Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 4, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614206257
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1614206257.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v spore žalobcu: F. X., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E. XXX/XX, P., zast. JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou, so sídlom Záhorácka 5478/15B,
901 01 Malacky, proti žalovanému: H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, P., zast. JUDr. Tijanou
Ćećezovou, LL.M. advokátkou, so sídlom Drieňová 76/17, 821 03 Bratislava, v konaní o vrátenie daru,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o ktorých výške

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 03.06.2014 sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru, a to nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území P., obec P., okres P., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
ako stavba rodinný dom so súpisným číslom XXX s príslušenstvom; pozemok parcela reg. C parc. č.
XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2; pozemok parcela reg. C parc. č. XXXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2; pozemok parcela reg. C parc. č. XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2; pozemok parcela reg. C parc. č. XXXX/X zastavané plochy a

nádvoria o výmere XX m2; pozemok parcela reg. C parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2; pozemok parcela reg. C parc. č. XXXX/X záhrady o výmere XXX m2 a pozemok
parcela reg. E parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XX m2 a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 27.02.2009 žalobkyňa a žalovaný uzatvorili darovaciu
zmluvu, ktorou žalobkyňa ako darkyňa previedla na žalovaného ako obdarovaného nehnuteľnosti
špecifikované vyššie. Zároveň bolo touto zmluvou zriadené vecné bremeno v prospech žalobkyne a

jej dcéry spočívajúce v ich práve doživotne bezplatne užívať predmetné nehnuteľnosti. Obdarovaný sa
zároveň s darkyňou dohodol, na prevzatí morálneho záväzku spočívajúceho v povinnosti obdarovaného
sa o darkyňu do jej smrti postarať. Zaviazal sa najmä v prípade potreby zabezpečovať darkyni
celodennú stravu pranie a upratovanie. V prípade zhoršenia jej zdravotného stavu zabezpečiť darkyni
zvýšenú starostlivosť, vrátane zabezpečenia potrebných liečiv alebo zdravotníckeho materiálu. Od doby
nadobudnutia daru až do konca roka 2011 sa žalovaný správal k žalobkyni slušne. Navštevoval ju, občas
prišiel aj so svojou manželkou, ktorá pomáhala žalobkyni, napr. umyla okná, upratala. Zabezpečovali

žalobkyni lieky, nákupy, čiastočnú dopravu do zdravotníckeho zariadenia. Vzťahy sa podstatne zhoršili
od roku 2012. Od roku 2011 sa rapídne zhoršil zdravotný stav žalobkyne a znížila sa pomoc zo
strany žalovaného. Dcéra žalobkyne sa nasťahovala k svojej matke, pretože potrebovala denno-dennú
starostlivosť, ktorej sa jej od žalovaného nedostávalo. Od januára 2012 sa žalovaný vyjadril tak, žežalobkyňa nepotrebuje jeho pomoc, keďže tam má svoju dcéru. Odvtedy podstatne obmedzil svoje
návštevy a v podstate sa zastavil len na narodeniny a meniny. V tom čase už bola nútená celú
starostlivosť o chorú matku zabezpečovať jej dcéra, ktorá sama mala vážne zdravotné problémy.

Žalobkyňa nemala silu dožadovať sa toho, čo jej podľa zmluvy prináležalo. Jej dcéra to od žalovaného
vyžadovala. Návštevy žalovaného sa obmedzili, prevoz lekárovi zabezpečoval žalovaný len minimálne,
museli vypomáhať cudzie osoby. Od októbra 2013 pracoval žalovaný v Nemecku, odvtedy si svoje
povinnosti a záväzky voči žalobkyni plnil len minimálne, aj to vždy pod nátlakom dcéry žalobkyne.
Žalobkyňa má zlý zdravotný stav. Je odkázaná na pomoc a opateru, túto jej však neposkytuje žalovaný

ani po opakovaných upozorneniach. Po návrate domov z nemocničného prostredia bola žalobkyňa
ležiaca, potrebovala pomoc pri prezliekaní, osobnej hygiene. Len postupne za ustavičnej prítomnosti
dcéry sa rozhýbala a bola schopná sa aspoň obmedzene pohybovať. Dcéra podáva žalobkyni lieky,
nakupuje, sprevádza ju k lekárovi, zabezpečuje osobnú hygienu, upratuje, perie. Bez prítomnosti dcéry
by nemohla žalobkyňa existovať, návštevy žalovaného sú len sporadické a bez akejkoľvek potrebnej
pomoci alebo súčinnosti. Žalobkyňa sama a aj prostredníctvom jej dcéry upozornila žalovaného, že

toto jeho správanie od roku 2012 bude považované za hrubé porušenie dobrých mravov a žalobkyňa
bude nútená dožadovať sa vrátenia daru. Žalovaný sa zároveň hrubo správa k dcére žalobkyne. Jej
pripomienkyaupozorneniapovažujezaprehnané,odmietasipriznaťsvojepovinnosti,odvolávasanajej
prítomnosť a jej povinnosti ako dcéry. Takýto stav pretrváva doposiaľ. Správaním žalovaného žalobkyňa
trpí na svojom zdraví, fyzicky aj duševne. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa jednostranným

právnym úkonom doručeným žalovanému dňa 22.3.2014 žiadala vrátenie daru. Žalovaný s vrátením
daru nesúhlasil. Došlo tak k zániku darovacieho vzťahu na základe dvoch právnych skutočností a
to, hrubého porušenia dobrých mravov spočívajúceho v sústavnom porušovaní dohodnutých pravidiel
a predovšetkým neposkytnutím potrebnej pomoci v starobe a chorobe. Správanie žalovaného je
nemorálne a neakceptovateľné, nezodpovedá ani základným pravidlám slušnosti a už vôbec nie dobrým

mravom.

3. Na pojednávaní dňa 15.05.2017 právna zástupkyňa žalobkyne doplnila, že žalovaný sa zdržiava
v zahraničí, a teda ani objektívne nie je schopný sa o žalobkyňu postarať tak, ako bolo dohodnuté.
Ani nepoveril žiadne osoby, aby za neho túto starostlivosť zabezpečili. Ani s uplynutím času nezmenil

svoje správanie. Nevykonáva potrebnú údržbu nehnuteľnosti, napr. keď si žalobkyňa chcela prerobiť
kúpeľňu z dôvodu svojho zdravotného stavu neposkytol súčinnosť ani finančné prostriedky, rovnako
nezabezpečuje ani bežnú údržbu a opravu nehnuteľnosti.

4. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 19.09.2016 k žalobe vyjadril tak, že žalobkyňou uplatnený

nárok neuznáva a s tvrdeniami žalobkyne, že sa k nej a k jej dcére správal tak, že tým hrubo
porušoval dobré mravy, nesúhlasí. Svoj morálny záväzok z tzv. zaopatrovacej doložky sám alebo
prostredníctvom svojich rodinných príslušníkov plnil. Žalovaný a jeho rodinný príslušníci žalobkyňu
pravidelne navštevovali až do dňa 18.02.2014, keď dcéra žalobkyne zabezpečila výmenu zámky hlavnej
brány, aby zamedzila vstupu žalovaného a spolu so žalobkyňou mu oznámila, že už nie je majiteľom

nehnuteľností a neprajú si naďalej jeho návštevy a pomoc. Pomoc žalovaný poskytoval žalobkyni nielen
dovtedy, čo v decembri 2011 prišla dcéra žalobkyne bývať k žalobkyni, ale aj v nasledujúcom období do
18.02.2014, keď mu v pokračovaní poskytovania pomoc zabránili. Dcéra žalobkyne sa nenasťahovala
k žalobkyni z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu alebo zníženia pomoci žalovaného ale z dôvodu
ekonomickej situácie dcéry žalobkyne. Žalovaný poukázal na nepravdivosť tvrdení žalobkyne, že sa mal

v januári 2012 vyjadriť, že žalobkyňa už nepotrebuje jeho pomoc, keď tam má svoju dcéru, ako aj že
obmedzil odvtedy návštevy a zastavil sa len na narodeniny a meniny. O úmysle dcéry žalobkyne zostať
bývať u žalobkyne sa dozvedel až nepriamo vo februári 2012. Je prirodzené, že po príchode dcéry
žalobkyne sa táto začala podieľať na starostlivosti o žalobkyňu. Nedialo sa tak v dôsledku odmietania
poskytovania pomoci žalovaným, ktorý na starostlivosti o žalobkyňu naďalej participoval. Žalovaný a

jeho manželka žalobkyni pomoc ponúkali a tá ju prijímala podľa svojich potrieb. Manželka žalovaného v
domácnosti naďalej umývala okná, na požiadanie žalobkyne a jej dcéry vyvešala prádlo, vešala záclony,
obnovovalanáteryavykonávaladomáceprácepodľapožiadavkyžalobkyneajejdcéry.Dcéražalobkyne
zvykla žalovanému napísať zoznam prác, ktoré požaduje žalobkyňa od žalovaného vykonať. Žalovaný
a jeho rodinný príslušníci sa podieľali na starostlivosti o domácnosť vrátane domácich zvierat, záhrady.

Žalovaný vykonával rôzne opravy, zabezpečoval odvoz žalobkyne a jej dcéry k lekárom, odvoz na
nákupy a iné miesta, aj sám zabezpečoval nákup potravín a iných vecí, platbu šekov, predpisovanie a
vyzdvihovanie liekov a zdravotných pomôcok. Žalovaný uviedol zoznam vykonaných prác v roku 2013
podľa evidencie, ktorú si viedol po nasťahovaní dcéry žalobkyne k žalobkyni z dôvodu jej komunikácieso žalovaným a jeho rodinou. Obdobne poskytoval on aj jeho rodina pomoc žalobkyni aj v roku 2012
a popri zmluvne dojednanej potrebnej starostlivosti zabezpečoval aj iné činnosti v prospech žalobkyne.
Žalovaný a jeho rodina vykonávali aj také činnosti, ako je napríklad vyvážanie hnoja a fekálií. Nie je teda

pravdou, že by sa žalovaný od roku 2012 správal tak, že by hrubo porušoval dobré mravy a tvrdenie, že
návštevy boli len veľmi sporadické a bez akejkoľvek potrebnej pomoci alebo aspoň súčinnosti, je lživé.
Počas neprítomnosti žalovaného na území SR zabezpečoval žalovaný starostlivosť prostredníctvom
manželky a iných členov rodiny, voči čomu žalobkyňa nikdy nenamietala. Žalovaný sa bez ohľadu
na finančnú a časovú náročnosť požiadaviek žalobkyne a jej dcéry usiloval vyhovieť. Žalobkyňa sa

domáha vrátenia daru z dôvodu vplyvu jej dcéry, ktorá od žalovaného žiadala aj také plnenia, na ktoré
sa nezaviazal, napr. platiť za energie, stať sa úverovým dlžníkom za účelom rekonštrukcie kúpeľne v
domácnosti žalobkyne, uzatvoriť zmluvu na pripojenie internetu a na poskytovanie telekomunikačných
služieb,platiťstravu,prespávaťvdomežalobkyne.Odmietanietakýchtopožiadaviekviedlokdomáhaniu
sa vrátenia daru, keďže to dcéra žalobkyne považovala za porušovanie dobrých mravov s odôvodnením,
že dar si musí zaslúžiť. S návrhmi žalovaného, že zabezpečí pre žalobkyňu opatrovateľskú službu a

dovoz stravy z mestského centra sociálnych služieb dcéra žalobkyne nesúhlasila. Dcéra žalobkyne
požiadala manželku žalovaného o uzatvorenie zmluvy o bežnom účte, na ktorom by bola dcéra
žalobkyne disponentom a bol jej tam posielaný dôchodok. K uzatvoreniu zmluvy došlo dňa 21.11.2013,
čo svedčí o blízkych vzťahoch žalobkyne a jej dcéry so žalovaným a jeho manželkou a miere dôvery,
ktorú by rodina žalovaného nemohla u nich požívať, pokiaľ by žalovaný už od roku 2012 konal tak, ako

je prezentované v žalobe. Dňa 25.12.2013 však dcéra žalobkyne začala vyvíjať nátlak na manželku
žalovaného, aby jej na účet posielala mesačne sumu 150,- EUR, čo by jej malo garantovať odsúhlasenie
úveru na prerobenie kúpeľne. Principiálny nesúhlas žalovaného a jeho manželky rezultoval do podania
žaloby. Žalovaný sa k žalobkyni ani jej dcére nikdy nesprával hrubo, ale bola to práve dcéra žalobkyne,
ktorá sa správala hrubo k čelom rodiny žalovaného.

5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 15.05.2017 doplnil, že vzťah strán sporu bol
bezproblémový do decembra 2011, kedy sa prisťahovala do domu dcéra žalobkyne, odvtedy začali
vznikať problémy, ktoré ona vyvolávala. Z jej iniciatívy vznikla požiadavka na rekonštrukciu kúpeľne.
Pri vzájomnom stretnutí vysvitlo, že žalobkyňa kúpeľňu prerábať nechcela a nesúhlasila s tým, išlo o
iniciatívu dcéry. Pokiaľ ide o vyjadrenie o hrubom správaní žalovaného, toto absolútne nie je pravdivé.

Žalovaný ani jeho manželka sa nikdy nesprávali k žalobkyni hrubo, negativisticky, nepríjemne. Pokiaľ
ide o dcéru žalobkyne, vznikali medzi nimi konflikty, ktoré vyvolávala ona. Pokiaľ ide o hrubé správanie
vo vzťahu žalovaného k dcére žalobkyne, je treba posúdiť neadekvátne správanie dcéry žalobkyne k
žalovanému, ktorá si zrejme zmýlila svoje postavenie a správala sa k nemu ako nadriadená.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to darovacou zmluvou so
zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 27.02.2009, výzvou na vrátenie daru zo dňa 27.01.2014
s doručenkou, listom vlastníctva č. XXXX pre k.ú. P., vyjadrením k výzve na vrátenie daru zo dňa
31.03.2014, zmluvou o bežnom účte zo dňa 21.11.2013, potvrdeniami lekárov zo dňa 29.11.2016 a dňa
30.11.2016 o sprievode žalobkyne na vyšetrenia, e-mailovou komunikácia a technickou správou zo dňa

25.06.2014, výsluchom strán sporu a výsluchom svedkov G.. P. F., X. A., Y. A., U. F., B. H., Q. W. a M.
W., na základe čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.

7. Z darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 27.02.2009 ako aj z listu vlastníctva
č. XXXX pre k.ú. P. mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako darkyňa previedla na žalovaného

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých vrátenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáha. Zároveň
bolo na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zriadené vecné bremeno v prospech žalobkyne
a jej dcéry spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa
a žalovaný uzavreli aj tzv. zaopatrovaciu zmluvu, v ktorej prevzal žalovaný záväzok spočívajúci v
povinnosti sa o darkyňu do jej smrti postarať. Najmä v prípade potreby zabezpečiť žalobkyni celodennú

stravu, pranie a upratovanie. V prípade zhoršenia zdravotného stavu sa zaviazal zabezpečiť darkyni
zvýšenú starostlivosť, vrátane zabezpečenia potrebných liečiv alebo zdravotníckeho materiálu (čl. IV.
bod 2.).

8. Z výzvy na vrátenie daru zo dňa 27.1.2017, doručenky a z vyjadrenia žalovaného k výzve zo dňa

31.03.2014 mal súd za preukázané, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie daru v zmysle
darovacej zmluvy zo dňa 27.02.2009 s tým, že ako dôvod vrátenia daru uviedla hrubé porušovanie
dobrých mravov voči žalobkyni a je dcére najmä tým, že im neposkytuje potrebnú pomoc v starobe
a chorobe, pričom obe majú vážne zdravotné problémy. Žalobkyňa potrebuje pravidelne navštevovaťlekárov špecialistov, kde túto pomoc žalovaný poskytol za obdobie 3 rokov minimálne, možno 3
až 4-krát. Sprevádzanie v zdravotníckom zariadení neposkytol nikdy, ten vždy musela zaistiť dcéra
žalobkyne. Pomoc nebola poskytnutá v čase hospitalizácie darkyne ani v čase následnej domácej

liečby, keď celú starostlivosť bola nútená zabezpečiť dcéra žalobkyne. Ona sama má podlomené
zdravie a potrebovala by pomoc žalovaného. Záväzok zabezpečiť darkyni zvýšenú starostlivosť
v prípade zhoršenia zdravotného stavu, vrátane zabezpečenia potrebných liečiv, zdravotníckeho
materiálu, poskytovať celodennú stravu, pranie a upratovanie, za obdobie posledných troch rokov
neposkytuje vôbec. Výzva bola žalovanému doručená dňa 22.03.2014. Žalovaný na výzvu reagoval

svojím nesúhlasom a nárok žalobkyne na vrátenie daru neuznal, poukázal na zavádzajúce a účelové
tvrdenia uvedené vo výzve a poukázal na to, že poskytoval od uzavretia darovacej zmluvy žalobkyni
nepretržitú osobnú starostlivosť aj starostlivosť o domácnosť.

9.Zozmluvyobežnomúčtezodňa21.11.2013malsúdzapreukázané,žemanželkažalovanéhozriadila
v banke osobný účet s dispozičným právom dcéry žalobkyne.

10. Z lekárskych potvrdení zo dňa 29.11.2016 a dňa 30.11.2016 mal súd za preukázané, že na
vyšetreniach u lekárov žalobkyňu sprevádzala pravidelne dcéra žalobkyne.

11. Z e-mailovej komunikácie v mesiaci október 2018 súd zistil, že dcéra žalobkyne požadovala v

rámci možného uzavretia zmieru vykonanie rekonštrukcie kúpeľne a viacerých iných rekonštrukčných
prác v dome. Z technickej správy súd zistil, že rozpočet na rekonštrukciu kúpeľne bol pre účely
získania príspevku od ÚPSVaR stanovený vo výške 8.543,44 EUR s tým, že žalobkyňa požadoval na
rekonštrukciu kúpeľne v rámci zmierovacieho konania sumu 5.000,- EUR.

12. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 15.05.2017 ako strana sporu k veci vypovedala, že dôvod podanej
žaloby vidí v tom, aby sa nehádal žalovaný s jej dcérou. Podľa jej názoru má právo žiť v dome aj jej
dcéra. Tri roky sa o ňu žalovaný nestará a musí si zabezpečovať opatrovateľku. Uviedla, že nie je
pravda, že by žalovanému niekto povedal, že nemôže do domu chodiť. Čo sa týka kúpeľne, tú prerábať
nepotrebovala. Potrebovala len rozšíriť vchod, aby sa tam dostala s chodítkom, ale nakoniec povedala,

že sa nič prerábať nebude. Žalovaný robí v Nemecku asi od roku 2011. Keď príde, tak sa neohlási,
dala by mu kľúče cez okno, keby prišiel. Teraz už sa nedá chodiť cez bránu, lebo z ulice je guľa. V
čase po uzatvorení darovacej zmluvy starostlivosť nepotrebovala, vtedy chodila sama. V roku 2012 sa
zhoršili vzťahy preto, že sa jej nepáčilo, keď povedala žalovanému, že treba opraviť napríklad strechu,
žalovaný sa k tomu nemal. Potom keď sa nasťahovala dcéra, začal sa hádať s ňou, ona sa nehádala,

len ich počúvala. Žalobkyňa k žalobcom uvedenému zoznamu činností (č.l. 61 a 62) uviedla, že v júli
2013 krmivo pre zvieratá žalovaný doviezol, ale ona mu dala vajíčka, trávnik kosil jeho syn. Pomoc
14.11.2013, 23.11.2013, 18.12.2013, 24.12.2013 a 14.12.2013 jej nebola poskytnutá a ostatné bolo tak,
ako uvádza žalovaný s tým, že si nepamätá pomoc 23.12.2013 a 29.12.2013. Keď príde žalovaný z
Nemecka nepríde sa na ňu pozrieť, vidí ho cez okno, keď ide k svojej mame. Ona si platí opatrovateľku,

keď je dcéra preč, aby jej niekto aspoň obed pripravil. Na otázku právneho zástupcu žalovaného či sa
správal k nej niekedy žalovaný hrubo uviedla „nie“.

13. Žalovaný na pojednávaní dňa 17.01.2018 ako strana sporu k veci vypovedal, že celý spor začal
spornou prerábkou kúpeľne. Až do príchodu dcéry žalobkyne do spoločnej domácnosti so žalobkyňou,

boli vzťahy v poriadku, vedeli sa dohodnúť, nikdy žalobkyni neodmietol pomoc, či už to boli lieky,
potraviny, každý rok robili zabíjačku, rovnako dostávala pol morky. Až po príchode dcéry žalobkyne
začali problémy. Dôvodom jej príchodu bolo, že si vybavovala dôchodok v Čechách aj na Slovensku,
ale v Prahe z toho nevedela vyžiť, sama to povedala. Keď sa nasťahovala k žalobkyni, začala prerábať
dom, v mesiaci marec/apríl 2011 požiadala žalovaného, či by pre ňu nezriadil internet a mobilnú linku,

čo žalovaný odmietol, keďže to mal objednať aj platiť na svoje meno. Napriek tomu starostlivosť
pokračovala,chodilipomáhaťdozáhrady,orezávaťstromy,okopávaťskleník.Vtomčasebolažalobkyňa
mobilná, vedela sa o seba postarať, aj fungovala normále v záhradke. Na jar 2012 začala dcéra
žalobkyne voziť žalobkyňu sociálnym taxíkom aj 3 x do týždňa na odborné vyšetrenia. Tento sociálny
taxík vybavovala manželka žalovaného. Žalovaný pracoval na 3 smeny, jeho manželka na 2 smeny,

nemali časový priestor tak často navštevovať odborných lekárov. Keď sa pýtal dcéry žalobkyne na
zdravotnékomplikácie,ktorébolidôvodomnávštev,uviedla,ževybavujepríspevoknaprerábkukúpeľne.
V tom čase začala dcéra žalobkyne, dávať týždenné papieriky s tým, čo treba urobiť. Začala sa prerábať
kuchyňa, vybrúsila sa dlážka. Požiadavky na výpomoc v domácnosti prichádzali od dcéry žalobkyne.Žalobkyňa jej naopak nadávala, že míňa veľa peňazí a že nevie nájsť svoje veci, napríklad vymenila
telefón, s ktorým nevedela nikomu zavolať. Dovtedy bola komunikácia so žalobkyňou neformálna, a
to aj cez telefón, vždy zavolala mne alebo manželke a urobilo sa, čo bolo treba. Vzťahy sa vyostrili v

auguste 2012, keď dcéra žalobkyne navštívila ich domácnosť, bol doma len ich syn a hovorila s ním o
prerábkekúpeľneapovedala,žedomsimusiazaslúžiť.Natojunavštívilismanželkou,abysitovyjasnili.
Žalobkyňa nevedela o žiadnej prerábke kúpeľne, povedala dcére, aby nevymýšľala. Od toho času stále
počúvali, že dom si musia zaslúžiť, že majú platiť všetky energie, a že žalovaný je povinný vylepšiť
jej štandard bývania. Povedal jej, aby si pozrela darovaciu zmluvu, a tiež že nemá také peniaze, aby

platil ich náklady. Od toho času boli vzťahy s dcérou žalobkyne zlé a so žalobkyňou sa v zásade nedalo
komunikovať, pretože do toho vzťahu vstupovala jej dcéra. Manželka žalovaného sa dohodla s dcérou
žalobkyne, že si založí účet na meno manželky žalovaného, kde dcéra žalobkyne posielala peniaze z
účtu žalobkyne, a to z dôvodu, keby sa jej niečo stalo, aby bolo z čoho platiť energie, pretože by bol účet
žalobkyne zablokovaný. Následne žalovaný zistil, že dcéra žalobkyne požadovala, aby si k tomuto účtu
zobrala manželka úver na prerábku kúpeľne vo výške 6000,- EUR, s čím nesúhlasili. Súhlasil ale s tým,

že ak je problém, je ochotný tú kúpeľňu upraviť. V tomto čase stále chodievali na návštevy každý druhý
deň, výnimočne sa stalo, že neprišli, aj to dcéra žalobkyne volala, kde sú. Toto trvalo až do 17.02.2014.
Obdržal list od právnej zástupkyne žalobkyne s výzvou na vrátenie daru. Tento list mal najprv predložený
dcérou žalobkyne na návšteve. Dňa 14.02.2014 sa vrátil z Nemecka, bol navštíviť žalobkyňu. Cez víkend
mali zabíjačku, odniesol ju žalobkyni. V nedeľu prišla ešte dcéra žalobkyne nabrať polievku, v pondelok

sa išiel rozlúčiť lebo odchádzal do Nemecka. Dcéra žalobkyne dala žalovanému do ruky papier, že to má
podpísať. Bolo tam vrátenie daru, z dôvodu, že sa nestará a nezabezpečuje opravy domu, čo odmietol
podpísať. Potom mu tento list prišiel poštou. V utorok, predtým, než odišiel preč, sa išiel ešte do domu
porozprávať. Nemohol sa dostať do domu, boli vymenené zámky. Dcéra žalobkyne mu potom otvorila
s tým, že keď nemá vstup do domu, nemusí sa už starať. O vrátenie daru nežiadala žalobkyňa, ale jej

dcéra. Potom prišiel asi po mesiaci a so žalobkyňou sa už nedalo komunikovať. Nadávala mu, že ju
chce okradnúť o dom a prečo jej ten dom nechce vrátiť. Potom sa už len, keď sa stretli pozdravili a
komunikovali na súde.

14. Svedok G.. P. F. (dcéra žalobkyne) pri výsluchu dňa 04.10.2017 vypovedala, že v darovacej zmluve

opomenuli vyšpecifikovať okrem starostlivosti o mamu, že sa má žalovaný starať aj o dom ako vlastník.
Zo začiatku v roku 2009 boli vzťahy relatívne dobré, žalovaný pracoval v P., mama sa starala o králiky,
ktoré doniesol, spoločne zabezpečovali krmivo, na jeseň v roku 2009 vznikol prvý konflikt, keď mama
povedala, že už sa nevládze o králiky starať, darovala králikáreň žalovanému, aby si ju odviezol, on si
ju zobral, odviezol ju od zberu, žalobkyni nedal z výťažku žiadnu sumu. Rok 2009 bol dobrý, žalovaný

odviezol mamu aj na cintorín, v roku 2010 už menej. Začali sa prejavovať vady na dome, bolo potrebné
opraviť strechu garáže, čo žalovaný napriek výzvam neurobil. Až sa strecha pokazila, začalo zatekať
do dielne a senníka, mama zohnala plech, ktorý potom žalovaný pribil na strechu senníka. Žalovaný
v rokoch 2009 a 2010 otvoril aj vodu v šachte, preveril stav, sfunkčnil skleník. V roku 2009 až 2010
manželka žalovaného pomáhala natierať bránu žalobkyni a okná. Žalovaný žalobkyni nikdy nič nekúpil

a nedal. Od roku 2011, keď už veľmi zle chodila, ju na nákupy nebral, matka napísala na lístoček,
čo potrebuje a následne po nakúpení dala žalovanému peniaze. Na Vianoce 2010 sa zdravotný stav
matke zhoršil, skončila v nemocnici, žalovaný ju prišiel do nemocnice len raz navštíviť a odviezol z
nemocnice domov. Matka je v starostlivosti viacerých odborných lekárov. Žalovaný s ňou nikdy nebol
na vyšetreniach, všetko s ňou absolvovala ona. Pár krát ju odviezol k všeobecnému lekárovi. Rovnako

v tom roku dostala pásový opar, dcéra žalobkyne pracovala v tom čase v Prahe, žalovaný už bol v
Nemecku. Dcéra žalobkyne prišla domov, starala sa o žalobkyňu, ošetrovala ju. Nikto z Nespalových
sa o ňu nestaral. Za dobu od uzavretia darovacej zmluvy, žalovaný kúpil jednu vodovodnú batériu,
jeden zámok do vchodových dverí, kilo klincov, kilo farby, fľašku riedidla. V roku 2011 sa zdravotný stav
matky natoľko zhoršil, že sa dohodli, že sa vráti. Vrátila sa na Vianoce 2011. Po jej návrate zistili, že

je potrebné opraviť kuchyňu, nakoľko žalovaný napriek výzvam neopravil kohútik, ktorý kvapkal, kúpila
batériu, žalovaný ju vymenil, pričom zistili, že je zhnitá podlaha pod linkou, kúpila nové komponenty
do kuchyne, zabezpečila úpravu u stolára, investovala do zabudovaných prvkov 850,- EUR. Keď sa
nasťahovala do domu, manželka žalovaného jej hovorila dokedy sa tam zdržím, ona jej povedala, že
dokedy to bude potrebné. Nato sa jej žalovaný prišiel spýtať, kde bude bývať. S mamou o tom hovorili,

že ju chce vyhodiť, navštívila notára, kde jej poradili, aby mama od zmluvy odstúpila. V roku 2013 mama
spadla, manželka žalovaného sľúbila, že ju odvezie na interné, ale nemala auto, tak išli taxíkom, zistilo
sa, že má zlomené rebrá, navštevovala ju v nemocnici denne, 1x s ňou bola aj manželka žalovaného.
Po návrate domov prišla manželka žalovaného tiež. Mame však pomáhala a osobne sa o ňu staraladcéra žalobkyne. Do Vianoc 2013 bola mama chorá, manželka žalovaného chodila 1 x za 2, 3 dni sa
pýtať ako sa máme. Bežnú starostlivosť o domácnosť aj matku zabezpečovala dcéra žalobkyne. Na
Vianoce prišli žalovaný s manželkou zavinšovať matke, v januári/februári 2014 dostala mama chodítko

a vozík po úraze, bolo potrebné prerobiť kúpeľňu, aby bola bez bariér. Tu vznikol konflikt, keďže mala
prístup na účet manželky žalovaného, bola sa informovať, ako by sa to dalo financovať. Vznikla hádka,
kde žalovaný povedal, že keď nie sme spokojní so starostlivosťou, dom vráti. Ona povedala, že dobre,
dom sa prepíše na mamu a vysporiadame sa. Vzťahy medzi žalobkyňou, žalovaným a jeho manželkou
sa od tejto hádky natoľko zhoršili, že od toho času bol u nás len 1 krát, spýtať sa kto zaplatí daň,

na čo mu povedala, že keďže dom nie je prepísaný, tak on. Potom mama vymenila zámky, spresnila,
niekto im vymenil zámky, ona to nevie. Žalovaný prestal komunikovať a keď mu odovzdala výzvu od
advokátky, prestal komunikovať s tým, že má na to advokáta a prestal chodiť. Ani tento rok keď mala
mamanarodeniny89rokovniktosaneozval.Rovnakoreagovalnaopravukomína.Vroku2012žalovaný
vozil dcéru žalobkyne raz za mesiac na veľký nákup, je možné, že zabezpečoval lieky, v domácnosti
manželka žalovaného zavesila a zvesila záclony, návštevy boli realizované na meniny, narodeniny a keď

žalovaný prišiel z Nemecka. V roku 2013 žalovaný zabezpečil raz za mesiac veľký nákup, 3x odvoz do
nemocnice, inak nič a návštevy prebiehali ako v roku 2012. Matka nechce do nehnuteľnosti investovať,
teda stav hygienických zariadení sa od roku 2013 nezmenil. Žalovaný im neponúkol pomoc na prerábku
kúpeľne, aj keď ho vyzývala. Bola svedkom toho, že žalobkyňa žiadala o pomoc v rokoch 2012 až 2014 a
neposkytli jej ju. Žalobkyňa a ona žiadali o pomoc o dom a záhradu, osobnú starostlivosť zabezpečovala

dcéra žalobkyne. Žalobkyňa asi nežiadala žalovaného o pomoc, čo sa týka osobnej starostlivosti, nebola
toho svedkom. V januári 2014 mala nastúpiť dcéra žalobkyne do nemocnice, čo hovorila žalovanému, že
sa nebude môcť starať a žalovaný chcel zabezpečiť opatrovateľku. Nakoniec však do nemocnice nešla.
Čo sa týka návštev, po návrate žalobkyne z nemocnice manželka žalovaného navštevovala žalobkyňu
1-krát za 2 až 3 dni, vtedy prišla, pozdravila, opýtala sa ako sa máme, nepýtala sa na pomoc. Dcére

žalobkyne pomoc s umytím riadu odmietla. Od roku 2013 až doposiaľ zabezpečuje dcéra žalobkyne
sama osobnú starostlivosť a keď je v práci, platia opatrovateľku, popoludní je tam kamarátka a večer
chodí zdravotná sestra pichať žalobkyni infúzie. Tieto osoby sa starali o matku v mesiaci október 2016,
január 2017 a od 15.03. do 15.04. 2017 a v mesiaci august 2017, pretože dcéra žalobkyne pracuje v
Nemecku ako opatrovateľka. Zámka bola vymenená na bráne a vstupných dverách do domu z iniciatívy

matky, pretože žalovaný prestal komunikovať, tak nech tam ani nechodí.

15. Svedok X. A. (manželka žalovaného) pri výsluchu dňa 17.01.2018 vypovedala, že spolu s manželom
zabezpečovala starostlivosť o žalobkyňu od roku 2007, robila nákupy, platila šeky, pomáhali okolo domu
a všetku potrebnú starostlivosť. V roku 2009 podpísali darovaciu zmluvu, počas celého tohto obdobia, aj

po podpise darovacej zmluvy sa o žalobkyňu starali. Vozila žalobkyňu na odborné vyšetrenia, na poštu,
každú nedeľu chodili na veľké nákupy, všetko toto prebiehalo v poriadku až do roku 2012, keď prišla
dcéra žalobkyne. Najprv pokračovali vzťahy normálne, naďalej manželka žalovaného nosila nákupy,
platila účty, dcéra žalobkyne jej dala peniaze, bolo to asi každý deň, prípadne každý druhý deň. Do
leta chodila aj pre lieky, potom dcéra žalobkyne povedala, že keď je doma, bude to vybavovať ona.

Šeky platili do roku 2013, potom ich uhrádzala dcéra žalobkyne. Keď potrebovali odviesť, nakúpiť,
manželka žalovaného všetko vybavila. Asi od marca 2012 začala dcéra žalobkyne písať papieriky so
zoznamom prác na týždeň, ktoré majú urobiť. Čo sa dalo, to spravili, pomáhali im aj ich deti. Žalobkyňa
sa k tomuto postupu nevyjadrovala. V rokoch 2012 a 2013 vzťah ešte fungoval normálne. Práce, ktoré
bolo treba, žalovaný s manželkou urobili a správali sa k žalobkyni a jej dcére ako k rodine. Na sviatky

vždy dostali nejakú drobnosť. Keď v roku 2013 manžel začal chodiť do Nemecka pracovať, starostlivosť
zabezpečovala manželka žalovaného. A keď nemohla prísť, napríklad sa musela učiť s deťmi, dcéra
žalobkynereagovalanevhodne(čijedcératakáhlúpa,žesasňoumusíučiť).Vtomčasebolažalobkyňa
sebestačná. V roku 2013 na jeseň žalobkyňa spadla, bolo treba zabezpečovať vyšetrenia, manželka
žalovaného nemala vždy k dispozícii auto, tak vybavila sociálny taxík. Aj po tejto udalosti bola relatívne

pohyblivá, pomocou chodítka. V podstate až do februára 2014 fungovali normálne. Stalo sa síce, že
dcéra žalobkyne ju požiadala o zriadenie účtu v banke, a potom chcela, aby na tento účet prispievala zo
svojej výplaty 150,- EUR mesačne a aby potom vzala úver na prerábku kúpeľne, a to ona odmietla. Vo
februári prišiel manžel z Nemecka, bola zabíjačka, prišli na návštevu, priniesli zabíjačku, potom dcéra
žalobkyne dala manželovi papier so slovami toto mi podpíš, berieme ti dom. Na druhý deň sa prišli

znovuporozprávať,boliužvymenenézámky,otvoriladcéražalobkyne.Manželsapýtal,prečovymieňala
zámky. Povedala, že už nie je majiteľ. Žalobkyňa povedala, že je jej to ľúto a že už nás nepotrebujú.16. Svedok Anastázia Nespalová (matka žalovaného) pri výsluchu dňa 30.05.2018 vypovedala, že
žalobkyňa je jej suseda, poznajú sa dlhé roky, mali dobré vzťahy. Po darovaní nehnuteľnosti boli vzťahy
veľmi dobré až do času, keď sa vrátila dcéra žalobkyne. Pýtala sa, kedy pôjde dcéra žalobkyne do Prahy,

pretožesanikdynezdržiavaladomadlhšieakotýždeň.Natojejžalobkyňapovedala,žedcéranemákam
ísť, nemá robotu a peniaze, nemá ako platiť nájom. Keď bola svedkyňa u kaderníčky, dcéra žalobkyne
sa sťažovala, že žalobkyňa darovala dom nejakému Nespalovi, a že sa o ňu nestará, čo nebola pravda.
V januári 2014 prišlo k hádke medzi ňou a dcérou žalobkyne, pri ktorej dcéra žalobkyne uviedla, že
keď chce žalovaný dom, musí si to zaslúžiť a toto opakovala pri každej príležitosti. Následne nato dcéra

žalobkyne vymenila na bráne nehnuteľnosti zámok, robil jej to sused a žalovaný sa tam nemohol dostať.
Až do týchto konfliktov sa všetci o žalobkyňu starali, žalovaný aj jeho manželka. Dcéra žalobkyne si
vždy aj na A4 napísala, čo treba urobiť, pričom žalobkyňa nikdy takéto veci nepožadovala. Po výmene
zámku tam už syn nechodil, nemohol sa tam dostať. V čase, keď bol žalovaný v práci resp. v zahraničí,
starala sa manželka žalovaného, či už bolo treba vybavovať doktora a pod. Žalobkyňa nemôže vytknúť
žalovanému, že by sa o ňu nestaral. Aktuálne vzťahy medzi účastníkmi by mohli byť veľmi dobré, keby

mal žalovaný prístup, so žalobkyňou si veľmi dobre rozumeli. Žalovaný chcel vybaviť žalobkyni aj obedy,
ona však nechcela, údajne by ich dcéra zjedla. Dcéra žalobkyne navštevovala matku žalovaného v
jej domácnosti v rokoch 2012 - 2013, kedy prišla posedela, nevesta ju ponúkla zákuskami, odniesla
si zabíjačku, morku. Starostlivosť žalovaného a jeho rodiny o žalobkyňu spočívala v nasledovnom -
zabezpečenie liekov, lekárov, pomáhali tiež v domácnosti, kosenie záhrady, čistenie sliepok, zabitie

králika, natieranie strechy, opravy v pivnici, natieranie brány, bolo to neskutočné množstvo. V roku 2009,
keď došlo k darovaniu pracoval žalovaný na Slovensku, pracovný čas mal od 06:00 do 14:00, nevie
presne od kedy pracuje v Nemecku, myslí že od roku 2014. Manželka žalovaného pracovala rôzne
od 09:00 do 13:00 alebo od 12:00 do 17:30 rôzne, to sa dalo stíhať. Pracuje so svojou matkou, nebol
problém, aby jej dala auto a išla vybaviť lieky pre žalobkyňu, mala voľného času.

17. Svedok U. F. (brat N.) pri výsluchu dňa 02.09.2019 vypovedal, že rok po uzavretí darovacej
zmluvy tam žalovaný s rodinou chodieval. Neskôr však odišiel do Nemecka. Žalobkyni potom zohnali
opatrovateľku. Nevedel uviesť dôvody, prečo sa správanie žalovaného zmenilo. K žalobkyni chodil jej
brat 3 až 4-krát do mesiaca, ako mal čas. Počas návštevy sa stretol 1-krát so žalovaným, vie že tam

boli nejaké problémy. Žalobkyňa mu spomínala, že zo začiatku chodili pravidelne, neskôr menej. Nemá
vedomosť o tom, či ju sprevádzali k lekárovi ani či robili nejaké nákupy alebo chodili blahoželať k
meninám a narodeninám. Vie, že robili nejaký náter na streche. Žalobkyňa bola odkázaná na opateru
iných ľudí, potrebovala pichať inzulín, neskôr tam bola opatrovateľka. Potrebovala tiež chodiť k lekárom.
Podrobné vedomosti o vzťahu žalobkyne a žalovaného nemá, nezaujímal sa o to. Vie niečo o tom, že

žalobkyňa potrebovala bezbariérový prístup do kúpeľne ale nevie, ako to dopadlo. Nevie, kto sa staral o
žalobkyňu do podpísania darovacej zmluvy, nevie čo tam kto v období rokov 2009 až 2014 robil, chodil
tam len na dve hodiny navštíviť žalobkyňu. Teraz to tam však vyzerá horšie, o záhradu sa nikto nestará.
So žalovaným sa blízko nepozná, aj keď v roku 2008 u žalobkyne spolu robili zabíjačku. Dcéra žalobkyne
prišla z Prahy, lebo ju žalobkyňa volala. Starala sa o žalobkyňu, keď bola u nej. Mám vedomosť o tom, že

dcéra žalobkyne robila v zahraničí po r. 2012 a o žalobkyňu sa starala opatrovateľka. K výmene zámkov
sa vyjadriť nevedel.

18. Svedok B. H. pri výsluchu dňa 02.09.2019 vypovedala, že robila opatrovateľku žalobkyni asi v
r. 2014, skoro rok. Bola tam 4 hod. denne. Nepozná žalovaného. Nikto tam vtedy nechodil, keď

opatrovala žalobkyňu. Neskôr tam boli iné opatrovateľky. V čase keď začala robiť opatrovateľku bola
žalobkyňaznačneodkázanánastarostlivosťinejosoby.Nezvládalabežnéúkony,sebaobsluhu.Onaako
opatrovateľka vykonávala všetko, návštevy lekárov, donášky obedov, nákupy. V domácnosti sa nikdy
nestretla so žalovaným alebo s niekým z jeho rodiny. Vie, že úmysel dcéry žalobkyne bol taký, aby sa
žalovaný o ňu postaral, keďže ona nemôže. Žalobkyňu chodila opatrovať aj počas sviatkov a víkendov,

ak bolo treba dať lieky. Keď bola dcéra žalobkyne doma, tak nechodila. Z mestského centra tam bola
4 hod. denne, inak to bolo na základe ústnej dohody s dcérou žalobkyne. Keď tam svedkyňa nebola,
žalobkyňa bola doma sama, večer jej chodila pichať inzulín, keď tam nebola jej dcéra. Ale bolo riziko
nechať ju samú. Stalo sa, že aj spadla. Pomáhal jej nejaký sused, kt. sa staral o záhradu. Neviem kto.
Nevie presne uviesť časové obdobie, v ktorom zabezpečovala starostlivosť. Po nej tam chodili ďalšie

opatrovateľky. Vie, že v garáži sa pohybovali nejaké osoby, ktoré sa starali o záhradu.

19. Svedok Q. W. (sused N.) pri výsluchu dňa 02.09.2019 vypovedal, že problémy medzi žalobkyňou
a žalovaným nastali približne pred piatimi rokmi. Dcérou žalobkyne boli požiadaní o pomoc. Viackrátpomáhali v dome a v záhrade. Nevie, aké boli vtedy vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným. Vie, že zo
začiatku boli dobré, veľmi to však nesledoval. Nevie presne časovo špecifikovať, kedy začali pomáhať
žalobkyni. Bolo to zrejme, keď bol v 9. ročníku až po 3. ročník na SŠ. Boli to práce aj v dome aj v záhrade.

Vypratávanie hnoja. Nevie prečo dcéra žalobkyne požiadala ich, len vykonali o čo ich požiadala. Čo
sa týka vzťahov so žalovaným, vie, že žalovaný dostal do daru dom. Bližšie informácie nevie. V čase,
keď boli požiadaní o pomoc tam starostlivosť o dom určite bola, pretože žalovaný so svojou rodinou
sa tam predtým, než tam začali oni robiť, zdržiavali. Bolo ich často vídať, keď chodili z jedného domu
do druhého. Svedok sa pozná so synom žalovaného, vypratávali spolu pivnice a prenášali nábytok, čo

mohlo byť v roku 2012 a o práce ich požiadala dcéra žalobkyne. On ani jeho otec zámok na dome a
bráne žalobkyne nevymieňali. Vie, že sa tak stalo, len nevie, kto to urobil. Ani kedy sa tak stalo. Dovtedy
než boli požiadaní o pomoc, sa staral o žalobkyňu žalovaný, jeho manželka, syn aj dcéra. Keď sa začal
spor, resp. po jeho začatí svedok videl pri dome aj iné osoby.

20. Svedok M. W. (susedka žalobkyne) pri výsluchu dňa 02.09.2019 vypovedala, že vie, že žalovaný so

svojou rodinou, teda jeho manželka, dcéra a syn, pravidelne pomáhali žalobkyni. Vidia z ich domu na
bránu žalobkyne, videli ich tam každý deň. Stále jej pomáhali, vozili ju k doktorovi, do obchodu. Ja si
myslím, že celé sa to zmenilo, keď začal spor a žalobkyňa žiadala o vrátenie domu. Prišla za nimi dcéra
žalobkyne a žiadala ich o pomoc. Nevedeli však, čo ich čaká. Dcéra žalobkyne ich žiadala o pomoc v
jednom kuse. Nežili svoj život, ale život dcéry žalobkyne. Nedalo sa to zvládať. Rovnako to bolo aj pri

žalovanom a jeho rodine. Tí podľa nej tiež nežili svoj život, ale stále plnili požiadavky dcéry žalobkyne.
Požiadavky dcéry žalobkyne boli neúnosné, bolo toho veľa. Nevie, čo sa stalo, keď došlo k prerušenie
vzťahov medzi žalobkyňou a rodinou žalovaného a nevie, prečo sa žalobkyňa rozhodla vrátiť dar. Dcéra
žalobkyne vysvetlila svedkyni, že ich žiada o pomoc kvôli vzniknutému sporu o vrátenie daru. Dcéra
žalobkyne často opustila dom a niekto sa musel o žalobkyňu postarať. Svedkyňa podávala žalobkyni

lieky, zohrievala jedlo, venčila psa, robila drobné práce v kuchyni. Celú záhradu s rodinou upravili. S
manželom a so synom vypratávali hnoj, ktorý rozvážali po celej záhrade. Čistili záhradu od kukurice.
Pokopali ju. Dcéra žalobkyne však stále chcela viac, nikdy toho nebolo dosť. Ani sa im nepoďakovala.
Dňa 24.03.2014 ju žalovaný požiadala, aby ich pustila do domu, aby si zobrali sudy na zrno. Vedela, že
veci patria im, tak im vyhovela. Žalobkyňa sa to dozvedela a hnevala sa, prečo to dovolila.

21. Dňa 30.01.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne k vykonanému dokazovaniu, a to k
výpovedi žalovaného a jeho manželky. Na pojednávaní dňa 30.05.2018 žalobkyňa však uviedla, že
nevie kto písal predmetné vyjadrenie, ale podpísala ho a nevie uviesť či si ho pred podpisom prečítala.
Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že vyjadrenie pripravovala dcéra žalobkyne. Podľa uvedeného

vyjadrenia žalobkyňa nesúhlasí so zmierom, neverí žalovanému a bojí sa, že kúpeľňu nechá rozbúranú
a nedodrží slovo. Neverí, že by investoval 5.000,- EUR. Nikdy nežiadala platenie nákladov na bývanie.
Okrem spomínanej výslužky zo zabíjačky 1 x do roka a nejaké krídlo z morky jej nikdy nič zadarmo
nedali. Nie je pravda, že ich vzťahy boli bezproblémové, musela žalovaného x-krát prosiť, aby niečo
opravil. Zatekajúcu strechu na garáži a komín neopravil. Dcéra požiadala o predčasný dôchodok a vrátila

sa domov práve preto, že návštevy žalovaného a jeho rodiny výrazne ustali. Potrebovala pomoc, a preto
požiadaladcéru,abysavrátila.Situáciasazhoršilavroku2013,keďžalobkyňaspadla anásledneležala
v nemocnici. Po návrate domov prišla manželka žalovaného a pomohla dcére odniesť žalobkyňu do
kúpeľne, inak starostlivosť zabezpečovala dcéra. Začiatkom roka 2014 sa dcéra žalobkyne informovala
o možnostiach rekonštrukcie kúpeľne, lebo žalobkyňa používala chodítko. Žalovaný nesúhlasil, kričal na

dcéru,ženičplatiťnebudeanesúhlasilspôžičkounarekonštrukciu,pričomuviedol,žeakniesúspokojní
so starostlivosťou, dom im vráti. Žalobkyňa a jej dcéra povedali, že ho berú za slovo a budú konať ďalej.
Nie je pravda, že žalovaný s rodinou chodil ku žalobkyni každý deň, to bolo len v roku 2009, potom
chodili len raz za týždeň, väčšinou v sobotu. Žalobkyni je ľúto, že jej dcéru robí žalovaný zodpovednou
za zlé vzťahy medzi nimi. Žalovaný bol nespokojný, keď sa vrátila jej dcéra domov. Začiatkom roka 2012

jej žalovaný povedal, že jej dcéra nebude potrebovať celý dom. Žalobkyňa sa ho pýtala, kam ju chce
vyhodiť, že ona má tiež právo doživotného užívania nehnuteľnosti. O vrátenie daru žiadala a žiada ona
sama. K výpovedi manželky žalovaného žalobkyňa uviedla, že klame, že od roku 2007 zabezpečovala
starostlivosť o žalobkyňu, vtedy ešte žil jej manžel a žalobkyňa sa starala o neho, ani v roku 2008, keď
dcéra objednala výmenu škridly, k nim vôbec nechodili. Na nákupy jazdila žalobkyňa sama na bicykli,

v období 2009 - 2011 ju nikdy manželka žalovaného nezaviezla k lekárovi, vždy prišla dcéra z Prahy.
Nikdy jej manželka žalovaného neupratovala, neoprala, nenavarila. Rozhodne nechodila ku žalobkyni
každý deň. V prvej polovici roku 2012 dcéra často chodila do Břeclavi, lebo mala boreliózu, napriek tomu
sa o žalobkyňu starala. Na jeseň roku 2013, keď žalobkyňu odviezli z nemocnice, pomohla jej manželkažalovaného len raz, a to odviesť ju do kúpeľne. Dvíhala, obliekala, umývala ju dcéra. Raz poprosila dcéra
žalobkyne manželku žalovaného, aby pomohla umyť riad, čo však odmietla, Preto ju už viac o pomoc
nežiadali. Chodili im pomáhať Števko Balga a Helenka Balgová. Nie je pravda, že k nim Nespalovci

chodili každý deň alebo každý druhý deň. V roku 2012 už chodili len v sobotu, najčastejšie na poludnie.
Nie je pravda, že po hádke v roku 2014 o vrátenie domu žalobkyňa povedala, že už ich nepotrebuje.

22. Právna zástupkyňa žalovaného sa podaním zo dňa 21.08.2019 k veci písomne vyjadrila, kde
poukázala na to, že darovacia zmluva neobsahuje záväzok žalovaného o zaopatrení ani vynútiteľnú

povinnosť vyplývajúcu z tohto záväzku. Obsahuje len klauzulu o morálnom záväzku vo vzťahu k
starostlivosti o darkyňu, v žiadnom prípade neobsahuje záväzok obdarovaného vo vzťahu k údržbe,
oprave domu, rekonštrukcii ani vo vzťahu k starostlivosti o dcéru žalobkyne. Zo znenia dohody však
nemožno vyvodiť žiaden právne vymáhateľný záväzok, nemožno tak akceptovať záver žalobkyne, že k
hrubému porušeniu dobrých mravov došlo zo strany žalovaného sústavným porušovaním dohodnutých
pravidiel a predovšetkým poskytnutím potrebnej pomoci v starobe a chorobe. Ak by aj darovacia zmluva

obsahovala právny záväzok žalovaného starať sa o žalobkyňu išlo by o záväzok mimo darovacej zmluvy,
ktorá je bezodplatná. V žiadnom prípade za neplnenie občianskoprávneho záväzku, ktorý ani nebol
preukázaný, nemožno vyvodiť ako sankciu zrušenie darovacej zmluvy či vrátenie daru. Za hrubé
porušenie dobrých mravov nemožno považovať porušenie obvyklých a očakávaných pravidiel správania
sa, očakávaných prejavov vďaky. Teda ak sa aj vo všeobecnosti v spoločnosti považuje za správne a

očakávané, že obdarovaný sa bude správať k darcovi do konca života tak, akoby išlo o jeho blízkeho
človeka, tak opačné správanie nie je dôvodom na vrátenie daru. Za dôvod na vrátenie daru nie sú
ani skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod na vydedenie dediča. Ide o dôvody, ktoré obsahovo spomenula
žalobkyňa v žalobe, ale týkajú sa iného právneho inštitútu. Žalovanému nemožno ako dôvod na vrátenie
daru vyčítať nič z toho, čo robil pre žalobkyňu, ak by to aj robil nedostatočne. Do roku 2012 bol jediným,

čo sa o žalobkyňu staral. Dôvodom na vrátenie daru nie je ani porušenie dobrých mravov, ak nejde o
hrubé porušenie. Úlohou súdu bude posúdiť či nekonaním alebo opomenutím konania voči žalobkyni
mohol žalovaný hrubým spôsobom porušiť dobré mravy a či vôbec požiadavky žalobkyne a je dcéry boli
adekvátne, morálne a či požiadavky dcéry žalobkyne prejavujúce sa v zozname prác neboli šikanózne.
V prípade, ak by došlo k porušeniu dobrých mravov, muselo by ísť u žalovaného o nekonanie v takých

životných situáciách, že by to dosahovalo vysokú intenzitu porušenia dobrých mravov alebo by išlo
o opakované porušenie dobrých mravov pri menšej intenzite, ale stále v stupni hrubého porušenia.
Poukázala na rozhodnutie R 88/1998. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný
žiadne dobré mravy neporušil voči žalobkyni ani jej dcére a už vôbec nie hrubým spôsobom. Poukázal
na výpoveď dcéry žalobkyne, ktorá uviedla, že nežiadali o pomoc v starobe a chorobe, ale v súvislosti s

prácaminadomeavzáhrade.Pripokuseomimosúdnudohodu,žalobkyňanikdynevyzvalažalovaného,
aby obsah zmieru znel a vzťahoval sa na osobnú starostlivosť, ale počas celého konania žiadala
rekonštrukciu kúpeľne a iné rozsiahle práce na dome. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že k zhoršeniu
vzťahov došlo po návrate dcéry žalobkyne a že dôvodom zhoršenia vzťahov bol nátlak dcéry žalobkyne
nažalovanéhoajehorodinunavykonávanierôznychprác,vyhotovovaniešikanóznychzoznamov.Sama

žalobkyňa sa vyjadrila, že sa k nej žalovaný nesprával hrubo. Problematická bola komunikáciu dcéry
žalobkyne so žalovaným a jeho rodinou. Dcéra žalobkyne sa stavala do role osoby, ktorá bude diktovať
podmienky, čo rodina žalovaného musí vykonávať, aby si zaslúžila dom.

23. Ako prílohu svojho vyjadrenia právna zástupkyňa žalovaného doložila vyjadrenie žalovaného zo

dňa 09.03.2019, v ktorom sa žalovaný vyjadril k dôvodom neuzavretia zmieru medzi stranami, uviedol
že prestavbu kúpeľne žiadala dcéra žalobkyne ešte v roku 2012, s čím však žalobkyňa nesúhlasila a
odmietla tento návrh aj v máji 2017. Po príchode dcéry žalobkyne na Slovensko začala reorganizácia
domu a následné zisťovanie a odstraňovanie nedostatkov. Začala éra požiadaviek, okrem žiadosti o
internet a mobilný aparát s paušálom to bola aj účasť na dovolenke. Žalobkyňa však žalobcovi zakázala

jej dcéru niekam vziať. Po príchode z dovolenky žalovaného a jeho rodinu čakal dlhý zoznam prác,
ktorý dcéra žalobkyne vypracovala. Pri návštevách žalobkyne žalovaným bolo pravidlom odpovedať
dcére žalobkyne na otázky kam idú, kedy prídu, čo budú robiť. Vyžiadala si telefónne čísla na manželku
a na syna. V auguste 2012 sa dožadovala svoje prítomnosti na oslavách narodenín u svokrovcov a
na hodoch. Od septembra 2012 začína éra kúpeľne a frázy - ten dom si musíš zaslúžiť. Odmietnutie

spomínaných požiadaviek sa odzrkadlilo na zozname prác a telefonátoch žalovanému a jeho manželke,
väčšinou išlo o malichernosti - vyniesť niečo z pivnice, zabiť králika, porúbať drevo. Problém nebol vo
vykonaní týchto požiadaviek, ale v načasovaní. Dcéra žalobkyne žiadala tieto práce vykonať okamžite
bez akéhokoľvek dohovoru, volala manželke aj do práce alebo ju tam osobne navštívila. Ak prišliautom, stalo sa pravidlom žiadať odviesť ju na nákup alebo do mesta. Na jar 2013 väčšinou chodili
k žalobkyni peši a odmietli podávať informácie čo a kde budú. Nie kvôli tomu, že by odmietal niečo
žalobkyni zabezpečiť ale z dôvodu, že jej dcéra využívala ich pomoc. Pri nákupoch si kúpila pár vecí

pre seba a brala to ako výlet a využitie nároku na starostlivosť i keď to žalobkyňa nepotrebovala.
Žalobkyňu navštevovali pravidelne po celý rok a vykonávali štandardné práce a požiadavky, ktoré boli
na nich kladené. Od októbra 2013 žalovaný nastúpil do práce v Nemecku, odvtedy navštevovala a
komunikovala so žalobkyňou a jej dcérou väčšinou manželka žalovaného, ktorá sa spolu so synom
podieľalanastarostlivostiapomocinielenžalobkynialeajjejdcére.Dcéražalobkyneprišlakvôliexekúcii

o všetok majetok, čo nadobudla. Žije v tom, že podľa darovacej zmluvy sú žalovaný a jeho rodina
povinní poskytnúť jej všetko, čo žiada a odmietnutie si vysvetľuje ako urážku člena rodiny. Vytvorenie
bankového účtu a následná požiadavka so zasielaním 150,- EUR na účet od manželky žalovaného pre
dcéru žalobkyne, ktorú odmietli splniť 23.12.2013 sa pokúšala dcéra žalobkyne dosiahnuť aj 01.01.2014.
Tento návrh opätovne žalovaný odmietol. 2.01.2014 dcéra žalobkyne telefonovala na všetky dostupné
telefónny aj manželke a večer pri návšteve žalobkyne žalovanému a jeho manželke vynadala, že

sú povinní poskytovať financie na opravu domu. Opakované odmietnutie a odchod žalovaného dňa
06.01.2014 do Nemecka naštartoval vlnu urážok na celú rodinu žalovaného. Dcéra žalobkyne začala
žalobkyňu presviedčať, že žalovaný chce dcéru žalobkyne z domu vyhodiť. Strach o svoju dcéru tak
viedol žalobkyňu k súhlasu spísania výzvy o vrátenie daru 27.01.2014, no nebránil, aby si 15.02.2014
prevzali od žalovaného zabíjačku a až 17.02.2014 predložili výzvu od právnej zástupkyne. Žalovaný

bol od začiatku súčinný, chcel dospieť ku kompromisu. Dcéra žalobkyne pracuje už dva roky ako
opatrovateľka v Nemecku, starostlivosť o žalobkyňu v čase jej neprítomnosti zabezpečujú opatrovateľky,
ktoré niekedy neprídu. Žalobkyňa je vtedy osamotená a bez dozoru. S plačom sa sťažuje susedom,
prečo ju nenavštívia, prečo ju dcéra necháva samú. Pozíciu žalobkyne ako darkyne a jej vek využíva
jej dcéra vo svoj prospech. Rekonštrukcia kúpeľne je úmysel dcéry žalobkyne už od roku 2012, kedy

bola žalobkyňa v dobrom zdravotnom stave a išlo len o vylepšenie štandardu bývania. Prehlbovanie
nedôvery a nenávisti voči žalovanému a jeho rodine zo strany dcéry žalobkyne robia práve žalobkyňu
obeťou celého prípadu. Žalovaný neposkytne dcére žalobkyni žiadne finančné prostriedky, žalovaný
neodmieta upraviť interiér podľa želaní žalobkyne, ak bude mať prehľad o jej potrebách a požiadavkách.
Odmieta v dome masívne rekonštrukcie na žiadosť dcéry žalobkyne.

24. Právom záverečnej reči právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že zmluvne dohodnuté neplnenie
morálnehozáväzkužalovanéhojehrubýmporušenímdobrýchmravovažežalobkyňasariadnedovolala
vrátenia daru. K zásadnému porušeniu dochádzalo minimálne od roku 2012 do doby podania žaloby.
Žalovaný žalobkyni neposkytoval potrebnú pomoc v starobe a chorobe, nebol ochotný vykonať ako

vlastníkdomuazaviazanýkstarostlivostitakúminimálnuúpravu,akojeúpravahygienickéhozariadenia.
Okolnosti, ktoré sa udiali tesne pred podaním žaloby a následne vrátane výmeny zámkov, boli okolnosti,
ktoré už nemali vplyv na to, že k hrubému porušeniu dobrých mravov dochádzalo od roku 2012.
Argumentácia, že spory nastali po tom, čo sa do domu nasťahovala dcéra žalobkyne, nemôžu mať
vplyv na tvrdenia žalovaného o ustavičných konfliktoch ňou vyvolávaných. Dcéra žalobkyne len hájila

záujmy svojej matky, ktorá vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav nebola schopná sama požadovať od
žalovaného to, čo jej mal poskytovať. Dcéra žalobkyne niesla celú ťarchu starostlivosti o svoju matku.
Žalovaný sa nesprával ani ako riadny vlastník, keď bol vyzývaný k nevyhnutným opravám, ktoré odmietol
vykonať.

25. Právom záverečnej reči právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že úlohou súdu v tomto konaní bolo
posúdiť na základe vykonaného dokazovania, či konaním alebo opomenutím konania žalovaného voči
žalobkyni, mohol žalovaný hrubým spôsobom porušiť dobré mravy a či vôbec požiadavky žalobkyne a jej
dcéry boli adekvátne a morálne. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno, ktoré by potvrdilo jej tvrdenia. Samotná žalobkyňa na pojednávaní uviedla, citujem

„dôvod podania žaloby vidím v tom, aby sa žalovaný nehádal s mojou dcérou.“ Na otázku, či sa k nej
žalovaný správal hrubo, žalobkyňa uviedla, „nie.“ Pri výklade darovacej zmluvy je zrejmé, že žalovaný
prevzal na seba len morálny záväzok, ktorý mal spočívať v starostlivosti o žalobkyňu a nie v starostlivosti
o jej dcéru a nehnuteľnosť. Výsluchom svedkov, ktoré navrhla sama protistrana na pojednávaní dňa
02.09.2019 ako aj výsluchom svedkov vykonaným v priebehu súdneho konania bolo preukázané, že

žalovaný sa o žalobkyňu staral, poskytoval jej pomoc, túto poskytovala žalobkyni aj rodina žalovaného
a v žiadnom prípade sa nedopustil takého konania, ktoré by, čo do intenzity ako aj trvania, mohlo byť
klasifikované ako hrubé porušenie dobrých mravov.26. Podľa ust. § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu

veci pri darovaní.

27. Podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

28. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

29. V ust. § 630 Občianskeho zákonníka je upravený osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu, ku
ktorému dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo
porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Za členov rodiny darcu treba

považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom
rade ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by
darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu (R 88/1998).

30. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného, ktoré

naplňuje znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká
darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu (výzva na vrátenie daru) došiel obdarovanému.

31. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za hrubé porušenie
dobrých mravov, ktorých legálna definícia nie je v právnych predpisoch obsiahnutá, možno ich však

definovať ako súhrn určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem
etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje
obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá správania. K naplneniu
skutkovejpodstatyprevráteniedarusmerujeibatakézávadnékonanieobdarovanéhovočidarcovialebo
členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho

kolízii s dobrými mravmi. (rozsudok NS ČR sp.zn. 33 Odo 1420/2005). Uvedené ustanovenie, ktoré za
relevantné označuje len správanie obdarovaného, nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa
ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného, hoci i jemu blízkych.

32. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi.

Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom
porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne
správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno
hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia
dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou),

pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej
pomoci, hrubý nezáujem a pod. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné
považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci
subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať
do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je

príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu
vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky
hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či
on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho
správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V

kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú)
reakciu obdarovaného (i keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom
nepomere k správaniu sa samotného darcu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Cdo 108/2007).

33. Podľa § 151 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajújej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.

34. Podľa § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak
neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých
sa strany dohodli, súd neprihliada.

35. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo.

36. Medzi stranami sporu bolo sporné či žalovaný plnil svoj záväzok z tzv. zaopatrovacej zmluvy a či sa v
tej súvislosti dopustil voči žalobkyni takého správania, ktoré by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Žalobkyňa tvrdila, že jej zo strany žalovaného nebola poskytovaná potrebná starostlivosť a pomoc tak,

ako sa k tomu zaviazal a naopak žalovaný tvrdil, že jej starostlivosť sám alebo prostredníctvom svoje
rodiny pravidelne poskytoval, a to až do momentu, keď mu v tom bolo zabránené výmenou zámku na
bráne a dome žalobkyne.

37. V predmetnej veci preto bolo rozhodnutie súdu závislé od posúdenia otázky, či z vykonaného

dokazovania možno mať za preukázané, že došlo zo strany žalobcu k takému správaniu voči žalobkyni
alebo jej rodine, ktorým boli hrubo porušené dobré mravy. Podstatné bolo posúdiť kvantitu ako aj kvalitu
takéhoto správania, keďže správanie, ktoré nemusí byť jednorazovo právne významné sa pri určitej
periodicite stáva relevantným. Relevantné správanie zároveň nemusí byť realizované výlučne konaním
ale aj opomenutím konania. Súd skúmal, či došlo ku konaniu skutkovo vymedzenému vo výzve na

vrátenie daru a ak áno, či ho možno hodnotiť ako správanie hrubo porušujúce dobré mravy. Záväzok
žalovaného z tzv. zaopatrovacej doložky posúdil súd po právnej stránke ako záväzok zo zaopatrovacej
zmluvy, ktorá je inominátnou zmluvou v zmysle ust. § 51 Občianskeho zákonníka, a to napriek tomu,
že zmluvnými stranami bol tento záväzok zo zaopatrovacej zmluvy označený za morálny záväzok.
Zákon nikde nevylučuje, aby na jednej listine bola súčasne darovacia zmluva na nehnuteľnosť a zároveň

nepomenovaná zmluva zakotvujúca povinnosť doopatrovať prevodcu nehnuteľnosti. Uvedený záväzok
žalovaného bol z pohľadu súdu vymedzený dostatočne určito a zrozumiteľne, a teda platne dohodnutý.
Súd preto skúmal, či žalovaný tento záväzok dodržal resp. porušil a či prípadné porušenie tohto záväzku
bolo takej intenzity, že to možno považovať za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Dôkazné
bremenovtomtosmere,tedapreukázanietohočiktakémutokonaniuzostranyžalovanéhovrozhodnom

období došlo, bolo na žalobkyni. Od unesenia tohto dôkazného bremena žalobkyne bol závislý výsledok
sporu. Ťažisko dokazovania bolo v predmetnej veci na výsluchoch svedkov.

38. Súd bol povinný tiež skúmať, či z vykonaného dokazovania nevyplynulo aj nevhodné správanie
sa darkyne, ktoré by bolo potrebné zohľadniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je potrebné

aplikovať princíp vzájomnosti, a teda skutočnosť, že od výmeny zámkov a doručenia výzvy na vrátenie
daru nebola starostlivosť zo strany žalovaného žalobkyni poskytovaná, nemožno pripísať na ťarchu
žalovaného, a teda že po týchto udalostiach starostlivosť žalovaného ustala, nemôže byť z pohľadu súdu
hodnotené ako správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi a byť dôvodom na vrátenie daru. Teda
dôvodom na vrátenie daru mohlo byť len konanie žalovaného ktorého sa dopustil v období od uzavretia

darovacej zmluvy do výmeny zámkov na dome žalobkyne. Skutočnosť, že k výmene zámkov na dome
a bráne žalobkyne došlo, považoval súd za nespornú. Žalobkyňa túto skutočnosť nerozporovala a táto
skutočnosť bola preukázaná aj výsluchom viacerých svedkov. Dcéra žalobkyne pri výsluchu uviedla,
že k výmene zámkov došlo z iniciatívy matky a že od doručenia výzvy na vrátenie daru žalovanému,
žalovaný k nim prestal chodiť.

39. Súd zároveň vyhodnotil vyžadovanie plnenia zoznamov prác spisovaných dcérou žalobkyne ako
požiadavky nad rámec záväzku, ktorý vyplýval žalovanému zo zaopatrovacej zmluvy. Uvedené zoznamy
prác zahŕňali požiadavky prevažne na starostlivosť o dom a záhradu. Toto konanie dcéry žalobkyne súd
vyhodnotil aj v spojení so skutočnosťami uvádzanými svedkyňou Helenou Balgovou ako neprimerané až

šikanózne. Helena Balgová poukázala na skutočnosť, že dcéra žalobkyne ich žiadala o pomoc v jednom
kuse, nedalo sa to zvládať, požiadavky žalobkyne boli neúnosné. Nežili svoj život, ale jej život. Čo podľa
nej bolo obdobne aj u žalovaného a jeho rodiny. Uvedené požiadavky síce boli predkladané žalovanémudcérou žalobkyne a nie priamo žalobkyňou, avšak žalobkyňa sama tvrdila, že to, čo žalobkyni podľa
zmluvy prináležalo vyžadovala za žalobkyňu jej dcéra, ktorá hájila jej záujmy.

40. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo a ani to žalobkyňa netvrdila, že by sa žalovaný dopustil
určitého jednorazového konania, ktoré by dosahovalo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. Súd
teda musel posúdiť či určité dlhodobejšie konanie resp. opomenutie konania žalovaného v rozhodnom
období by bolo správaním voči žalobkyni hrubo porušujúcim dobré mravy. Súd ani z jedného výsluchu
svedka, dokonca ani z výsluchu dcéry žalobkyne, u ktorej nemožno poprieť zrejmý ekonomický záujem

na výsledku sporu, nezistil také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že k takému správaniu zo strany
žalovaného v skúmanom období došlo. Dcéra žalobkyne sama uviedla viacero skutočností, z ktorých
vyplýva, že starostlivosť zo strany žalovaného a jeho rodiny žalobkyni poskytovaná bola (odvoz k
lekárom, návšteva v nemocnici, zabezpečovanie nákupov, návštevy v domácnosti). Poukázala síce na
skutočnosť, že osobnú starostlivosť o žalobkyňu zabezpečovala ona, zároveň však výslovne uviedla,
že žalobkyňa a jej dcéra žiadali od žalovaného pomoc v starostlivosti o dom a záhradu a žalobkyňa

asi nežiadala pomoc, čo sa týka osobnej starostlivosti. Tiež potvrdila, že žalovaný v januári 2014 chcel
zabezpečiť žalobkyni opatrovateľku v čase neprítomnosti dcéry žalobkyne. Okrem toho, žalovaný tvrdil,
že chcel zabezpečiť žalobkyni opatrovateľskú službu a dovoz stravy z mestského centra sociálnych
služieb s čím dcéra žalobkyne nesúhlasila. Žalobkyňa toto tvrdenie žalovaného nerozporovala, preto
ho súd považoval za nesporné. Z uvedeného je z pohľadu súdu zrejmé, že žalovaný bol nápomocný

aj vo vzťahu k osobnej starostlivosti o žalobkyňu. Sama skutočnosť, že o žalobkyňu sa osobne
starala dcéra žalobkyne neznamená, že sa žalovaný dopustil konania, ktoré je v hrubom rozpore
s dobrými mravmi. Poskytovanie starostlivosti dcéry svoje matke, ako aj to, že ju sprevádzala na
vyšetreniach, je z pohľadu súdu prirodzené. Okrem toho záväzok žalovaného spočíval v poskytnutí
pomoci žalobkyni v prípade potreby. Ak však zo strany žalobkyne požiadavka na zabezpečenie osobnej

starostlivosti o žalobkyňu voči žalovanému adresovaná nebola, nemohol sa žalovaný dopustiť konania
hrubo rozporného s dobrými mravmi. Ako svedok bola vypočutá aj opatrovateľka žalobkyne, ktorá však
poskytovala starostlivosť žalobkyni až v roku 2014 (presné obdobie nevedela špecifikovať) a žalovaného
nepoznala.Vkonanínebolopreukázané,žebysavedelavyjadriťkstarostlivostižalovanéhoožalobkyňu
v rozhodnom období.

41. Z dokazovania mal súd naopak za preukázané, že na žalobcu boli v prvom rade kladené požiadavky
na zabezpečenie starostlivosti o dom a záhradu, čo vyplynulo z výsluchu dcéry žalobkyne aj ďalších
svedkov (manželky a matky žalovaného). Súd považoval za nesporné, že dcéra žalobkyne pravidelne
spisovala pre žalovaného zoznamy prác, ktoré má vykonať, žalobkyňa toto tvrdenie žalovaného

nerozporovala a uvedené vyplynulo aj z výsluchu svedkov (manželky a matky žalovaného). Brat
žalobkyne sa pri výsluchu nevedel konkrétnejšie vyjadriť k vzťahu žalobkyne a žalovaného ani k
žalovaným poskytovanej starostlivosti v období rokov 2009 až 2014, uviedol však, že v súčasnosti
to tam vyzerá horšie a o záhradu sa nik nestará. Z výsluchu Štefana Balgu a Heleny Balgovej mal
súd za preukázané, že boli dcérou žalobkyne požiadaní o pomoc po tom, čo bo žalovaný vyzvaný na

vrátenie daru, čo vyplynulo z výsluchu Heleny Balgovej, ktorá uviedla, že dcéra žalobkyne jej vysvetlila,
že ich žiada o pomoc, kvôli vzniknutému sporu o vrátenie daru. Svedectvo oboch uvedených svedkov
považoval súd za dôveryhodné, keďže títo svedkovia nemali žiadny ekonomický záujem na výsledku
sporu, zároveň súd podotýka, že išlo o svedkov navrhnutých žalobkyňou. Štefan Balga potvrdil, že než
začalioniposkytovaťpomocžalobkyniajejdcére,staralsaožalobkyňužalovanýajehorodina,žalovaný

sa tam so svojou rodinou často zdržiavali a bolo ich tam často vídať. Rovnako Helena Balgová potvrdila,
že žalovaný a jeho rodina pravidelne pomáhali žalobkyni, čo vedela potvrdiť, pretože vidia z ich domu
na bránu žalobkyne.

42. Ani z výsluch samotnej žalobkyne ako strany sporu súd nezistil skutočnosti, z ktorých by vyplývalo

správanie žalovaného vykazujúce znaky hrubého rozporu s dobrými mravmi. Súd dokonca nezistil ani
konanie vykazujúce porušenie dobrých mravov, teda porušenie menšej intenzity. Žalobkyňa na otázku
výslovneuviedla,žesaknejžalovanýnikdynesprávalhrubo,zároveňpotvrdila,žežalovanýväčšinuním
uvádzaných činností v zmysle evidencie, ktorú si viedol a ktorá bola súčasťou jeho vyjadrenia, vykonal.
Uviedla síce, že tri roky sa o ňu žalovaný nestará, takto však vypovedala v máji 2017, teda uvedené

vyjadrenie len korešponduje s tým, že v rozhodnom období, a to do začiatku roka 2014, starostlivosť
žalovaný žalobkyni poskytoval.43. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že starostlivosť bola žalobkyni zo strany
žalovaného a jeho rodiny poskytovaná až do momentu konfliktu medzi účastníkmi ohľadom úveru na
prerábku kúpeľne, ktorého výsledkom bola výmena zámku na bráne a dome žalobkyne dňa 18.02.2014

a výzva na vrátenie daru predložená žalovanému osobne deň pred výmenou zámkov a následne
písomne doručená dňa 22.03.2014. Starostlivosť žalobkyni poskytoval žalovaný a jeho rodina aj nad
rámec svojho záväzku zo zaopatrovacej zmluvy. Uzavretie zmluvy o bežnom účte dňa 21.11.2013 teda
relatívne krátko pred tým, než bol žalovaný vyzvaný na vrátenie daru, tiež svedčí o tom, že žalovaný a
jeho rodina participovali na starostlivosti o žalobkyňu. Skutočnosť, že starostlivosť zo strany žalovaného

v rozhodnom období bola poskytovaná, vyplynula aj z výsluchov susedov žalobkyne aj žalovaného
(Q. W. a M. W.), ktorých možno z pohľadu ich ekonomických záujmov na výsledku sporu hodnotiť
ako neutrálnych, a teda dostatočne dôveryhodných. Aj z výpovede žalobkyne a jej dcéry vyplynulo,
že starostlivosť zo strany žalovaného bola v skúmanom období poskytovaná, i keď nebola zo strany
najmä dcéry žalobkyne vnímaná za postačujúcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ak by aj
žalovanýmajehorodinouposkytovanástarostlivosťnebolavtakejkvaliteakvantite,akobyzodpovedalo

subjektívnym predstavám žalobkyne a jej dcéry, nemôže to znamenať že došlo k hrubému porušeniu
dobrých mravov. Pretože správanie obdarovaného je potrebné posudzovať objektívne a bez ohľadu
na to, ako ho subjektívne vníma darca, prípade osoby jemu blízke. Podľa názoru súdu už samotná
skutočnosť, že sa preukázalo, a to aj z tvrdení samotnej žalobkyne a jej dcéry, že určitá starostlivosť
poskytovaná bola, svedčí o tom, že nemohlo dôjsť k správaniu žalobcu napĺňajúcemu intenzitu hrubého

porušenia dobrých mravov.

44. Po posúdení všetkých dôkazov a to jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, súd dospel
k jednoznačnému záveru, že žalobkyňa neuniesla v spore dôkazné bremeno a nepreukázala, že
žalovaný sa dopustil konania, ktoré by umožňovalo domáhať sa vrátenia daru voči žalovanému. Preto

jednostranný právny úkon doručený žalovanému nemohol mať za následok povinnosť žalovaného vrátiť
dar, a teda žalovaný je naďalej vlastníkom predmetných nehnuteľností.

45. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto
mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).