Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 24, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Tdo/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314010609
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Šimonová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1314010609.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej
a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského, v trestnej veci obvineného Mgr. Y.
M. pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 3, ods. 5 Trestného zákona, na neverejnom
zasadnutí konanom 24. júla 2019 v Bratislave o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 14. septembra 2017, sp. zn. 2To/50/2017, v spojení s

rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 1. decembra 2016, sp. zn. 3T/179/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky sa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 1. decembra 2016, sp. zn. 3T/179/2014, súd obžalovaného
Mgr. Y. M. stíhaného pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 3, ods. 5 Tr. zák., ktorého sa
mal dopustiť, na tom skutkovom základe, že

vofunkciiministraškolstvaSlovenskejrepublikynazákladepredchádzajúcejústnejdohodysostarostom
obce E. T. Y. N. prevzal žiadosť obce E. T., v zastúpení starostom N. č. 68/2006 zo dňa 3. 3. 2006 o
poskytnutie finančných prostriedkov na adaptáciu veľkej sály spoločnosti W.., E. T. na školskú telocvičňu
vo výške 3.836.850,- Sk ( 127.360,09 Eur ), ktorú starosta N. adresoval priamo na meno obvineného
Y. M., vtedy ministra školstva Slovenskej republiky aj napriek tomu, že vedel, že predmetná žiadosť

nespĺňala podmienky na poskytnutie finančných prostriedkov špecifikované v Metodickom pokyne č.
4/2005-E z 1. 3. 2005, ktorým sa určuje postup pri poskytovaní finančných prostriedkov zriaďovateľom
škôl pri riešení havarijných situácii, obvinený Y. M. ako minister školstva SR však predmetnú žiadosť
nedal k zaevidovaniu do elektronického systému, slúžiacemu v tej dobe na ministerstve na evidovanie
všetkej pošty a predložil ju ďalej na príslušný odbor na vybavenie a následne dňa 31. 5. 2006 v Bratislave
v sídle Ministerstva školstva Slovenskej republiky na Stromovej ulici č. 1 rozhodol a schválil pridelenie

finančných prostriedkov - Požiadavky na riešenie havárií financovaných z kapitálových výdavkov na
rok 2006 okrem iných aj obci E. T. vo výške 3.500.000,- Sk ( 116.178,71 Eur ), hoci vedel, že obec
E. T. nespĺňala podmienky určené na poskytnutie, uvedené bolo následne z ministerstva predložené
Krajskému školskému úradu v Nitre a tento rozpočtovým opatrením č. 28/2006 zo dňa 15. 6. 2006
pridelil obci E. T. finančné prostriedky - kapitálové transfery vo výške 3.500.000,- Sk (116.178,71 Eur),
ktoré boli však už účelovo určené na rekonštrukciu telocvične ZŠ E. T., pričom obec E. T. použila

predmetné finančné prostriedky na financovanie prestavby budovy patriacej spoločnosti W.., E. T., čo
bolo v rozpore s účelom, na aký boli tieto peňažné prostriedky poskytnuté, pričom v správe z vládneho
auditu č. j. III/1313/2009, vypracovanej Správou finančnej kontroly Bratislava zo dňa 27. 11. 2009 bolo
konštatované, že obec E. T. v tejto veci nedodržala ustanovenie § 19 ods. 1 zákona NR SR č. 523/2004,
čl. 1 ods. 2, čl. 3 ods. 1 písm. f), čl. 6 ods. 1 Metodického pokynu Ministerstva školstva SR č. 4/2005-E
z 1. 3. 2005 a dňa 11. 2. 2009 vydala Správa finančnej kontroly Bratislava rozhodnutie, v ktorom uložila

okrem iného obci E. T. vrátiť poskytnuté finančné prostriedky vo výške 116.178,71 Eur spolu s penále vrovnakej výške, pričom týmto konaním vznikla štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky škoda v celkovej
výške 116.178,71 Eur,

podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podal proti tomuto rozsudku odvolanie. Krajský súd v
Bratislave o ňom rozhodol uznesením zo 14. septembra 2017, sp. zn. 2To/50/2017, tak, že ho podľa
§ 319 Tr. por. zamietol.

Proti naposledy zmienenému rozhodnutiu odvolacieho súdu zo 14. septembra 2017, sp. zn.
2To/50/2017, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 1. decembra 2016, sp.
zn. 3T/179/2014, podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka
spravodlivosti") na podnet prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky JUDr.
Reného Vaneka, dovolanie zo dňa 19. marca 2018 v neprospech obvineného (súdu prvého stupňa

doručené 22. marca 2018), a to z dôvodu podľa § 371 ods. 3 Tr. por., pretože týmto rozhodnutím bol
porušený zákon v ustanoveniach § 225 ods. 3, ods. 5 Tr. zák., § 2 ods. 12 Tr. por., § 285 písm. c) Tr.
por. a § 319 Tr. por., v prospech obvineného Y. M..

V súvislosti s podaným dovolaním ministerka spravodlivosti považovala za sporné doručenie a

zaevidovanie žiadosti o poskytnutie finančných dotácií na adaptáciu haly spoločnosti W.. Ostalo tiež
otázne,akýmspôsobomsažiadosťstarostuobceE.T.,p.N.zodňa3.marca2006dostaladokonečného
zoznamu označeného ako „Požiadavky na riešenie havárií financovaných z kapitálových výdavkov za
SR vypracované v zmysle Metodického pokynu 4/2005-E z 1. marca 2005 -- telocvične". Nesúhlasila
s vyjadrením súdov, že nebolo preukázané úmyselné konanie obvineného Mgr. M.. Podľa jej názoru v

danom prípade úmysel obvineného naopak preukázaný bol.

Záverom dovolania ministerka spravodlivosti navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky („najvyšší
súd") podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To/50/2017,
zo dňa 14.09.2017, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T/179/2014, zo dňa

01.12.2016, bol porušený zákon v ustanoveniach § 225 ods. 3, ods. 5 Tr. zák., § 2 ods. 12 Tr. por.,
§ 285 písm. c) Tr. por. a § 319 Tr. por., v prospech obvineného Mgr. Y. M.. Podľa § 386 ods. 2 Tr.
por., aby napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To/50/2017, zo dňa 14.09.2017
a rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T/179/2014, zo dňa 01.12.2016, zrušil a zrušil aj
ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu Bratislava III prikázal, aby vec v potrebnom
rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa vyjadril obvinený Mgr. Y. M. v tom smere, že v rámci konania, napriek
vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu, nebolo jednoznačne preukázané, že skutok, pre ktorý bol

stíhaný, by bol trestným činom, resp. že ho spáchal on. Navrhol preto, aby dovolací súd na neverejnom
zasadnutí podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie ministerky spravodlivosti odmietol.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní ministerky
spravodlivosti skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti

prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), osobou
oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 1 Tr. por.), na podnet osoby, ktorej zákon právo na podanie
dovolania z dôvodu podľa § 371 ods. 3 Tr. por. nepriznáva, v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na
príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2
Tr. por.). Obvinený bol v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom (§ 373 ods. 2 Tr. por.).

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že podané dovolanie nie je
dôvodné a podľa § 382 písm. c) Tr. por. ho odmietol, keďže je zrejmé, že dôvod dovolania podľa § 371
ods. 3 Tr. por. nie je splnený.

Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia
tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v
Trestnomporiadkujezrejmé,žedovolanieniejeurčenéknápraveakýchkoľvekpochybenísúdov,alelen
tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvodytaxatívne uvedené v ustanovení § 371 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom
poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný
prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.
Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a
dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 1. decembra 2016, sp. zn. 3T/179/2014, podľa § 285 písm. c)
Tr. por. oslobodil obvineného Mgr. Y. M., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obvinený. Krajský
súd v Bratislave následne uznesením zo 14. septembra 2017, sp. zn. 2To/50/2017, podľa § 319 Tr. por.
zamietol odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave.

Podľa § 371 ods. 3 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu
vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných
okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.

Z pohľadu dovolacieho súdu je k tomu nutné uviesť, že ak minister spravodlivosti využije svoje
oprávnenie podať dovolanie podľa § 371 ods. 3 Tr. por. pre nesprávne zistenie skutkového stavu v
podstatných bodoch na základe vykonaných dôkazov, musí v dovolaní konkretizovať nesprávnosť úvah,
ktorýmisasúdspravovalprihodnotenídotknutýchdôkazov(§168ods.1Tr.por.),nakoľkolentakáchyba
môže byť v uvedenej situácii podkladom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom. Ak

sa dovolateľ obmedzí iba na výpočet vykonaných dôkazov, alebo uvedie len ich vlastné hodnotenie,
také dovolanie je zrejme nedôvodné (§ 382 písm. c) Tr. por.) [viď k tomu uznesenie najvyššieho súdu z
5. apríla 2017, sp. zn. 2 TdoV 7/2016, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. 45/2017].

V tomto kontexte je potom podstatné, že keď ministerka spravodlivosti v podanom dovolaní
nekonkretizovala nesprávnosť úvah, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dotknutých dôkazov je z
toho zrejmé, že dovolateľkou označený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 3 Tr. por. v tejto časti nemôže
byťvposudzovanejvecisplnený.Navyšedovolacísúdsiosvojilskutkovýstav,ktorýpovažujenazáklade
vykonaných dôkazov za súdmi zistený správne.

Pokiaľ ide o namietané porušenie ustanovení, ktorými sa zabezpečuje objasnenie veci, k tomu najvyšší
súd v prvom rade uvádza, že sa stotožňuje so závermi, ku ktorému dospeli, tak Okresný súd Bratislava
III ako aj Krajský súd v Bratislave.

Aninajvyššísúdnemalnazákladevykonanéhodokazovaniazapreukázané,žeskutokspáchalobvinený
Mgr. Y. M.. Preukázané nebolo tiež úmyselné nezaevidovanie žiadosti starostu Obecného úradu E. T.
z 3. marca 2006 obvineným, a to isté platí aj o nepreukázaní konania obvineného, ktoré by naplnilo
skutkovú podstatu žalovaného trestného činu.

Na druhej strane dokazovaním bolo preukázané, že finančné prostriedky, ktoré boli z ministerstva
účelovo viazané, boli určené na rekonštrukciu telocvične E. T. a nie na rekonštrukciu spoločenskej sály
W.. Ďalej aj to, že obvinený v čase uzatvárania zmlúv o dielo ani v čase realizácie úhrad nebol vo funkcii
ministra školstva Slovenskej republiky, a teda nemohol niesť zodpovednosť za to, že obec E. T. použila
poskytnuté dotácie na iný účel, ako bola poskytnutá. K porušeniu zákona došlo až v procese samotného

použitia pridelenej dotácie, ktorá bola použitá na rekonštrukciu sály W., teda v rozpore so stanoveným
účelom, avšak samotné použitie dotácie nebolo a nemohlo byť v kompetencii obvineného, a preto zaň
nemohol niesť zodpovednosť. Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 3 Tr. por. v súvislosti s porušením
ustanovení, ktorými sa zabezpečovalo objasnenie veci, tak nie je splnený.

Pri rozhodovaní v tejto trestnej veci nebolo možné opomenúť ani zásadu in dubio pro reo (v
pochybnostiach v prospech obvineného), ktorú vzal súd prvého stupňa správne do úvahy.Najvyšší súd v podrobnostiach ešte odkazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 1. decembra
2016, sp zn. 3T/179/2014, a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 14. septembra 2017, sp. zn.
2To/50/2017. Súdy sa v týchto rozhodnutiach jasným a podrobným spôsobom vysporiadali s konaním

obvineného a aj dovolací súd po oboznámení sa so spisom zastáva ten názor, že nebolo dokázané, že
skutok spáchal obvinený Mgr. Y. M..

S poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.