Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319201334
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2319201334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci žalobcu: v 1./ rade X.. K. K., nar. XX. X. XXXX, v 2./ rade X.. K. K., rod. K., nar. X. X. XXXX, obaja
trvale bytom XXX XX I., Č. XXXX/XXX, obaja zast.: JUDr. Lenka Gajarská, advokátka so sídlom 917 01
Trnava, Horné bašty 8943/25, IČO: 42 258 405, proti žalovanému: S. H., nar. X. X. XXXX, trvale bytom
XXX XX I., A.. Š. XXX/XX, adresa pre doručovanie: XXX XX I., J. XX, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný vypratať byt č. X - X, ktorý sa nachádza na X. poschodí vo vchode č. XX bytového
domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby : X - bytový dom, popis stavby: I. XX bytový dom typ O.,
stojaci na parcele registra "P." č. XXXX/XX o výmere 577 m2, zastavaná plocha a nádvorie, ktorému

prislúcha spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastnícky podiel k zastavanému pozemku vo veľkosti 6315/296677, zapísaný na LV č. XXXX
vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Galanta, pre okres Z., obec I., katastrálne územie I.
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcom v 1./ a 2./ rade voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej
výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18. 3. 2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na

splnenie povinnosti - vypratať nehnuteľnosť špecifikovanú vo výrokovej časti tohto rozsudku.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti špecifikovanej vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobcovia uzatvorili so žalovaným dňa 1. 6. 2017 Nájomnú zmluvu v
znení dodatkov č. 1 až 5, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľnosti a postupne uzatvorenými dodatkami
bol nájom nehnuteľnosti dohodnutý do 31. 1. 2019, pričom v poslednom dodatku č. 5 zo dňa 20. 12.
2018 sa dohodli, že nájom nie je možné viac predĺžiť. Zároveň žalovaný bol povinný najneskôr dňa 1.

2. 2019 byt odovzdať. Žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíva dodnes a to bez právneho dôvodu.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, resp. sa vyjadril tak, že potrebuje v byte zostať do marca 2020, avšak
nepoprel skutkové tvrdenia uvedené žalobcom, preto mal súd za to, že tieto sú nesporné. Právna úprava
v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie
je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto

povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou
obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového
konania(§153CSP).Porušeniepovinnostitvrdeniasapovažujezaprocesnúpasivitustranysporu,ktorá
má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany(§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§
151 ods. 2 CSP). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva
o nich dokazovanie.

4. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.

februára 1998).

5. Súd poukazuje na to, že pojednával a rozhodol vo veci v neprítomnosti žalovaného, nakoľko tento
súdu zaslal ospravedlnenie svojej neprítomnosti, ktoré súd vyhodnotil ako účelové. Žalovaný jednak
vedel skôr (žalobcovia na to súd upozornili ešte pred žalovaným), že jeho matka má podstúpiť zákrok v
nemocnici a túto skutočnosť napriek tomu súdu neoznámil. Navyše, žalovaný nijako súdu nepreukázal,

že musí byť sprievodom pre svoju matku do nemocnice, že skutočne je matka objednaná na zákrok.
Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod

bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať. V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 21. septembra 2011, sp. zn.
3 Cdo 167/2010, právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré
je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a
rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie

tohto práva. Ustanovenie § 101 ods. 2 OSP umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý
sa, aj keď bol riadne predvolaný, nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho
odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 OSP (teraz § 183 CSP), v zmysle ktorého
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pokiaľ odporca v danom prípade nepreukázal
dôvod svojej neprítomnosti na pojednávaní, zostala jeho žiadosť o odročenie pojednávania len v rovine

ničím nepodloženého tvrdenia, na ktoré nebolo možné prihliadnuť.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - LV, Nájomná zmluva s dodatkami, výzva k odovzdaniu
bytu, SMS komunikácia medzi stranami sporu. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. X - X, ktorý sa
nachádza na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený
na parcele registra "P." č. XXXX/XX o výmere 577 m2, zastavaná plocha a nádvorie a ktorému
prislúcha spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a

spoluvlastnícky podiel k zastavanému pozemku vo veľkosti 6315/296677, zapísaného na LV č. XXXX
vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Galanta, pre okres Z., obec I., katastrálne územie I..
Žalobcovia tento byt prenajali žalovanému.

8. Na základe Nájomnej zmluvy a dodatkov bol nájom bytu dohodnutý do 31. 1. 2019.

9. Podľa § 710 ods. 2 OZ, Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa § 712a ods. 9 OZ, Pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú

náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú
náhradu.

Podľa § 4 zák. č. 189/1992 Zb. z. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými
náhradami, Pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu,

okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia
nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca
pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.10. Súd na základe uvedeného dospel k jednoznačnému záveru, že je potrebné vyhovieť žalobe
žalobcov. Nájomný vzťah zanikol uplynutím času, na ktorý bol dojednaný. Pri nájme bytu nie je možné
automatické predlžovanie nájomnej zmluvy. Zákon výslovne vylučuje aplikáciu § 676 ods. 2 OZ, ktorý

je možné použiť pri nájomných vzťahoch, no nie pri nájme bytu. Obnovenie nájmu bytu jeho faktickým
užívaním aj po uplynutí doby nájmu nie je možné. Prenajímateľ sa môže domáhať vypratania bytu
žalobou o vypratanie na súde. Počas doby nájmu platí nájomca nájomné a úhrady spojené s užívaním
bytu. Ak nájomca užíva predmet nájmu aj po dojednanej dobe, užíva ho bez právneho dôvodu a
prenajímateľ má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s § 451 a nasl. OZ. Bezdôvodné

obohatenie si môže prenajímateľ uplatniť na súde samostatnou žalobou. Je však potrebné upozorniť,
že v zmysle § 107 OZ sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

11. Ustanovenie § 712a OZ upravuje predpoklady, za ktorých má nájomca právo na bytovú náhradu,
ktoré korešpondujú s dôvodmi výpovede nájmu bytu. V prejednávanom prípade s poukazom na § 712a

ods. 2 OZ pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu sa to
ani v zmysle § 4 zák. č. 189/1992 Zb. z.

12. Vzhľadom na uvedené odôvodnenie súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu tohto rozsudku.

13. O nároku žalobcov na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom žalobcovia
boli v konaní plne úspešní. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv.
zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej
strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým
sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne

vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.