Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 6, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119205290
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119205290.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín, v právnej veci žalobcu: J.. V. R., A. XXX/X, F. nad M., proti nejednoznačne
označenému žalovanému, o neúplnom podaní, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti podaného trestného oznámenia z a s t a v u j e. Po právoplatnosti tohto uznesenia
budevecvčastipodanéhotrestnéhooznámenia postúpená OkresnejprokuratúreTrenčín.

Vo zvyšku podanie žalobcu podané na tunajšom súde dňa 25.06.2019 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 25.06.2019 bolo na tunajší súd podané podanie, kde žalobca uviedol, že sa domáha majetkovej
a nemajetkovej ujmy spolu v sume 20.000,- eur. Uviedol, že žalovaný mu neodborným prístupom a
vydanímuzneseniaXVGn106/19/1000-9z14.05.2019spôsobilznačnúmajetkovúanemajetkovúujmu.
Na domovej schôdzi vlastníkov bytov dňa 05.05.2016 sa na hlasovaní o uznesení na podanie žaloby na

exekúciubytužalobcuzúčastnilolen8vlastníkov,hocipodľadokumentuZásadyprihlasovanínaschôdzi
vlastníkov, je takto vykonané hlasovanie neplatné a súčasne, ak napriek neplatnosti hlasovania dôjde
k plneniu na základe neplatne prijatého rozhodnutia, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalobca uviedol, že nie je zvedavý na také vyjadrenie, aké mu zaslala prokurátorka
Generálnej prokuratúry SR a to len potvrdzuje jeho dôvody na podanie žaloby za páchanie zločinu
mareniaspravodlivosti.Ztohtodôvodužalovanásvojímneodbornýmstanoviskomvuvedenomuznesení

nerešpektovaním súvislostí spojených s vydaným uznesením spáchala zločin marenia spravodlivosti
a spôsobila mu značnú majetkovú aj nemajetkovú ujmu v sume 20.000,- eur, ktorú žiada priznať. Iné
skutočnosti žalobca neuviedol.

2. Keďže uvedené podanie nebolo zrozumiteľne skutkovo odôvodnené tak, aby bolo jasné, z akého
dôvodu žalobca žalobu podáva, voči komu konkrétne ju podáva a nebolo ani jasné, čoho sa žalobca

domáha, súd uznesením č.k. 15C/28/2019-10 zo dňa 27.06.2019 vyzval žalobcu na doplnenie a opravu
jeho podania, a to v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia pod následkom odmietnutia
podania, nasledovne:

o jednoznačným označením žalovaného, teda toho, proti komu podanie (žaloba) smeruje, s tým, že
ho súd poučil, že ak má byť žalovaným fyzická osoba, je potrebné ju označiť menom, priezviskom,

adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom; ak má
byť žalovaným právnická osoba, je potrebné ju označiť názvom alebo obchodným menom, adresou sídla
a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené; ak má byť žalovaným štát, je potrebné ho označiť
uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná; ak má byť
žalovaným štátny orgán, je potrebné ho označiť uvedením názvu tohto štátneho orgánu,

o zrozumiteľným odôvodnením a opísaním rozhodujúcich skutočností tak, aby súdu bolo zrejmé, z
akého dôvodu žalobca podáva žalobu a jasným vymedzením toho, čoho sa žalobca domáha, s tým,že žalobcu súd poučil, že je potrebné jednoznačne opísať a vymedziť, akým konkrétnym konaním/
nekonaním žalovaného mala byť žalobcovi spôsobená majetková a nemajetkovú ujma, že je potrebné
špecifikovať, v akej konkrétnej sume vznikla žalobcovi majetková ujma, v čom táto majetková ujma

spočívala a tiež je nutné vysvetliť, akým spôsobom dospel žalobca k výške majetkovej ujmy, ktorú žaluje
a tiež že je potrebné špecifikovať, v čom spočívala tvrdená nemajetková ujma a tiež je nutné uviesť, v
akej konkrétnej výške žiada žalobca priznať nemajetkovú ujmu a vysvetliť, čo žalobcu viedlo k tomu, že
si nemajetkovú ujmu uplatnil práve v žalovanej výške,

o pripojením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení s tým, že tie dôkazy, ktoré žalobca nemôže pripojiť
bez svojej viny, je potrebné aspoň označiť.

3. Žalobcovi bolo uvedené uznesenie doručované na adresu evidovanú v registri obyvateľov, ktorú aj
sám žalobca označil ako svoju adresu v komunikácii so súdom, na ktorej si ale žalobca uznesenie č.k.

15C/28/2019-10 zo dňa 27.06.2019, ktorým ho súd vyzval na odstránenie vád podania, neprevzal v
odbernej lehote. Zásielka s uznesením sa považuje za riadne doručenú v zmysle § 111 ods. 3 CSP podľa
doručenky dňa 22.07.2019. Žalobca na výzvu súdu nereagoval, svoje podanie v stanovenej lehote, ani
po jej uplynutí nedoplnil, ani neopravil.

4. Vo vzťahu k porušovaniu zákona žalobca uviedol, že prokurátorka Generálnej prokuratúry SR sa
mala dopustiť spáchania zločinu marenia spravodlivosti svojím neodborným stanoviskom a vydaním
uznesenia XV Gn 106/19/1000-9 z 14.05.2019.

5. Podľa § 3 a 4 Civilného sporového poriadku (CSP), Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne

spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné
spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

6. Podľa § 10 ods. 1 CSP, Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd
konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby

zostávajú zachované.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení prokuratúra chráni práva a
zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

8. Podľa ods. 2 prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať
opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na
obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti
je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov
zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb a štátu.

9. Podľa § 4 ods. 1, písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení pôsobnosť
prokuratúry vykonávajú prokurátori trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov
a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného

zákona a v prípravnom konaní.

10. Podľa § 196 ods. 1 Trestného poriadku Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi.
Prokurátor a policajt bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom
oznámení, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. O prijatí trestného oznámenia

podaného poškodeným vydá prokurátor alebo policajt písomné potvrdenie, ktoré musí obsahovať čas
a miesto podania, označenie orgánu, ktorý trestné oznámenie prijal, a základné skutočnosti trestného
oznámenia. Ak bolo trestné oznámenie podané poškodeným ústne, prokurátor alebo policajt poskytne
na žiadosť poškodeného odpis zápisnice o oznámení.

11. Časť podania žalobcu, ktorým žalobca poukazuje podozrenie zo spáchania trestného činu marenia
spravodlivosti, je podanie žalobcu potrebné posúdiť ako trestné oznámenie. Výlučne v trestnom konaní
sa preverujú skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spáchaniu trestného činu a výlučne v trestnom konaní
súd ukladá trest, ale až po tom, čo prokurátor podá vrámci trestného konania na súd obžalobu.Pri skúmaní podmienok konania súd tak zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania v tejto
časti, a to nedostatok právomoci súdu konať o podanom trestnom oznámení žalobcu. Nakoľko však
preverovanie trestných oznámení, rozhodovanie o začatí trestného stíhania, príp. rozhodovanie o

vznesení obvinenia nespadá do právomoci súdu, súd v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 CSP konanie
v časti podaného trestného oznámenia žalobcu zastavil s tým, že po právoplatnosti bude vec v tejto
časti postúpená Okresnej prokuratúre Trenčín ako orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí rozhodovanie
o týchto otázkach.

12. Vo zvyšku podania žalobcu by mohlo ísť podľa obsahu o žalobu, avšak táto nemá všetky náležitosti
riadnej žaloby. Žalobný petit (teda časť žaloby, v ktorej sa uvádza, čoho sa žalobca domáha) je neurčitý,
skutkové vymedzenie je nezrozumiteľné, zmätočné a nejasným je aj subjekt, ktorý má byť žalovaným.

13. Podľa § 129 Civilného sporového poriadku, (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho

sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto
podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2)
V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba
doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie
nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní

pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1
najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní
proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
14.Podľa § 132 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie označenie strán, pravdivé a úplné

opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2)
Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k
žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

15. Podľa § 133 CSP: (1) Fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého

pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. (2) Právnická osoba sa v
žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie,
ak je pridelené.

16. Podľa § 134 CSP: Zahraničná právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným

menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným údajom.

17. Podľa § 135 CSP: (1) Ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho
orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. (2) Ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje
uvedením názvu tohto štátneho orgánu.

18. Vo vzťahu k označenému žalovanému súd uvádza, že tento bol v podaní uvedený ako JUDr. Janeta
W., LL.M a súčasne ako GP SR M. 2, XXX XX A.. Z uvedeného označenia nie je možné jednoznačne
ustáliť, či žalobca mieni žalovať fyzickú osobu Q.. Q. W., LL.M, ktorá okrem iného nie je označená ani
adresou pobytu a ani dátumom narodenia, alebo mieni žalovať GP SR, M. 2, A., u ktorého navyše len

z kontextu podania možno vyvodiť, že takto skratkou označený subjekt má byť Generálna prokuratúra
SR, prípadne či žalobca mienil žalovať oba takto nejednoznačne označené subjekty. Z obsahu žaloby
pritom musí byť úplne zrejmé, kto má v konaní vystupovať ako strana sporu a komu majú byť uložené
navrhované povinnosti, pretože len s takto označeným subjektom a žiadnym iným súd môže konať. Už
aj len táto nejednoznačnosť v osobe žalovaného predstavuje nedostatok, pre ktorý o podaní nemožno

ďalej bez jeho riadneho doplnenia konať.

19. Okrem toho skutkové vymedzenie žaloby je nezrozumiteľné, nejasné a nie je na podklade neho
možné dovodiť, na akom skutkovom základe žalobca sa domáha jednotlivých nárokov. Žalobca
vo všeobecnosti je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a

konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. To
vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zasadne
disponuje konaním a jeho predmetom. Žalobca tak musí jednak uviesť relevantné skutkové tvrdenia,
z ktorých vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy, ako ikonkretizovať návrh na poskytnutie súdnej ochrany - návrh na rozhodnutie súdu. Opis rozhodujúcich
skutočností je dôležitou súčasťou žaloby, pričom vecnému prejednaniu žaloby bráni skutočnosť, ak
žaloba neobsahuje popísanie skutočností, resp. aj to, ak je ich popísanie natoľko neúplné, neurčité

či nezrozumiteľné, že nemožno bez ďalšieho určiť, aký presný skutok má byť predmetom konania.
Žalobca pre perfektnosť žaloby musí uviesť základné skutočnosti, ktoré súd musí mať k dispozícii, aby
mohol posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť. Tieto skutočnosti slúžia k individualizácii
nároku a musia byť vymedzené v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné určiť dôvody
podania žaloby, identifikovať nárok a aby mal súd jasno v tom, aké skutočnosti žalobcu viedli k podaniu

žaloby a čím žalobca odôvodňuje opodstatnenosť svojho nároku. Žalobca zmätočne opisuje vydanie
uznesenia prokurátorkou Generálnej prokuratúry SR, ktorého obsah súdu známy nie je, čiže nie je
zrejmé,aniočomnímbolorozhodnutéasúčasnebezvysvetleniasúvislostížalobcaspomínahlasovanie
vlastníkov bytov na schôdzi dňa 05.05.2016, ktoré má byť neplatné a čo dáva do súvislosti s nárokom na
vydaniebližšieneurčenéhobezdôvodnéhoobohatenia,ktoré(zkontextupodaniavyvodzujúc)zrejmeani
nemá byť predmetom tohto konania. Zo skutkového vymedzenia žaloby nie je možné dovodiť súvislosti

medzi opisovaným dejom a vyvodeným nárokom. Nárokom by mala byť náhrada bližšie neodôvodnenej
majetkovej a nemajetkovej ujmy v sume v súčte 20.000,- eur, pričom z obsahu podania nemožno zistiť,
o aké nároky sa jedná, keďže o týchto nárokoch v odôvodnení žaloby nie je žiadna bližšia zmienka.
Žalobca tak riadne neopísal rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie jeho nároku, aby súd mal jasno
v tom, čím žalobca svoju žalobu odôvodňuje. Ak žiadal žalobca nahradiť majetkovú ujmu, z obsahu

podania nevyplýva, akým konkrétnym konaním/nekonaním žalovaného mala byť žalobcovi spôsobená
majetková ujma, čo túto majetkovú škodu predstavuje - aká konkrétna ujma, v akej konkrétnej sume
vznikla (žalobca uviedol len súčet majetkovej a nemajetkovej ujmy bez vymedzenia toho, v akej sume
sú tieto dva čiastkové nároky). Žalobca nijako neobjasnil, akým spôsobom dospel k výške majetkovej
ujmy, ktorú žaluje. Žalobca ani svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nijako bližšie nešpecifikoval

ani nevymedzil, nie je zrejmé, v čom spočívala tvrdená nemajetková ujma, v akej výške ju žiada
priznať (ako už bolo uvedené vyššie, žalobca uviedol len súčet uplatnenej majetkovej a nemajetkovej
ujmy 20.000,- eur bez možnosti zistenia, akú sumu z toho tvorí žiadaná nemajetková ujma). Z obsahu
podania preto nie je možné zistiť, na základe akých konkrétnych a zrozumiteľných skutkových okolností
si žalobca uplatňuje svoj nárok, tento nárok nebol riadne zdôvodnený, vyšpecifikovaný. Z toho potom

možno aj dovodiť, že nie je jednoznačné, o čom konkrétne by súd mal konať. Súd pritom ale musí celkom
presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné
povinnosti, než sú navrhované. Aj takto opísané vady sú takými vadami, pre ktoré nemožno v konaní
pokračovať.

20. Bez toho, aby bolo nepochybne zrejmé, čoho presne a konkrétne sa žalobca domáha, voči komu
konkrétne a na akom jednoznačnom skutkovom základe, nemožno považovať podanie žalobcu za
žalobu so všetkými náležitosťami v zmysle cit. ustanovení CSP. Súd žalobcu pritom výslovne poučil,
aké sú nároky na žalobný návrh, na odôvodnenie žaloby, ako podanie treba doplniť. Podľa názoru súdu
vyššie popísané nedostatky podania žalobcu sú takou vadou, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. Z

týchto dôvodov súd, pri konštatovaní splnenia podmienok na odmietnutie podania v zmysle ustanovenia
§ 129 CSP, rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia a vo zvyšnej časti (nad
rámec podania v časti trestného oznámenia), podanie odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.