Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 2, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4Cbi/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117218312
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Bartalská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1117218312.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu:

JUDr. Martin Jacko, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, reg. S 1483, správca
konkurznej podstaty úpadcu: ELKONET, spol. s.r.o., so sídlom Stavbárska 34, 821 07 Bratislava, IČO: 17
331 676, zast.: Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie
8A, 811 02 Bratislava proti žalovanému: PLGenero a.s., so sídlom Stavbárska 34, 821 07 Bratislava,
IČO: 46 708 073, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Jonáš, advokát so sídlom Bajzova 1, 821 08
Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a uloženie povinnosti a poskytnutie peňažnej náhrady
do konkurznej podstaty

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške
trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.07.2017 doručenou súdu dňa 13.07.2017 domáhal, aby súd vydal
rozhodnutie, ktorým určí, že Dohoda o prevode práv a povinností zo dňa 07.01.2015 medzi úpadcom

a žalovaným je voči veriteľom úpadcu neúčinná. Žalovaný je povinný do konkurznej podstaty úpadcu
poskytnúť peňažnú náhradu vo výške 10 990,23 EUR a to do 3 dní od právoplatnosti rozudku.

2. Žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18.07.2016, sp. zn.: 3K/30/2016
bol vyhlásený konkurz na dlžníka: ELKONET, spol. s.r.o., so sídlom Stavbárska 34, 821 07 Bratislava,
IČO: 17 331 676, (ďalej len „úpadca“), ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 141/2016 zo dňa
22.07.2016 pod položkou K017058, týmto dňom bol ustanovený do funkcie správcu žalobca. Konkurzné

konanie na majetok dlžníka bolo začaté dňa 12.07.2016. Konkurz na majetok úpadcu sa tak považuje
za vyhlásený dňom 23.07.2016.

3. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že úpadca v zastúpení konateľa XX.XX.XXXX X. uzavtvoril
dňa 07.01.2015 Dohodu o prevode práv a povinností so žalovaným a spoločnosťou IN VEST s.r.o.
so sídlom Areál Duslo, objekt č. 21-07, 927 03 Šaľa, IČO: 36 553 671 na základe ktorej došlo k
bezodplatnému prevodu práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o dielo zo dňa 09.04.2013 medzi

úpdcom a spoločnosťou IN VEST s.r.o.

4. Na základe uvedenej zmluvy bolo žalovanému poskytnuté plnenie bez primeraného protiplnenia,
nakoľko nadobudol postavenie príjemcu odmenu bez povinnosti konať, nakoľko vstúpil do zmluvnéhovzťahu, ktoréhopredmetplnenia-činnosťužbolarealizovaná.Plneniektorézískalžalovanýpredstavuje
sumu 10 990.23 EUR ako vyplýva z výsledovky k 26.10.2015.

5. Žalobca uvádza, že predmetná Dohoda bola uzatvorená zo strany pána X. ako konateľa úpadcu, bez
vedomia druhého konateľa pána J. Q., ktorý poskytol informácie o tomto úkone správcovi s tvrdením,
že pán X. bol akcionárom žalovaného v čase podpísania predmetnej dohody, teda po zistení bol
registrovaným užívateľom výhod.

6. Na základe uvedeného má žalobca za to, že došlo k nadobudnutiu pohľadávky z právneho vzťahu
bezodplatne teda bez primeraného protiplnenia, v prospech osoby ktorá je spriaznená s úpadcom v
lehote 1 roka pred vyhlásením konkurzu, čím žalobca považoval naplnenie podmienok pre vyslovenie
odporovateľnosti uvedeného právneho úkonu.

7. K žalobe sa vyjadril žalovaný, podaním doručeným súdu 04.01.2019 v ktorom uvádza, že mu nie je

zrejmé, čo mal žalobca na mysli, keď uviedol, že žalovanému bolo poskytnuté plnenie bez primeraného
protiplnenia. Z Dohody jednoznačne vyplýva, že žalovaný Dohodou prebral všetky práva a povinnosti zo
Zmluvy o dielo, vrátane povinnosti odstraňovať reklamované vady diela. Primeraným protiplnením voči
prevzatiu všetkých povinností žalovaným ako novým zhotoviteľom bolo potom právo na prijatie odmeny
za vykonanie dielo, ktoré bol riadne vykonané. Žalovanému bolo teda poskytnuté plnenie s primeraným

protiplnením, a nie bez primeraného protiplnenia ako tvrdí žalobca. Dohoda mala svoju hospodársku
podstatu a slúžila aj na ochranu objednávateľa zo Zmluvy. Ak by Dohoda nebola uzavretá, Úpadca by
nedokázal splniť svoje záväzky zo Zmluvy. Okrem toho, v Dohode je výslovne uvedené, že spol. IN
VEST, s.r.o. nebude vyžadovať od Úpadcu plnenie žiadnych povinností a záväzkov zo Zmluvy, nebude
uplatňovať voči Úpadcovi ako pôvodnému zhotoviteľovi žiadne nároky, zmluvné pokuty, a ani iné sankcie

vyplývajúce zo Zmluvy. Voči obsahu Dohody nemal Úpadca žiadne námietky a výhrady, čo výslovne
uviedolvbode2.4.Dohody. Knámietke,žekonateľÚpadcu(F.X.)uzavrelDohodubezvedomiadruhého
konateľa Úpadcu (J. Q.). Konanie v mene Úpadcu bolo upravené jednoznačne a za Úpadcu mohli konať
každý konateľ samostatne a bez toho, aby o tom upovedomoval druhého konateľa. Každý z obidvoch
konateľov boli zodpovední za svoje hospodárske stredisko, hoci formálne obidvaja konali samostatne

v mene Úpadcu ako takého. Pri svojich úkonoch, ktoré uskutočňovali jednotlivé hospodárske strediská,
sa konatelia navzájom neinformovali a ani medzi nimi nebola taká prax. Existenciu dvoch fakticky
samostatných hospodárskych stredísk v rámci Úpadcu potvrdzuje aj bod 1.2. Dohody. Druhý konateľ
Úpadcu (J. Q.) dňa 13.03.2015 uznal vo forme notárskej zápisnice č. N 81/2015 (NZ 8591/2015) záväzok
Úpadcu vo výške 35 870,93 EUR, ktorý bol v danom čase pre Úpadcu doslova likvidačný a o ktorom sa

konateľ Úpadcu (F. X.) dozvedel až dodatočne a to po začatí exekučného konania voči Úpadcovi. Ak
by konateľ Úpadcu (F. X.) o tejto skutočnosti vedel, nikdy by s takým úkonom nesúhlasil, pretože tento
úkon bol v zjavnom rozpore so záujmami Úpadcu. V závere navrhlo výsluch týchto svedkov: D.. D. A.
(konateľ spol. IN VEST, s.r.o.), svedkovia, ktorí boli zamestnancami odporcu a boli odborne spôsobilí
odstraňovať vady diela.

8. Súd v právnej veci vytýčil pojednávania v termínoch 21.02.2019 - 02.09.2019 s tým, že strany
sporu niekoľkokrát požiadali súd o odročenie termínu na mimosúdne dohadovanie, avšak bez výsledku
relevantného pre toto konanie. Na pojednávanie 02.09.2019 sa nedostavil žalobca, hoci má vykázané
doručenie predvolania na termín 26.06.2019 teda v lehote podľa ustanovenia § 178 ods. 2 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej aj ako „ CSP“) s tým, že žalobca svoju neúčasť
neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania. V dôsledku uvedeného súd konal a vo veci aj
rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Súd sa dotazoval prítomného žalovaného, či prebiehajú mimosúdne
rokovania so žalobcom, pričom na uvedené uviedol, že prebiehali, ale výsledok sa nedostavil. Súd
vyhodnotil daný stav ako absenciu žalobcu bez ospravedlnenia, následne vyhlásil uznesenie, že súd

bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu. Súd vykonal dokazovanie v rámci pojednávaní prednesom
PZ strán sporu a oboznámil sa s listinnými dôkazmi takto:

Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, uviedol že má za to, že v danom prípade došlo
k odporovateľnému právnemu úkonu v prospech žalovaného, poukázal na existenciu dvoch veriteľov -

daňový úrad a Sociálna poisťovňa, a.s. Dielo bolo v čase prevedenia práv ukončené, išlo len o zádržné.Právny zástupcu žalovaného sa pridŕžal svojich vyjadrení uvedených v písomnom podaní doručenom
súdu, trval na tom, že nešlo o bezodplatné plnenie, nakoľko nový zhotoviteľ sa zaviazal poskytovať
servis.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: vyjadrenie úpadcu z 31.08.2016, Dohoda o prevode práv a
povinností z 07.01.2015, Zmluva o dielo č. 0335/0100/2012, Výsledovka a účtovné dokumenty žalobcu,
Notárska zápisnica Nz 8591/2015.

Z vyjadrenia úpadcu z 31.08.2016 podpísané konateľom p. Q. vyplynulo, že s prevodom práv a
povinností došlo aj k prevodu splatných pohľadávok v sume 64 037,95 EUR, pohľadávky vznikli ako
nárok na zaplatenie ceny za dielo, vrátane zmluvy o prevode ochrannej známky, na žalovaného, s
tvrdením že v danom čase bol p. L. akcionárom nadobúdateľa žalovaného.

Z Dohody o prevode práv a povinností z 07.01.2015 medzi ELKONET, spol.s.r.o ako pôvodný zhotoviteľ,

PLGenergo a.s. ako nový zhotoviteľ a IN VEST, s.r.o. ako objednávateľ je zrejmé, predmet dohody je
vymedzený:

Podľa bodu 1.2. Dohody: „V roku 2014 Pôvodný zhotoviteľ a Nový zhotoviteľ uzatvorili Dohodu
o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov v súvislosti s prevodom činností

zamestnávateľa patriacich k hospodárskemu stredisku „Elektro“ na Nového zhotoviteľa (ďalej ako
„Dohoda o prechode zamestnancov“). Na základe Dohody o prechode zamestnancov došlo k prechodu
všetkých zamestnancov Pôvodného zhotoviteľa, ktorí tvorili organizačnú súčasť Pôvodného zhotoviteľa
- tzv. hospodárske stredisko „Elektro“, na Nového zhotoviteľa a ktorí (zamestnanci) sa podieľali na
zhotovení Diela v rozsahu predmetu činností Pôvodného zhotoviteľa, a to montáž, oprava, údržba

vyhradených elektrických zariadení vrátane výroby rozvádzačov nízkeho napätia, revízie elektrických
zariadení, a elektroinštalačné práce.“

Podľa bodu 1.3. Dohody „Zmluvné strany výslovne berú na vedomie, že v dôsledku uzavretia Dohody
o prechode zamestnancov Pôvodný zhotoviteľ nie je technicky ani personálne spôsobilý riadne a včas

plniť svoje záväzky voči Objednávateľovi zo Zmluvy o dielo, pretože Pôvodný zhotoviteľ nedisponuje
zamestnancami, ani iným odborným personálom spôsobilým na plnenie svojich záväzkov zo Zmluvy
o dielo. Zmluvné strany však rovnako berú na vedomie, že v dôsledku uzavretia Dohody o prechode
zamestnancovjeNovýzhotoviteľtechnickyajpersonálnespôsobilýplniťzáväzkyPôvodnéhozhotoviteľa
zo Zmluvy o dielo a je preto pripravený prevziať a nadobudnúť všetky práva a povinnosti vyplývajúce

zo Zmluvy o dielo.“

Z výsledkov za obdobie 01.01.2015 - 30.09.2015 v stĺpci Ostatné mimoriadne náklady vyplýva suma
64 037,95 EUR.

Z Notárskej zápisnice Nz 8591/2015 vyplynulo uznanie dlhu voči TERMSTAV a.s. na strane
prenajímateľa z titulu Nájomnej zmluvy s úpadcom a to uznanie záväzkov z predmetného zmluvného
vzťahu vo výške 35 870,93 EUR, druhým konateľom p. Q..

Zo Zmluvy o dielo č. 0335/0100/2012 uzavretej medzi IN VEST, s.r.o. a ELKONET, spol. s.r.o. je

zrejmý vzťah ohľadne vykonania diela prác a dodávok elektroinštalácie na stavbe AGÁT rezidencia pod
Slavínom spolu s prináležiacou dokumentácie. Platobné podmienka vrátane zádržného sú uvedené v
čl V. zmluvy …. Bod 5.2.2. stanovené ocenenie pre prípad vyhlásenia konkurzu na majetok zhotoviteľa
vo výške 10% celkovej aktuálnej dohodnutej ceny diela.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „ V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh .“

Podľa ustanovenia § 182 CSP „ Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby

zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd
nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“Podľa ustanovenia § 191 CSP „ Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.“

Podľa ustanovenia § 192 CSP “Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“

9. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa ustanovenia § 269 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „OBZ“): (1) Ustanovenia
upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah
dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z
týchto zmlúv. (2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však

účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“): „Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený.
Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.“

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 pís.d) ZKR „ Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto
zákona rozumie
a)štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady

právnickej osoby,
b)fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c)štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d)blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c)
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)
až d) kvalifikovanú účasť.“

Podľa ustanovenia § 57 ZKR „(1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči

veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona
odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca
v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu
zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo
odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo

písomne uznala. ( 3) odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú
už vykonateľné alebo uspokojené.(4)Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu
dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.“

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR „Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto

s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon
jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.“

Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 ZKR „Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ
uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti

právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného
právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu
úkonu.“

V zmysle § 58 ods. 1 ZKR „Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je

bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať.“Vzmysle§58ods.2ZKR„Právnemuúkonubezprimeranéhoprotiplneniamožnoodporovať,akspôsobil
úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa

nepreukáže opak.“

V zmysle § 58 ods. 3 ZKR „Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia,
ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez
primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým

právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.“

Podľa ustanovenia § 60 ods. 1,2,3 ZKR „ (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým
dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka
ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny
úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj

vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno
len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného
konania.“

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 ZKR „Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej

majetkovejhodnotyprevedenejzmajetkudlžníka,sútí,vočiktorýmsaprávoodporovaťprávnemuúkonu
uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec,
právo alebo inú majetkú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková
hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva
alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,

možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.“

10. Z vykonaného dokazovania, na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého
rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd konštatuje, že právo odporovať právnemu
úkonu a tým dosiahnuť jeho neúčinnosť voči veriteľom úpadcu, možno úspešne uplatniť len za

predpokladu, že sú splnené všetky podmienky odporovateľnosti stanovené v ZKR. Ak čo i len niektorá
z týchto podmienok chýba, právnemu úkonu nie je možné v konkurznom konaní úspešne odporovať.

11. Súd v prvom rade skúmal podmienky lehoty pre podanie predmetnej žaloby, konštatujúc, že účinky
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali 23.07.2016. Žaloba podaná na súde dňa 13.07.2017

teda žaloba je podaná v lehote podľa ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR.

12. Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi
dlžníka, ktoré sú inak platné (z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí konkrétneho zmluvného
typu a z hľadiska náležitostí právnych úkonov netrpia vadou, pre ktorú by bolo možné vysloviť ich

neplatnosť), ale ktorými dosiahne dlžník (spôsobí) ukrátenie uspokojenia ich pohľadávok. Ukrátenie
uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície (právneho
úkonu) dlžníka s jeho majetkom, buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu,
aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojím
majetkom.

13. Súd vyhodnotil skutkový stav tak, že správcom odporovaný právny úkon bol dojednaný dňa
07.01.2015.

14. Súd skúmal splnenie podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, pričom tieto vyhodnotil ako

nenaplnené.

14.1. Či už podmienku preukázania úpadku úpadcu, resp. ukrátenie veriteľov a to ani len
príkladným výpočtom veriteľov úpadcu, ktorých mal mať úpadca v rozhodnom čase k dátumu
vykonania odporovateľného právneho úkonu. Žalobca v konaní nepredložil žiadne prihlášky, ktorými si

žalobcom deklarovaní veritelia úpadcu ako účastníci konkurzného konania riadne a včas prihlásili svoje
pohľadávky voči úpadcovi.14.2. Nepreukázal, napriek svojmu tvrdeniu spriaznenosť osôb konajúcich odporovaný právny úkon,
nakoľko vzťah spoločnosti - žalovaného a pána XX.X. ako akcionára žalovaného v žalobe preukázané
neboli.

14.3. Nebola preukázaná skutočnosť, že došlo k prevodu bez primeraného protiplnenia, nakoľko išlo
o živý zmluvný vzťah na základe ktorého žalovaný vstúpil do práv a povinností voči potenciálnemu
budúcemu plneniu, pričom jeho odplatou malo byť plnenie, ktoré v čase podpísania Dohody nebolo
známe, ani byť nemohlo teda, či nebude ako zádržné spotrebované na úhradu nákladov na opravu

teda na účel na ktorý slúžiť primárne malo. Skutočnosť, že k jeho vynaloženie resp. spotrebovaniu
nedošlo, napriek tomu, že žalovaný toto riziko podstúpil nie je spravodlivé mu úspech pripisovať ako
neoprávnený prospech. Navyše žalobca ani nepreukázal, neustanovil výšku plnenia, odkazoval sa na
výsledok z účtovníctva, pričom nie je právne preukázané, že práve o danú sumu sa mal žalovaný
obohatiť s povinnosťou vydať túto sumu veriteľom úpadcu. V kontexte uvedeného súd uvádza, že zo
znenia § 58 ods. 1 ZKR je zrejmé, že pri právnom úkone bez primeraného protiplnenia musí ísť o

cenu podstatne vyššiu ako je obvyklá cena. V tomto bode žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení.

15. Súd v tejto súvislosti poukazuje na dôkaznú povinnosť žalobcu „Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z

toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom,
že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom

účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010) “

16. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné

bremeno, nakoľko nepreukázal, že Dohodou o prevode práv a povinností zo dňa 07.01.2015 došlo k
ukráteniuuspokojeniapohľadávokveriteľovúpadcu.Cieľomdôkaznejpovinnostijeuneseniedôkazného
bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník,

ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Ak teda žalobca tvrdil, nejakú
skutočnosť, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na jej preukázanie.

17. Skutkové zistenia v súlade s právnou argumentáciou súd zhodnotil k podstate v rozsahu potrebnom
pre posúdenie rozhodujúcich skutočností. Po zohľadnení skutkového vzťahu a aplikácii právnych

predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný, v dôsledku čoho súd takto uplatnený
nárok formou podanej žaloby zamietol v celom rozsahu.

Keďže súd vyhodnotil nárok žalobcu ako nedôvodný vo vzťahu k povinnosti žalovaných, žalobu v celom
rozsahu zamietol.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku ( ďalej aj ako „ CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu
trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalovanému voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške

trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).