Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/249/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517209381
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7517209381.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu v spore žalobcu Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému N. X., V.. XX. XX. XXXX, P. Ď. XXX, o zaplatenie
1.309,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 27.

02. 2018 č.k. 13Csp/169/2017-57 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku III., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku
IV. o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej iba „súd prvej inštancie") napadnutým rozsudkom rozhodol týmito

výrokmi.
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 134 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne
od16.03.2017dozaplateniaatotak,žežalovanémusapovoľuježalovanúsumuspolustrovamikonania
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur mesačne vždy do 25.teho dňa v mesiaci počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok.
II. Konanie v sume 210,30 eur zastavuje.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová
banka, a.s. uzavrel so žalovaným dňa 27. 09. 2011 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty, na základe ktorej poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 600 eur. Žalovaný mal splácať

poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 20 eur.
Žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy nesplnil a žalobca ku dňu 09. 03. 2017 vystavil výpis
z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 28. 02. 2017, podľa ktorého dlh žalovaného voči žalobcovi
predstavuje sumu 1.309,98 eur. V priebehu konania vzal žalobca žalobu čiastočne späť v časti o
zaplatenieistinyvovýške210,30eur,vtejtočastisúdprvejinštanciekonaniezastavil.Súdprvejinštancie
preskúmal zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty a zistil, že neobsahuje počet ani termíny

splátok istiny tak, ako to vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. Ďalej zmluva neobsahuje údaj RPMN, ani
dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, a preto je potrebné spotrebiteľský úver podľa § 11 ods.
1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov
a žalobcovi tak vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ. Na základe
doloženého výpisu z kreditnej karty mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 720 eur. Žalovaný uhradil sumu 586 eur, preto ho súd zaviazal na zaplatenie

sumy 134 eur. Nároky nad túto čiastku zamietol, pretože vyplývali z neplatne uzavretej zmluvy. Úroky
z omeškania priznal súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadomna pomery žalovaného povolil mu súd prvej inštancie splácať žalovanú sumu v splátkach po 10 eur
mesačne. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 2 C.s.p.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti výroku III., ktorým súd prvej inštancie žalobu
zamietol a v súvisiacom výroku IV. o trovách konania. Odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm.
d/, f/ a h/ C.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.099,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
od 16. 03. 2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

4. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k
nesprávnemu právnemu záveru o bezúročnosti úveru a preto rozhodnutie v tejto časti nie je správne.
V posudzovanej veci bol žalovanému poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru, a to revolvingový
úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník
platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa splatenie poskytnutých úverových

prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na
počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu, pretože sa
úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre
výpočet RPMN. Vzhľadom na objektívnu nemožnosť určenia výšky RPMN obsahuje úverová zmluva
iba indikatívny výpočet RPMN vo výške 28,57 % pre poskytnutý úver s úverovým rámcom 600 eur a

štandardnou splátkou 20 eur mesačne s výškou úrokovej sadzby 22,8 % ročne. Zároveň obsahuje
aj celkovú čiastku úveru 978,82 eur, ktorú by bol žalovaný povinný zaplatiť za danej situácie vrátane
celkových nákladov spojených s úverom vo výške 378,82 eur S výškou úrokovej sadzby bol žalovaný
preukázateľne oboznámený v úverovej zmluve. Právny názor súdu prvej inštancie, že úver je nutné
považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nerozloženia splátok na jednotlivé zložky, nie je

správny a je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, čo vyplýva z
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. V ďalšej časti odôvodnenia odvolateľ z tohto rozsudku
cituje jeho závery. Z toho istého rozhodnutia možno vyvodiť záver, že iba porušenie povinnosti veriteľa
podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Odvolateľ
tvrdí, že jeho právny zástupca neporušil žiadne povinnosti a preto mu vznikol nárok na zaplatenie

zmluvne dojednaných úrokov ako odplaty poskytnutého úveru.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril a v odvolacom konaní nevykonal žiaden procesný úkon.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že sú splnené podmienky prípustnosti odvolania

prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal
rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti nad sumu priznanú vo výroku č. I. s odôvodnením,

že úver vyplývajúci zo zmluvy o vydanie a používanie kreditnej spotrebnej karty VÚB, a.s. uzavretej
medziprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmjepotrebnépovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov
z dôvodov, ktoré v odôvodnení rozsudku uviedol. Konkrétne dospel k záveru, že zmluva neobsahuje
počet ani termín splátok istiny, tak ako to vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. ani údaj o RPMN, ani dobu
trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti.

8. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a navyše vyvodil
z vykonaného dokazovania nesprávne skutkové zistenia.

9. Medzi sporovými stranami je nesporné, že nárok žalobcu vyplýva zo zmluvy o vydaní a používaní

kreditnej platobnej karty, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. so
žalovaným dňa 27. 09. 2011. Z obsahu úverovej zmluvy zároveň vyplýva, že jej súčasťou je výška
predschváleného úverového rámca, výška štandardnej mesačnej splátky a výška štandardnej úrokovej
sadzby v zmysle platného cenníka. V bode V. zmluvy je zároveň uvedený popis indikatívneho výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktorého výška je 28,57 %.

10. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že uzavretá zmluva je zmluvou o tzv. revolvingovom
úvere, ktorého osobitnou vlastnosťou je to, že ide o tzv. otvorenú zmluvu o úvere, ktorá je svojím
obsahom podobná možnosti povoleného prečerpania v zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. ospotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Povaha tzv. otvorenej zmluvy o úvere spočíva
v tom, že spotrebiteľ spláca istinu v rovnakých mesačných splátkach počínajúc termínom, dohodnutým
v uzavretej zmluve, metóda výpočtu RPMN pri takejto zmluve nie je priamočiara z dôvodov, že pri

nemožnosti určenia pevne stanoveného trvania nie je možné určiť RPMN. Tento úver je možné použiť
opakovane, keď dlžník použitú sumu vráti. Dlžník sa môže sám rozhodnúť, koľko každý mesiac vyčerpá
a koľko vráti. To znamená, že žiaden z aspektov, teda dĺžka trvania, čerpanie, splátky, ani dlžná suma v
každom presnom okamihu nie sú vopred známe, lebo závisia od toho, ako dlžník s úverom nakladá.

11. V prejednávanej veci je zrejmé, že právny predchodca žalobcu uviedol v zmluve indikatívnu výšku
RPMN v bode V. ods. 2 zmluvy. Rovnako je v zmluve uvedená aj výška úveru, mesačná splátka a
výška úrokovej sadzby úveru. V prípade tzv. povoleného prečerpania zákona o spotrebiteľských úveroch
nevyžaduje ako podstatnú náležitosť uvedenie RPMN. To je potrebné uplatniť aj pre tzv. revolvingový
úver. Pri ňom zároveň nie je možné uviesť ani dobu trvania zmluvy, pretože ide o zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú.

12. Pokiaľ sa týka záveru súdu prvej inštancie, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a
bez poplatkov aj z dôvodu, že v nej absentuje uvedenie počtu a termínov splátok istiny, uvádza k
tomu odvolací súd, že pri otvorenej zmluve o úvere nie je možné z objektívneho dôvodu uviesť počet
splátok. Rovnako v zmluve je uvedená ako podmienka iba štandardná mesačná splátka, pričom závisí

od správania dlžníka, v akej výške sa rozhodne úver splácať.

13. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací sú k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je chybné
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, aj z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a preto
odvolaciemu súdu nezostávalo iné, ako zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v

prevyšujúcej časti, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

14. Úlohou súdu prvej inštancie bude skutkovo vyhodnotiť uzavretú zmluvu o úvere a listiny, ktoré
žalobca priložil, dokumentujúce výšku uplatneného nároku v tej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a

vo veci opätovne rozhodnúť. Pritom je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Odvolací súd zároveň zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania, úlohou súdu prvej inštancie bude
rozhodnúť zároveň aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.