Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/203/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202699
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5618202699.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: T. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom W. XXX, o zaplatenie 1574,58 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 13. februára 2019 sp. zn. 10Csp/68/2018-75, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

V ostatnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi

sumu 1.441,54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.439,64 € od 29.8.2018
do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal vo vzťahu k žalovanej povinnosti
zaplatiť sumu vo výške 1.574,58 €, úrokov vo výške 31,74 € a úrokov z omeškania vo zvyšnej časti
(podľa špecifikácie) ako nedôvodnú zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou bola dňa 17.3.2017 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
0000000000390696, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.500 €, pri výške fixnej

úrokovej sadzby 5,9 % ročne. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 30 mesačných splátkach
vo výške 75,74 €, so splatnosťou prvej splátky 22.3.2017, splatnosťou splátok k 22. dňu v mesiaci a
splatnosťou úveru do 3 rokov od splatnosti prvej anuitej splátky, najneskôr do 24.2.2020. Dňa 24.8.2018
žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru s príslušenstvom, spolu vo výške 1.668,27 €,
v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nedostatočne
obsahovalanáležitosťuvedenúv§9ods.2písm.f)zákonaospotrebiteľskýchúveroch(ďalejlen„ZoSÚ“)

v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. termín konečnej splatnosti úveru, na základe čoho
v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Je
zrejmé, že údaj o termíne konečnej splatnosti úveru je v zmluve naformulovaný tak, že je ním termín
„3 rokov od splatnosti prvej anuitnej splátky, najneskôr 24.2.2020“. Prvá anuitná splátka bola splatná
dňa 22.3.2017, preto v zmysle § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka bol termínom konečnej splatnosti
úveru deň 23.3.2020. Uvedené je však v rozpore s časťou dojednania o konečnej splatnosti úveru

za čiarkou, t.j. že úver je splatný najneskôr 24.2.2020. Z takto formulovaného dojednania preto nie je
možné ani výkladom ustáliť, či termínom konečnej splatnosti úveru je deň 23.3.2020 alebo 24.2.2020.
Absencia údaju o termíne konečnej splatnosti úveru je sankcionovaná v zmysle § 11 ods. 1 písm. b)
ZoSÚ bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Keďže žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 2.500 € a žalovaný uhradil celkom 1.060,36 €, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi rozdiel vo výške 1.439,64 € a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách

konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a podľa pomeru úspechu strán v spore priznal úspešnejšiemu
žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca vo výroku,
ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Nestotožnil sa s vysloveným záverom súdu prvej inštancie, že

zmluva o úvere neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, t.j. údaj o termíne
konečnej splatnosti úveru a teda, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 ods. 11 písm. b) ZoSÚ považuje
za bezúročný a bez poplatkový. Vychádzajúc z obsahu zmluvy, úver bol uhradený podľa obsahu zmluvy,
klient sa zaviazal, že úver bude uhradený do 36, pričom termín splatnosti 1. anuitnej splátky je stanovený
na 22.3.2017 a banka vykoná poslednú splátku v deň uvedený v bode 1.2. do 3 rokov od splatnosti

prvej anuitnej splátky, najneskôr 24.2.2020 - toto je termín konečnej splatnosti. Ďalej poukázal na
článok 10 ods. 2 písm. c) Smernice 2008/48/ES, podľa ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne
uvádza dĺžku trvania zmluvy, pričom podľa článku 22 ods. 1 uvedenej smernice, táto smernica obsahuje
harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve
ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Ďalej poukázal aj na rozsudok súdneho
dvora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, v zmysle ktorého (aj záveru iných odvolacích senátov) podľa

eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, nemožno od dodávateľov žiadať, aby
v nich uvádzali presný termín konečnej splatnosti a dobu trvania zmluvy. Žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods.
1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380

CSP, ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 22. odôvodnenia rozsudku, že Zmluva o spotrebiteľskom
úvere z 17.3.2017 č. 0000000000390696 uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom, neobsahuje podstatnú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ účinnom ku dňu

uzatvorenia zmluvy a že z tohto dôvodu je dôvodné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ považovať
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkový, nie je správny.

6. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, odvolací súd na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, náležitosti

uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, obsahuje. Z obsahu zmluvy
je zrejmé, že v zmluve bola dojednaná výška anuitnej splátky vo výške 75,74 €, termín splatnosti 1.
anuitnej splátky na deň 22.3.2017, počet anuitných splátok 36, periodicita a termín splatnosti anuitnej
splátky mesačne, v 22. deň kalendárneho mesiaca a splatnosť úveru do 3 rokov od splatnosti prvej
anuitnej splátky, najneskôr 24.2.2020. Na základe uvedeného dojednania bolo možné vyvodiť, že za rok

2017 bolo povinnosťou žalovaného vykonať 10 splátok, v roku 2018 12 splátok, v roku 2019 12 splátok
a v roku 2020 2 splátky, t.j. k 22.1. a k 22.2. Termín „najneskôr 24.2.2020“ znamená, dokedy mal dlžník
možnosť vykonať uloženú splátkovú povinnosť (poslednú splátku). Súd prvej inštancie preto v dôvodoch
svojho rozhodnutia nesprávne uviedol, že konečná splatnosť úveru pripadá na deň 23.3.2020.

7. V uvedenom kontexte odvolací súd ďalej poukazuje aj na novelu zákona č. 129/2010 Z.z. vykonanú
zákonom č. 279/2017 Z.z. (článok XII. týkajúci sa zákona č. 129/2010 Z.z. účinného od 1.1.2019), na
základe ktorého došlo k vypusteniu niektorých právnych viet náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uvedených v § 9 ods. 2 ZoSÚ, okrem iného, aj k vypusteniu termínu v § 9 ods. 2 písm. f) v platnom znení
do 30.4.2018 - „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Podľa dôvodovej správy zákona

č. 279/2017, vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnutné z dôvodov záveru
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,
a.s./Klára Bíróová. V zmysle uvedeného rozsudku zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len
náležitosti výslovne uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/ES, a to vzhľadom k tomu, že touto
smernicou sa zabezpečí úplná harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov (v čl. 22 ods. 1 Smernice

2008/48/ES je uvedené, že „členské štáty nesmú zachovávať ani zaväzovať vo svojom vnútroštátnom
práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice“).8. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže bol nesprávny záver súdu prvej inštancie, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanou z 17.3.2017 neobsahuje podstatnú
náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, t.j. termín konečnej splatnosti úveru, na základe čoho v

zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a z ktorého
dôvodu vo zvyšnej časti žalobu zamietol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku (v ktorom vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol) zrušil a v tomto rozsahu mu vec (spolu so
súvisiacich výrokom o trovách konania) vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude
opätovne skúmať dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu v zmysle skutkových a právnych dôvodov

vymedzených v žalobe.

9. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu

zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)