Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Csp/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419201090
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6419201090.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcov v rade

1): Q. J., N.. XX.XX.XXXX, C. A. C. S., W. A. XXX/XX, v rade2): R. J., N.. XX.XX.XXXX, C. A. C.
S., W. A. XXX/XX, obaja zastúpení: Združenie na ochranu práv občana - AVES, IČO: 50 252 151 so
sídlom Bratislava, J. Poničana 9, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom
Boulevard Haussmann, 750 09 Paríž, Francúzsko, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 1, 812 36
Bratislava, IČO: 47 258 713, v konaní zastúpený: AK Nagyová Tenkač, spol. s r. o., IČO: 36 862 169, so
sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a priznanie finančného

zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie č i a s t o č n e z a s t a v u j e v časti uplatňovaného nároku žalobcu na zaplatenie
334,91 € spolu s 5 % úrokom z omeškania odo dňa 13.06.2017 až do zaplatenia.

Súd žalobu žalobcu v rade 1) z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v rade 2) sumu 2.308,93 € spolu s 5 % úrokom z

omeškania ročne odo dňa 07.01.2019 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobcu v rade 2) vo zvyšku z a m i e t a.

Súd žalobcovi v rade 2) p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
74,64 % trov konania.

Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rade 1) v rozsahu
100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodne žalobca v rade 1) a po pribratí do konania na strane žalobcu i žalobkyňa v rade 2) (pozri
uznesenie 9Csp/34/2019 zo dňa 03.07.2019) sa domáhali voči žalovanému podanou žalobou vydania
bezdôvodného obohatenia v sume 2.643,84 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa
13.06.2017.

Po čiastočnom späťvzatí žaloby v rozsahu 334,91 € spolu s príslušenstvom vo výške 2.308,93 € spolu s
5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 13.06.2017 až do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia.Súčasne žalobcovia žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 200,- €, keďže u nich ako
spotrebiteľov došlo podľa žalobcov k porušeniu práv zo strany žalovaného.
Žalobcovia žalobu dôvodili tým, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorej súčasťou bola i

zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere je neplatná, resp. bezpoplatková a bezúročná. Takáto
zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle platnej právnej úpravy v čase jej uzatvorenia (Zák. č.
258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch), a tiež s poukazom na skutočnosť, že nebola so žalobcami
ako spotrebiteľmi individuálne vyjednaná.

2. Žalovaný považoval nárok žalobcov za nedôvodný a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Argumentoval tým, že žalobcovi neuviedli žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by poskytnutý revolvingový
úver mal predstavovať neplatný právny úkon. Žalovaný vzniesol tiež kvalifikovanú námietku premlčania
uplatňovaného nároku s tým, že márne uplynula subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorej začiatok
podľa žalovaného začal plynúť od okamihu, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie
neexistoval, pričom podľa vyjadreného názoru žalovaného, žalobca mal preukázateľnú vedomosť o

tvrdených nedostatkoch od uzavretia úverovej zmluvy s poukazom na Zák. č. 1/1993 Z. z.
Žalovaný v rámci vznesenej námietky premlčania namietal i márne uplynutie objektívnej premlčacej
doby tvrdiac, že posledné čerpanie z revolvingového úveru bolo realizované 01.06.2015 a žaloba na
súd bola podaná dňa 26.03.2019. Tiež popieral uplatňovaný nárok žalobcov na priznanie finančného
zadosťučinenia v sume 200,- € z dôvodu, že žalobcovia žiadnym spôsobom ani len nepreukázali, že

konaním žalovaného im vznikla akákoľvek ujma, ktorá zakladá nárok na priznanie peňažnej satisfakcie.

3. Následne po vzájomných vyjadreniach strán sporu (postup v zmysle § 167 ods. 2 a nasl.) a
po predložení listinných dôkazov stranami sporu, súd určil termín pojednávania na deň 27.06.2019
a 12.09.2019, na ktorý strany sporu riadnym spôsobom predvolal. Žalobca v rade 1) sa určeného

pojednávania na deň 12.09.2019 nezúčastnil, jeho neúčasť ospravedlnil zástupca - Združenie na
ochranu práv občana - AVES, a preto s využitím ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu v rade 1).

4. V rámci dokazovania pred súdom súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v rade 2),

výsluchom splnomocneného zástupcu žalobcov Združenie na ochranu práv občana - AVES, výsluchom
právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tak, ako boli tieto predložené
súdu zo strany žalobcov a žalovaného, žiadosťou/zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.
XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 06.11.2008, všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa k takémuto
úveru spoločnosti CETELEM Slovensko, a. s., potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov za

obdobie 07.07.2009 do 01.06.2015, potvrdením o prijatí splátok z úveru za obdobie od 08.10.2009
do 28.11.2018, výpisom kreditnej karty klienta preukazujúci spôsob úhrady čerpaného revolvingového
úveru, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 03.11.2018 adresovanou žalobcami pre
žalovaného,odpoveďounavýzvuvydaniabezdôvodnéhoobohateniazostranyžalovanéhoprežalobcov
zo dňa 07.01.2019 na základe čoho súd zistil tento skutkový stav veci:

5. Právny predchodca žalobcu spoločnosť CETELEM Slovensko, a. s. v postavení veriteľa a žalobca
v rade 1) ako dlžník a žalobca v rade 2) ako spoludlžník uzatvorili dňa 06.11.2008 žiadosť / zmluva
o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, pričom obsah záväzku bolo poskytnutie
úveru na kúpu tovaru s výškou úveru 4.379,- Sk (145,36 €), ktorý úver sa dlžníci zaviazali splácať

v 10-tich mesačných splátkach vo výške 486,- Sk (16,13 €) s ročnou úrokovou sadzbou 18,82 %,
počiatkom splátok 15.01.2009, termínom splatnosti v 15-ty deň v mesiaci, pri výške RPMN 21,46
%, priemernej hodnoty RPMN 61,50 %. Takto uzatvorená zmluva bola uzatvorená prostredníctvom
vopred predtlačeného formulára bez akéhokoľvek individuálneho vyjednania s tým, že v časti „C“ zmluvy
bola subsumovaná žiadosť, aby spoločnosť CETELEM Slovensko, a. s. zaradila dlžníka do zoznamu

žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a poskytla úverový limit vo výške 20.000,- Sk (663,88 €) a
vydala kreditnú kartu na meno dlžníka s tým, že dlžník berie na vedomie, že žiadosť o vydanie karty bude
posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského
úveru a priebehu jeho splácania, a že v prípade a po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné
vyhovieť takejto žiadosti v plnom rozsahu, môže veriteľ zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca ním

stanovenú nižšiu výšku. Dlžník prehlásil, že sa zaväzuje splácať čerpaný úver a príslušné náklady v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 5 % poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté
inak, a to i telefonicky. Termín splátok je 10-ty deň v mesiaci a spôsob splácania je zhodný so zvolenou
možnosťou v časti „D“. Súčasťou takto uzatvorenej zmluvy boli všeobecné úverové podmienky.6. Súd konštatuje, a i s vyjadrení samotného žalobcu v rade 2) je zrejmé, že zámerom spotrebiteľa bolo
získať spotrebný úver na kúpu konkrétneho tovaru. Zmluvou, ktorá má charakter vopred vypracovanej

zmluvy formulárového charakteru v časti C „Úverová karta“ vopred veriteľ vnútil spotrebiteľovi tiež
iný úkon, ktorý v čase podpísania takejto zmluvy zo strany žalobcov ani nebol vo sfére ich záujmu.
Žalobcovia mali záujem získať úver na zakúpenie tovaru a nie získať úver formou úverovej karty typu
revolvingového úveru. Žalobcovia ako spotrebitelia tým, že podpísali zmluvu, v ktorej neboli individuálne
vyjednané podmienky, naopak, podpísali zmluvu formulárového charakteru, nemali ani žiadnu možnosť

akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy ako je táto koncipovaná v časti „C Úverová karta“.
Žalobcom ako spotrebiteľom nebola ani ponúknutá možnosť ako to bolo v časti „D“ predmetnej zmluvy
odmietnuť vopred pripravený revolvingový zo strany poskytovateľa a nie je možné ani vyvodiť záver,
že žalobcovia ako spotrebitelia vážne a určite a tiež slobodne vôbec prejavili vôľu získať revolvingový
úver čerpaný pomocou úverovej karty. I zo samotného znenia zmluvného dojednania je zrejmé, že
žalobcovia ako spotrebitelia len požiadali o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového

rámca vo výške pred zavedením meny Euro v sume 20.000,- Sk a vydanie úverovej karty. Žalobcovia
nespochybňovali, že po zaslaní takejto úverovej karty reálne uskutočňovali čerpanie úveru formou
revolvingu a to za obdobie od 07.07.2009 do 01.06.2015, ktorá skutočnosť v konaní spornou medzi
stranami sporu ani nebola.

7. Tak ako bola súdu predložená zmluva o úvere a revolvingovom úvere je nutné konštatovať, že
táto nepochybne je zmluvou formulárovou a má spotrebiteľský charakter. Uzavretá zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou z dôvodu, že na dlžníkov (žalobcov) je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože
pri jej uzatváraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na právny
vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je potrebné aplikovať ako príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) i tiež
hmotnoprávne ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) avšak na uzavretú zmluvu je nutné aplikovať tiež právny režim Zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu
nakoľko spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona sa považuje okrem iného aj dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru.

8. Súd podrobil spornú zmluvu kontrole a dokazovaním má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určovalo ustanovenie § 4
ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy

(06.11.2008).

9. Podľa § 4 ods. 2 vyššie citovaného právneho predpisu v znení účinnom ku dňu 06.11.2008, t. j. ku dňu
uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musela obsahovať:
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie;

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru; h) ročnú úrokovú sadzbu, v prípade variabilnej ročnej
úrokovejsadzbyzmluvaospotrebiteľskomúveremuselaobsahovaťpodmienkyzmenyvariabilnejročnej
úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú
úrokovú sadzbu; i) výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov; j) ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na

základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

10. Z listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené a to ako zo strany žalobcov tak i samotného
žalovaného, a tieto boli pre súd hodnoverné je nutné konštatovať, že spotrebiteľský úver s odkazom na
vyššie citované ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného

ku dňu 06.11.2008 je nutné považovať za bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na § 4 ods.3 Zák.
č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa § 4 ods. 2 keďže v zmluve obsentujú údaje týkajúce
sa RPMN, údaje týkajúce sa konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ako i výšky, počtu a termínu
splátok istiny a úrokov.

11. Samotná „Žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru“ je formulárového charakteru
bez individuálneho vyjednania a bez akejkoľvek možnosti ovplyvniť obsah tejto zmluvy zo strany
spotrebiteľa. Takéto konanie poskytovateľov úveru i s odkazom na ustanovenie Smernice Rady č.
93/13 EHS a tiež s prihliadnutím na hmotnoprávne ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníkaplatného v čase uzatvárania zmluvy medzi stranami sporu súdy opakovane kvalifikovali ako nekalú
praktiku i pri prejednávaní v obdobných právnych veciach, pokiaľ rozhodovali o nárokoch žalovaného
akoposkytovateľaúveru.Súdyjudikovali,žezmluvnápodmienkavzmluveoposkytnutíspotrebiteľského

úveru v časti „C“ úverová karta“, ktorou spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle len podpisom samotnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyjadril súhlas i s poskytnutím revolvingového úveru, resp. požiadal o
vydanie platobnej karty je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Samotná žiadosť tak ako je upravená,
resp. dohodnutá v časti „C“ neobsahuje ani základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo
znamená poskytnutie úveru bezúročne, bez poplatkov a bez sankcií, a pre vznik právneho vzťahu je

legitímne len to, že reálne zo strany spotrebiteľa došlo k čerpaniu poskytnutých finančných prostriedkov,
hocizmluvaneobsahovalaesenciálnenáležitostivčaseplatnejprávnejúpravyupravujúcejposkytovanie
spotrebiteľských úverov v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Z týchto dôvodov súd považoval zmluvu
za bezúročnú a bezpoplatkovú.

Z prehľadu odfinancovania peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom účte dlžníkov mal súd

za preukázané, že za obdobie 07.07.2009 do dňa 11.06.2015 reálne dlžníci čerpali finančné prostriedky
vo výške 2.966,97 € (čl. 146 a 147 spisu). Žalobkyňa v rade 2) uviedla, že od roku 2012 po rozvode
manželstva so žalobcom v rade 1) výlučne ona realizovala čerpanie finančných prostriedkov z titulu
revolvingu formou výberu v bankomatoch a to do dňa 01.06.2015. Súčasne sa vyjadrila, že výlučne
ona ako dlžník od roku 2012 až do roku 2018 poskytovala splátky na úhradu čerpaného revolvingu.

Poukázala na skutočnosť, že reálne čerpala finančné prostriedky formou revolvingu v rozsahu 2.966,97
€ a na úhradu revolvingu poskytla sumu 5.490,81 €, a preto sa domáha i vydania bezdôvodného
obohatenia. Po čiastočnom späťvzatí pôvodného žalobného návrhu len v rozsahu 2.308,93 € vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania.

Žalovaný nespochybňoval takéto tvrdenia a sám poskytol súdu listinné dôkazy formou prehľadu
odfinancovania peňažných prostriedkov na revolvingovom účte žalobcov ako dlžníkov, a tiež potvrdenie
o výške prijatých splátok. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia tým, že už žalobcov uplynula ako subjektívna tak i objektívna premlčacia
doba.

12. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

13. Občiansky zákonník pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia stanovuje kombinovanú
premlčaciu dobu a to subjektívnu a objektívnu. Obe tieto doby začínajú plynúť a i končia nezávisle na

sebe. Subjektívna premlčacia doba zákonom je určená v trvaní dvoch rokov a objektívna premlčacia
doba v trvaní troch rokov, resp. desať rokov. Pokiaľ márne uplynula čo i len jedna z premlčacích
dôb a bola vznesená kvalifikovaná námietka premlčania, nemožno právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia priznať. Pokiaľ skončí uplynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že plynie
ešte druhá premlčacia doba.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania ako v subjektívnej tak i v objektívnej premlčacej dobe, pričom
vychádzal z toho, že žalobca mal preukázateľnú vedomosť o tvrdených nedostatkoch zmluvy o
spotrebiteľskom úvere od počiatku tejto úverovej zmluvy a pokiaľ ide o posúdenie začiatku plynutia
premlčacej doby, bezdôvodné obohatenie na strane žalobcov vzniklo v dôsledku preplatenia istiny

čerpaného úveru až v okamihu, kedy žalobcovia prvýkrát preplatili istinu čerpaného úveru a nie osobitne
pri každej zaplatenej splátke úveru, ale až prvou platbou za čerpaný úver, ktorá presiahla splatenú
istinu. Podľa žalovaného, od rovnakého momentu, teda od okamihu platieb žalobkyne nad zaplatenú
istinu čerpaného úveru možno podľa odvolacieho súdu rátať i začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby práva žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na viac žalovaný poukázal na

skutočnosť, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania je zrejmé, že žalobcovia nemajú nárok na
vrátenie tých splátok, ktoré boli uhradené pred viac ako dvomi rokmi pred podaním žaloby.K takýmto tvrdenia žalovaného súd uvádza, že predpokladaná znalosť zákona jeho zverejnením v
zbierke zákonov je okolnosťou objektívnou, pretože sa predpokladá u každého účastníka zmluvného
vzťahu, na ktorý zákon dopadá bez ohľadu na konkrétny subjekt. Vedomosť vyžadovaná však v zmysle

§ 107 ods. 1 OZ je vedomosťou subjektívnou, ktorá sa viaže na konkrétny subjekt, nielen na vedomosť
založenú na domnienke predpokladanou, preto skutočnosť kedy sa účastník zmluvného vzťahu dozvie o
tom,žedošlokbezdôvodnémuobohateniu,aktosanajehoúkorobohatilsavkonanídokazujenarozdiel
od znalosti právneho predpisu, ktorá nie je predmetom dokazovania. Na začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby nestačí predpokladaná ale skutočná vedomosť oprávneného. Preto súd nesúhlasí ani

s argumentáciou žalovaného, že žalobcovia ako dlžníci mali možnosť dozvedieť sa o neprijateľných
podmienkach používaných v spotrebiteľských zmluvách zo strany žalovaného ako veriteľa a takáto
okolnosť nie je pre posúdenie počiatku plynutia subjektívnej doby rozhodujúca.

Žalobkyňa v rade 2) deklarovala, že o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sa
dozvedela až v júni roku 2017, a preto i výzvou zo dňa 13.06.2017 vyzvala žalovaného k bezdôvodnému

obohateniu. Z tohto dôvodu namietala uplynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, ak žaloba na
súd bola podaná 26.03.2019.

Súd nepovažoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného márnym uplynutím doby za
dôvodnú.

Z prehľadu čerpania a úhrad revolvingového úveru mal súd jednoznačne za preukázané, že ku dňu
13.10.2015 dlžník uhradil v prospech veriteľa sumu 2.991,76 €, ktorá predstavovala viac ako istina
čerpaného revolvingového úveru. Následne prijatím ďalších platieb od 12.11.2015 až do dňa 28.11.2018
začalo na strane veriteľa (žalovaného) vznikať bezdôvodné obohatenie pokiaľ prijal plnenia na úhradu

revolvingového úveru nad rámec istiny úveru (vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť). Žaloba
na súd bola podaná dňa 26.03.2019, pričom všetky úhrady poskytnuté dlžníkom pre veriteľa skôr ako
uplynula doba troch rokov späť od podania žaloby vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo
strany žalovaného v rámci plynutia objektívnej trojročnej všeobecnej doby súd považoval za premlčané
nároky, ktorých vydania sa žalobcovia domáhali z titulu bezdôvodného obohatenia. Z prehľadu splátok

súd konštatuje, že za obdobie od 12.04.2016 do 28.11.2018 nad istinu revolvingového úveru v rozsahu
2.966,97 € poskytli dlžníci plnenie v sume 2.388,93 €, avšak žalobou uplatňovali nárok len na zaplatenie
2.308,93 €. a preto súd zaviazal žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia v rozsahu 2.308,93
€ spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa 13.06.2017 do zaplatenia.

14. V konaní nebolo sporným, že predmetné plnenie na úhradu revolvingového úveru od roku 2012
poskytovala výlučne sama žalobkyňa v rade 2) a nie aj žalobca v tade 1). Žalobkyňa v rade 2) uviedla, že
po rozvode jej manželstva so žalobcom v rade 1) len ona reálne uskutočňovala čerpanie revolvingového
úveru od roku 2012 do roku 2015 a výlučne len ona realizovala i formou splátok úhradu takto čerpaného
úveru. Žalobca v rade 1) neposkytol pre žalovaného žiadne plnenie a teda logicky ani na jeho strane

nemohlo dôjsť k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu v dôsledku čoho súd žalobu žalobcu v rade 1)
v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

15. Žalobcovia uplatňovali i nárok na priznanie zákonného úroku z omeškania (po čiastočnom späťvzatí
žaloby) zo sumy 2.308,93 € vo výške 5 % ročne odo dňa 13.06.2017 až do zaplatenia a to bez bližšieho

zdôvodnenia. Spolu so žalobou však žalobcovia predložili výzvu na dobrovoľné plnenie titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, ktorá bola zaslaná pre žalovaného v decembri 2018 bez lehoty na plnenie,
na ktorú výzvu žalovaný reagoval odpoveďou dňa 06.01.2019, tak že odmietol poskytnúť plnenie.

16. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 tohto právneho predpisu ak ide o meškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto
zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania určuje
vykonávací predpis.

17. Súd priznal žalobcovi v rade 2) i nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške v zmysle Nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v zmysle § 3
výška úrokov z omeškania v čase omeškania (07.01.2019) predstavovala o 5 percentuálnych bodov
viac ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Keďže v čase omeškania (07.01.2019) základná úroková sadzba predstavovala 0,0 % výška úroku
z omeškania predstavuje 5 % ročne. Žalobca nepreukázal, že pred dňom 07.01.2019 kvalifikovaným
spôsobom vyzval žalovaného na dobrovoľné plnenie, a preto súd úroky z omeškania pre žalobcu priznal

len odo dňa 07.01.2019 do budúcna a v časti, pokiaľ takýto nárok na priznanie úrokov z omeškania
uplatňoval žalobca odo dňa 13.06.2017 ako nedôvodný zamietol.

18. Súd zamietol žalobu žalobcov pokiaľ sa títo domáhali priznania finančného zadosťučinenia v
rozsahu 200,- € voči žalovanému. Nárok na finančné zadosťučinenie vzniká (§ 3 ods. 5 Zák. č.

250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ochrane spotrebiteľa) len ak spotrebiteľ úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa v súdnom konaní.
V prejednávanej veci elementárny predpoklad pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
žalobcovia nepreukázali. Žalobcovia v konaní ani len neuvádzali z akého dôvodu sa domáhajú
primeraného finančného zadosťučinenia a vôbec nepreukázali ani primeranosť takto uplatňovaného
nároku.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol jednak v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Pokiaľ súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % voči žalobcovi v rade 1), ktorý v konaní úspešný nebol.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Súd priznal žalobkyni v rade
2)nároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvrozsahu74,64%trovkonaniazdôvodučiastočného
úspechu žalobkyne v rade 2). Žalobou žalobkyňa uplatňovala nárok na zaplatenie sumy 2.643,- € a po

čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu v rozsahu 334,91 € (procesné zavinenie na strane žalobcu v
rade 2)) nárok na zaplatenie sumy 2.308,93 €. Súd priznal žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 2.308,93
€ a vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol (pomer úspechu 87,32 % a neúspechu 12,68 % vyjadruje
priznaný nárok na náhradu trov konania žalobcu v rade 2) voči žalovanému v rozsahu 74,64 % trov
konania.

O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).