Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010928
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8317010928.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Daňa a prísediacich Štefana

Durkota a Andreja Dunaja v trestnej veci obž. X. H. a X. V. pre zločin falšovania, pozmeňovania a
neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1, 2 Tr. zák. na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 26.09.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1. H.U. H. B. U. K. M. W. Z. , nar. XX.XX.XXXX na T., trvale bytom Q. O., Q. X, B.-O. Y., T., štátny občan
T., prechodne bytom W., V. XXXX/XX u B. S.,

2. X. V. U. Š. H. K. W. S. Á. rod. V., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom T. XXX, okres W.,

s ú v i n n í , ž e

v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste v mesiaci máj 2017 obvinený H.U. H.
prevzal od neznámych chlapov z Ukrajiny za vykonanie zápisu vozidla zálohu vo výške 500,- eur, ktorá

pozostávala z bankoviek 2x 200,- eur a 1x 100,- eur, kde následne si pravosť týchto bankoviek bol
overiť v presne nezistenom čase v nezistenej predajni v Malom Bereznom na Ukrajine, kde mu bolo
pracovníčkou predajne uvedené, že jedna z predložených bankoviek v nominálnej hodnote 200,- eur
vykazuje znaky falzifikátu, a preto mu tieto neprevzala, následne si túto bankovku ponechal u seba,
prechovával ju, kde v presne nezistenom čase v mesiaci máj 2017 v mieste trvalého bydliska obvinenej
X.V.tútobankovkuodovzdalobvinenejX.V.zaúčelomnákupu,ktorejpredtýmuviedol,žetátobankovka
bude falošná, pričom obvinená X. V. išla do predajne COOP Jednota v obci Ubľa, tam nakúpila tovar
a k zaplateniu predložila 200,- eurovú bankovku, ktorú prevzala od obvineného H.U. H., o ktorej mala

vedomosť, že nie je pravá, kde táto bankovka po prejdení čítacím zariadením v uvedenej predajni
vykazovala znaky falzifikátu a na požiadanie predavačky predajne COOP Jednota v Ubli z dôvodu, že
táto jej nemala vydať, si túto bankovku rozmenila v predajni takzvaná "Ubľanka" v obci Ubľa, následne
touto bankovkou zaplatila za nákup, čím takto túto bankovku dala ako pravú,

t e d a

obž. H.U. H.
falšované peniaze prechovával a dal ako pravé,

obž. X. V.
falšované peniaze dala ako pravé,

č í m s p á c h a l i

obž. H.U. H.zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa §
270 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
obž. X. V.

zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa §
270 ods. 2 Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j ú

obž. H. H.
podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, l/, n/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody
v trvaní 7 /sedem/ rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

obž. X. V.
podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, l/, n/, § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/
Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa jej výkon trestu podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad jej správaním sa v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa jej určuje skúšobná doba v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. sa obžalovanej počas skúšobnej doby u k l a d á povinnosť
spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal pod sp. zn. 2 Pv 385/17 zo dňa 23.11.2017

obžalobu na obž. H. H. a X. V. pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí
a cenných papierov, a to u obž. H. podľa § 270 ods. 1, 2 Tr. zák. a obž. V. podľa § 270 ods. 2 Tr.
zák., ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ako to je uvedené aj vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, i preskúmaní obžaloby, súd vo veci nariadil
viaceré hlavné pojednávania, ktoré boli odročované pre neprítomnosť obžalovaného H.. Na hlavné
pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 23.08.2018, sa obžalovaný H. nedostavil aj napriek tomu,
že predvolanie prevzal dňa 25.07.2018, a preto mu bola uložená aj poriadková pokuta vo výške 200,-
eur. Uznesenie o uložení tejto poriadkovej pokuty obžalovaný H. prevzal dňa 06.07.2019 a sťažnosť

proti nemu nepodal. Následne súd vytýčil ďalší termín hlavného pojednávania na deň 13.12.2018,
ktoré nebolo vykonané pre neprítomnosť obžalovaného, u ktorého však nebolo doručenie vykázané,
a tak bolo odročené na deň 16.04.2019. Na toto hlavné pojednávanie sa obžalovaný H. ospravedlnil
zo zdravotných dôvodov, a tak bolo odročené na deň 27.06.2019. Na toto hlavné pojednávanie sa
obžalovaný znova nedostavil aj napriek tomu, že predvolanie prevzal na obidvoch adresách, z ktorých

bol predvolávaný, a pretože svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil, súd za splnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 252 ods. 2 Tr. por. ho vykonal v jeho neprítomnosti. Dôvodom
na takéto vykonanie hlavného pojednávania bola aj skutočnosť, že obžalovaná V. uviedla, že síce býva
v rodinnom dome s manželom, ale ten pracuje v zahraničí a ona sa sama stará o svoju 102 ročnú
babku, ktorá je odkázaná na jej celodennú starostlivosť a v prípade, keď niekde ide, tak musí niekoho

zabezpečiť, aby ju zastúpil.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.06.2019, po prednesení obžaloby prokurátorom Okresnej
prokuratúry Humenné, po poučení obžalovanej V.H. o možnosti urobiť niektoré vyhlásenie v zmysle
ustanovenia § 257 ods. 1 Tr. por., sa táto vyjadrila, že sa cíti byť nevinná a následne začala v

pojednávacej miestnosti plakať. Na otázku predsedu senátu, prečo obžalovaná plače, táto uviedla, žeplakať začala preto, že jej hrozí uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 7-10 rokov. V dôsledku toho, že
obžalovaná bola rozrušená a chcela sa napiť, súd prerušil hlavné pojednávanie, umožnil obžalovanej,
aby sa išla napiť a následne, keď sa obžalovaná upokojila a vrátila sa do pojednávacej miestnosti,

uviedla, že je schopná pokračovať vo výpovedi, a preto súd pokračoval v hlavnom pojednávaní.
Obžalovaná následne uviedla, že by bola rada, ak by sa jej vyjadrenie, ktoré urobila predtým dalo
zmeniť, lebo by sa chcela priznať ku skutku, ktorý sa stal. Následne predseda senátu opätovne vysvetlil
obžalovanej, aké vyhlásenie môže urobiť a po tomto vysvetlení táto uviedla, že sa cíti byť vinná, pričom
dodala, že takto to povedala a takto to aj myslela.

Vzhľadom na takéto vyhlásenie obžalovanej V. - že sa cíti vinná, o ktorom súd nemal pochybnosti,
že ho urobila slobodne a vedome a toto jej vyhlásenie nebolo ani v rozpore s dôkazmi vykonanými v
prípravnom konaní, súd u nej pristúpil ku kladeniu otázok v zmysle ustanovenia § 333 ods. 3 písm. c/,
d/, f/, g/ a h/ Tr. por. Na všetky takto položené otázky obžalovaná V. odpovedala zhodne - áno, a preto
súd po vyjadrení prokurátora toto jej vyhlásenie prijal. Následne súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu,

v akom sa obž. V. priznala ku skutku, sa nevykoná a vo vzťahu k nej vykoná iba dôkazy súvisiace s
uložením trestu.

Súd následne vo vzťahu k obž. V. oboznámil - prečítal správu o povesti, výpis z registra priestupkov,
odpis z registra trestov. Zo správy o povesti vyplýva, že táto je v mieste bydliska hodnotená kladne. Je

vydatá, býva v rodinnom dome s manželom a je invalidná dôchodkyňa. Má tri dcéry, ktoré už sú dospelé.
Je priateľskej povahy, požíva dobrú povesť, jej správanie doposiaľ nebol prejednávané na komisii na
ochranu verejného poriadku a nie je im známe ani požívanie alkoholických nápojov a iných návykových
látok.

Vzhľadom na to, že obžalovaná V. po začatí hlavného pojednávania, pri zisťovaní podmienok, či ho
možno vykonať alebo odročiť, uviedla skutočnosti, ktorá dovtedy neboli súdu známe, teda, že býva v
rodinnom dome síce s manželom, ale aj so svojou starou babkou, ktorá má 102 rokov, vyžaduje si
jej neustálu 24 hodinovú starostlivosť, dodala, že o tom, že sa o ňu musí starať, má aj rozhodnutie z
ÚPSVaR, ktoré však so sebou nepriniesla a uviedla aj to, že okrem toho, že táto je schopná prejsť na WC

a umyť sa, pri ostatných činnostiach si vyžaduje jej starostlivosť, lebo ani nepočuje a nevie komunikovať
a pokiaľ obžalovaná potrebuje niekde odísť, tak musí poprosiť susedu, aby sa o starú matku počas jej
neprítomnosti postarala, prítomná prokurátorka navrhla toto hlavné pojednávanie odročiť a preveriť ich
- vyžiadaním správy, ktorá by potvrdzovala ich pravdivosť, alebo aby ich zabezpečila sama obžalovaná.

Na základe tohto návrhu súd odročil hlavné pojednávanie na deň 26.09.2019, čo obžalovaná a
prokurátor vzali na vedomie, vyžiadal si správu od Obce Ubľa, či skutočne je pravdou, že obžalovaná
sa stará aj o svoju starú babku, ktorá si vyžaduje jej celodennú starostlivosť a zároveň na toto hlavné
pojednávanie znova predvolal aj obžalovaného H..

Obžalovaný H. predvolanie na toto hlavné pojednávanie prevzal dňa 06.07.2019, o čom svedči ním
podpísaná doručenka pri č.l. 176, pričom v tomto predvolaní bol upozornený na to, že pokiaľ sa
ho nezúčastní, tak súd ho môže vykonať aj v jeho neprítomnosti. Pretože obžalovaný sa na hlavné
pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, a keďže bol na možnosť
vykonať hlavné pojednávanie aj bez jeho prítomnosti upozornený, tak súd ho aj tak vykonal, lebo mal

za to, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 252 Tr. por.

Na tomto hlavnom pojednávaní súd prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovaného H. z prípravného
konania,ktorúučinilprivýsluchupredvyšetrovateľomdňa19.09.2017zč.l.41-42,zktorejjednoznačne
vyplýva, že pri tomto výsluchu sa obžalovaný ku skutku v plnom rozsahu priznal, keď uviedol, že po

tom, čo od dvoch Ukrajincov prevzal sumu 500,- eur, kde mu dali dve bankovky 200,- eur a jednu
bankovku 100,- eur ešte na Ukrajine v obchode v Malom Bereznom zistil, že jedna 200 eurová bankovka
je falošná a túto od neho ani nezobrali. Ďalej uviedol, že po tomto zistení prišiel s uvedenou bankovkou
na Slovensko, kde cestou do Humenného povedal spoluobžalovanej V., že má 200 eurovú bankovku, o
ktorej má zistené, že bude falošná. Túto jej neukázal, ale povedal jej, že ju potrebuje rozmeniť, nakoľko

nie je normálna. Potom, keď sa vrátili do Uble, tak X. V. dal bankovku 200,- eur, ktorá vykazovala na
Ukrajine znaky nepravosti, aby s ňou išla do obchodu v Ubli a spravila mu zato nákup. Uviedol, že pani
V. vedela, že bankovka bude falošná, nakoľko jej to sám povedal. Následne túto bankovku vybral zo
svojej kapsičky, dal ju obžalovanej V., táto s ňou išla do obchodu, urobila nákup a zvyšné peniaze muvrátila. Ešte uviedol, že jej nechal nejaké drobné peniaze za to, že mu aj oni niekedy pomáhajú a tiež mu
prišlo fajn, pretože mu rozmenila bankovku, ktorá mala byť falošná. Záverom tejto výpovede obžalovaný
uviedol, že celé konanie ľutuje, ale nevedel, že to môže zájsť až do takejto situácie, lebo keby vedel, že

to je trestné, tak by túto bankovku neprevzal a už keď na Ukrajine zistil, že bankovka je iná, tak je mu
ľúto, že ju rovno nezaniesol do banky. Zo záveru jeho výpovede je zrejmé, že vedel o tom, že uvedená
bankovka je falošná po tom, čo mu to povedali v zmenárni, resp. v banke, či v obchode a on nešiel do
obchodu sám si spraviť nákup, ale požiadal o to pani V., lebo sa bál, že keď príde ako Ukrajinec a bude
vykazovať znaky ako u nich na Ukrajine, tak ho hneď zatvoria.

Z takto prečítanej zápisnice o výsluchu obžalovaného H. je teda jednoznačne zrejmé, že tento vedel
o tom, že uvedená 200,- eurová bankovka je falošná a aj napriek tomu ju priniesol na Slovensko a dal
obžalovanej V., ktorej tiež povedal, že má zistené, že bude falošná a požiadal ju, aby mu za ňu išla
urobiť nákup.

Okrem vlastného priznania sú obidvaja obžalovaní z trestnej činnosti usvedčení aj ďalšími dôkazmi,
ktoré boli na hlavnom pojednávaní za splnenia zákonných podmienok prečítané, resp. oboznámené.

V zmysle ustanovenia § 263 Tr. por. súd po návrhu prokurátora na prečítanie zápisníc o výsluchoch vo
veci vypočutých a na hlavnom pojednávaní neprítomných svedkov, tohto požiadal o ich prečítanie, čo

aj prokurátor urobil.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne X. V. - dcéry obžalovanej je zrejmé, že obžalovaná kontaktovala
obžalovaného H., či by ich nezviezol do Humenného, kde cestou sa jej obžalovaný H. spýtal, či nevie
o nejakej zmenárni v Snine, lebo si chce overiť 200 eurovú bankovku. Po príchode do Humenného

obžalovaný H. vybral 200 eurovú bankovku, ukázal im ju, kde aj u nej vzniklo podozrenie, že niečo nie je
v poriadku, keď ju ukazoval a dal skontrolovať jej matke. Keď sa ho ona spýtala, prečo on sám nejde do
obchodu, tak jej povedal, že sa hanbí a bojí. Neskôr videla, ako obžalovaný dal jej matke - obžalovanej V.
10 eur za to, že mu urobila nákup s uvedenou 200 eurovou bankovkou. Z tejto výpovede je tiež zrejmé,
že jej matka, predtým než išla do obchodu s uvedenou 200 eurovou bankovkou uviedla, že predmetná

bankovka bude falošná a asi preto obžalovaný nechce ísť do obchodu sám a po tom, čo obžalovaný od
nich odišiel, sa vyjadrila, že ľutuje, že išla do obchodu a platila ňou, keď zistila, že je falošná.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedkyne Q. P. - vedúcej potravín GVP v obci Ubľa, je zrejmé, že v
čase, keď predavačka Q. V. prevzala predmetnú bankovku od zákazníčky Y. S., bola na predajni a o

skutočnosti, že sa jedná o falošnú bankovku, sa dozvedela po odvode tržby v centrále v Humennom.

Z výpovede svedkyne Q.. Q. V. vyplýva, že táto potvrdila svedectvo Q. P., keď uviedla, že dňa 22.05.2017
v čase okolo 10.05 hod. prišla k pokladni s nákupom zákazníčka Y. S. a za nákup platila 200 eurovou
bankovkou, ktorú však neskontrolovala, lebo predmetnú zákazníčku dobre pozná, táto nikdy takou

bankovkou neplatila a 200 eurové bankovky im ľudia často nepredkladajú.

Z výpovede svedka Q. P. vyplýva, že svojej zamestnankyni Y. S. mohol pri výplate odovzdať predmetnú
200 eurovú bankovku, ktorú mal vo svojej tržbe a do pohostinstva ju prišla zmeniť jedna pani z potravín
v Ubli, no nevedel, že je falošná, lebo ináč by ju nedal svojej zamestnankyni do mzdy.

Z výpovede svedkyne K. O. je zrejmé, že keď pracovala v pohostinstve Ubľanka, prišla tam obžalovaná
V. a chcela rozmeniť bankovku v hodnote 200,- eur. Následne ona išla za vedúcim P., ktorý jej bankovku
rozmenil a ona takto rozmenené peniaze odovzdala obžalovanej.

Z výpovede svedkyne W.M. S., vedúcej potravín COOP Jednota v obci Ubľa vyplýva, že do ich predajne
prišla obžalovaná V., ktorá chcela spraviť nákup a pri platení predložila 200 eurovú bankovku, ktorú
ona viackrát prekontrolovala cez zariadenie na kontrolu bankoviek a toto ju upozorňovalo na podozrivú
bankovku. Následne tak vyskúšala aj inú bankovku a zariadenie reagovalo rovnako ako pri 200 eurovej
bankovke, v dôsledku čoho s obžalovanou žartoval, že dúfa, že táto bankovka nie je falošná, keďže

nemala v pokladni hotovosť a obžalovaná mala nakúpené dve tašky, tak jej povedala, aby si išla peniaze
zmeniť, čo aj urobila v pohostinstve Ubľanka a následne došlo k úhrade za nákup. Z výpovede tejto
svedkyne je zrejmé, že obžalovaná jej povedala, že predmetnú bankovku má od nejakého Ukrajinca a
pri platení sa správala nervózne.Z výpovede svedka Q. F. - konateľa spoločnosti GVP spol. s r.o. Humenné je zrejmé, že dňa 24.05.2017
mu bolo oznámené z pokladne v centrále spoločnosti, že v čítacom zariadení bola 200 eurová bankovka

vyhodnotená ako podozrivá, čo sa nakoniec aj potvrdilo Národnou bankou Slovenska. Z jeho výpovede
je zrejmé aj to, že predmetná bankovka pochádzala z odvodu tržby 22.05.2017 z predajne Potravín GVP
z obce Ubľa.

Z výpovede svedkyne Y. S. vyplýva, že skutočne v jednom prípade na výplatu, v celkovej sume asi 300,-

eur, dostala spolu s ďalšími bankovkami aj jednu bankovku nominálnej hodnoty 200,- eur, s ktorou potom
bola platiť v predajni GVP Potraviny v Ubli, pričom túto bankovku mohla dostať od Q. P. a nevšimla si,
aby táto bola nejako iná ako ostatné peniaze.

Trestná činnosť obidvoch obžalovaných je preukázaná aj odborným posudkom na falzifikát 200 eurovej
bankovky od Národnej banky Slovenska na č.l. 99-100, ale aj z ďalších listinných dôkazov, ktoré boli

zadovážené v prípravnom konaní, tvoria obsah trestného spisu a boli na hlavnom pojednávaní prečítané
- oboznámené.

Ajnazákladetaktovykonanéhodokazovaniamalsúddostatočnezapreukázané,žeobidvajaobžalovaní
sa svojím konaním tak po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej, dopustili skutku tak, ako je

uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, že týmto svojím konaním naplnili pojmové znaky žalovaného
zločinu. Bolo jednoznačne a bez pochybnosti preukázané, že skutočne obžalovaný H. H. peniaze, o
ktorých vedel, že sú falšované /lebo sa to dozvedel ešte na Ukrajine/ jednak prechovával a jednak dal
ako pravé a obžalovaná X. V.H. peniaze. o ktorých jej obžalovaný H. povedal, že sú falšované, dala ako
pravé, a preto ich aj uznal za vinných.

Obžalovaný H. H. je občanom T. a doposiaľ súdne, ani inak trestaný nebol na území SR.

Obžalovaná X. V. je v mieste trvalého bydliska hodnotená kladne a v odpise z registra trestov, ani
v registri priestupkov, nemá žiaden záznam. Zo správy, ktorú si súd vyžiadal od Obce T. v priebehu

konania na súde / č. l82/ je pritom zrejmé, že obžalovaná je invalidná dôchodkyňa, žije v spoločnej
domácnosti s manželom, ktorý však pracuje mimo územia SR a spolu s nimi býva aj jej stará matka Z.
V., nar XX.XX.XXXX, ktorá si vzhľadom na svoj vek vyžaduje jej celodennú starostlivosť. Obžalovaná
je priateľskej povahy, má dobrú povesť a jej správanie doposiaľ nebolo prejednávané na komisii na
ochranu verejného poriadku.

Po takto vykonanom dokazovaní prokurátor navrhol u obidvoch obžalovaných uznať vinu v zmysle
obžaloby, zohľadniť u nich poľahčujúce okolnosti v § 36 písm. j, l Tr. zák., teda, že pred spáchaním
skutku viedli riadny život, doposiaľ súdne trestaní neboli a že sa k trestnej činnosti priznali a svoje
konanie oľutovali. Pri neexistencií priťažujúcej okolnosti navrhol im uložiť nepodmienečné tresty odňatia

slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Obžalovaná X. V. v záverečnej reči svoje konanie znova oľutovala a poprosila o prepáčenie. Právom
posledného slova uviedla, že mohla si od začiatku „pojednať“ advokáta, no nevedela, ako to na súde

chodí. Dodala, že bola by rada, aby to dobre dopadlo a znova oľutovala svoje konanie s tým, že sa to už
nikdy opakovať nebude, lebo sa snaží viesť- žiť normálny život, starať sa o rodinu a o všetko ostatné,
lebo na všetko je sama.

Podľa § 270 ods. 1 Tr. zák. sa trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí

alebo cenných papierov dopustí ten, kto sebe alebo inému zadováži falšované, pozmenené alebo
neoprávnene vyrobené peniaze alebo cenné papiere alebo kto také peniaze alebo cenné papiere
prechováva.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. sa tohto trestného činu dopustí ten, kto falšuje, pozmení alebo neoprávnene

vyrobí peniaze alebo cenné papiere alebo kto falšuje, pozmení alebo neoprávnene vyrobí peniaze alebo
cenné papiere v úmysle dať ich ako pravé alebo ako peniaze alebo cenné papiere vyššej hodnoty, alebo
kto falšované, pozmenené alebo neoprávnene vyrobené peniaze alebo cenné papiere dá ako pravé.Za spáchanie zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov v
zmysle ustanovenia § 270 ods. 2 Tr. zák. hrozí páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní sedem až
desať rokov.

Pri určovaní druhu a výmery trestov u obidvoch obžalovaných súd zohľadnil to, že obžalovaný H. aj
napriek tomu, že o tom, že uvedená 200 eurová bankovka je falošná, sa dozvedel ešte na Ukrajine,
kde si to overil v jednej z predajni, ju aj napriek tomu previezol na Slovensko, kde zneužijúc dôveru a v
podstate aj naivitu obžalovanej V. jej túto bankovku dal, povedal, že je falošná a požiadal ju, lebo sám

sa bál, aby s ňou išla urobiť nákup, čo táto aj urobila.

Vzhľadom na takto zistený skutkový aj právny stav súd obžalovanému H. uložil trest odňatia slobody v
trvaní sedem rokov, teda na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorý už zo zákona
je nepodmienečný a pretože obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, tak pre jeho
výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, lebo je toho názoru

a presvedčenia, že u neho len takto uložený trest môže splniť svoj výchovný účel, a to tak z hľadiska
individuálnej, ako aj z hľadiska generálnej prevencie.

U obžalovanej V. súd zistil, že u tejto sú splnené podmienky na uloženie trestu pod dolnou hranicou
zákonomstanovenejtrestnejsadzbyvzmysleustanovenia§39ods.Tr.zák.Akotoužbolokonštatované

aj vyššie, obžalovaná V. sa v podstate dala obžalovaným H. prehovoriť v dôsledku svojej dobrej vôle,
možno aj naivity, nevedomosti a neuvedomení si dôsledkov svojho konania a od obžalovaného vedome
prevzala falošné peniaze, aby mu urobila nákup. Súd teda ani u nej nemal pochybnosť o jej trestnej
zodpovednosti za skutok, ktorý sa jej kládol za vinu, no vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti prípadu,
na osobu obžalovanej, ktorá tak, ako to je zrejmé zo správy od Obce T., sa toho času v podstate sama

stará a svoju 102 ročnú starú babku má za to, že uloženie trestu, hoci aj na dolnej hranici trestnej sadzby,
by bolo neúčelné a skôr kontraproduktívne. Súd u obžalovanej V. dospel k presvedčeniu, že v danom
prípade sa u nej účel trestu môže dosiahnuť aj trestom na slobode, a preto jej uložil trest odňatia slobody
v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov za súčasného
uloženia probačného dohľadu nad jej správaním sa v skúšobnej dobe. Za účelom lepšieho dosiahnutia

výchovného účinku uloženého trestu jej súd uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd vo veci

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie

mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.