Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 6, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/166/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216204881
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216204881.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr.
Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobkyne: P. A., nar. X.XX.XXXX, adresa T.
X., O. XXXX/XX, proti žalovanému: D. A., nar. XX.X.XXXX adresa: T. X., O. XXXX/XX, zastúpenému:
Čibrik & Blaszek advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Šaľa, Hlavná 14, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.

12C/110/2016-325 zo dňa 11.1.2018, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou
výrokovou vetou rozhodol, že priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 628 ods. 1, § 630 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ"), ako i ust. § 137 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP") a vecne tým, že žalobkyňa sa domáhala určenia jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
uvedeným v žalobe s tým, aby jej žalovaný predmetné nehnuteľnosti vydal. Žalobu odôvodnila tým, že

darovacou zmluvou zo dňa 20.6.2014 spolu s (už nebohým) manželom (zomr. XX.X.XXXX) darovali
žalovanému nehnuteľnosti patriace im do spoločného vlastníctva, a to pozemky reg. „C" parc. č. 3661/1,
č. 3669/2 a č. 3669/3 a rodinný dom súp. č. XXXX, vedené na LV č. XXX pre kat. úz. T. X.. So žalovaným
uzatvorili aj zaopatrovaciu zmluvu, podľa ktorej sa o nich mal riadne starať a v prípade, že tak neurobí,
vráti darované nehnuteľnosti. Žalovaný sa zaviazal aj k tomu, že sa bude o žalobkyňu poriadne a
náležite starať v prípade zdravotných ťažkostí. Žalobkyňa má zdravotné problémy, chronické choroby

a trpí hypertenziou vyššieho stupňa, napriek tomu sa žalovaný a jeho manželka k nej správajú hrubo a
odmietajú poskytnúť pomoc. Správajú sa k jej osobe tak, že podľa nej porušujú dobré mravy, napríklad
v januári 2016 bola po slovnej výmene so žalovaným fyzicky napadnutá jeho manželkou, bola nútená
vyhľadať pohotovostnú chirurgickú ambulanciu, kde bola vyšetrená a ošetrená a následne podala na
žalovanéhoajehomanželkutrestnéoznámenie.Opakujúcimsakonanímžalovanéhojejtakspoukazom
na § 630 OZ vzniklo právo na vrátenie daru, čo žalovanému oznámila listom zo dňa 8.2.2016. Žalovaný

napriek niekoľkonásobným výzvam neprispieva na režijné náklady spojené s udržiavaním darovaných
nehnuteľností. Žalovaný listom zo dňa 19.2.2016 oznámil, že nie je ochotný predmetné nehnuteľnosti
vydať.

3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa spolu so
svojímmanželombolibezpodielovíspoluvlastnícivyššieopísanýchnehnuteľností,pričompodielvjednej

polovici žalovanému darovali a druhú polovicu týchto nehnuteľností mu poskytli ako protihodnotu za
ich zaopatrenie z jeho strany. Žalobkyňa nárok na vrátenie daru odvodzovala v žalobe a v písomnejvýzve (okrem nepostačujúceho všeobecného konštatovania porušenia dobrých mravov) od správania
manželky žalovaného, ktorá však nebola účastníčkou zmluvného vzťahu. Navyše žiada vrátenie
nehnuteľností v celosti, hoci darom boli poskytnuté nehnuteľnosti žalovanému len v jednej polovici a

oboma manželmi, z čoho podiel žalobkyne na vrátení nehnuteľností by mohol predstavovať maximálne
jednu štvrtinu. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
a 2 CSP tak, že v spore v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v celom rozsahu odvolanie z dôvodov,
že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá zákonným požiadavkám zakotveným v druhej a tretej vete ust.
§ 220 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho je reálna aplikácia jej práva na podanie opravného prostriedku
do značnej miery znemožnená, ktorá skutočnosť sa prieči právu účastníka konania na spravodlivý

súdny proces; súd prvej inštancie nebral ohľad na všetky, z hľadiska správneho posúdenia predmetnej
právnej záležitosti, významné dôkazy; na základe niektorých vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, následkom čoho rozhodnutie vo veci samej vychádza z neúplne zisteného
skutkového stavu a s tým súvisiaceho nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľka v odvolaní
uviedla, že nakoľko sa spisový materiál týkajúci sa predmetnej právnej veci nachádza t. č. u jej

splnomocneného právneho zástupcu (JUDr. František Fehér, pozn.), odvolateľka žiada, aby súd podané
odvolaniezodňa20.3.2018neposúdilakokompletnéakonečnéodvolanieprotipredmetnémurozsudku,
nakoľkosvojeodvolaniedoplnívčonajkratšejmožnejdobepoprevzatíspisovéhomateriáluodprávneho
zástupcu.

6. Odvolateľka ďalej v podanom odvolaní uviedla, že z vyjadrenia prvoinštančného súdu v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, že: „Naliehavý právny záujem ... je základným procesným predpokladom
každej určovacej žaloby ... nie je kategóriou posudzovateľnou zo subjektívneho hľadiska strany
domáhajúcej sa práva ... ale je daný len v prípade, ak práve bez požadovaného určenia právne
postavenie žalobcu ... by ostalo neistým ... a ochranu právu nie je možné poskytnúť inak;" nie

je zrejmé, či považoval súd prvej inštancie naliehavý právny záujem za preukázaný, alebo nie. K
záveru súdu, že žalobkyňa nárok na vrátenie daru odvodzuje od správania manželky žalovaného,
ktorá však nebola účastníčkou zmluvného vzťahu, žalobkyňa uviedla, že súd vychádzal iba z výroku
rozhodnutia vecne a miestne príslušného správneho orgánu, bral ohľad na jednostranné tvrdenia
žalovaného, ale neskúmal v tejto súvislosti obsah spisu vedeného v dotknutej priestupkovej veci, z

ktorého vyplývajú ďalšie významné okolnosti a skutočnosti týkajúce sa povahy a miery účasti žalobcu
na dotknutých udalostiach. Nesúhlasila tiež so záverom súdu, že by jej podiel na vrátení nehnuteľností
mohol teoreticky predstavovať maximálne jednu štvrtinu, keď dôvodila, že ak darované nehnuteľnosti
boli v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej zosnulého manžela, tak má právo po splnení
zákonných podmienok domáhať sa po jeho smrti vrátenia celého daru patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ ide o záver súdu, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná,
poukázala na znenie § 220 ods. 2 CSP a dôvodila, že v rozpore s citovaným ustanovením napadnuté
rozhodnutie neobsahuje: ktoré z dôkazov predložených, príp. navrhnutých stranami, boli pred súdom
prvej inštancie vykonané a ktoré nie (s uvedením dôvodov nevykonania); pri zisťovaní skutkového
stavu, na ktoré z vykonaných dôkazov súd prihliadol a na ktoré nie (z uvedením dôvodov, pre ktoré na

niektorédôkazyneprihliadol);ktoréskutočnostiaokolnostimalpreukázaťžalobcaaktoréžalovaný;ktoré
skutočnosti a okolnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané na základe hodnotenia vykonaných
dôkazov; do akej miery bolo stranami unesené dôkazné bremeno s uvedením a hodnotením s tým
súvisiacich právnych následkov. Namietala, že z obsahu odôvodnenia rozsudku nedokáže posúdiť,
na základe čoho prvoinštančný súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, a preto ani

nevie, proti čomu a v akom rozsahu sa má právne brániť prostredníctvom tohto odvolania. Mala za
to, že uvedený stav je v príkrom rozpore nielen so zákonnou požiadavkou presvedčivosti odôvodnenia
rozsudku ako takého, ale aj so základným princípom zakotveným v Ústave SR, spočívajúcim v práve
na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril. Uviedol,
žestvrdeniamiuvádzanýmivodvolanísanestotožňujeapovažujeichzanedôvodné.Súdprvejinštancie
náležite zistil skutkový stav predmetnej veci, keďže vykonal všetky významné dôkazy potrebné prerozhodnutie a predmetnú vec správne právne posúdil. Preto navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

9. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania (žalobkyni uplynula dňa 22.3.2018), doručila žalobkyňa dňa
28.8.2018 súdu prvej inštancie podanie zo dňa 28.8.2018, v ktorom uviedla, že dopĺňa svoje odvolanie
proti rozsudku súdu prvej inštancie a v ktorom vyjadrila svoje námietky k priebehu správneho konania

pred okresným úradom o prešetrovaní oznámeného priestupku; uviedla, že od žalovaného požaduje aj
vrátenie meča; podrobne rozoberala skutkový stav ohľadom správania sa žalovaného k nej; namietala,
že súd prvej inštancie nepoužil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci; podala
svoje podrobné vyjadrenie, ohľadom hrubého porušenia dobrých mravov žalovaným voči žalobkyni;
vyjadrovala sa k incidentu z januára 2016; uviedla, že okamžite vypovedá darovaciu a zaopatrovaciu
zmluvu.

10. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

11. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia, sa zákonná koncentrácia civilného sporového konania

uplatňuje aj v konaní o opravnom prostriedku. Lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné
podanie odvolania, ale aj určenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda (§ 364 CSP) a uvedenie
odvolacích dôvodov týkajúcich sa vadnosti rozhodnutia, alebo konania, ktoré mu predchádzalo. Po
uplynutí lehoty na podanie odvolania, tak nemožno rozširovať ani meniť odvolacie dôvody, ani
navrhované dôkazy. Na tomto nič nemôže zmeniť ani vyjadrenie žalobkyne v podanom odvolaní,

že mieni svoje odvolanie ešte doplniť, nakoľko spisový materiál k predmetnej veci je u jej právneho
zástupcu, ktorému splnomocnenie vypovedala, pretože zákonnú lehotu na podanie odvolania ani z tohto
dôvodu nie je možné predlžovať.

12. V danom konkrétnom prípade žalobkyni uplynula lehota na podanie odvolania dňa 22.3.2018. Toto

odvolanie obsahovalo všetky náležitosti, bol v ňom uvedený rozsah, ako aj dôvody podaného odvolania.
Pokiaľ potom žalobkyňa až podaním zo dňa 28.8.2018 rozširovala svoje odvolacie dôvody a uvádzala
nové skutočnosti oproti podanému odvolaniu, nemožno na toto jej „doplnenie odvolania" v odvolacom
konaní prihliadať a odvolací súd musí vychádzať len v odvolacích dôvodov uvádzaných žalobkyňou v
odvolaní podanom v odvolacej lehote, t. j. z jej podania zo dňa 20.3.2018.

13. Žalobkyňa tiež doručila predsedníčke Okresného súdu Dunajská Streda svoje podanie zo dňa
9.4.2019 s prílohami, kde uvádza svoje výhrady k postupu Okresného úradu v Dunajskej Strede a
okresného riaditeľstva PZ SR Dunajská Streda a uvádza skutočnosti a predkladá doklady týkajúce sa
právnej veci sp. zn. 12C/110/2016. Pôvodne bolo toto podanie žalobkyne zapísané v Spr. Okresného

súdu Dunajská Streda (Spr/348/2019). Predsedníčka Okresného súdu Dunajská Streda tieto listiny
dala založiť do súdneho spisu sp. zn. 12C/110/2016 s uvedením, že predseda súdu nemôže
hodnotiť správnosť procesného postupu a správnosť rozhodnutia súdu. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa
procesného postupu a rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda a Okresného riaditeľstva PZ
SR Dunajská Streda, podanie odstúpila uvedeným orgánom. Podanie žalobkyne zo dňa 9.4.2019 s

prílohami bolo do súdneho spisu založené dňa 18.4.2019. Predmetné podanie žalobkyne však rovnako
nie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu, nakoľko prípadné rozširovanie skutočností, pre ktoré
považuje žalobkyňa napadnuté rozhodnutie za nesprávne, nie je vzhľadom na uplynutie lehoty na
podanie odvolania relevantné a ako bolo uvedené vyššie, odvolací súd sa môže v zmysle ust. § 365
ods. 3 CSP zaoberať len argumentmi, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom včas podanom odvolaní zo

dňa 22.3.2018.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktorénezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, v

dôsledku čoho je nevyhnutné s použitím § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného

dokazovania a ním realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu
žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

16. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na skutkovom závere, že žalobkyňa odvodzovala svoj
nárok na vrátenie daru od žalovaného, od správania sa jeho manželky, ktorá však nebola účastníčkou
predmetného právneho vzťahu, ako aj z dôvodu, že vzhľadom na to, že darom boli žalovanému

nehnuteľnostiposkytnutélenvjednejpoloviciaobomamanželmi,predstavujeprípadnýpodielžalobkyne
na vrátení daru maximálne jednu štvrtinu.

17. Žalobkyňa v odvolaní namietala predovšetkým nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, že má nárok na vrátenie len podielu 1/4 na

daných nehnuteľnostiach a tiež, že súd nezobral do úvahy všetky ňou namietané okolnosti, týkajúce sa
účasti žalobcu na dotknutých udalostiach.

18. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivýproces,zaručenéhočl.6ods.1Dohovoru.TotoprávojepodľajudikatúryÚstavnéhosúduSR

implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje,
akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je
nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery
súdupriuplatňovaníprípadnýchopravnýchprostriedkov.Civilnýsporovýporiadokupravujevustanovení
§ 220 ods. 2 základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku tak, aby

z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť.

19. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd
odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie

tohto odklonu.

20. V odôvodnení je teda po opísaní skutkového stavu potrebné uviesť, ktoré z navrhovaných dôkazov
boli vykonané a ktoré skutkové tvrdenia strán boli nimi potvrdené alebo vyvrátené. Obsahom hodnotenia
dôkazov je aj opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý

nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú, alebo sa vyučujú. Súd tiež uvedie, ktoré dôkazy
neboli vykonané a z akého dôvodu. V prípade rozporov musí súd odôvodniť, prečo konkrétny dôkaz
považuje za vierohodný a iný nie. Pritom treba vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia
dôkazov v čl. 15 základných princípov CSP a v § 191 ods. 1 CSP, ktorý je limitovaný požiadavkou
nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v

procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a
dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Je však povinný v odôvodnení náležite vyhodnotiť dôkaznú situáciu.
Hodnotiaca úvaha súdu nie je svojvoľná, pretože súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní
najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah.

21. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv
na rozhodnutie. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolnosti veci dať odpoveď
na rozhodujúce argumenty. Z odôvodnenia sa teda strana má dozvedieť o dôvodoch prijatia,
či odmietnutia jej argumentu. Samotné konštatovanie že argument je irelevantný, nezodpovedápožiadavke riadneho odôvodnenia. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov
smerujúci k jednostranným záverom (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2008). Ak sa súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so zásadnou námietkou sporovej

strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za prejav arbitrárnosti a porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 410/2006).

22.Právneposúdenievecijepotomčinnosťou,priktorejsúdpodriadizistenýskutkovýstavpodpríslušnú
právnu normu. V odôvodnení súd odcituje túto právnu normu a vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení

odôvodňujú aplikáciu práve tejto právnej normy. Súd sa tiež vyjadrí, ako túto normu interpretuje.

23. Odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju
povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení § 191 a § 220 ods. 2 CSP riadne nesplnil, výsledky
vykonaného dokazovania náležite nevyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil.
Predovšetkým v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje vyhodnotenie relevantných skutkových

argumentov žalobkyne, riadne vyhodnotenie celého skutkového stavu a náležité právne posúdenie veci.
Celkovo vykazuje napadnutý rozsudok znaky arbitrárnosti pri hodnotení vykonaných dôkazov, nakoľko
nie je absolútne zrejmé, hodnotením akých skutkových tvrdení sporových strán a akých konkrétnych
dôkazov dospel súd ku svojim skutkovým záverom a absentuje tiež náležité právne posúdenie veci.

24. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha vydania predmetných nehnuteľností z dvoch
právnych titulov, a to nielen z darovacej zmluvy, ale aj zo zaopatrovacej zmluvy. Pokiaľ ide o nárok
žalobkyne na vrátenie daru, súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal len otázkou, či
je na podanej žalobe naliehavý právny záujem, pričom dospel k záveru, že tento je daný. Pokiaľ ide
o ďalšie právne posúdenie predmetnej právnej veci, v odôvodnení je len citácia ust. § 628 ods. 1 OZ

upravujúceho darovaciu zmluvu a ust. § 630 OZ upravujúceho vrátenie daru, avšak súd prvej inštancie
vôbec neuvádza, prečo predmetné ustanovenia na daný prípad aplikuje, ako si ich vykladá a ako zistený
skutkový stav zodpovedá použitým ustanoveniam. Uzavretú darovaciu zmluvu ani jej obsah súd nijako
nehodnotí. Súd prvej inštancie sa ďalej vôbec nevenuje posúdeniu inštitútu zaopatrovacej zmluvy, nijako
ju nekvalifikuje, neuvádza ani, prečo prípadne toto právne posúdenie nie je pre vec podstatné.

25. Celkom nesprávny je však právny záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ sa žalobkyňa domáha
vrátenia daru, ktorý bol predtým v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej už zosnulého
manžela, môže sa takto žalobkyňa domáhať vrátenia len polovice darovaného podielu. Ak totiž jeden
z manželov darcov zomrel, súdna prax uznala právo domáhať sa vrátenia celého daru, ktorý v

čase darovania bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pozostalému manželovi (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 255/2007).

26. Hoci žalobkyňa v spore opakovane uvádzala, že uzavretú darovaciu a zaopatrovaciu zmluvu
vypovedá, ani právnym posúdením tohto úkonu žalobkyne sa súd nezaoberal.

27. Pokiaľ ide o skutkové závery súdu prvej inštancie, tento zistený skutkový stav v podstate vyhodnotil
jedinou vetou, že žalobkyňa svoj nárok na vrátenie daru odvodzuje od správania manželky žalovaného,
ktorá však nebola účastníčkou zmluvného vzťahu. Súd však vôbec neuvádza, ktoré skutkové tvrdenia
žalobkyne v predmetnej právnej veci považuje za relevantné a ktoré nie a ako ich vyhodnocuje.

Žalobkyňa pritom vo svojom podaní doručenom súdu dňa 3.5.2017 (č. l. 43 a nasl.) uvádzala, v čom
všetkom považuje správanie žalovaného za porušujúce dobré mravy. Súd toto podanie žalobkyne v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia v ods. 3 zhodnotil len tak, že žalobkyňa predmetné podanie
predložila, nijako však nerozoberá jeho obsah, nezaoberá sa argumentmi žalobkyne v ňom uvádzanými.
Z tohto podania žalobkyne súd prvej inštancie uviedol len to, že v ňom žalobkyňa vypovedala obidve

zmluvy - darovaciu aj zaopatrovaciu, avšak znova súd prvej inštancie ohľadom tohto právneho úkonu
žalobkyne neuvádza žiadne svoje právne posúdenie a svoje skutkové a právne závery. Z pomerne
rozsiahleho podania žalobkyne zo dňa 3.5.2017 však okrem iného vyplýva, že okrem incidentu zo dňa
19.1.2016,namietalaajprotineplateniunákladovnaudržiavanieazaužívanienehnuteľnostížalovaným,
proti svojej práci v bufete žalovaného, nedostatočnú pomoc zo strany žalovaného, najmä pokiaľ ide o

zdravotný stav žalobkyne, či zabezpečenie opravy kotla a starostlivosti o dané nehnuteľnosti, urážanie
žalobkyne, ako i ďalšie skutočnosti, ktoré však súd prvej inštancie pri posudzovaní uplatneného nároku
žalobkyne vôbec nezohľadnil, pričom ani neuviedol, z akého dôvodu takto postupoval. Iné skutočnosti,
ako len incident z januára 2016, žalobkyňa uvádzala aj v ostatných svojich podaniach adresovanýchsúdu, súd ich však nijakým spôsobom nevyhodnocuje. Z obsahu spisu pritom jednoznačne
vyplýva, že žalobkyňa svoj nárok opierala nielen o incident zo dňa 19.1.2016, pri ktorom malo byť
rozhodujúce správanie sa manželky žalovaného, ale uvádzala aj iné okolnosti a síce, že žalovaný ju

v súvislosti s týmto incidentom riadne nebránil, že má vážne zdravotné ťažkosti, napriek tomu sa o ňu
žalovaný riadne nestará, správa sa k nej hrubo a odmieta jej poskytnutie pomoci, neprispieva na náklady
spojené s užívaním a udržiavaním nehnuteľnosti, v spise sú tiež založené viaceré doklady potvrdzujúce
vedenie viacerých trestných konaní týkajúcich sa vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným. Súd prvej
inštancie si vo svojom rozhodnutí v podstate iba bez ďalšieho osvojil obranu žalovaného na pojednávaní

dňa 11.1.2018 (č. l. 314) spisu. S prostriedkami procesného útoku žalobkyne sa však riadne nevyrovnal.
Hoci žalobkyňa v spore navrhovala výsluch svedkov, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vôbec neuvádza, prečo dôkazy navrhované žalobkyňou nevykonal.

28. Súd pritom musí pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívne zisteného skutkového stavu veci.
Musí náležite vyhodnotiť tak prostriedky procesného útoku žalobcu, ako aj prostriedky procesnej obrany

žalovaného a tieto vo vzájomných súvislostiach náležite nevyhodnotiť. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a prijatými právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie súdu musí byť logické a zrozumiteľné
a má v odôvodnení poskytnúť dostatočné, jasné a zrozumiteľné vysvetlenie vyhodnotenia zisteného
skutkového stavu a aplikovaného právneho posúdenia veci. Takémuto odôvodneniu rozhodnutie súdu

prvej inštancie nezodpovedá, pretože súd prvej inštancie vychádzal najmä z obrany žalovaného.
Vzhľadom na uvedené, boli argumenty žalobkyne v podanom odvolaní poukazujúce na nedostatočné
odôvodneniesúduprvejinštanciedôvodné.Odvolacísúdmátiežzato,žesúdprvejinštanciedostatočne
nevysvetlil svoj myšlienkový postup, aké skutočnosti vôbec hodnotil a ako ich právne posúdil. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že v danom prípade súd prvej inštancie vyhodnotil skutkový stav iba jednostranne

a vo veci urobil iba formalistický výklad použitých zákonných ustanovení.

29. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

30. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

31. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

32. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany

sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.

ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

33. Súd sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s

poukazomnavýsledkyvykonanéhodokazovaniaazistenérozhodujúceskutočnosti,aletiežspoukazom
na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez
rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a
z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne
a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje

náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

34. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkamistrany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia

prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

35.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

36. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda

existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,
nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

37. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať

ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý náležite nevysvetlil
prijaté skutkové závery a aplikované právne posúdenie veci a ktorého nedostatky v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia sú tak hlboké, že ich nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu s použitím

ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

38. Povinnosťou súdu prvej inštancie súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude si v prvom rade ustáliť, akými všetkými skutočnosťami žalobkyňa svoj

nárok odôvodňuje, tieto následne riadne právne posúdiť, zistený skutkový stav náležite komplexne
vyhodnotiť a na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, potom vo
veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3,
4 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane
náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

39. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).