Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714211419
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7714211419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne M. E., nar. XX.X.XXXX, A. O., I. XX/
XX, zast. Q. C., nar. XX.X.XXXX, A. O., I. XXX/XX, proti žalovanému P. E., nar. XX.X.XXXX, C. XX,
zast. advokátom JUDr. Michaelom Medviďom, Košice, Wurmova 1131/4, IČO: 42 245 672, o zaplatenie
435,82 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 11C/183/2014-179 z 27.6.2018 Okresného súdu
Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u jerozsudok.
Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni

sumu 435,82 € do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku a II. priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov
konania voči neúspešnému žalovanému v pomere 100%.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou uňho 9.7.2014 domáhala
a ako ju skutkovo a právne odôvodnila a vychádzajúc z obsahu listinných dôkazov predložených
žalobkyňou vydal vo veci platobný rozkaz 29.7.2014 pod č. k. 7Ro 229/2014-15, proti ktorému v
zákonnej lehote podal žalovaný odpor (č.l. 19 spisu), a ako odôvodnil. Citoval znenie § 48 ods.1,2, §
499, § 501, § 507 ods.1, § 509 ods.1,2, § 588, § 596, § 597 ods.1,2, § 451 ods.1,2, § 456, § 457,

§ 458 ods.1, § 599 ods.1, § 126 ods.1,2, § 129 ods.1,2, § 130 ods.1, § 131 ods.1,2 Občianskeho
zákonníka a uzavrel, že v konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá 25.4.2014
kúpno-predajná zmluva, predmetom ktorej bol predaj osobného motorového vozidla zn. Renult Clio,
čiernej farby (viď údaje o vozidle uvedené vyššie), že došlo po uzavretí tejto kúpnej zmluvy k prevzatiu
tohto vozidla žalobkyňou od žalovaného. Sporné medzi stranami bolo, že závada, ktorá po kúpe a
jeho odovzdaní žalobkyni vznikla na vozidle spočívajúca v poruche turbodúchadla spôsobil žalovaný,
resp., že za ňu zodpovedá, tvrdiac, že ak niekto kúpi ojazdené vozidlo v stave, v akom stojí a leží,

tak nezodpovedá za jeho vady a poukázal na závery rozsudkov Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Cb
66/2016 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 2066/2007 (č.l. 118 a nasl.). Ďalej spochybňoval, či
bolo vôbec potrebné odstrániť poruchu tak, že musela byť táto súčiastka - turbodúchadlo opravené
a či táto porucha vôbec spôsobila, že vozidlo bolo nepojazdné. V priebehu sporu dokonca žalovaný
tvrdil, že má pochybnosti o tom, či vôbec táto opravená súčiastka turbodúchadla bola namontovaná do
predmetného vozidla. Sporné však bolo aj to, že žalovaný tvrdil, že v čase, keď došlo k predaju vozidla,
táto vada nebola zistená, že ňou trpí toto vozidlo a teda za ňu nemôže zodpovedať. Odvolával sa na §

590 Občianskeho zákonníka a to, že nebolo dohodnuté v zmluve inak a preto prechádza na žalobkyňu
ako kupujúcu nebezpečenstvo náhodnej skazy a zhoršenia predmetu kúpy včítanie úžitkov a súčasne
aj s nadobudnutím vlastníctva a že porucha turbodúchadla je týmto nebezpečenstvom skazy, ktoré v
danom čase patrilo kupujúcemu. Ďalej poukázal na § 501 Občianskeho zákonníka, že nezodpovedáza vady veci, pretože že nedošlo medzi nimi k dohode. Následne bolo medzi stranami sporné potom,
čo bolo právoplatne rozhodnuté vo veci v inom súdnom konaní, že došlo k platnému odstúpeniu od
zmluvy a právoplatne súd rozhodol, že má vrátiť žalovaný žalobkyni kúpnu cenu predmetného vozidla

oproti povinnosti žalobkyne vrátiť vozidlo žalovanému. Následne si uplatnil žalovaný len ako procesnú
obranu voči žalobkyni z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalobkyne tak,
že došlo opotrebovaniu vozidla v dôsledku toho, že žalobkyňa údajne najazdila týmto vozidlom 15 000
km za obdobie od kedy bolo auto odovzdané žalobkyni po uzavretí kúpnej zmluvy až do dňa keď vozidlo
bolo žalovanému vrátené v dôsledku odstúpenia od zmluvy aj napriek tomu, že už v tom čase žalobkyňa

nemohla byť dobromyseľná pri držbe tohto vozidla, lebo už vedela, že nie je jeho vlastníčkou. Po
vykonaní dokazovania výsluchmi strán sporu, svedkov, listinných dôkazov predložených stranami sporu
zistil, že medzi stranami bola 25.4.2014 uzavretá vyššie označená kúpno-predajná zmluva, na základe
ktorej sa žalobkyňa ako kupujúca po zaplatení dohodnutej kúpnej ceny 1 900,- € stala vlastníčkou
osobného motorového vozidla zn. Renault Clio (vyššie špecifikované). Listom zo 4.6.2014 (č.l. 12)
označenom ako „Reklamácia auta“ žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby jej nahradil náklady spojené s

výmenou turba vo vozidle, ktoré jej vznikli s tým, že po prevzatí predmetu kúpy - predmetného vozidla
od žalovaného sa auto pokazilo, v dôsledku toho, že sa pokazilo turbodúchadlo v dôsledku čoho auto
bolo nepojazdné a preto vynaložila na jeho opravu celkovo sumu 435,82 € o čom svedčia faktúry, ktoré
uhradila. Odvolávajúc sa na §§ 499, 597, 598, 600 Obč. zákonníka tvrdila, že aj keď bolo v čase jeho
kúpy ojazdené tak bežné opotrebovanie by nemalo brániť v jeho používaní na to, za akým účelom bolo

kúpené, čo v tomto prípade je splnené, pretože zostalo nepojazdné a bola nutná výmena súčiastky
na to, aby sa znova mohlo riadne užívať. Tvrdila, že je presvedčená o tom, že je zodpovedný za
vady tohto auta a škodu, ktorá jej vznikla a preto ho požiadala, aby sa v lehote do 10 dní vyjadril a
navrhol spôsob odškodnenia a ak jeho návrhy budú neprijateľné, tak bude nútená sa obrátiť na súd. Ona
navrhla, aby jej uhradil v plnej výške tieto náklady. Ako dôkaz o doručení tejto reklamácie žalovanému

predložila súdu podací lístok zo 4.6.2014 (č.l. 9). Na preukázanie výšky uplatňovanej sumy vynaloženej
žalobkyňou na opravu predmetného vozidla predložila: faktúru č. 059 2014 vyhotovenú 28.5.2014
dodávateľom U. Y., Na I. XXXX, Z. nad E. odberateľovi - žalobkyni splatnou 28.5.2014 na sumu 65,67 €
za dodávku náhradných dielov na mot. vozidlo Renault Clio (č.l. 6), faktúru č. 14FV05281 vyhotovenú
28.5.2014 dodávateľom M. I., I. XXX/XX, XXX XX A. O. odberateľovi - žalobkyni splatnou 11.6.2014

na sumu 95,15 € fakturovanú za „dohodnuté služby na vozidle Renault Clio (ŠPZ VT XXXBX VIN: Z
prijaté do servisu 20.5.2014“ (č.l. 7) a Potvrdenie z pokladne (pokladničný lístok) vyhotovený TURBO
Servis Slovakia s.r.o. Vihorlatská 48, Košice, IČO 36 185 922 o zaplatení sumy 275,- € za opravu 1 ks
turbodúchadla (č.l.8).Žalovanýzaslalžalobkyniodpoveďnajejreklamáciubezdátumuvyhotovenia(č.l.
10), v ktorom žalobkyni oznámil, že nie je oprávnený jej vyplatiť škodu, ktorá bola spôsobená na jej aute,

pretože podľa § 590 OZ: Ak nie je dohodnuté inak, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo náhodnej
skazy a náhodného zhoršenia predmetu kúpy, včítane úžitkov, súčasne s nadobudnutím vlastníctva.
Žalovaný považuje poruchu turba za nebezpečenstvo skazy, ktoré v danom čase patrilo vlastníkovi, t.j.
kupujúcemu. Ďalej citoval §§ 499 a 501 OZ a uviedol, že žalobkyňa si auto riadne prezrela, vykonala
aj diagnostiku so svojim mechanikom, ktorý pri jeho prehliadke našiel iba vady, ktoré uviedli do zmluvy

a keby bolo turbo auta pokazené ešte pri prehliadke tak mechanik by chybu objavil alebo by mu ju
vypísala diagnostika. V zmluve negarantoval bezchybný stav vozidla, cena bola primeraná stavu a roku
(veku) vozidla a nie je ochotný jej škodu nahradiť, ktorá sa objavila až pri užívaní vozidla žalobkyňou,
nakoľko nevie ako s vozidlom zaobchádzala. Z výsluchov svedkov M. I. - majiteľa servisu, ktorý vykonal
opravupredmetnéhovozidlaaM.C.,zamestnancaservisu,ktoréhojemajiteľomM.I.malzapreukázané

tvrdenia žalobkyne, že predmetné vozidlo v čase keď bola už jeho vlastníčkou žalobkyňa bolo odtiahnuté
do servisu a to 20.5.2014 (uvedený deň vo faktúre č. 14FV05281 (č.l. 7) z dôvodu, že nebolo pojazdné
nakoľko sa pokazilo turbodúchadlo. Následne po zistení tejto poruchy v servise svedkom M. I., ktorú
skutočnosť potvrdil svedok M. C. bolo turbodúchadlo z auta vymontované a manžel žalobkyne spoločne
so svedkom C. ho odviezli do Košíc kde ho opravili v TURBO SERVISE o čom svedčí aj vyššie označený

pokladničný lístok zo 25.5.2014 (č.l. 8) a ktorú skutočnosť svedok potvrdil. Opravené turbodúchadlo bolo
znova vmontované do predmetného vozidla v servise svedka M. I. a vozidlo po ďalších úkonoch bolo
spojazdnené o čom svedčí aj vyššie označená faktúra vyhotovená M. I. (č.l. 7), ktorú skutočnosť potvrdil
svedok M. I.. Tieto zistené skutočnosti teda potvrdzujú a preukazujú tvrdenia žalobkyne, že potom čo
sa stala vlastníčkou predmetného vozidla (vec prevzala), ktoré nadobudla kúpou od žalovaného sa auto

pokazilo a na jeho opravu vynaložila celkovo sumu 435,82 € (65,67 € + 95,15 € + 275,- €). Spornou
je otázka, či za to že došlo k poruche vozidla na odstránenie, ktorej vynaložila žalobkyňa sumu 435,82
€ zodpovedá žalovaný, ktorý žalobkyni auto predal, keďže preukázateľne k poruche vozidla došlo až
potom, čo sa žalobkyňa stala jeho vlastníčkou a aj ho užívala (jazdil s ním jej manžel čo nebolo sporné) avznikla mu teda povinnosť sumu, ktorej zaplatenie si žalobkyňa v tomto spore voči žalovanému nárokuje
a citoval z rozsudkov Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co 450/2011 z 27.2.2013 a Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co 7/2012 z 23.10.2012. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa si

uplatnila voči žalovanému právo zo zodpovednosti za vady a to jednostranným právnym úkonom -
písomnou reklamáciou - Listom zo 4.6.2014, a v to v lehote (§ 599 OZ), z ktorej jednoznačne vyplýva,
že žalobkyňa požadovala od žalovaného úhradu nákladov, ktoré vynaložila na opravu vytýkanej vady
predmetného motorového vozidla (pokazené turbodúchadlo), ktorá vada je vadou odstrániteľnou, čo
je zrejmé z toho, že odstránená bola a aj keď to žalobkyňa výslovne v reklamácii neuviedla, tak súd

považuje požadovanú úhradu týchto nákladov žalobkyňou, za zľavu z dojednanej kúpnej ceny (§ 35
ods.2 OZ). Žalobkyňa si teda uplatnila voči žalovanému právo na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej
ceny tak, ako jej to umožňuje vyššie cit. § 597 ods.1 O. z. v prípade, ak dodatočne vyjde najavo
vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil. § 597 ods.1 Obč. zákonníka upravuje objektívnu
zodpovednosť predávajúceho za skryté alebo zjavné vady existujúce v čase uzavretia kúpnej zmluvy,
na ktoré predávajúci kupujúceho neupozornil. Súd mal za preukázané tvrdenie žalobkyne, že v tomto

prípade zistila vadu predmetného vozidla až následne po uzavretí kúpnej zmluvy so žalovaným a z
výpovede svedka M. I. (ktorý nepochybne je odborne spôsobilý sa vyjadrovať k týmto otázkam) mal
za preukázané, že takáto vada sa nedá zistiť diagnostikou, pretože diagnostikou sa zisťujú len vady
elektrickej časti vozidla, ale nie motorovej časti vozidla a vylúčil tú možnosť, že túto vadu môže spôsobiť
jedna nesprávna jazda a že muselo ísť o dlhodobú záležitosť. Toto tvrdenie svedka vyvracia tvrdenie

žalovaného, že táto vada bola spôsobená výlučne až potom, čo vozidlo prevzala žalobkyňa, t.j. po jeho
predaji a neexistovala v čase jeho predaja a žalovaný poukazoval na to, že manžel žalobkyne po kúpe
vozidla s ním jazdil a až potom došlo k jeho poruche (vada vozidla). Žalovaný však na preukázanie
týchto tvrdení nepredložil žiadne relevantné dôkazy a súd má za preukázané, že ide o vadu, ktorá vyšla
najavo dodatočne sa to až po uzavretí kúpnej zmluvy, čo je ďalším predpokladom tejto zodpovednosti

za vady veci. K obrane žalovaného, že za vadu nezodpovedá, pretože o nej v čase uzavretia zmluvy
nevedel a preto na ňu nemohol upozorniť udal, že zodpovednosť vyplývajúca z citovaného § 597 ods.1
O. z. je objektívna (zodpovednosť za výsledok), ktorej sa predávajúci, pokiaľ na vady existujúce v
čase uzavretia zmluvy neupozornil, nemôže zbaviť, pričom nie je rozhodujúce, či o vadách vedel alebo
nevedel. Súd teda dospel k záveru, že boli splnené podmienky na použitie § 597 ods.1 O. z. a žalobkyni

(kupujúcej) vzniklo právo voči žalovanému na zľavu z kúpnej ceny zodpovedajúcej povahe a rozsahu
vady, za ktorú považuje žalobkyňou uplatňovanú sumu 435,82 €, ktorá suma pozostáva zo sumy 275,-
€ za opravu turbodúchadla, sumy 95,15 € za vykonané práce spojené s opravou vozidla - súvisiace
s odstránením tejto vady a sumy 65,67 € za materiál (oleje, filtre a prípravok na umytie katal. DPF),
ktorý bol použitý pri tejto oprave. V priebehu sporu však došlo k právne významnej skutočnosti a to, že

žalobkyňa platne odstúpila od kúpnej zmluvy (z iných dôvodov), predmetom ktorej bol predaj a kúpa
predmetného vozidla, o ktorej skutočnosti právoplatne rozhodol tunajší súd vo vyššie označenom spore
a následne na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku žalovaný vrátil žalobkyni kúpnu cenu
1.900,- € a žalobkyňa žalovanému vrátila predmetné vozidlo, ktoré následne žalovaný dal zošrotovať,
čo aj súdu žalovaný preukázal vyššie označenými listinnými dôkazmi tvrdiac, že to bolo preto, že auto

potom, čo mu ho žalobkyňa vrátila nebolo pojazdné. Za takéhoto stavu, keď došlo k platnému odstúpeniu
od kúpno-predajnej zmluvy tak sa zmluva od začiatku zrušuje (§ 48 ods.2 O. z.) a teda aj právo zo
zodpovednosti za vady zaniklo. Súd preto už nemôže priznať žalobkyni nárok uplatňovaný žalobkyňou
v tomto spore podľa § 597 ods.1 Obč. zákonníka z titulu práva zodpovednosti za vady veci, ktoré si
uplatňovala žalobkyňa z tejto neplatnej kúpnej zmluvy ako nárok voči žalovanému na zľavu z kúpnej

ceny, ale je potrebné tento nárok posúdiť ako bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods.2 O. z.). V tomto prípade sa jedná o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže
pred odstúpením od kúpnej zmluvy existoval právny dôvod na plnenie žalovaného z titulu uplatneného

práva žalobkyňou zo zodpovednosti za vady, avšak v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti - platným
odstúpením od kúpnej zmluvy žalobkyňou, stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamihom odpadnutia
právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. Žalobkyňa vynaložila náklady
spojené s opravou predmetného vozidla, pretože ho dala opraviť a išlo o vadu vozidla, ktorá mala
za následok to, že vozidlo bolo nepojazdné, čo v konaní bolo preukázané a preto žalovaná suma

435,82 €, ktorú vynaložila žalobkyňa na opravu vozidla predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré
získal žalovaný na úkor žalobkyne. Vozidlo žalobkyňa na základe rozhodnutia súdu žalovanému vrátila,
ktorá skutočnosť sporná medzi stranami nebola aj s opravenou súčiastkou a hodnotou investovanou
v súvislosti s jeho opravou a preto súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť žalovanú sumuzaplatiť - vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Obrana žalovaného spočívajúca v tom, že vozidlo
mu vrátila žalobkyňa nepojazdné a preto ho dal zošrotovať a za takéhoto stavu preto nie je povinný
jej bezdôvodné obohatenie vydať neobstojí. Žalovaný tvrdenie, že údajne vozidlo žalobkyňa vrátila

nepojazdné súdu nepreukázal. Skutočnosť, že ho dal zošrotovať nie je významná, pretože žalovaný ako
vlastník predmetného vozidla s ním mohol nakladať po jeho vrátení žalobkyňou ako chcel a tvrdenie,
že žalobkyňa si mohla vymontovať opravovanú súčiastku - turbodúchadlo a túto speňažiť a predísť
škode tiež neobstojí nakoľko, ak by to urobila tak by nesplnila svoju povinnosť vrátiť predmetné auto
v stave v akom jej bolo odovzdané po uzavretí kúpnej zmluvy, pretože preukázateľne žalobkyňa do

auta nezadovážila novú súčiastku - turbodúchadlo ale len ju dala opraviť (repasovať) a bola späť
vmontovaná do auta, čo bolo žalobkyňou preukázané listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedka M. I..
Tvrdenie žalovaného, že údajne toto turbodúchadlo v aute namontované nebolo tiež žalovaný žiadnym
relevantným dôkazom nepreukázal. Keďže podľa § 458 ods.1 O. z. sa musí sa vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením a v tomto obohatenie spočívalo vo výkonoch, takže sa musí sa
poskytnúť peňažná náhrada, preto žalobe vyhovel v celom rozsahu z vyššie uvedených dôvodov a

uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 435,82 € do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Súd sa ešte zaoberal posúdením prostriedku procesnej obrany, ktorý si
žalovaný v priebehu sporu voči žalovanej a to započítanie svojej pohľadávky výške 2 592,- € voči
pohľadávke žalobkyne, ktorú si uplatňuje žalobkyňa vo výške 435,82 € (§ 147 CSP). Tvrdil, že potom,
čo mu žalobkyňa vrátila predmetné vozidlo tak zistil, že za obdobie od odstúpenia od zmluvy žalobkyňou

do doby vrátenia vozidla, v ktorom období už žalobkyňa nebola oprávnenou držiteľkou vozidla, pretože
od zmluvy odstúpila a na strane žalobkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 2 592,- € za
používanie tohto vozidla za obdobie od 1.1.2009 do dňa odovzdania vozidla , s ktorým v tomto období
najazdila 14 166 km (náhrada za 1 km 0,183 € podľa zák. o cestovných náhradách). Zároveň ju
aj listom zo 6.2.2017 vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto sume (č.l. 90-91 spisu).

Zákon nevymedzuje priamo pojem oprávnenej držby, ale predovšetkým ide držbu vlastníka veci. Za
oprávneného držiteľa sa považuje aj ten kto nie je vlastníkom veci vtedy, ak sa jeho držba opiera o nejaký
právnytitul(inýakovlastnícky)aprípadneajvtedy,akvdobrejviereopierasvojudržbuodomnelýprávny
titul. V tomto prípade takýmto právnym titulom je kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudla žalobkyňa
predmetné, motorové vozidlo do výlučného vlastníctva. Kritériom pre rozlíšenie, či v tomto prípade je

žalobca oprávneným alebo neoprávneným držiteľom je dobrá viera držiteľa v tom, či mu vec patrí,
resp. jej absencia. Dobrá viera oprávneného držiteľa - nevlastníka spočíva v existencii právneho stavu,
ktorý v skutočnosti neexistuje. Žalobkyňa bola tiež v dobrej viere, pretože síce nadobudla predmetné
motorové vozidlo na základe právneho úkonu - kúpnej zmluvy, avšak keďže od zmluvy platne odstúpila
tak zmluva sa od začiatku zrušila. O platnosti odstúpenia od zmluvy však rozhodol súd a preto so

zreteľom na všetky okolnosti sa žalobkyňa aj keď ona odstúpila od zmluvy domnievala, že je platný -
platná. To znamená, že v období odkedy nadobudla na základe kúpnej zmluvy predmetné motorové
vozidlodovýlučnéhovlastníctvaaždoobdobia,keďbolourčenésúdom,žeodstúpenieodkúpnejzmluvy
žalobkyňou je platné a strany si mali navzájom vrátiť plnenia zo zmluvy a že teda vlastníkom vozidla je
žalovaný bola oprávneným držiteľom predmetného motorového vozidla žalobkyňa. Z toho vyplýva, že ak

vracia kupujúci predávajúcemu vec, pretože kúpna zmluva bola účinne zrušená alebo je neplatná, nemá
predávajúci právo na náhradu za zníženie hodnoty veci, ktorá je dôsledkom jej bežného (obvyklého)
užívania a s tým súvisiaceho opotrebenia do okamžiku zrušenia zmluvy, prípadne do právoplatnosti
rozsudku, ktorým súd určí, že vlastníkom veci je predávajúci z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy, ak
kupujúci do tej doby vec užíval v dobrej viere, že kúpna zmluva je platná. Súd preto procesnú obranu

žalovaného neuznal. Citoval znenie § 255 ods.1, § 262 ods.1,2 CSP a o trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému
v pomere 100%, keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech. Po právoplatnosti tohto rozsudku o ich
výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 256 ods.1 CSP).
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný (č. l. 201) v celom rozsahu a z dôvodu, že

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel
nazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,h)rozhodnutiesúduprvejinštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný odvolanie odôvodňuje tým, že nesúhlasí s
názorom súdu v bode 50 rozsudku, že účastník zmluvy, ktorí odstúpi od zmluvy je oprávneným držiteľom

veci až do rozhodnutia súdu atď.... Je toho názoru, že jeho nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenie uplatňujúci na započítanie v procesnej obrane za čas neoprávneného užívania vozidla
žalobcom po odstúpení od zmluvy je dôvodný a súd mal na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobu z toho
dôvodu zamietnuť. Účastník zmluvy, ktorí odstúpil od zmluvy nemôže byť ďalej dobromyseľný držiteľveci a užívať ju dobromyseľne s tým že mu vec patrí, keď vedome odstúpil od zmluvy, takýto držiteľ
po odstúpení od zmluvy nenakladá s vecou ako s vlastnou. Domáha sa, aby súd zrušil rozsudok súdu
„prvého stupňa“ a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla (207-208), že s odvolaním žalovaného
nesúhlasí k čomu dáva nasledovné vyjadrenie: 1. S rozhodnutím súdu v bode 50 súhlasím. Z
odôvodnenia rozsudku vyplýva že žalobkyňa bola právoplatnou vlastníckou auta až do obdobia, keď
bolo súdom určené že odstúpenie od zmluvy je platné a strany si majú vrátiť plnenia zo zmluvy. Až do
rozhodnutia súdu bola oprávnenou držiteľkou vozidla žalobkyňa. 2. Na súdnom pojednávaní dokázali,

že aj keď bola oprávnenou držiteľkou vozidla do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní vedenom pod
sp.zn. 7C 329/2015 vo veci odstúpenia od zmluvy, v ktorom súd rozhodol rozsudkom č.k. 7C 329/2015
zo 16.11 2016 tak, že vyhovel žalobe podanej žalobkyňou voči žalovanému. Aj keď do rozhodnutia súdu
bola oprávnenou držiteľkou vozidla žalobkyňa, predmetné motorové vozidlo nepožívala pretože bolo
od druhej poruchy, ktorá sa stala v júni 2015 nepojazdné a následne žalobkyňa zistila manipuláciu s
odometrom/tachometrom a odstúpila od zmluvy. Žalovaný s odstúpením od zmluvy nesúhlasil, preto

bola podaná žaloba na súd, ktorý rozhodol o platnosti odstúpenia od zmluvy. O tom, že auto žalobkyňa
od júna 2015 nepoužívala predložila „prvostupňovému“ súdu dôkazy. 3. Žalobkyňa ako uviedla v bode
2. užívala vozidlo výlučne ako dobromyseľná vlastníčka, o čom súdu predložila dôkazy. Je toho názoru,
že okresný súd, ktorý rozhodol vo veci rozsudkom úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, navrhla, aby odvolací

súd rozsudok okresného súdu potvrdil.
5.K odvolacej replike žalobkyne sa vyjadril žalovaný (č. l. 212), ktorý poukázal na to, že odstúpením od
zmluvy sa zmluva zrušuje. Odstúpenie od zmluvy má za následok jej zrušenie od začiatku a v dôsledku
toho obnovenie vlastníckeho práva prevodcu. Právne účinky odstúpenia od zmluvy pôsobia od začiatku
ex tunc. Ak žalobkyňa používala vozidlo aj po odstúpení od zmluvy, nemohla byť dobromyseľná, že

nakladá z vecou ako s vlastnou. Musí vydať aj úžitky veci v tomto prípade bezdôvodné obohatenie.
Žalovaný necháva vec na právne posúdenie odvolaciemu súdu.
6.Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla (č. l. 217) nasledovné vyjadrenie: S rozhodnutím súdu
súhlasí. Je toho názoru, že ten kto nadobudol vec do osobného vlastníctva na základe právneho titulu
kúpnej zmluvy, a následne od zmluvy platne odstúpi, ale o odstúpení od zmluvy rozhoduje súd, je

nadobúdateľ veci dobromyseľným vlastníkom veci až do rozhodnutia súdu, pretože až do rozhodnutia
súdu sa domnieval, že bola kúpna zmluva platná a vec mu patrí.
7.Žalovaný k stanovisku žalobkyne uviedol (č. l. 220), že právny výrok, že kto nadobudol vec do
osobného vlastníctva na základe právneho titulu kúpnej zmluvy a následne od nej odstúpil platne, ale o
odstúpení rozhoduje súd, je nadobúdateľ veci dobromyseľným vlastníkom veci až do rozhodnutia súdu.

Myslí si, že tento právny výrok je nezmysel a vnútorne si odporuje. Ak raz odstúpil od kúpnej zmluvy,
urobil právny úkon, že vec nechce, a chce obnoviť pôvodný vzťah, preto ak by vec po tomto právnom
úkone odstúpení od zmluvy naďalej používal a mal byť dobromyseľný vlastníkom veci podľa názoru súdu
je nesprávny tento názor. Podľa jeho právneho názoru, po odstúpení od zmluvy by mohol byť akurát
uschovávateľ veci nie vlastník veci, keď od zmluvy platne odstúpil a je to pre neho cudzia vec, ku ktorej

sa má aj tak správať, určite ju nemôže užívať a brať s nej úžitky ako keby bola jeho, v tom prípade by
sa bezdôvodne obohatil. To je právny názor, preto navrhuje zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu „prvého
stupňa“ a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Ak pripustí, že vec môže riadne užívať až do času
kým o nej rozhodne súd, potom veci celú spotrebuje, čím sa bezdôvodne obohacuje.
8.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
9.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie

nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnomprípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1
CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania

(§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných
otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania
môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou
konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s
príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník

konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore
s § 204 CSP a p..
10.Žalovaný v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací
dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
11.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza
rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže

byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a

ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.
Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.
12.Žalovaný v odvolaní neoznačuje žiaden dôkaz, ktorý navrhovala už v konaní na súde prvej inštancie,

ale nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný.
13.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a

ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §

191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

14.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

15.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho

predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
16.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu.
17.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
18.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno konštatovať, že
odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom

sa v podstate iba opakujú skutočnosti tvrdené už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd
riadne a presvedčivo vyrovnal.
19.K námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní, odvolací súd poukazuje na § 48 ods.1 O. z. od
zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté.

20.Podľa § 48 ods.2 O. z. odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
21.Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie je zrejmé, žalobkyňa 2.7.2015 odstúpila od
kúpnej zmluvy (č. l. 66) z dôvodu ďalších závad na vozidle a pretočenie počtu najazdených kilometrov.
Toto odstúpenie od zmluvy bolo v konaní 7C/329/2015, ktorého predmetom bolo zaplatenie 1 900

eur s prísl. oproti vráteniu motorového vozidla, posúdené ako predbežná otázka a podľa § 48 ods.1
v nadväznosti na § 597 ods.2 O. z. ho súd považoval za platné. Odvolací súd nevidí žiaden dôvod,
aby vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy mal zaujať iné stanovisko. Je nepochybné, že odstúpením
od zmluvy sa táto od počiatku zrušuje a účastníci si majú vzájomne vrátiť všetko, čo podľa zrušenej
zmluvy dostali. Rovnako je ale potrebné uviesť, že žalobkyňa v čase od podpísania zmluvy do

odstúpenia od nej (25.4.2014 do 2.7.2015) mohla riadne predmetné motorové vozidlo užívať. Žalovaný
však žiadnym spôsobom nepreukázal, že užívanie vozidla bolo nad rozsah bežného výkonu práva z
tohto vzťahu vyplývajúceho. V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že za toto obdobie žalovaný užíval
finančné prostriedky žalobkyne (úrok z omeškania bol priznaný za obdobie od 7.7.2015 do 15.7.2015).
Fotodokumentácia, ktorú predložil žalovaný, vyhotovenú z prístrojovej dosky, na ktorej je zachytený

stav tachometra 232576,03 km (č. l. 146), nepreukazuje kedy a za akých okolností bola vyhotovená,
dokonca z nej nie je možné zistiť ani to, že bola vyhotovená v spornom motorovom vozidle. Strany
sporu pri odovzdávaní motorového vozidla a finančných prostriedkov túto skutočnosť do preberacieho
protokolu nezapísali. Žalobkyňa tvrdí, že motorové vozidlo bolo od 25.4.2015 do 18.5.2015 nepojazdné
a s ohľadom na vady, ktoré motorové vozidlo malo, nie je žiaden dôvod tomuto tvrdeniu neveriť, pričom

žalovaný nepreukázal opak.
22.Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdtotožneakosúdprvejinštanciezapočítaciunámietku
(č. l. 89) 2 592 eur ale uplatnenú do výšky 435,83 eur (č. l. 112) považuje za nedôvodnú.
23.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

24.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.26.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27.Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto náhrada trov odvolacieho konania bola priznaná

žalobkyni v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
28.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.