Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/172/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209125
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317209125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: E.. E. M., nar. X.XX.XXXX, bytom R. XX,
XXX XX U., právne zastúpený Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, so sídlom Štefánikova 17, 066
01 Humenné, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 9Csp/237/2017-46 zo dňa 07.05.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I. a III..

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 950,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročnezosumy950,-eurod27.10.2017dozaplateniaatovšetkovlehotedo3dníododňaprávoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému.“

2. V odôvodnení uviedol, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako spotrebiteľ uzatvorili dňa 18.7.2013
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2000,- eur.

3. V zmluve absentuje podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v
súvislostistamuvedenouRPMN,atouvedenievšetkýchpredpokladovpoužitýchnavýpočettejtoročnej
percentuálnej miery nákladov. Poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

4. V zmluve o úvere bola úroková sadzba v danom prípade dohodnutá vo výške 39,15 % ročne.
Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli
priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej
sadzby do 1 roka v júli 2013, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 9,75%. Úverová zmluva
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.07.2013 bola so splatnosťou 6 mesiacov. Úroková
sadzba predmetného úveru je tak viac ako 4-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v

rovnakom období. Na základe uvedeného vzhľadom na neprimeranú výšku úrokov súd jej dojednanie v
spotrebiteľskej zmluve považuje za neplatné z dôvodu, že odporuje dobrým mravom.5. Ďalej bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodnutý administratívny poplatok vo výške 800,50
eur ako administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný nepreukázal, aby tento poplatok vo výške 800

eur reálne zodpovedal nákladom veriteľa. Zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 18.07.2013 - dojednanie administratívneho poplatku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na
neprimeranevysoképlnenie,apretojevzmyslegenerálnejklauzulyuvedenejv§53ods.1Občianskeho
zákonníka a v súvislosti porušením princípu dobrých mravov neprijateľná, a ako taká neplatná.

6. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 2000,- eur. V prospech žalovaného
žalobca uhradil doposiaľ sumu 2950,- eur.

7. Žalovaný mal na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere právo len na vrátenie sumy zodpovedajúcej

poskytnutému úveru, prijatím plnenia od žalobcu nad tento rozsah došlo na strane žalovaného k
bezdôvodnému obohateniu (plnenie bez právneho dôvodu), ktoré je žalovaný povinný v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi. V časti úrokov a poplatku je zmluva neplatná, pre neprimerane
vysoký úrok a poplatok. Žalobcovi teda patrí rozdiel medzi uhradenými finančnými prostriedkami vo
výške 2950,- eur a poskytnutými finančnými prostriedkami vo výške 2000,- eur, t.j. 950,- eur.

8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

9. Proti rozsudku, a to s výnimkou zamietavého výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Výška, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 3192,00
EUR s termínom splatnosti dňa 26.1.2014. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. v zmysle § 9 ods. 2 písm. k). Na základe uvedeného nemožno hovoriť o
absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedenie RPMN v zmluve

neabsentuje. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku
odplaty. Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa,
ale aj výslovne uvádza. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal. Žalobca v prípade, že po
podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že

odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez
uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný
dal do pozornosti aj Rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C - 42/15. Z uvedených dôvodov navrhol,
aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že neprijateľnou podmienkou je aj dohoda o zrážkach zo
mzdy, na základe ktorej žalovaný získal od žalobcu plnenie, na ktoré nárok nemal. Navrhol rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.

11. Žalovaný v replike zotrval na argumentoch prezentovaných v odvolaní.

12. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1
a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec prácne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.14. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v

odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument.

15. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto

skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo.

16. Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

17. Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že

prvoinštančný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

18. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného o uvedení údaja podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. odvolací súd uvádza, že touto žalovaný nereagoval na závery súdu prvej inštancie
vyslovené v napadnutom rozhodnutí, preto je táto odvolacia námietka neopodstatnená.

19. V zmysle zmluvy sa žalobca zaviazal zaplatiť administratívny poplatok vo výške 800,50 Eur. Odvolací
súd konštatuje, že je za hranicou rozumného úsudku, aby administratívny poplatok vo výške 800,50
Eur (teda viac ako 40 % istiny vo výške 2000 Eur) sledoval reálne výdavky spojené s poskytnutím
úveru. Za stavu, kedy bol spotrebiteľ v zmysle zmluvy povinný zaplatiť veriteľovi okrem úroku aj

administratívny poplatok vo výške 800,50 Eur, je dôvodné dospieť k záveru, že tento administratívny
poplatok v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutie úveru, a teda jeho podstata a účel je rovnaký
ako je to pri úroku.

20. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké

konkrétne administratívne činnosti a takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky
a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).

21. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.07.213 má podobu formulára, ktorý koncipoval žalovaný
a predostrel ho na podpis žalobcovi, ktorý nemal možnosť ovplyvniť znenie zmluvných dojednaní.

Žalovaný v konaní nepreukázal opak (§ 53 ods. 2, 3 OZ). Zmluvná podmienka o administratívnom
poplatku teda nebola individuálne dojednaná.

22. Zmluvná podmienka o administratívnom poplatku v zmluve o úvere zo dňa 18.07.2013 nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle
generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu
dobrých mravov neprijateľná a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Na
základe neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalovanému právo na plnenie zo strany žalobcu.

23.Odvolacísúdzdôrazňujetúskutočnosť,žeúrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajú
súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra
súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v
spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak
teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej

klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia
priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým
mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami nie je
netolerovateľné za žiadnych okolností. Preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak za v rozpore
s dobrými mravmi považoval úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri

porovnateľnom úvere (v tom čase 9,75 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje,
že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto je nutné
považovať dohodu o výške úrokov za v rozpore s dobrými mravmi. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnúnerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho
zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.

24. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom, že zmluvne „dojednaný“ úrok za poskytnutý úver vo
výške 39,15%ročnejevrozporesdobrýmimravmi,pretoževiacakoštvornásobneprevyšujepriemerné
úrokové miery podobného úveru v čase uzavretia zmluvy o úvere. Odvolací súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci
maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách

ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu
zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto
vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu
mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ predformuluje v
spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka).

25. Ako teda vyplýva z obsahu spisu úroková miera dohodnutá medzi stranami v zmluve o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.07.2013 podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto
dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poskytnutý úver

je teda z uvedeného dôvodu bezúročný.

26. Keďže žalovaný nemá nárok na úroky ani poplatok, záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca
bol na základe zmluvy povinný vrátiť len istinu úveru, bol správny. Je preto opodstatnený nárok žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ), keďže bolo preukázané, že žalobca bez právneho

dôvodu žalovanému plnil nad rámec istiny sumu 950 Eur.

27. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vrátane súvisiaceho výroku o trovách
konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

28. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalobca, ktorému
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 % (§
255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).