Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Ca/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117256748
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Salajová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6117256748.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica rozhodujúc sudcom Mgr. Stanislavou Salajovou

v právnej veci žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00
420 166, právne zast. JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, so sídlom Nám. Biely kríž 3, P. O. BOX
39, 830 03 Bratislava, proti žalovanému: LUX-BB, s. r. o., so sídlom Nám. slobody 2, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 47 576 626, právne zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát, KOVAL & spol. advokátska
kancelária, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, o zaplatenie sumy
926,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 926,- Eur, spolu s 5,0 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

926,- Eur odo dňa 15. 12. 2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19. 12. 2017 domáhal proti žalovanému zaplatenie
sumy 926,- Eur, spolu s 5 % úrokom ročne od 15. 12. 2017 do zaplatenia, titulom bezdôvodného
obohatenia. Žalobca v žalobe uviedol, že má na základe oprávnenia Ministerstva kultúry SR zo
dňa 18. 06. 2016 postavenie organizácie kolektívnej správy v zmysle § 144 ods. 1 autorského

zákona. Aj pred získaním tohto oprávnenia mal postavenie organizácie kolektívnej správy na základe
oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004 vydaný Ministerstvom kultúry SR dňa 11.
05. 2010. Uviedol, že žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel LUX na adrese
Námestie slobody 2 v Banskej Bystrici a spadá do kategórie troch hviezdičiek. Žalovaný v roku
2006 realizoval v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení verejný prenos, a to prostredníctvom
33 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia a 1 kus
zvukovoobrazového zariadenia v spoločných priestoroch ubytovacieho zariadenia bez súhlasu autorov

alebo nositeľov práv, resp. žalobcu ako ich zástupcu, čím sa žalovaný dopúšťal neoprávneného
používania autorských diel, a tým zasahoval do práv autorov. Výška bezdôvodného obohatenia sa
odvíja od zvyčajnej odmeny, ktorá prislúcha autorom a nositeľom a predstavuje minimálnu výšku
bezdôvodného obohatenia. Žalobca pri určení výšky zvyčajnej odmeny vychádzal zo sadzobníka
žalobcu a z počtu technických zariadení podľa údajov samotného žalovaného zverejnených na jeho
webovej stránke. Na základe tohto postupu si uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 12. 2016 vo výške 926,- Eur. Žalobca ďalej uviedol, že v

zmysle právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe sa poskytovanie signálu prostredníctvom
technických zariadení pre klientov ubytovacích zariadení považuje za verejný prenos diel. Poukázal
na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-306/05, C-162/10, C-136/09. Žalobca v
rámci svojej činnosti zastupuje autorov audiovizuálnych diel, autorov literárnych diel, dramatických,hudobnodramatických, choreografických a pantomimických diel, autorov vytváraných diel, fotografií a
úžitkového umenia a architektonických diel. V roku 2016 zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní
3 370 slovenských nositeľov práv. Uzatvára so všetkými nositeľmi práv rovnaké typizované zmluvy o

zastupovaní, ktoré sú verejne dostupné na webovej stránke žalobcu. Zároveň uviedol, že v zmysle § 79
AZ, udeľuje súhlas na používanie všetkých diel verejným prenosom technickými prostriedkami aj za tých
autorov a nositeľov práv, ktorých nezastupuje na základe osobitnej zmluvy o zastupovaní. Žalovaný bol
povinný mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú zmluvu so žalobcom na používanie predmetov ochrany
verejným prenosom technickými prostriedkami, ktorú však neuzatvoril. Vykonávanie dokazovania

preukazovaním jednotlivých konkrétnych predmetom ochrany, ktoré boli súčasťou vysielaní v roku 2016
je podľa neho nereálne, objektívne nemožné a nezmyselné, čomu svedčí aj ustálená judikatúra. Práve
pre vylúčenie týchto situácií bol zavedený inštitút kolektívnej správy, rozšírenej hromadnej zmluvy a
tiež osobitná právna úprava nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a právna úprava výšky
bezdôvodného obohatenia v prípade neoprávnených zásahov do autorských práv. Poukázal tiež na
smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/29/ES z 22. 05. 2001, a tiež uznesenie Ústavného

súdu SR II. ÚS 101/2011 z 24. 03. 2011.

2. Súd vydal vo veci dňa 09. 02. 2018 platobný rozkaz č. k. 15Ca/19/2017-29, proti ktorému
podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor. Odpor odôvodnil tým, že v prípade nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje preukázanie získania bezdôvodného obohatenia na

strane obohateného, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma postihnutého
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia a majetkovou ujmou.
Zo strany žalobcu nebola podľa neho preukázaná prítomnosť 33 kusov zvukovoobrazových zariadení
v ubytovacích kapacitách, ako ani relevancia uvedeného počtu zariadení. Príkazná zmluva bola
uzatvorená dňa 11. 03. 2015, s tým že žalobca sa domáha vydania údajného bezdôvodného obohatenia

za rok 2016. Takýto listinný dôkaz nemá podľa jeho názoru výpovednú hodnotu, nakoľko ide o
informácie týkajúce sa iného obdobia. Žalobca podľa neho nepreukázal, či zvukovoobrazové zariadenia
boli spôsobilé sprostredkovať signál, či diela, ku ktorým vykonáva správu žalobca, boli zaradené do
programovej štruktúry šíreného vysielania, ani do práv ktorých konkrétnych autorov žalovaný zasiahol, a
či zo strany žalovaného reálne dochádza prostredníctvom zvukovoobrazových zariadení k vykonávaniu

verejného prenosu predmetov ochrany, ku ktorým realizuje správu v prospech nositeľov práv žalobca.
Žalovaný ďalej spochybnil určenú zvyčajnú, resp. obvyklú licenčnú odmenu z dôvodu, že v sadzobníku
absentuje akákoľvek metodika výpočtu licenčných odmien, z ktorej by bolo možné posúdiť primeranosť,
racionálnosť, ako aj ekonomickú udržateľnosť. Výška uplatneného nároku by mala podľa neho
predstavovať súčet ujm, ktoré vznikli jednotlivým autorom diel. Žalovaný ďalej poukázal na komparatívnu

analýzu vypracovanú spoločnosťou KPMG s cieľom porovnať systém kolektívnej správy vo vybraných
krajinách Európy, a tiež návrh optimálnej výšky licenčnej odmeny v podmienkach Slovenskej republiky.
V súvislosti s neprimeranosťou výšky licenčných odmien poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C-351/12. Z výsledkov komparatívnej analýzy KPMG podľa neho vyplýva, že žalobca uplatňuje v
priemere až 4-násobne vyššie licenčné odmeny pre autorov audiovizuálnych diel, než je priemer krajín

ako Nemecko, Rakúsko, Česko, Francúzsko, Švajčiarsko a Španielsko. Podľa názoru žalovaného, ani
prípadné zistenie priemernej odmeny za poskytované licencie iným používateľom v celkovom počte 300
nie je smerodajné pre určenie výšky obvyklej odmeny. Z informácií poskytnutých Štatistickým úradom
SR pre rok 2016 vyplýva, že na území SR bol celkový počet ubytovacích zariadení 3 489, žalobca
poskytuje licencie len 8,59 % z celkového počtu ubytovacích zariadení, čo nemôže byť smerodajné

pre posúdenie výšky obvyklej odmeny. Žalovaný tiež poukázal na obsadenosť a tržby jednotlivých
ubytovacích zariadení členených podľa krajov, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie v bratislavskom kraji
ako v banskobystrickom kraji. Primeranosť odmeny je podľa neho nutné posudzovať v širšom územnom
meradle a pri posudzovaní obvyklej výšky odmeny aj posudzovať iné subjekty, ktoré poskytujú obdobné
služby ako žalobca. Keďže obdobné subjekty na území SR nevykonávajú svoju činnosť, je nutné za

účelom určenia obvyklej výšky odmeny posudzovať aj organizácie kolektívnej správy v celoeurópskom
meradle, čo žalovaný preukazuje predloženou analýzou KPMG. Žalovaný považoval za optimálnu
priemernú cenu s ohľadom na predloženú analýzu na účely tohto konania sumu 0,54 Eur (mesiac/izba)
strana 63 analýzy KPMG. Žalobu žalobcu žiadal zamietnuť v celom rozsahu.

3. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že žalovaný prostredníctvom zväzu hotelov a reštaurácií SR
uzatvoril pre rok 2016 zmluvu so SLOVGRAM a SOZA, na základe ktorých získal súhlasy uvedených
organizácií na používanie nimi kolektívne spravovaných predmetov ochrany verejným prenosom
technickými zariadeniami. Žalovaný nemohol z verejného prenosu technickými prostriedkami žiadnymspôsobom vyňať uvedené predmety ochrany kolektívne spravované žalobcom a nepoužívať ich. Z
faktúry za rok 2016, ktorou žalovaný uhrádzal SOZE odmenu za používanie hudobných diel verejným
prenosom technickými zariadeniami vyplýva rovnaká odmena v rovnakom rozsahu ako v roku 2015.

Žalobca ďalej uviedol, že nedošlo k písomnému vylúčeniu kolektívnej správy majetkových práv ani zo
strany nositeľov práv zastupovaných na zmluvnom základe, ani zo strany nositeľov práv zastupovaných
na zmluvnom základe, ani zo strany nositeľov práv nezastupovaných na zmluvnom základe a nositelia
práv sami neuplatňujú voči žalovanému nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zvyčajná
odmena môže byť len taká, za akú v rozhodnom období skutočne boli poskytované licencie iným

používateľom a za akú používatelia získali licenciu. Poukázal na to, že preukázal, že v roku 2016
celkovo 300 používateľov získalo licencie na také použitie predmetov ochrany, ktoré je predmetom
tohto konania a za odmenu dohodnutú podľa sadzobníka žalobcu. Nerešpektovanie takejto dohodnutej
odmeny by znamenalo poskytovanie neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti
takým používateľom, ktorí si plnia svoje povinnosti. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 101/2011. Pokiaľ ide o údaje zo Štatistického úradu SR za rok

2016, upozornil, že žalovaný opomenul uviesť, že v 3 489 ubytovacích zariadeniach je zahrnutých aj
734 ubytovaní na súkromí, 856 hromadných ubytovaní, 53 chatových osád, 325 turistických ubytovaní,
kde nedochádza k verejnému prenosu a 818 penziónov, kde nie v každom zariadení dochádza k
verejnému prenosu. Niektorí používatelia prevádzkujú viacero ubytovacích zariadení a v štatistických
údajoch sa nachádzajú aj zariadenia, ktoré z rôznych dôvodov neboli v roku 2016 v prevádzke. Pokiaľ

ide o zohľadňovanie obsadenosti ubytovacích zariadení, žalobca uviedol, že SOZA a žalobca, ktorí
zastupujú autorov, nezohľadňujú obsadenosť ubytovacieho zariadenia, primeranú odmenu uplatňuje za
nositeľov práv SLOVGRAM, ktorý vzhľadom na charakter práv, ktoré spravuje zohľadňuje vyťaženosť a
obsadenosť ubytovacieho zariadenia. Licenčnou zmluvou vo všeobecnosti udeľuje autor používateľovi
právo používať jeho dielo. V akom rozsahu používateľ nakoniec po získaní licencie reálne využíva

udelené právo je pre splnenie povinnosti žalovaného mať pred začatím poskytovanie verejného
prenosu uzatvorenú licenčnú zmluvu nepodstatné. Licenčná odmena je tak odmena za získanie práva
používať predmety ochrany a nie za reálne používanie predmetov ochrany. Žalobca ďalej spochybnil
analýzu KMPG s tým, že jej cieľom je analyzovať spôsobom a výšku úhrady poplatku kolektívnym
správcom vo vybraných krajinách Európy a na základe multikriteriálnej kalkulácie navrhnúť vhodnú

výšku poplatku odvádzaných hotelovými a reštauračnými zariadeniami kolektívnym správcom. Samotní
autori analýzy konštatujú, že vykonali určité analytické procedúry na základe dostupných informácií, a že
nemožno vylúčiť prípadné nezrovnalosti, či skreslenie informácií spôsobené zámerným poskytovaním
nepravdivých údajov zdrojovými subjektmi. Analýza podľa neho vykazuje celý rad nedostatkov. Žalobca
namietol sumu 0,54 Eur vyplývajúcu z analýzy s tým, že predmetom konania je vydanie bezdôvodného

obohatenia vychádzajúceho zo zvyčajnej, teda skutočne uplatňovanej licenčnej odmeny a nie určovanie
optimálnej priemernej ceny, o ktorej nie je možné tvrdiť, že je stanovená korektne a objektívne.
Predložená analýza je pre konanie absolútne nepoužiteľná a rovnaký názor zaujali všeobecné súdy
v desiatkach konaní vedených v konaní na súdoch v SR. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s licenčnými
odmenami v sadzobníku žalobcu a chcel oprávnenie používať predmety ochrany kolektívne spravované

žalobcom, tak mal možnosť riešiť túto situáciu podľa § 165 ods. 8, 9 AZ. Medzi žalobcom a ZHR SR však
nikdy neprebehli žiadne rokovania o uzatvorení kolektívnej licenčnej zmluvy na rok 2016, ZHR SR nikdy
neoslovil žalobcu s tým, že má záujem za svojich členov aspoň rokovať o kolektívnej licenčnej zmluve.
Žalobca nad rámec svojich povinností vyzýval priamo žalovaného k uzatvoreniu rozšírenej hromadnej
licenčnej zmluvy. Žalovaný však neprejavil záujem o rokovanie o uzatvorení licenčnej zmluvy za rok

2016.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi: oprávnenie Ministerstva kultúry z 18. 08.
2016, oprávnenie Ministerstva kultúry z 11. 05. 2010, príkazná zmluva z 11. 03. 2015 vrátane prílohy
č. 1, faktúra SOZA za rok 2015 a rok 2016, informácia z webového sídla Ministerstva kultúry SR,

výzva generálneho sekretariátu Komisie európskych spoločenstiev z 18. 10.2 015, výzva k vydaniu
bezdôvodného obohatenia z 01. 12. 2017, zoznam vysielaných diel na CD nosiči, zoznam nositeľov
práv v SR zastúpených žalobcom na CD nosiči, zoznam zahraničných organizácií, zmluva o zastúpení
nositeľov práv - recipročná zmluva so zahraničným partnerom, rozšírené hromadné licenčné zmluvy,
sadzobník žalobcu, analýza licenčných platieb z 12. 09. 2016, základné ukazovatele za ubytovanie v

zariadeniach cestovného ruchu za rok 2016, archívne www stránky žalovaného, výzva žalobcu z 19. 02.
2016, 16. 05. 2016, 01. 12. 2016, výzva spolu s dokladom o doručení, štatistika vyplácania licenčných
odmien v roku 2016, čiastočné štatistiky vyplácania odmien vybraných nositeľov práv na CD nosiči a
urovnanie s LITA za obdobie roka 2017.5. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon (ďalej AZ) verejný prenos diela je verejné
šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu

vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli.

6. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 AZ autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho
diela. Dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak. Za použitie
diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie je dotknuté

ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety.

7. Podľa § 19 ods. 4 písm. f) bod 3 AZ použitím diela je najmä uvedenie diela na verejnosti verejným
prenosom diela.

8. Podľa § 58 ods. 1 písm. i) AZ autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu

hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia.

9. Podľa § 63 ods. 2 písm. d) AZ nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i) a ods. 2 sa môže domáhať
vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy.

10. Podľa § 141 ods. 1, 2 AZ správou práv sa na účely tohto zákona rozumie správa výkonu majetkových
práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu, vysielaniu a
databáze podľa § 131 (ďalej len "predmet ochrany"). Správu práv vykonáva za nositeľa práv nezávislý
subjekt správy alebo organizácia kolektívnej správy podľa tohto zákona, ak nie je v § 146 a 147
ustanovené inak.

11. Podľa § 144 ods. 1 AZ právnická osoba oprávnená na základe zákona alebo dohôd s nositeľmi práv
spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto
nositeľov práv ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti, je organizáciou kolektívnej správy, ak
a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv,

b) kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku a
c) má sídlo na území Slovenskej republiky a bolo jej ministerstvom udelené oprávnenie na výkon
kolektívnej správy práv (ďalej len "oprávnenie").

12. Podľa § 144 ods. 1 AZ organizácia kolektívnej správy zastupuje viacerých nositeľov práv vo vlastnom

mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv.

13. Podľa § 79 ods. 1 AZ organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa §
164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy
podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou

udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv
a) zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a
b) ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu
správu práv k týmto dielam podľa odseku 2.

14. Podľa § 79 ods. 2 AZ nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu
svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej
hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá
o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie.
15. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 458a Občianskeho zákonníka ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva

nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane
ustanovenie § 442a ods. 2.17. Podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka pri porušení alebo ohrození práva duševného
vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť
inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase

neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva,
ktoré môžu byť predmetom prevodu.

18. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

20. Žalobca nadobudol postavenie organizácie kolektívnej správy v zmysle autorského zákona, pretože
mu bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv Ministerstvom kultúry SR zo dňa
11.05.2010 a 18.08.2016, okrem iného aj na výkon kolektívnej správy práv na použitie audiovizuálneho

diela jeho uvedením na verejnosti verejným prenosom. V zmysle citovaného ustanovenia § 79 ods. 1
AZ žalobca zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je
oprávnený uzatvárať rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých
diel nositeľov práv a to aj tých, ktorí sú zastúpení na základe dohody v zmysle § 164 AZ alebo aj tých,
ktorí neuzatvorili takúto dohodu, ale nevylúčili kolektívnu správu k týmto dielam v zmysle § 79 ods. 2 AZ.

Túto skutočnosť žalobca preukázal niektorými zmluvami o zastupovaní nositeľov práv ako aj recipročnou
zmluvou so zahraničným partnerom a uzatvorenými rozšírenými hromadnými licenčnými zmluvami o
použití diel ich verejným prenosom, okrem iných aj audiovizuálnych diel za obdobie kalendárneho
roka 2016. V zmluvách o zastupovaní autorských práv autori poverili žalobcu zastúpením pri výkone
jeho majetkových autorských práv k audiovizuálnym dielam ich verejným prenosom, pričom obsahom

zastúpenia bolo aj vyplácanie náhrad odmien aj príjmov z bezdôvodného obohatenie.

21. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia v štandarde
trojhviezdičkového hotela Hotel LUX na adrese Námestie Slobody 2 v Banskej Bystrici. Zároveň nebolo
sporné, že žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia a uzatvorenie licenčnej

zmluvy. Súd mal na základe vykonaného dokazovania z webovej stránky žalovaného, z príkaznej zmluvy
uzatvorenej žalovaným so Zväzom hotelov a reštaurácií, oznámenia Asociácie hotelov a reštaurácií o
urovnaní s LITA ako aj z faktúr za rok 2015 a 2016 vystavených SOZA preukázané, že žalovaný v
tomto zariadení používal v roku 2016 predmety ochrany, spravované žalobcom tzv. ďalším verejným
prenosom vysielania (retransmisie) prostredníctvom technických zariadení v počte 33 technických

zvukovoobrazových zariadení na izbách a jedným v spoločných priestoroch. Žalovaný prezentoval
na vlastnej internetovej stránke vybavenie izieb TV prijímačmi a z prílohy príkaznej zmluvy v spojení
s faktúrami vyplýva počet 33 TV prijímačov na izbách a 1 TV prijímač v spoločných priestoroch.
Zároveň má súd za to, že nie je potrebné preukazovať funkčnosť TV prijímačov, či sú spôsobilé
sprostredkovať príjem signálu, ani reálne uskutočnenie prenosu konkrétnych diel konkrétnych autorov,

pretože vyžadovanie takéhoto postupu je popretím samotného zmyslu a účelu právnej úpravy ochrany
majetkových práv prostredníctvom kolektívnej správy.

22. Pokiaľ ide o základ nároku ako aj jeho výšku, nárok žalobcu vyplýva priamo zo špeciálnej právnej
úpravy autorského zákona, ktorý však jeho výšku v ustanovení § 58 ods. 1 písm. i) AZ nerieši. Je

preto potrebné vychádzať z právnej úpravy v Občianskom zákonníku v ustanoveniach § 458a a §
442a OZ. Oprávnenie žalobcu ako organizácie kolektívnej správy práv v zmysle autorského zákona
domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia vyplýva priamo z ustanovenia § 63 ods. 2 písm. d)
AZ v súvislosti so znením § 58 ods. 1 písm. i) AZ. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vzniká,
ak sa niekto bezdôvodne obohatí na úkor iného. V prípade neoprávneného zásahu do autorského

práva bezdôvodné obohatenie vzniká tým, že rušiteľ použil dielo bez toho, aby získal potrebný súhlas
na použitie diela, t. j. licenciu, za udelenie ktorého by musel poskytnúť autorovi zmluvnú odmenu. V
danom prípade žalovaný neoprávnene zasiahol do autorského práva tým, že vykonával verejný prenos
diela bez súhlasu na použitie diela, bez licencie. Licenčnou zmluvou udeľuje autor používateľovi právopoužívať jeho dielo. V akom rozsahu používateľ nakoniec po získaní licencie reálne využíva udelené
právo, to zn. v danom prípade prijíma a sprostredkováva verejný prenos technickými zariadeniami, je pre
splnenie povinnosti žalovaného mať pred začatím poskytovania verejného prenosu uzatvorenú licenčnú

zmluvu nepodstatné. Je na používateľovi do akej miery toto právo využíva. Samotný verejný prenos
je definovaný v autorskom zákone ako verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami
po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto
prenosu vnímať nemohli. Zo zákonného znenia tohto pojmu ako aj z rozhodnutí Súdneho dvora EU sp.
zn. C-306/05, sp. zn. C-162/10 a C-136/09 je zrejmé, že verejný prenos technickými zariadeniami v

ubytovacích zariadeniach vykonáva prevádzkovateľ už len tým, že umiestni tieto zariadenia na izbách
a napojí ich na centrálnu anténu.

23. Požadovaná výška bezdôvodného obohatenia, pri určení ktorej vychádzal žalobca zo sadzobníka
žalobcu a počtu TV prijímačov považoval súd za primeranú a zodpovedajúcu zvyčajnej odmene.
Výška bezdôvodného obohatenia sa odvíja od obvyklej odmeny za získanie licencie pri obdobných

zmluvných vzťahoch v čase neoprávneného zásahu do práva autora na území SR. Žalobca ju preukázal
predložením hromadných licenčných zmlúv na rovnaké predmety ochrany v danom období. Takto
dojednaná odmena je minimálnou vo vzťahu k stanoveniu výšky bezdôvodného obohatenia. V opačnom
prípade by došlo k zvýhodneniu pôvodcu zásahu do autorských práv oproti užívateľom, ktorí uzatvorili
licenčnézmluvy.AjvzmysleuzneseniaÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS/101/2011saobvyklosťlicenčnej

odmeny posudzuje podľa toho, za akú odmenu v čase neoprávneného zásahu do práv žalobcu obvykle
poskytoval licenciu iným užívateľom, teda za akú uzatváral hromadné licenčné zmluvy. Súd preto pri
posudzovanívýškybezdôvodnéhoobohatenianevychádzalzkomparatívnejanalýzyspoločnostiKPMG,
ktorá je len porovnávacou štúdiou vo vybraných krajinách EÚ, ktorej cieľom je analyzovať spôsob
a výšku poplatku kolektívnym správcom a navrhnúť vhodnú výšku poplatkov. V prípade nesúhlasu

s požadovanou výškou odmeny pri jednaní o uzatvorení licenčnej zmluvy má žalovaný možnosť sa
domáhať, aby takúto výšku stanovil súd v zmysle ustanovenia § 165 ods.8 AZ. Súd sa teda stotožnil
s tým, že obvyklá odmena je taká za akú v rozhodnom období (r. 2016) skutočne boli poskytované
licencie iným používateľom. Žalobca preukázal, že celkovo 300 používateľov v r. 2016 získalo licencie
na použitie predmetov ochrany za odmenu dohodnutú podľa sadzobníka. Na základe toho súd priznal

žalobcovi nárok na bezdôvodné obohatenie vo výške 926 Eur (33 x 26 Eur + 1 x 68 Eur), ako aj zákonný
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 15.12.2017 tak, ako to navrhol žalobca.

24. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu, s tým, že v
spore bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému

v rozsahu 100 %.

25. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník
samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.