Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/113/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217203122
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217203122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS
s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: C. D., nar.
XX.XX.XXXX, N. XX, D., o zaplatenie 1.722,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 7Csp/97/2017-75 zo dňa 20.06.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

II. Mení sa rozsudok vo výroku o splatnosti dlhu tak, že žalovanému sa povoľuje splácať sumu 779,82
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 618,84 eur od 02.06.2017 do zaplatenia v
mesačných splátkach vo výške 20,- eur splatných vždy do 30.dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.

III. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „Žalovaný je

p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 779,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 618,84 Eur od 2.6.2017 do zaplatenia, všetko to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52

ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 5, § 53 ods. 6, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu, N. D., a.s. poskytol žalovanému úver vo výške
1.750,- Eur, a to na základe úverovej zmluvy zo dňa 6.11.2012.

4. V súlade s ustanovením § 9 odsek 2 písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch je podstatnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V

danom prípade však v zmluve je uvedená iba celková výška nákladov v sume 1.672,21 Eur s tým, že pod
náležitosťami zmluvy v rámci tabuľkového prehľadu je drobným písmom uvedené, že celkovú čiastku
úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Takúto formuláciu
nemožno považovať dostatočnú, pretože pod uvedením celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiťje potrebné rozumieť číselné vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru a nie odkaz na to,
čo predstavuje celkovú čiastku úveru. Navyše je tento údaj vyjadrený v neprospech spotrebiteľa,
keďže z hľadiska transparentnosti ho uvádza do omylu ohľadom výhodnosti úveru, o nižšej reálnej

celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože súčin počtu splátok (72) a výšky anuitnej
splátky bez poistenia (48,- Eur) je vyšší (3.456,- Eur) ako súčet výšky úveru 1.750,- Eur a celkových
nákladov vo výške 1.672,21 Eur reálne uvedených v zmluve (3.422,21 Eur). Zo zmluvy možno dospieť k
nesprávnej celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo je voči spotrebiteľovi klamlivé a v spojení so
skutočnosťou, že táto suma nie je v zmluve transparentne vyjadrená aj k záveru o nedostatku náležitosti

zmluvy podľa § 9 ods. 2 písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch.

5. Na základe uvedeného tak mal súd za to, že v predmetnej úverovej zmluve nie je uvedená celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť tak, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, čoho
následkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

6. Navyše v predmetnej zmluve chýba aj ďalšia povinná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j)
citovaného zákona, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN. Napokon v
zmluve uvádzaná priemerná RPMN sa vzťahuje na nezabezpečené úvery, pričom v danom prípade
žalobca poskytol úver zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy, a preto správne mal právny
predchodca žalobcu v zmluve uviesť priemernú RPMN vo výške 19,89 % a nie 19,08 % (bližšie pozri

http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6783) preto zmluva nespĺňa ani obligatórnu náležitosť v
zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vzhľadom na bezúročnosť a
bezpoplatkovosť poskytnutého úveru tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov
z úverovej zmluvy.

7. Dôvodom na zamietnutie časti žaloby pokiaľ ide o žalobcom požadovaný úrok je navyše i neplatnosť,
ktorá je daná v týchto častiach zmluvy ich zrejmým rozporom s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ, § 39
OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy) s poukazom na ich výšku uvedenú v Zmluve
(úrok vo výške 25,50 % ročne), ktorá odôvodňuje záver, že výška tejto odplaty za poskytnuté finančné
prostriedky neprimerane prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch v rozhodnom období známu súdu z jeho činnosti, osobitne uplatňovanými
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (v mesiaci november 2012 bola priemerná úroková
sadzba za obdobné úvery vo výške 13,99 % ročne.

8. Žaloba žalobcu je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 618,84 Eur, kapitalizovaného úroku z omeškania

v sume 160,98 Eur a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 2.4.2017 do zaplatenia, a preto súd
v tejto časti žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

10.Protirozsudku,atoprotizamietavémuvýrokupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.
Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku. Súd nešpecifikoval, ktorý predpoklad výpočtu RPMN v Zmluve
o úvere údajne absentuje. Výška úrokovej sadzby bola dojednaná v bežnej výške pre rok 2012 a pre
obdobné produkty, pričom žiadnym spôsobom neodporuje dobrým mravom, a teda bola dohodnutá
platne. Pre 4. štvrťrok roku 2012 bola zistená hodnota váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej

percentuálnej miery nákladov za všetky typy spotrebiteľských úverov 20,48 %. Dvojnásobok tejto
hodnoty predstavuje až 40,96 %. Žalobca pri určení výšky úrokov z úveru postupoval v intenciách
zákona, a teda i v intenciách dobrých mravov. Výška úrokov ročne 25,50 % je v zákonnom limite. Súd
aplikujúc nezáväzný informatívny výpočet kalkulačky obsahujúcej údaje platné v súčasnosti a nie v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere spôsobil právne pochybenie. Zmluva o úvere vyjadrovala správne údaj o

RPMN banky. Výška celkových nákladov spojených s úverom bola v zmluve o úvere vyjadrená správne.
Interný výpočtový systém banky umožňoval v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere výpočet jednotlivých
splátok anuity len v celých hodnotách bez desatinného čísla. Preto sa mohlo stať, že výška poslednej
splátky bola v nulovej výške, resp. v nižšej, než výška ostatných splátok. Preplatok takto vzniknutý sa
spotrebiteľovi vráti na základe bodu 5.4 Všeobecných obchodných podmienok. Súd nesprávne zhodnotil

aj povinnosť platiť poistenie započítavajúc ju do sumy mesačnej splátky. Súd sa nesprávne domnieva,
že ak spotrebiteľ musí platiť poistné, o ktoré žiadal dobrovoľne a ktoré nebolo podmienkou uzatvorenia
zmluvy o úvere, automaticky sa daná suma započítava do výšky celkových nákladov. Pre vyjadrenie
celkovej čiastky zákon používa len všeobecný vzorec súčtu výšky spotrebiteľského úveru a celkovýchnákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Ďalší spôsob výpočtu zákon neukladá.
K celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť žalobca zastáva názor, že Zmluva o úvere obsahuje
predmetný údaj, nakoľko v bode 3.1 Zmluvy o úvere pod tabuľkou písmom totožným s ostatným textom

zmluvy, t.j. spotrebiteľ nemohol mať pocit, že ide o nerovnocenný údaj uvedený menším písmom, je
napísané: „Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s
úverom“. Predmetné uvedenie sumy, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nie je zavádzajúce, je presné a
opakovane uvedené v zmluvnej dokumentácii tak, aby bol spotrebiteľ dostatočne informovaný o tom,
aká bude jeho celková čiastka, ktorú nakoniec zaplatí. Priemerný spotrebiteľ si vie spočítať predmetné

dva údaje, a to výšku úveru a celkovú výšku nákladov. Tieto údaje sú v Zmluve o úvere uvedené bez
akýchkoľvek pochybností, dokonca sú zvýraznené. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
zrušilprvoinštančnérozhodnutievnapadnutejčastiavrátilvecnanovéprejednaniesúduprvejinštancie,
alebo aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej časti tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu
vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Proti rozsudku, a to proti výroku o splatnosti dlhu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. Uviedol, že žiada o povolenie splácania dlhu v splátkach po 20 Eur mesačne. Jeho finančná
a sociálna situácia je nepriaznivá, je poberateľom dôchodku.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia nijako nepreukázal.

S postupným splácaním dlhu nesúhlasí, pretože istinu spolu s kapitalizovanými úrokmi by žalovaný
splácal takmer 18 rokov.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až §

381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej
stránke.

14. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým

stavom, mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver.

15. Zákon o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z.) v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti,
okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem

iného v § 9 odsek 2 písm. j) uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Z uvedeného
je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase

uzavretia zmluvy medzi stranami sporu bol údaj o celkovej čiastke úveru, ktorú v zmysle § 2 písm. h)
zákona o spotrebiteľských úveroch predstavuje súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. V predmetnej zmluve absentuje údaj
predstavujúci celkovú čiastku, ktorú má žalovaný za úver zaplatiť a ktorá činí po zohľadnení 72 splátok
po 48 eur sumu 3456 eur. Zmluva obsahuje len konštatovanie bez číselného vyjadrenia, že celková

čiastka úveru predstavuje súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom. V zmysle zmluvy
celkové náklady spotrebiteľa činia 1672,21 eur, z čoho vyplýva, že celkovo by mal spotrebiteľ uhradiť za
úver 3422,21 eur (výška úveru + celková výška nákladov). Táto suma však nezodpovedá celkovej sume
zistenej súdom vo výške 3456 eur. Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové náklady ani celková čiastka
spotrebiteľa nie sú v zmluve jednoznačne zrozumiteľným a jasným spôsobom definované, celková

čiastka nie je vyjadrená konkrétnym číselným údajom, preto správny je záver súdu prvej inštancie, že
predmetnú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch je
potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
postačuje absencia čo i len jednej z náležitostí vymedzených v ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti osobitne nevyjadroval k ďalším

obligatórnym náležitostiam zmluvy vytýkaným súdom prvej inštancie.

16. Vo vzťahu k výške úrokovej sadzby odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výškaúrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch
nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie
je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho

zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne
neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

17.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých

mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané
a predstavujú základný hodnotový poriadok. Úroková sadzba uvedená v zmluve - 25,50 % ročne
odporuje dobrým mravom, a preto je dojednanie o úrokovej sadzbe nutné považovať za absolútne
neplatné (§ 3, § 39 Občianskeho zákonníka), čo znamená, že veriteľ nemá nárok na úroky z úveru.
Nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy,

aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté
z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov 25,50 % ročne
nemá opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, nemožno ju označiť inak ako úžernú a odporujúcu
dobrýmmravom.Prinebankovýchsubjektoch,ktorésútaktiežsúčasťoufinančnéhotrhusavzhľadomna
vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však výrazne nad rámec

priemeru bánk. Podľa údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska priemerná miera úrokových
sadzieb úverov poskytnutých v období 11/2012 s fixáciu úrokovej sadzby nad 5 rokov bola 13,99 %
ročne. Úroková miera v predmetnom prípade (25,50 %) takmer dvojnásobne prevyšuje obvyklú úrokovú
mieru pri porovnateľných úveroch. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám
(napr. Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990

AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre
obdobnýúverzanemravnýažalobuzamietolprerozporplneniasdobrýmimravmi(civilnoprávnaúžera).
Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov
pre spotrebiteľov z 26 % na 18 % a sadzbu 26 % vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

18. Z vyššie uvedených dôvodov je podľa odvolacieho súdu plne legitímny záver o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalovanému.

19.Zadanéhostavuodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievzamietavomvýrokuakovecnesprávny
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

20. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nie je schopný uhradiť dlh jednorázovo, keďže jeho finančná,

sociálna situácia je nepriaznivá. Je poberateľom dôchodku. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnom
prípade je zrejmé, že žalobca je osobou vyššieho veku (66 rokov), starobným dôchodcom.

22. Žalovaný si je vedomý existencie svojho dlhu, má snahu vyrovnať ho. Podľa názoru odvolacieho
súdu je opodstatnené s poukazom na sociálne, finančné pomery žalovaného umožniť mu zaplatiť dlh v

splátkach. Uloženie povinnosti jednorazovo zaplatiť celý dlh by mohlo ohroziť uspokojovanie základných
potrieb žalovaného.

23. V prípade, že žalovaný svoj dlh nebude plniť spôsobom určeným rozsudkom, omeškanie jednej zo
splátok bude mať za následok zročnosť celého dlhu. To dáva určitú istotu pre žalobcu, že hrozba bude

dostatočnou motiváciou pre žalovaného, aby svoju povinnosť uloženú rozhodnutím súdu plnil riadne a
včas. Plynutie času nemá na postavenie žalobcu negatívny dopad, keďže mu patrí nárok na úroky z
omeškania z dlžnej sumy až do času úplného splnenia dlhu. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so
stabilným zázemím na trhu, preto možnosť postupnej úhrady dlhu splátkami v súdom určenej výške
nemožno vnímať ako zásah do pomerov žalobcu, ktorý by bol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu,

neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu.

24. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o splatnosti dlhu zmenil postupom podľa § 388
CSP tak, že žalovanému sa povoľuje splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 20 Eursplatných vždy do 30. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody
splátok.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol, preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vznikol úspešnému žalovanému. Žalovanému však z obsahu spisu žiadne preukázateľné
trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP
zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s §

396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o
výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo
zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).