11.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb.Právnypredchodcažalobcuposkytolžalovanejtelekomunikačnéslužby,pričomjejbolinásledne
vyúčtované tieto služby faktúrou č. 7510767639 na sumu 19,46 eur so splatnosťou dňa 28.12.2015,
č. 7600069396 na sumu 84,74 eur so splatnosťou dňa 25.1.2016, č. 7600969256 na sumu 70,67 eur
so splatnosťou dňa 25.2.2016, č. 7601933521 na sumu 30,98 eur so splatnosťou dňa 29.3.2016, č.
7602980964 na sumu 44,95 eur so splatnosťou dňa 25.4.2016 a č. 7608776857 na sumu 236,05 eur
so splatnosťou dňa 25.10.2016, z ktorých si žalobca uplatnil iba sumu vo výške 432,26 eur. Spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. uzatvorila dňa 21.6.2017 so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom
uvedenou zmluvou boli predmetné pohľadávky postúpené na spoločnosť žalobcu. Žalovaná odo dňa
postúpenia na uvedené faktúry nič neplnila.
8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.11. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
12. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
21. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
23. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
24. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.25. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je dôvodná len z
časti. Strany sporu platne uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú všeobecné podmienky), z ktorej právnemu predchodcovi žalobcu vyplývala povinnosť
poskytovať žalovanej elektronické komunikačné služby, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil,
pričom žalovaná si svoju povinnosť uhrádzať predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté elektronické
komunikačnéslužby,nesplnilavlehotesplatnosti.Poskytnutéelektronickékomunikačnéslužbysiprávny
predchodca žalobcu vyúčtoval faktúrou č. 7510767639 na sumu 19,46 eur, č. 7600069396 na sumu
84,74 eur, č. 7600969256 na sumu 70,67 eur, č. 7601933521 na sumu 30,98 eur, č. 7602980964 na
sumu 44,95 eur a č. 7608776857 na sumu 236,05 eur. Súd skúmaním týchto faktúr zistil, že predchodca
žalobcu si z uvedených faktúr uplatnil mesačné poplatky za telekomunikačné služby v sume 196,21 eur.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté
elektronické komunikačné služby vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami za dôvodný, avšak len vo
výške 196,21 eur (teda vo výške, v ktorej si z predmetných faktúr žalobca uplatnil svoj nárok na cenu za
poskytnuté komunikačné služby), a preto mu v uvedenej časti vo výroku I. vyhovel.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníkavzneníúčinnomkudňuvznikuomeškania,výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
28. Zároveň súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po
splatnosti tej ktorej faktúry, a to v žalobcom uplatnenej výške úroku z omeškania 5,05 % ročne (prípadne
5 %), nakoľko bol uplatnený v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom
ku dňu vzniku omeškania), keď základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,05 % (t.j. 0,05 % + 5 =
5,05 %) a v ďalšom období od marca 2016 vo výške 0,00 % (t.j. 0,00 % + 5 = 5,00 %).
29. Žalobca si žalobou okrem toho uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 236,05 eur
vyúčtovanú faktúrou č. 7608776857 so splatnosťou dňa 25.10.2016. Z ustanovenia § 544 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú
pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o
zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.
30. Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica
zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča
transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za
porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1.1.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne
zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, konkrétne do jeho § 53 ods.
4 písm. k).
31. Niet pochybností o tom, že právny predchodca žalobcu v danej veci vystupuje ako dodávateľ,
ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý nemal
postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a dodatku. Súd dospel k
záveru, že zmluvy o poskytovaní verejných služieb majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu
a charakter zmluvy a dodatku bol teda právny predchodca žalobcu povinný rešpektovať a riadiť sa
ustanoveniami o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravenými v
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 obsahuje príkladný výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods.5 OZ) s právnym následkom ich neplatnosti. Žalobca nepreukázal súdu, že právny predchodca žalobcu
so žalovaným individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmluvy, a to
najmä samotnú výšku zmluvných pokút za porušenie povinností.
32. Pokiaľ ide o zmluvné pokuty, súd dojednania o zmluvných pokutách, tak ako sú vyjadrené v zmluve
považujezanedostatočneurčité,nakoľkovrozporesustanovením§544ods.1Občianskehozákonníka,
z toho-ktorého dojednania presne nevyplýva, porušenie ktorej konkrétnej zmluvnej povinnosti znamená
nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu. Dojednanie v znení, že má ísť o porušenie záväzku využívať
tú-ktorú službu počas doby viazanosti, je nekonkrétne, neurčité a neumožňuje identifikovať, porušenie
akej povinnosti spotrebiteľa je sankcionované zmluvnou pokutou. Neurčitosť zmluvných pokút vyplýva
navyše aj z toho, že všetky vyššie uvedené zmluvné pokuty sú v rámci textu zmluvy a dodatku uvedené
spôsobom, ktorý ani neumožnil spotrebiteľovi uvedomiť si, že podpisom zmluvy a dodatku bude zároveň
viazaný uvedenými dojednaniami. Tieto dojednania sú totiž písané veľmi malým písmom, nie sú v texte
nijako zvýraznené a zanikajú v rámci iných ustanovení. Súčasne s nimi sa v texte zmluvy a dodatku
nachádzajú aj ustanovenia o iných zmluvných pokutách (nevzťahujúcich sa na daný program), čo pôsobí
mätúco. Aj z tohto dôvodu súd nemôže považovať dojednania o zmluvných pokutách za určité. Zo
všetkých uvedených dôvodov má súd za to, že uvedené dojednania o zmluvných pokutách sú v zmysle
§ 544 ods. 1 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre ich neurčitosť neplatné.
33. Zároveň však súd poukazuje na neprijateľnosť všetkých zmluvných pokút v tom, že v danom
prípade boli dohodnuté len zmluvné pokuty v prípade nesplnenia povinnosti žalovanej, pričom pre
prípadporušeniapovinnostiprávnehopredchodcužalobcuneboladohodnutážiadnasankciavprospech
spotrebiteľa. Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach jednoznačne vedie súd k názoru o
neprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorých bola určená žalovanej povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu.
34. Súd ďalej poukazuje na to, že právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné
podmienky nemôžu ovplyvniť. Vopred pripravenými sú aj ustanovenia o dojednaní zmluvných pokút,
pričom právny predchodca žalobcu žiada od spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v nezmenenej
výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. To znamená, že nie je vylúčená
situácia, keď spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, pričom pri nezaplatení posledného
poplatku si voči nemu poskytovateľ uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania
spotrebiteľa v začiatku 24-mesačnej viazanosti, čo možno zhodnotiť ako neprijateľné.
35. V nadväznosti na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že uvedené zmluvné pokuty jednostranne
zaťažujú spotrebiteľa a sú neprimerane vysokou sankciou spôsobilou poškodiť spotrebiteľa, a teda
neprijateľnými podmienkami v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktoré sú podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Neprijateľnú zmluvnú podmienku nie je možné ani
zmoderovať, pretože moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty možno využiť
len pri platne dohodnutej zmluvnej pokute, avšak v prejednávanom prípade sú dojednania o zmluvnej
pokute absolútne neplatné.
36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo
výroku II. rozsudku zamietol. Nakoľko žalobca nemá právo na plnenie zmluvných pokút, nemohla sa
žalovanáanidostaťdoomeškaniastýmtoplnením,atedažalobcanemáprávoaninaúrokyzomeškania
zo zmluvnej pokuty, a preto súd zamietol návrh aj v časti príslušenstva k zmluvnej pokute.
37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
38. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.40. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 432,26 eur s príslušenstvom priznaná suma 196,21 eur
s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 45,39 % a hrubý úspech žalovanej 54,61 %, a
teda konečný čistý úspech žalovanej je 9,22 % (54,61 % - 45,39 %). To v konečnom dôsledku znamená
nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 9,22
% trov konania, nakoľko však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej právo na ich náhradu
nepriznal, o čom rozhodol vo výroku III. rozsudku.
Poučenie:
Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.