Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716010182
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2716010182.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému K. N., pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 26.9.2018 č. k. 6T/90/2016-115, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 24.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného K. N., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Skalica na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Skalica dňa 26. septembra
2018 rozhodol takto:
„Obžalovaný K. N., nar. XX.XX.XXXX v J., ČR, trvale bytom R. č. XX, adresa na doruč. písomností

R. č. XXX, okres C., ČR, na slobode

sa u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

od presne nezisteného času do dňa 23.11.2015 si na presne nezistenom mieste zadovážil sušinu
rastliny rodu Cannabis, pričom dňa 23.11.2015 v čase o 10,10 h pri jeho vstupe na územie Slovenskej

republiky na nákladnom motorovom vozidle zn. Fiat Ducato, r.v. 2005, EČV: 7B55102, MPZ CZ,
žltej farby bol kontrolovaný príslušníkmi Colného úradu finančnej správy Trnava v colnom priestore
hraničného prechodu Brodské D2 vstup do SR, kde služobný pes cvičený na vyhľadávanie omamných
a psychotropných látok ev. č. 146/2009 OL, označil prítomnosť týchto látok v priestore priehradky
pred spolujazdcom, ktorú K. N. následne dobrovoľne vydal podľa § 89 ods. 1 Tr. poriadku, pričom
podľa znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu v Bratislave ČES: PPZ-KEU-BA-

EXP-2015/17513 zo dňa 21.12.2015 bolo zistené, že stopa č. 1 čierne plastové vrecko s tlakovým
uzáverom obsahovala upotrebiteľné konope s hmotnosťou 7505 mg s priemernou koncentráciou
tetrahydrokanabinolu 12,3 % hmotnostných, čo zodpovedá najmenej 31 obvykle jednorazovým dávkam,
pričom rastliny rodu Cannabis sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných
látok,

t e d a

neoprávnene previezol, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku,

č í m s p á ch a lzločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d) Trestného zákona,

za to m u u k l a d á

podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 49 ods. 2
Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.“

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie čo do výroku o treste obžalovaný, ktoré
však bližšie neodôvodnil.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie na rozhodnutie o odvolaní v neprítomnosti obžalovaného,
nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky na tento postup. Obžalovaný neprevzal upovedomenie
o verejnom zasadnutí na adrese, ktorú uviedol na účely doručovania zásielok.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej
lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1

Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.
V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.

Treba v prvom rade uviesť, že okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.Výrok o vine u obžalovaného teda odvolací súd neskúmal z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti,
obžalovanýtotižzákonnekonformnýmspôsobomučinilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b)Trestného
poriadku, ktoré vyhlásenie súd prvého stupňa prijal uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku.

Čosatýkavýrokuotreste,odvolacísúdsastotožnilsozáveromokresnéhosúduotom,žeuloženietrestu
obžalovanému v trestnej sadzbe 3 až 10 rokov by bolo neprimerane prísne. Okresný súd poukazuje na
stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj
55/2016. Podľa tohto stanoviska ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody
o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v

situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per
analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade
uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom),
keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny
(dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške
uloženého trestu. Je namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne

rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze
analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a
treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného
priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia (preto sa tretia
právna veta zmieňuje o medzere v zákone). Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné)

súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Odvolací súd dospel v prípade obžalovaného rovnako ako okresný súd k záveru, že je namieste
mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby určenej zákonom. Na rozdiel od
obžalovaného ale má za to, že trest uložený obžalovanému okresným súdom zodpovedá všetkým
zásadám pre ukladanie trestu.

Krajský súd konštatuje, že svoj účel z hľadiska generálnej prevencie, represívnej úlohy trestu aj
individuálnej prevencie, dostatočne splní aj mimoriadne znížený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 2 roky. Okresný súd správne uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody,
nakoľko odsudzoval páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia.

Správny je z tohto hľadiska podľa odvolacieho súdu aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolania
obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.