Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 6P/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619200542
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2019:8619200542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa V.
Z., nar. X.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Stropkov, dieťa rodičov - matky B. Z., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX A., štátnej
občianky SR, zastúpenej Mgr. Jurajom Berežným, advokátom so sídlom Centrálna 2/38, 089 01 Svidník
a otca P. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, štátneho občana SR, o úprave výkonu

rodičovských práv a povinnosti k maloletému a o určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Zveruje maloletého V. Z., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky B. Z., nar. XX.X.XXXX.

II. Ustanovuje B. Z., nar. XX.X.XXXX, matku maloletého V. Z., nar. X.XX.XXXX jeho zastupovaním a
spravovaním jeho majetku.

III. Otec maloletého P. O., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého V. Z., nar.

X.XX.XXXX výživným mesačne vo výške 100 eur, ktoré bude poukazovať na číslo účtu matky IBAN:
SK87 XXXX XXXX XXXX XXXX 8001 vždy k 20. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci vopred, počnúc
dňom 1.4.2019.

IV. Styk otca P. O., nar. XX.X.XXXX s maloletým V. Z., nar. X.XX.XXXX neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka - matka maloletej B. Z., nar. XX.X.XXXX sa návrhom
zo dňa 26.3.2019 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a určenia výživného na
maloleté dieťa. Návrh odôvodnila tým, že zo vzťahu s odporcom sa jej narodil syn V.. S otcom maloletého
dieťaťa manželstvo neuzatvorila a ani s ním nežila v spoločnej domácnosti. Otec sa o maloletého V.
nezaujíma už od jeho narodenia, na výživu a výchovu jej neprispieva žiadnym finančným a ani iným
vecným plnením. Toho času žije s maloletým synom u svojej mamy na adrese trvalého pobytu. Je

na materskej dovolenke a poberá prídavky na dieťa v celkovej výške 24,34 eura. Uvedený príjem jej
nepostačuje na úhradu všetkých výdavkov, ktoré má v súvislosti s výchovou a výživou maloletého,
a to na oblečenie, stravu, cestovné k lekárovi. Má zvýšené výdavky na liečbu syna, nakoľko má
problémy so zrakom, každé 3 mesiace chodia na kontroly k lekárovi do Prešova. Otec maloletého
je zamestnaný ako stavebný robotník v Českej republike, presný názov jeho zamestnávateľa a ani
výšku jeho čistého mesačného príjmu uviesť nevie. Otec na maloletého neprispieva žiadnou pravidelnou

mesačnou finančnou čiastkou. Výdavky, ktoré má v súvislosti s výchovou a výživou maloletého syna
znáša sama. Finančne jej však vypomáha jej mama a sestra.2. Otec maloletého sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Na nariadené pojednávanie dňa 28.5.2019 sa otec maloletého bez ospravedlnenia nedostavil.

Predvolanie na pojednávanie mal otec maloletého riadne vykázané dňa 16.4.2019. Súd v zmysle § 180
CSP vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletého.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to rodným listom maloletého,
výsluchom matky maloletého, opatrovníčky maloletého a zistil tento skutkový stav:

5. Z rodného listu maloletého súd zistil, že ako otec maloletého je v rodnom liste uvedený Rastislav O.,
nar. XX.X.XXXX.

6. Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že otec maloletého už asi 2 roky nič neplatil na maloletého
a keď podala návrh na súd, tak povedal, že bude platiť. Otec maloletého pracuje ako stavebný robotník

v Čechách a okrem toho má ešte vyživovaciu povinnosť na 2 maloleté deti, takže súhlasí so sumou
výživného 100 eur od 1.4.2019. Navrhuje teda, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti.
Styk nenavrhuje upravovať, nakoľko otec sa s maloletým nestretáva. Ona by mu nebránila stretávať sa
s maloletým, ale možno by trvala na tom, aby to bolo v jej prítomnosti, nakoľko počula, že v poslednej
dobe mal otec nejaké psychické problémy.

7. Opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že sa pripája k návrhu matky, aby bol maloletý zverený do jej
starostlivosti, ktorá má vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletého a aj doteraz zabezpečovala
jeho starostlivosť a pripája sa k dohode rodičov s tým, aby bol otec zaviazaný platiť 100 eur mesačne
na maloletého. Čo sa týka styku, tiež navrhuje, aby súd styk otca s maloletým neupravoval.

6P/25/2019
-3-

8. Právny zástupca matky maloletého na pojednávaní uviedol, že niekedy v priebehu mesiaca marca
2019 sa za ním zastavil otec maloletého, ktorý mu povedal, že chce platiť výživné na maloletého, avšak

jeho majetkové pomery mu neumožňujú platiť vo vyššej sume než 100 eur mesačne, nakoľko má aj iné
vyživovacie povinnosti, čo mu aj preukázal. Matka s návrhom na výživne v sume 100 eur súhlasila a
takto sa vlastne rodičia dohodli na výške výživného 100 eur s platnosťou od 1.4.2019. Navrhuje, aby
súd takto rozhodol. Dodal ešte, že otec maloletého už aj začal posielať matke výživné vo výške 100 eur,
taktiež kúpil synovi aj bicykel a začal komunikovať s matkou.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

12.Podľa§62ods.1až3Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bezohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

6P/25/2019
-4-

povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 221 CSP, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie ak a/ je na
pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú
odvolania, alebo b/ to ustanovuje tento zákon.

17.Súdonávrhunavrhovateľkyrozhodolvzmyslecitovanýchzákonnýchustanovenítak,akojeuvedené
vo výroku tohto rozsudku, maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, otca maloletého na základe
dohody rodičov zaviazal platením výživného vo výške 100 eur od 1.4.2019 a styk otca s maloletým
neupravil.

18. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

19. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

20. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku rozsudku rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v
mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil

naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň návrh na rozhodnutie
o náhrade trov konania nebol podaný (§ 57 CMP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
6P/25/2019
-5-

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.