Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Cb/192/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113215295
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8113215295.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: B.. B. M., G..

XX.X.XXXX, K. Š. X, XXX XX O., zastúpeného Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom, Sládkovičova 8,
080 01 Prešov, proti žalovanému: Anton Miženko, s miestom podnikania Fričovce 239, 082 37 Fričovce,
IČO: 30 289 513, zastúpeného Mgr. Drahoslavom Potočekom, advokátom, Čajakova 5, 040 01 Košice,
IČO: 32 465 238, o zaplatenie 810,36 eura s prísl. a o vzájomnom návrhu žalovaného o zaplatenie
1.143,60 eura s prísl.,

r o z h o d o l :

I. Žalobu o zaplatenie 810,36 eur s prísl. z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 1 143, 60 eur s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne
od 23.10.2013 do zaplatenia.

III. V prevyšujúcej časti vzájomný návrh žalovaného z a m i e t a.

IV. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na 100% náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.5.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 810,36 eura s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel
so žalovaným dňa 7.5.2012 zmluvu o dielo, predmetom ktorej okrem iných dodávok, bola aj dodávka
plynofikácie. Po tom, čo žalovaný odmietol pokračovať v prácach podľa zmluvy o dielo, rozhodol sa
s ním túto spoluprácu ukončiť a to listom, ktorý bol žalovanému doručený dňa 12.2.2013. Žalovaný
plynofikáciu ku dňu 12.2.2013 nedokončil, a preto bol prinútený objednať dokončenie plynofikácie u
iného dodávateľa. Išlo o dokončenie plynofikácie kuchyne, pretože bez tejto plynofikácie celá kuchyňa je
nefunkčná. Plynofikáciu vykonal Dušan Kravec - KRAGAS, ktorému za prácu podľa súpisu vykonaných

prác zaplatil 810,36 eura. Žalovaného listom zo dňa 10.5.2013 doručeným dňa 14.5.2013 vyzval na
zaplatenie uvedenej sumy, ktorá však nebola do dňa 21.5.2013 zaplatená. Žalovaný sa teda dostal
do omeškania od 22.5.2013, preto žiada úroky v úrokovej sadzbe platnej od 8.5.2013 vo výške 5,5
% ročne. Právne žalobca svoj nárok špecifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorým sa žalovaný na jeho úkor obohatil, keďže v zmluve o dielo bola dojednaná cena za dodávku
plynofikácie vo výške 1.600 eur plus 20 % DPH, pričom táto mu už bola vyplatená, ale tento v rozpore
s dojednanou zmluvou o dielo, plynofikáciu svojvoľne nedokončil, a preto bol nútený na dokončenie

plynofikácie objednať iného objednávateľa a zaplatiť mu sumu 810,36 eur.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 7.8.2013 pod č.k. 21Rob/145/2013-16, proti ktorému žalovaný
Anton Miženko podal včas odpor s tým, že Zmluva o dielo uzavretá medzi nimi v ustanovení čl. 2 vodrážke 1 upravuje, že dodávku a montáž vodoinštalácie a kanalizácie zhotoviteľ bude vykonávať podľa
projektovejdokumentácievypracovanejodT..I..Žalobcaakoobjednávateľvzmyslezmluvyodielosním
ako so zhotoviteľom sa v máji 2012 v zmysle zmluvy o dielo dohodol na predbežnej cene diela, keďže mu

hovoril, že kvôli šetrnosti rozsah diela bude postačovať v rozsahu, aký on predložil v predbežnej ponuke,
rozpočte ním vyhotoveného dňa 27.4.2012, teda bez horizontálnej kanalizácie a rozvodov a podobne v
celkovej cene 33.479,66 eura. Napriek skutočnosti, že v čase uzatvárania zmluvy žalobca projektom -
rozpočtomodT..I.uždisponoval,jemuhoneposkytol.Projekt-rozpočetprojektantkyT..I.,ktorýmsamal
v zmysle zmluvy riadiť a v konečnom dôsledku aj riadil, kvôli nepostačujúcemu rozsahu prác, na ktorom

savpredbežnejponukezodňa27.4.2012účastnícidohodli,obsahujevčastizdravotechnikaširšírozsah
prác, teda na rozdiel od jeho predbežnej ponuky, aj horizontálne rozvody kanalizácie a vodoinštalácie
vo vonkajšej a vnútornej inštalácii a kanalizácii v hodnote 64.666,49 eura za vnútornú zdravotechniku a
v cene 5.858,18 eura plus 2.299,62 eura za vonkajšiu zdravotechniku. Projekt - rozpočty mu zaslala a
doručila projektantka T.. I. až 23.5.2012, teda 16 dní po podpísaní zmluvy o dielo. Z uvedeného dôvodu
sa teda cíti zo strany žalobcu byť absolútne podvedený. Skutočné vykonávanie diela však vyžadovalo

uskutočniť práce a dodávku materiálov, ktoré zmluva o dielo vôbec nezahŕňa, ide tu ako o vodorovné
kanalizácie a horizontálne rozvody vodovodného potrubia a kanalizácie k umývadlám, ktoré mali byť od
12 ks väčšieho počtu, k vodovodným batériám, ktoré mali byť o 40 ks väčšieho počtu, sprchám, ktoré
mali byť o 9 ks väčšieho počtu, k WC, ktoré mali byť o 3 ks väčšieho počtu, k drezom, ktoré mali byť o 4
ks väčšieho počtu. Keď uvádza vodorovnú kanalizáciu, ktorá sa pri uzatváraní zmluvy neplánovala, ide

o výkopové práce, sekanie, rezanie a rozbíjanie betónu, napr. v suteréne budovy v dĺžke odbočky cca
130 m a tiež aj vonku mimo budovy + bagrovanie, vynášanie sutiny a zeminy von z budovy a vyváženie
preč, montáž rúr a odbočiek, lepenie, dovoz štrku a piesku, zasypávanie kanalizácie štrkom, pieskom
celého teréne a podobne. Okrem uvedených prác navyše na 3. poschodí nad rámec dohody zmluvy
okrem 4 pôvodne dohodnutých izieb robil 3 izby navyše, premiestnením kúpeľní a sociálnych zariadení

na iné miesto uvedeného 3.poschodia. V spomenutých 3 izbách navyše na 3.poschodí sa robilo kúrenie
a kanalizácia plus robili sa navyše spomenuté sociálne zariadenia a kúpeľne na 3.poschodí, v ktorých sa
robila vodoinštalácia, kanalizácia, kúrenie a ventilácia, teda sekanie do stien a podlahy a osadzovanie
inštalácie. Ventilácia sa robila navyše na každom poschodí, s čím bola samozrejme spojená dodávka
rúr a odbočiek v potrebnom počte a dĺžkach, ich osadzovanie, teda sekanie do stien a ich montovanie.

Na 3. poschodí sa okrem 3 hydrantov v rámci rozpočtu montoval navyše štvrtý hydrant a k nemu sa
inštalovalo potrubie v potrebnej výške, teda sekanie do podlahy a stien a montáž potrubia. Okrem
toho sa u objednávateľa prác nad rámec počiatočnej dohody a zmluvy robili navyše aj strešné zvody,
teda vonkajšia kanalizácia zo striech nasmerovaná do vnútornej, ktorá bola tiež podobne vykonaná
mimo rozpočtu zhotoviteľa. Strešné zvody a s ňou súvisiaca kanalizácia vyžadovali prebíjanie cez steny,

sekanie do stien, do podlahy, potom na prízemí smerom od budovy, sekanie, prebíjanie stien, sekanie
a rezanie betónových chodníkov a podobne. Uvedené práce teda vyžadovali navyše 5 mesiacov práce,
ktorým on musel zaplatiť práce 3 - 6 pracovníkov, ktorým musel zaplatiť odmenu za všetky odpracované
hodiny a mesiace. Všetky práce, dodávky a montáž zariaďovacích predmetov boli vykonávané iba na
podnet objednávateľa. Všetky práce navyše boli zapisované do stavebného denníka a do výdajkových

listín a boli podpísané objednávateľom a stavebným dozorom. Neochota objednávateľa rokovať od
októbra 2012 do januára 2013 napriek viac početným žiadostiam zhotoviteľa o peňažných úhradách
za vykonané práce, ako aj práce a dodávky urobené navyše nad pôvodne dohodnutý rozpočet je
podľa neho voči nemu podvod zo strany objednávateľa. Namiesto početne požadovaného jednania,
požadovanej dohody o úhradách za navyše vykonané práce a dodávky, objednávateľ chytráckym

spôsobom zaútočil na neho, využijúc svoje právnické zručnosti účelovým, osočujúcim listom, následným
návrhom na vydanie platobného rozkazu a trestným oznámením a to všetko v priebehu 8 dní. Navonok
postavil sám seba do postoja urazenej a poškodenej osoby. Podobné jednanie mal aj voči ostatným
zhotoviteľom na rovnakej stavbe, aby tak chytráctvom ušetril desiatky tisícov eur - M.U. J., T.. A. E., ktorí
tiež pracovali na uvedenom objekte ako stavební podnikatelia. Za vyššie uvedené práce naviac iba v

časti vodoinštalácia a kanalizácia vykonal práce nad rámec zmluvy o dielo v celkovej hodnote 53.407,28
eura, teda práce v hodnote o 25.807,27 eura viac od pôvodnej ceny dohodnutej v zmluve. Práce nad
rámec zmluvy v časti dodávka, montáž ústredného kúrenia, kotolne, strojovne, rozvodu potrubia armatúr
a vykurovacích telies, vykonal v hodnote o 1.129,19 eura viac od pôvodnej ceny dohodnutej v zmluve,
teda 50.934 eur plus 10.186 eur DPH. Práce nad rámec Zmluvy v časti plynofikácia vykonal v hodnote o

1.143,60euraviacodpôvodnejcenydohodnutejvzmluve,teda1.600eur+320eurDPH.Vjehoopisesú
uvedené iba výpočty a ceny za už vykonané práce a dodávky, nie však ceny za nedodané zariaďovacie
predmety, ako sú umývadlá, vodovodné batérie, sprchy, WC misy, drezy a pod. okrem už vyplatených
peňazí na zálohách za už vykonané práce a dodávky. Žalobca mu dlží ešte 28.080,07 eura, ktorýnedoplatok voči nemu uplatnil vzájomným návrhom v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp.zn. 21Cb/62/2013 a pre vyššie uvedené konanie podal na neho aj dňa 20.6.2013 trestné oznámenie
na Okresnej prokuratúre, ktoré je vedené pod sp.zn. 1Pn/804/13. V súdnom konaní sp.zn. 21Cb/62/2013

navrhol pre uskutočnené práce a dodávky na uvedenom diele vykonať znalecké dokazovanie, a preto
navrhuje súdu aj v tomto konaní, aby závery znaleckého dokazovania boli použité aj v tomto konaní.
Keďže mu žalobca dlží ešte 28.080,07 eura, žiada, aby súd žalobu voči nemu zamietol.

3. V podaní zo dňa 18.6.2014 žalovaný ďalej namietal, že v zmluve o dielo bola dohodnutá predbežná

cena diela, ktorá neodzrkadľovala ani rozpočet, podľa ktorého sa mali účastníci zmluvy riadiť, ale iba
objem rozsahu, na akom boli na začiatku konania dohodnutí. Poukázal na ustanovenie § 635 ods. 1
Občianskeho zákonníka (OZ), podľa ktorého ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu
objednávateľa zvýšiť, pričom rozpočet od T.. I. na ktorom sa dohodli, však iba v odvetví vodoinštalácie
a kanalizácie prevyšoval predbežnú cenu vodoinštalácie a kanalizácie uvedenú v zmluve o dielo o
45.224,29 eura. Poukázal ďalej na ustanovenie § 635 ods. 4 OZ, podľa ktorého ak objednávateľ odstúpil

od zmluvy, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady
podľa pôvodne dohodnutej ceny iba ak mal z čiastočného plnenia majetkový prospech. Podľa § 636
ods. 2 OZ, ak objednávateľ od zmluvy odstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na
vykonanú prácu a vzniknuté náklady. Dodávky a práce, ktoré sa týkali iba plynofikácie, boli zo strany
objednávateľa oproti pôvodným dojednaniam, pretože sa nakoniec podľa jeho požiadaviek a následnej

projektovejdokumentácieIng.JozefaSchlosserazaugusta2012plynofikáciainštalovalavexteriérových
priestoroch, kde sa rozsah inštalácie navýšil po výkopových prácach, čo navýšilo cenu plynofikácie na
uskutočnených prácach o ďalších 1.143,60 eur od predbežnej ceny plynofikácie 1.920 eur.

4. Podaním doručeným súdu dňa 7.9.2015 žalovaný podal voči žalobcovi vzájomný návrh na úhradu

sumu 1.143,60 eur za práce vykonané nad rámec predbežnej ceny v zmluve o dielo a žiadal, aby ho
súd zaviazal na zaplatenie sumy 1.143,60 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 21.12.2012 do
zaplatenia.

5. Ďalším podaním z toho istého dňa navrhol, aby súd pripustil v konaní o vzájomnom protinávrhu do

konania na strane žalovaného ďalšieho účastníka a to V.. M. Č., ktorý je majoritným spolumajiteľom
Domu sociálnych služieb, na ktorom sa vykonávali práce v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 7.5.2012 s
tým, že tento bol tiež osobou, s ktorou zhotoviteľ Anton Miženko de facto jednal o veciach uvedenej
zmluvy o dielo.

6. Uznesením zo dňa 20.11.2015 súd pripustil, aby do konania o vzájomnom návrhu na strane žalovanej
vstúpil ako ďalší účastník označený V.. M. Č..

7.Napojednávaníkonanomdňa16.11.2017žalobcaavkonaníovzájomnomnávrhuoznačenýžalovaný
V.. M. Č. vzniesli námietku premlčania uplatnenia vzájomného nároku, pričom žalobca B.. M. žiadal

vzájomný protinávrh zamietnuť, keďže sa so žalovaným Antonom Miženkom dohodli pevnou sumou na
cena diela., uviedol, že zmluva medzi nimi uzavretá bola podľa režimu OZ, od zmluvy odstúpil, pričom
druhá strana odstúpenie od zmluvy nenapadla a pre prípad odstúpenia od zmluvy si žiadne práva a
povinnostivzmluvenedohadovali.PokiaľsižalovanýAntonMiženkomyslí,žemaldostaťzaplatenéviac,
nežnaakejsumesadohodli,sjehostanoviskomnesúhlasí.Žalovanýnatomtosvojompostojizotrvalajv

písomnomzáverečnomnávrhuzodňa27.11.2017,pričompoukázalnato,žeakžalovanýAntonMiženko
žaluje práce navyše a uvádza to aj vo vzájomnom návrhu súdu doručenom dňa 7.9.2015 po tom, čo
zobral v tejto časti žalobu v konaní 21Cb/71/2013 späť, tieto skutočnosti nepreukázal. Ak sa podľa neho
v zmysle § 635 ods. 1 OZ dohodla cena podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť.

8. Žalovaný Anton Miženko v konaní o vzájomnom protinávrhu v záverečnom stanovisku zobral žalobu
voči žalovanému V.. M. Č.T. späť.

9. Žalovaný Anton Miženko v konaní o vzájomnom návrhu podaním zo dňa 20.5.2016 žiadal, aby súd
zaviazal oboch zaplatiť mu žalovanú sumu spoločne a nerozdielne.

10. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 1.2.2018 č.k. 19Cb/192/2013-374 súd rozhodol vo
výroku I. tak, že konanie vo veci vzájomného návrhu voči žalovanému v 2.rade V.. M. Č. zastavil, vo
výroku II. žalobu o zaplatenie 810,36 eura s prísl. zamietol, vo výroku III. žalobcu zaviazal zaplatiťžalovanému Antonovi Miženkovi sumu 1.143,60 eura s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 23.10.2013
do zaplatenia, vo výroku IV.
v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania vzájomný návrh voči nemu zamietol, vo výroku V.

priznal vo veci vzájomného návrhu žalovanému v 2.rade V.. M. Č. voči žalovanému Antonovi Miženkovi
100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, vo výroku VI. priznal žalovanému Antonovi Miženkovi voči žalobcovi nárok na 100 %
náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením,
pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že

„ v danom prípade sa žalobca ako investor a objednávateľ diela rozhodol od zmluvy odstúpiť z dôvodu,
že bol nespokojný so spoluprácou so žalovaným, konkrétne s tým, že žalovaný neplní jeho pokyny a
nevykonáva ďalšie práce podľa dohodnutej projektovej dokumentácie a v nadväznosti na to, že žalovaný
predložil v decembri 2012 vyúčtovania tzv. prác naviac, s ktorými prácami nesúhlasil a nariadil mu vtedy,
aby pokračoval vo vykonávaní ďalších prác s tým, že už dohodnutú cenu, ktorá bola podľa neho pevne
dohodnutá v zmluve o dielo zaplatil. Tento dôvod odstúpenia od zmluvy, teda nemožno považovať za

odstúpenie od zmluvy podľa ods. 1 tohto právneho ustanovenia, ale odseku 2 napriek tomu, že okrem
nespokojnostižalobcuakoobjednávateľadiela,ktoránespĺňalanáležitostireklamáciediela,anivytknutia
vady diela, nebola v nej daná ani dodatočná lehota zhotoviteľovi na uskutočnenie nápravy v primeranej
poskytnutej lehote, je z obsahu zrejmé, že ústne tak žalobca žiadal žalovaného skôr. Z obsahu listu zo
dňa 11.2.2013 vyplýva, že prvou podstatnou skutočnosťou pre odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu

bolo nerešpektovanie tejto požiadavky žalobcu zo strany žalovaného a pokračovanie v prácach v
nadväznosti na predloženie požiadavky žalovaného v decembri 2012 na zaplatenie prác naviac, pričom
toto konštatuje samotný žalobca v liste zo dňa 11.2.2013, pokiaľ tento uvádza, že miera jeho trpezlivosti
so správaním žalovaného skončila, keď oznámil pri telefonickom rozhovore pani Hurajovej, že žiadne
zariaďovacie predmety nenamontuje, pokiaľ mu nebudú zaplatené práce naviac, a ak nasledovali slová

žalobcu, že sa rozhodol, že už nežiada od žalovaného vykonávanie žiadnych prác a žiadnu revíznu
správu od neho nepotrebuje a zakazuje mu pokračovať v akýchkoľvek prácach na stavbe. Je zrejmé, že
k odstúpeniu od zmluvy došlo pre nespokojnosť so vzájomnou spoluprácou na vykonávaní tohto diela,
teda došlo k odstúpeniu od platnej zmluvy v režime § 642 ods. 2 OZ, a preto odstúpení platia všeobecné
ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v danom prípade sa zmluva od začiatku zrušuje.

Nikto zo strán sporu nenapadol platnosť odstúpenia od tejto zmluvy, resp. strany sporu sa zhodli na tom,
že k tomuto odstúpeniu od zmluvy došlo a považujú ho za platné, hoci každá zo strán s ním spája iné
účinky“. Právna teória ako dôsledok odstúpenia od zmluvy považuje vyporiadanie podľa ustanovení
o bezdôvodnom obohatení podľa § 457 OZ“. Ohľadom žalobcom vznesenej námietky premlčania súd
poukázal na ustanovenie § 107 OZ.

11. Súd v odôvodnení tohto rozhodnutia ďalej konštatoval, že „žaloba, na základe ktorej sa žalobca
domáha, aby mu žalovaný zaplatil za to, čo mal dohodnuté a mal vykonať, ale čo vykonal iný živnostník
sumu uplatnenú v žalobe vo výške 810 eur, je nedôvodná, nakoľko ak došlo k odstúpeniu od zmluvy
k 12.2.2013 a práce boli vykonané podľa tejto faktúry, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha prác po

odstúpení od zmluvy, plnenie prijal žalobca.

12. Ak v danom prípade žalobca žaluje o vydanie bezdôvodného obohatenia za práce vykonané po
12.2.2013, tento jeho nárok dôvodný nie je, pretože je potrebné vyporiadať všetky nároky zo zrušenej
zmluvy, teda zistiť v akom rozsahu žalobca poskytol plnenie, táto skutočnosť je nesporná a zistiť aj

skutočnú cenu diela, ktorá bola vykonaná. V danom prípade v časti plynofikácie táto suma bola ustálená
znaleckým posudkom Ing. Bohinského. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku žalovaného.
Keďže tento nárok bol súčasťou vzneseného vzájomného protinávrhu v konaní vedenom pod sp.zn.
21Cb/62/2013, v ktorej veci bol tento návrh podaný dňa 24.4.2013, napriek tomu, že zobral vzájomný
protinávrh v tejto časti späť a uplatnil ho podaním zo dňa 7.9.2015 v tomto konaní, nemohlo dôjsť k

premlčaniu tohto nároku v zmysle ustanovenia § 107 OZ, resp. nárok bol uplatnený riadne a včas v
oboch lehotách a to subjektívnej ako aj objektívnej.

13. V danom prípade teda pokiaľ sa strany sporu zhodli na tom, že žalovaný mal zaplatenú sumu
podľa pôvodného rozpočtu za plynofikáciu vo výške 1.920 eur, pričom podľa znaleckého posudku Ing.

JaroslavaBohinskéhovykonalprácevsume3.458,45eura,patrímurozdieltejtosumy,ktorýpredstavuje
sumu uplatnenú vo vzájomnom protinávrhu žalovaného.14. Ak žiada žalovaný ako zhotoviteľ diela o zaplatenie sumy, ktorú oproti pôvodne dohodnutej sume za
plynofikáciu vykonal, táto jeho požiadavka dôvodná je.

15. Žalovanému patria aj nároky na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ s použitím vládneho
nariadenia 87/1995 Zb., avšak za začatie plynutia omeškania súd považuje 23.10.2013 v súvislosti s
tým, že vzájomný návrh z 9.5.2013 bol doručený žalobcovi 22.10.2013 a v prevyšujúcej časti žalobu
ohľadom úrokov z omeškania zamietol“.

16. V dôsledku odvolania žalobcu uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.10.2018 č.k.
3Cob/51/2018-407 bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II.,III.,a IV., a vo výroku V.
o trovách konania zrušený a v rozsahu zrušenia vec vrátená na ďalšie konanie, pričom podľa právneho
názoru odvolacieho súdu je potrebné sa vyporiadať s námietkou žalobcu ohľadom litispendencie, lebo
z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, kedy uznesenie Okresného súdu Prešov vo veci 21Cb/71/2013
o zastavení konania v tejto časti nadobudlo právoplatnosť a teda, či mohol súd v danej veci konať

o vzájomnom návrhu žalovaného, teda či neexistovala v čase konania a rozhodovania prekážka
litispendencie. Odvolací súd sa stotožnil s tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 7.5.2012
uzavretá Zmluva o dielo na celkovú sumu 96.000,- eur , a že žalobca žalovanému vyplatil 95.000,- eur.
Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však nevyplýva, žeby sa súd prvej inštancie
zaoberal tým, či vo vyplatenej sume 95.000,- eur boli zaplatené aj práce za plynofikáciu, ktoré však už

žalovaný nevykonal a teda či je dôvodná žaloba žalobcu, ktorou sa domáha vrátenia sumy 810,36 eur za
zaplatené práce na plynofikáciu, ktoré podľa jeho tvrdenia žalovanému zaplatil. Je potrebné sa zaoberať
dôvodnosťou nároku žalovaného a aj prípadným jeho premlčaním.

17. Žalobca v ďalšom konaní zotrval na námietke litispendencie s tým, že táto námietka trvá doteraz a

rovnako aj na námietke premlčania z dôvodu, že uplynula trojročná premlčacia lehota od 15.6.2012 do
samotnéhopodaniažaloby.Vzáverečnompísomnomprednesežalobcažiadalžalobevyhovieťstým,že
zmluvný vzťah medzi stranami sporu je potrebné hodnotiť ako vzťah spotrebiteľský, pričom žalobca ako
spotrebiteľ požíva osobitnú ochranu zákona. Správanie žalovaného nemožno hodnotiť inak ako nekalú
obchodnú praktiku, keď znížením a dohodnutím ceny dostane zákazku a následne začne spotrebiteľa

- investora vydierať „prácami na viac“ až do stavu, že odmietne v prácach na stavbe pokračovať, čím
donúti investor k zrušeniu zmluvy o dielo a následne začne uplatňovať doplatky cien vykonaných prác
podľa rozpočtu.

18. Žalovaný v ďalšom konaní uviedol, že v zmluve o dielo boli dohodnutí na sumu 1.920 eur aj s DPH aj

s kuchyňou. Znalec vyhotovil znalecký posudok a zhodnotil, že celková cena aj s kuchyňou je 4.268,81
eura.Keďžalobcažiada810,36eurzakuchyňu,ktorájezahrnutávtejtocene,akodrátatútosumu,ajtak
je žalovaný v mínuse 394,84 eura ak aj mu bude vyplatené to, čo žiada, preto žalobca nemá nárok žiadať
810, 36 eur. V záverečnom vyjadrení žalovaný poukázal na to, že ak v zmluve dohodnutá suma za toto
dielo bola na 1 920 eur a znalec Ing. Bohinský zhodnotil, že celková cena dodávky plynofikácie - (prác

a materiálov) na stavbe, ktorá bola žalovaným vykonaná a teda aj vrátane kuchyne bola zrealizovaná v
hodnote 4 268.81 eur vrátane DPH, tak ak suma žalobcom požadovaná za kuchyňu, ktorá je už zahrnutá
v celkovej tejto sume predstavuje 810,36 eur, ale žalovaný žiada zaplatiť len 1 143,60 eur, ešte stále je
rozdiel medzi sumou, ktorá je rozdielom medzi cenou skutočne vykonaných prác a materiálov a sumou
pôvodnedohodnutouvovýške394,84eurapretožalobcovnároknemáopodstatnenie,lebosícežalobca

zaplatil žalovanému za kuchyňu, ktorú neurobil 1920 eur, ale mu zároveň dlhuje 4 268,81 eur., a suma
žalovaným požadovaná je nižšia než rozdiel medzi týmito sumami.

19. Súd po zrušení I. inštančného rozhodnutia vykonal dokazovanie oboznámením už vykonaného
dokazovania a to výsluchu žalobcu, žalovaného Antona Miženka, V.. M. Č., svedkov T.. B. A., M. M.,

Y. Z., oboznámením listinných dôkazov: úplný rovnopis zmluvy o dielo zo dňa 07.05.2012, predbežná
ponuka, krycí list, čiernobiela fotodokumentácia, časti projektovej dokumentácie, stavebný denník,
originál príjmového pokladničného dokladu z 11.4.2013 a faktúry 02013030., spisom tunajšieho súdu
sp. zn. 21Cb/62/2013, 21Cb/71/2013 a 7Cb/91/2013 a doplnil dokazovanie o predbežný zákazkový list
zhotoviteľa zo dňa 6.3.2012, predbežný zákazkový list zhotoviteľa z 15.6.2012, príjmový pokladničný

doklad zo dňa 19.10.2012 o úhradách sumy 8.500 eur M. J., Vrbov, o úhrade 2.000 eur M. J., Vrbov,
rozpočtové listy položka 733 - ústredné vykurovanie potrubie, cenová ponuka na 71.745,65 eura a
rozpočet, zálohová faktúra č. 1/2012 na sumu 10.000 eur, zálohová faktúra 4/2012 na sumu 30.000
eur, zálohová faktúra č. 3/2012 na sumu 25.000 eur, odpoveď M. J. zo dňa 27.9.2012 a k nej pripojenéfaktúry a výdavkové pokladničné doklady, odborné stanovisko znalca Ing. Bohinského zo dňa 12.3.2019
a zistil tento skutkový stav:

20. Dňa 7.5.2012 uzavreli B.. B. M. ako objednávateľ - fyzická osoba a zhotoviteľ Anton Miženko
ako súkromný podnikateľ, na základe predchádzajúcich jednaní, zmluvu o dielo podľa § 631 a nasl.
Občianskeho zákonníka, čo výslovne uviedli aj v názve tejto zmluvy, pričom podľa čl. 2 tejto zmluvy
zhotoviteľ sa zaväzuje pre objednávateľa vykonať:
- dodávku a montáž vodoinštalácie a kanalizácie podľa projektovej dokumentácie vypracovanej T.. I.

datovanej 03/2012 a na základe predbežnej ponuky,
- dodávku a montáž UK kúrenia a kotolne podľa projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. Zelinkom
datovanej 03/2012 a na základe predbežnej cenovej ponuky,
- dodávka a montáž plynofikácie na základe predbežnej cenovej ponuky,
- dodávka a montáž solárneho kúrenia na základe predbežnej cenovej ponuky.
Podľa bodu 2.2 tejto zmluvy, predmet plnenia bude zhotoviteľ realizovať podľa špecifikácii v projektovej

dokumentácii na základe ktorej bola spracovaná cenová ponuka.
Podľa článku 4 nazvaného Cena, bod 4.1 cena za zhotovenie predmetu zmluvy je stanovená dohodou
zmluvných strán v zmysle zákona o cenách a je doložená v rozpočtových listoch, ktoré budú upravené
po ukončení podľa skutočných stanov.
Podľa bodu 4.2, cena bola zmluvnými stranami dohodnutá nasledovne:

a) Dodávka a montáž UK kotolne, strojovni, rozvodu potrubia armatúr a vykurovacích telies 50.934 eur,
DPH 20 % 10.186 eur,
b) Vodoinštalácia a kanalizácia 23.000 eur, DPH 20 % 4.600 eur,
c) Plynofikácia 1.600 eur, DPH 20 % 320 eur,
d) Solárne kúrenie 5.300 eur, DPH 20 % 1.060 eur.

V článku 5 nazvanom platobné podmienky sa za zmluvné strany dohodli, že objednávateľ sa zaväzuje
za plnenie tejto zmluvy zaplatiť cenu dohodnutú v článku 4 takto: pri nástupe na práce dohodnutú zálohu
vo výške 30.000 eur, v priebehu prác ako zálohu vo výške 40.000 eur, po ukončení prác a spustení do
prevádzky diela 26.000 eur.
V článku 6 dohodli zmluvné strany termín dodávky tak, že zhotoviteľ zaháji práce v máji 2012 a ukončí

práce vrátane odovzdania 30.7.2012.
V bode 6.2 sa dohodli, že na žiadosť objednávateľa sa termín dodávky a montáže môže upraviť na
neskoršiu dobu.
V článku 7 zmluvné strany dohodli, že dodávka a montáž predmetu plnenia bude vykonaná na stavbe
objednávateľa Dom sociálnych služieb a zariadenie seniorov v Levoči.

V článku 11 Všeobecné ustanovenia, v bode 11.2 sa dohodli, že dielo bude vykonané za účasti
stavebného dozoru, ktorý má právo kontrolovať a posúdiť úplnosť dodávky a správnosť montáže
predmetu diela podľa projektovej dokumentácie a technických noriem.
Podľa bodu 11.4 sa dohodli, že po ukončení diela sa vykoná zápis o odovzdaní a prevzatí diela, v ktorom
bude uvedená kvalita diela, súpis zistených nedostatkov, chýb a lehota ich odstránenia, dielo sa bude

preberať kompletne dokončené.

21. Podľa žalovaným Antonom Miženkom predloženého stavebného denníka, práce započali 7.5.2012
a posledný zápis v stavebnom denníku je z 23.1.2013.

22. V liste zo dňa 12.2.2013 žalobca uvádza, že predbežnosť ceny bola dohodnutá iba z dôvodu, že
nebolo zrejme pri jej podpísaní, koľko bude potrebných zariaďovacích predmetov a v akej cene tieto
zariaďovaciepredmetysarozhodneinvestorzakúpiť.Vostatnomcenaboladohodnutápresneapevnea
zopakoval, že rozsah práce a následne cena bola dohodnutá v rozsahu podľa projektovej dokumentácie.
Jeho požiadavku na zaplatenie prác naviac v sume, ktorú predložil v decembri 2012 považoval za

právnu bezvýznamnú, nakoľko ho viackrát upozornil, že naviac môžu byť iba práce nad projektovú
dokumentáciu T.. I. a T.. J., doslova uvádza: „Miera mojej trpezlivosti s vaším správaním skončila, keď ste
oznámili pri telefonickom rozhovore pani I., že žiadne zariaďovacie predmety nenamontujete, pokiaľ vám
nezaplatím práce naviac a že nedáte revíznu správu na plyn, čo bolo v čase, keď už ste odo mňa vylákali
6.000 eur na nákup ďalších vecí potrebných na montáž zariaďovacích predmetov. Rozhodol som sa, že

už nič nemusíte montovať a žiadnu revíznu správu od vás nepotrebujem, zakazujem vám pokračovať v
akýchkoľvek prácach na stavbe.“ Ďalej uviedol: „Náš vzťah zo zmluvy o dielo som sa vyriešiť takto: ......
vyplatil som vám k dnešnému dňu na zmluvu o dielo sumu 95.000 eur na to, aby všetko bolo dokončené.
Vzhľadom na to, že ste žiadnu z vecí, ktoré sú uvedené v tomto liste nezakúpili a nechcem, aby ste užani tieto veci montovali, máte preplatok v sume 8.549 eur, žiadam vás, aby ste mi túto sumu poukázali
na môj účet do 15.2.2013.“

23. Dňa 19.2.2013 podal žalobca žalovanému žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 6.000 eur
s prísl., pričom poukázal na uzavretú zmluvu o dielo zo dňa 7.5.2012 s tým, že v cene žalovaným
kalkulovaného materiálu nebol materiál potrebný na montáž sanitárnej techniky, pretože pri podpisovaní
zmluvy nebolo zrejmé, v akom rozsahu bude tento materiál potrebný. Žalovaný dňa 18.12.2012
vypracoval objednávku na dodávku tohto materiálu od spoločnosti BABEX - K. V. v O. a po predložení

objednávky žalovaným mu žalobca dňa 21.1.2013 vyplatil zálohu na nákup tohto materiálu v sume
6.000 eur. Keďže po dlhšiu dobu nerealizoval montáž sanitárnej techniky a podľa informácií od pani I.,
nájomkyne v zariadení, tento jej mal oznámiť, že žiadne práce na stavbe viac neurobí a to po tom, čo
prevzal zálohu vo výške 6.000 eur, vyzval ho listom zo dňa 11.2.2013, ktorý prevzal dňa 12.2.2013 na
vrátenie sumy 6.000 eur do 15.2.2013, pretože mu zároveň oznámil, že žiadne ďalšie práce od neho
nechce. Žalovanému tak vzniklo bezdôvodné obohatenie, lebo ho podviedol, keď prevzal sumu 6.000

eur ešte dňa 21.1.2013 a v tom čase už musel vedieť, že dielo nedokončí.

24. Vec sa viedla pod sp.zn. 19Rob/43/2013, v ktorej veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 28.2.2013 pod
č.k. 19Rob/43/2013-13, voči ktorému žalovaný podal včas odpor dňa 25.3.2013 s tým, že predbežný
rozpočet zhotoviteľa neobsahoval vodorovné kanalizácie, horizontálne rozvody vodovodného potrubia

a kanalizácie o 12 ks väčší počet umývadiel, o 40 ks väčší počet vodovodných batérií, o 9 ks väčší
počet spŕch, o 3 ks väčší počet WC, o 4 ks väčší počet drezov, kuchyňa sa montovala podľa projektovej
dokumentácie s oveľa náročnejšou výstavbou na zariadeniach, s ktorými predbežný rozpočet nerátal.
Ide o práce na diele, ktoré vykonal nad rámec predbežného rozpočtu a napriek jeho viacerým žiadostiam
od októbra 2012 žalobca na to nereagoval a nebol dosiahnuteľný až v januári 2013, kedy mu poskytol

peniaze na ďalší nákup materiálu, ale nevyplatil navyše vykonané práce, čo bol základný dôvod nezhôd
medzi nimi. Uviedol, že v tomto súdnom konaní bude uplatňovať neuhradené dodávky a montáže zo
strany žalobcu vzájomným návrhom a návrhom na pristúpenie ďalšieho účastníka konania na strane
žalobcu.

25. Vec bola preradená do registra Cb pod sp.zn. 21Cb/62/2013, kde žalovaný súdu dňa 9.5.2013 doručil
vzájomný návrh na úhradu nedoplatku vo výške 28.080,07 eura za práce vykonané nad rámec zmluvy
o dielo.

26. Tento vzájomný návrh predložil aj v tomto konaní dňa 2.9.2013.

27. Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2013 vo veci 21Cb/62/2013 strany sporu uzavreli súdny zmier,
na základe ktorého sa žalovaný Anton Miženko zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 6.000 eur s
príslušenstvom do 28.2.2014 s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď
predtým uznesením vzájomný návrh žalovaného zo dňa 24.4.2013 súd vylúčil na samostatné konanie.

28. Vzájomný návrh žalovaného bol zapísaný pod samostatnou sp.zn. 21Cb/116/2014 dňa 5.6.2014,
pričom v tomto konaní v postavení žalovaného B.. B. M. uplatnil na započítanie svoju pohľadávku vo
výške 11.338,30 eura, ktorá bola pohľadávkou na základe ďalšej žaloby a to zo dňa 24.5.2013 zapísanej
pod sp.zn. 18Rob/313/2013 o zaplatenie sumy 11.391,71 eura, pričom žalobca B.. B. M. v tejto žalobe

tvrdí, že uzavreli so žalovaným Antonom Miženkom zmluvu o dielo všetko v cene 96.000 eur, pričom
žalovanému do doby než sa rozhodol v prácach na stavbe nepokračovať, vyplatil celkom sumu 95.000
eur. Po tom, čo žalovaný odmietol pokračovať v prácach, rozhodol sa s ním túto spoluprácu ukončiť a
to listom doručeným dňa 12.2.2013. Keďže mal v cenovej kalkulácii kalkulované ceny za materiál pre
ústredné vykurovanie, kotolne, strojovne a ďalšie, rozsah v uvedenom súpise prác a dodávok, ale tento

materiál a práce nedodal, vyzval ho, aby mu túto sumu vrátil.

29. Vo veci 21Cb/71/2013 bol taktiež vydaný platobný rozkaz dňa 3.7.2013 pod sp.zn.
18Rob/313/2013-11, proti ktorému žalovaný Anton Miženko podal odpor totožný s odporom ako v tejto
veci.

30. Následne vec bola preradená do registra Cb pod sp.zn. 21Cb/71/2013, pričom uznesením zo dňa
19.5.2015 na pojednávaní súd spojil na spoločné konanie predmetnú vec s vecou 21Cb/116/2014, vktorej veci sa koná o vylúčenom vzájomnom návrhu žalovaného s tým, že tieto budú prejednávané pod
sp.zn. 21Cb/71/2013.
31. Následne po spojení veci na spoločné konanie Anton Miženko podaním zo dňa 7.9.2015 čiastočne

zobral vzájomný návrh späť v časti 25.807,28 eura týkajúci sa vodoinštalácia a kanalizácie a v časti
1.143,60 eura týkajúci sa plynofikácie.

32. Na pojednávaní konanom dňa 11.5.2017 súd pripustil zmenu žaloby, na základe ktorej žalobca
B.. B. M. žiadal od žalovaného Antona Miženka zaplatiť sumu 23.929,91 eura s úrokmi z omeškania.

Následne bolo pojednávanie odročené za účelom doplnenia znaleckého dokazovania. Žalobca podaním
doručeným súdu dňa 24.5.2017 špecifikoval svoj nárok na zaplatenie sumy 23.928,91 eura ako pôvodne
uplatnený nárok na zaplatenie sumy 11.391,71 eura ako práce spojené s prácami na ústrednom
vykurovaní a sumy 12.538,20 eura v súvislosti s prácami na kotolni. Keďže čiastočne v časti o 11.391,71
eura berie svoj návrh späť, berie svoj nárok nad sumu 15.908,30 eura späť.

33. Uznesením zo dňa 14.6.2017 sp.zn. 21Cb/71/2013-211 súd o vzájomnom návrhu Antona Miženka
rozhodol tak, že konanie o ňom zastavuje a nepriznáva Antonovi Miženkovi náhradu rov konania a
rovnako ani žalovanému vo veci vzájomného návrhu B.. M.., uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
1.7.2017, teda ani v čase pôvodného rozhodnutia súdu ani v čase vydania tohto rozhodnutia, prekážka
litispendencie neexistuje.

34. Listom zo dňa 27.2.2013 žalovaný reagoval na list žalobcu z 12.2.2013 tým, že ako zhotoviteľ na
vyššiu cenu upozorňoval niekoľkokrát a od októbra 2012 aj viackrát žiadal o stretnutie pre dojednanie
ďalšieho postupu v súvislosti s navýšením ceny diela. Z jeho strany však ochota stretnúť sa nebola ani v
novembri, ani v decembri 2012. Dôsledkom takejto situácie sa stavba časovo pretiahla ešte viac ako to

bolo nutné. V závere listu uviedol, že „ak nedôjde v tomto prípade k dohode o zaplatenie už vykonanej
práce a zaplateniu už nakúpeného tovaru, prípadne ak bude záujem k dohode o dokončeniu diela, vec
bude riešiť podaním súdnej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia so znaleckým dokazovaním a
podaním trestného oznámenia na neho.

35. Podľa faktúry č. 0-2013030 zo dňa 10.4.2013 splatnej 24.4.2013 účtoval Dušan Kravec - KRAGAS
stavebno-montážne práce Prešov, Drozdia 7, IČO: 33 952 761 žalobcovi práce v hodnote 810,36 eura,
pričom podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 11.4.2013 tieto mu bola uhradené.

36. Podľa príjmového pokladničného dokladu z 19.2.2013 zaplatil žalobca sumu 102 na faktúru

FV2013/00269 osvedčenie konštrukčnej dokumentácie a vydanie osvedčenia spoločnosti E.I.C.
Enginearing Inspection company s. r. o.

37. Dňa 23.5.2013 podal žalobca B.. B. M. proti žalovanému žalobu aj na zaplatenie sumy 8.847 eur
s prísl., pričom túto sumu požadoval z dôvodu, že žalovaný v cenovej kalkulácii mal kalkulované ceny

za zariaďovacie predmety v sume 4.371 eur, montáž týchto predmetov v sume 1.944 eur, 38 umývadiel
v sume 1.064 eur, 18 kalkulovaných WC v cene 1.170 eur, všetko spolu v sume 8.549 eur, pričom ho
vyzval,abytútosumunajehoúčetpoukázaldo15.2.2013.Poukázalnato,žežalovanýnatietopredmety
v uvedenom rozsahu dostal peniaze a nič z toho nezakúpil a na stavbu nedodal. Všetky materiály zakúpil
a na stavbu dodal on od iného dodávateľa.

38. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 25.7.2013 pod č.k. 18Rob/310/2013-15, proti ktorému podal
žalovaný Anton Miženko včas rovnaký odpor ako v tejto veci.
39.Vecbolapopodaníodporupreradenápodsp.zn.7Cb/91/2013,vktorejvecižalobcanajskôrpodaním
zo dňa 17.2.2014 zobral žalobu čiastočne späť nad sumu 8.574,50 eura s prísl., pričom v podaní zo

dňa 11.3.2014 uviedol aj iné konania, ktoré sa vedú ohľadom uzavretej zmluvy o dielo, pričom poukázal
na ustanovenie § 642 ods. 1 OZ s tým, že zaplatil žalovanému Antonovi Miženkovi za materiál, ktorý
nedodal a práce, ktoré nevykonal, pričom však proti nemu uplatňoval nárok na vrátenie tých finančných
prostriedkov, ktoré mu vyplatil na materiál, ktorý nedodal a práce, ktoré neurobil. Ním uplatňované
nároky, ktoré sú nároky samostatné (voda, plyn, kúrenie, materiál) a sú zročné.

40. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.11.2018 č.k. 7Cb 91/2013-427, súd rozhodol v spore
o zaplatenie 8.574,50 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného zo dňa 07.09.2015,
tak, že vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie sumy 172,50 eur s príslušenstvom a v časti úrokuz omeškania z dlžnej sumy od 16.02.2013 do zaplatenia zastavil., vo výroku II. zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 8.574,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne z dlžnej sumy
od 22.05.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku., vo výroku III. priznal žalobcovi vo

vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku., vo výroku IV. zaviazal žalobcu zaplatiť
žalovanému titulom vzájomného návrhu sumu 25.807,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne z dlžnej sumy od 17.09.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku., vo výroku V.
v prevyšujúcej časti vzájomný návrh žalovaného v časti úrokov z omeškania zamietol a vo výroku VI.

priznalžalovanémuvovzťahukžalobcovivčastiuplatnenéhovzájomnéhonávrhunároknanáhradutrov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku. Rozsudok bol napadnutý odvolaním a vec nie je právoplatne skončená.

41. Súd v rozsudku poukázal na to, že „žalovaný nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe
a keďže žalovaný sumu týchto finančných prostriedkov od žalobcu prevzal, zariaďovacie predmety

nezakúpil a nevykonal ani ich montáž., súd z tohto dôvodu zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 8.574,50 eur s príslušenstvom. Vzájomný návrh žalovaného súd považoval za dôvodný.
Listom zo dňa 11.02.2013 zakázal žalobca žalovanému pokračovať v prácach na stavbe - Domov
sociálnychslužiebvLevoči.Nespornouskutočnosťoumedzistranamisporuboloto,žežalovanýodtohto
dátumu nevykonával žiadne práce na stavbe, ktoré boli predmetom Zmluvy o dielo zo dňa 07.05.2012.

Zákonné ustanovenie § 642 OZ v odseku 1 a 2 upravuje právo objednávateľa odstúpiť od zmluvy.
Súd toto písomné podanie žalobcu zo dňa 11.02.2013 tak, ako to súd prezentoval aj na pojednávaní
postupom podľa § 181 ods. 2 C.s.p. v rámci vyslovenia svojho predbežného právneho názoru, považoval
za odstúpenie od zmluvy zo strany objednávateľa diela. Odstúpenie od zmluvy podľa § 642 ods. 2
OZ nemožno stotožňovať s odstúpením od zmluvy podľa § 517 ods. 1 OZ. Odstúpenie od zmluvy

podľa § 642 ods. 2 OZ totiž nepredpokladá, že dlžník zhotoviteľ je v omeškaní. Podľa názoru súdu v
písomnom podaní zo dňa 11.02.2013 žalobca ako objednávateľ odstúpil od Zmluvy o dielo so žalovaným
ako zhotoviteľom diela. Tým podľa názoru súdu nastali predpoklady odstúpenia od zmluvy podľa §
48 ods. 2 OZ bez aplikácie dôsledkov špecifikovaných v § 642 ods. 1 OZ. Odstúpením od zmluvy
sa zmluva zrušuje a strany sú si povinné navzájom vrátiť poskytnuté plnenia. Žalovaný súdu predložil

vyúčtovanie skutočne vykonaných prác navyše v časti vodoinštalácia, kanalizácia a hydrant, z ktorého
vyplýva celková suma spolu s 20 % DPH vo výške 53.407,28 eur. V časti Zmluvy o dielo v článku
4 bod 4.2, bola cena zmluvnými stranami dohodnutá v rámci vodoinštalácie a kanalizácie v celkovej
výške 27.600 eur s DPH. Žalovaný v tomto spore si tak uplatnil vzájomný návrh ako rozdiel medzi
skutočnou hodnotou prác v sume 53.407,28 eur vykonaných na stavbe žalobcu, čo vyplýva z rozpočtu

predloženého žalovaným a hodnotou týchto prác, ktoré boli v zmluve vyčíslené na 27.600 eur s DPH,
rozdiel predstavuje sumu 25.807,28 eur. V tomto prípade žalobca, čo aj potvrdil vo svojej výpovedi na
pojednávaní sa rozhodol od zmluvy so žalovaným odstúpiť, nakoľko bol nespokojný s tým, že neplní
jeho pokyny a nevykonáva ďalšie práce podľa dohodnutej projektovej dokumentácie. Zároveň nesúhlasil
s tým, že žalovaný si v decembri 2012 vyúčtoval práce naviac. Žalobca sa rozhodol nepokračovať

v spolupráci so žalovaným a práce na stavbe ukončiť. Tento list žalobcu preto súd vyhodnotil ako
odstúpenie od zmluvy. Z obsahu Listu zo dňa 11.02.2013 vyplýva, že prvou podstatnou skutočnosťou
pre odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu bolo nerešpektovanie tejto požiadavky žalobcu zo strany
žalovaného a pokračovanie v prácach v nadväznosti na predloženie požiadavky žalovaného v decembri
2012 na zaplatenie prác naviac, pričom toto konštatuje samotný žalobca vo svojom Liste zo dňa

11.02.2013. Sám teda žalobca uviedol, že miera jeho trpezlivosti so správaním žalovaného skončila,
keď oznámil pri telefonickom rozhovore pani I., že žiadne zariaďovacie predmety nenamontuje, pokiaľ
mu nebudú zaplatené práce naviac a ak nasledovali slová žalobcu, že sa rozhodol, že už nežiada od
žalovaného vykonávanie žiadnych prác a žiadnu revíznu správu od neho nepotrebuje a zároveň v tomto
listemužalobcazakázalpokračovaťvakýchkoľvekprácachnastavbe.Samotnýžalovanýsúduvosvojej

výpovedi na pojednávaní uviedol, že od tohto dátumu nevykonával na stavbe žalobcu žiadne práce.
Súd je toho názoru, že k odstúpeniu od Zmluvy došlo pre nespokojnosť so vzájomnou spoluprácou
na vykonávaní tohto diela, teda je potrebné na tento právny prípad aplikovať zákonné ustanovenie §
642 ods. 2 OZ, v ktorom platia všeobecné ustanovenia § 48 ods. 1 OZ . Podľa § 48 ods. 1 OZ sa
zmluva od začiatku zrušila. Právna teória ako dôsledok odstúpenia od zmluvy podľa § 642 ods. 2 OZ v

spojení s § 48 ods. 1 OZ uvádza, že je potrebné vyporiadať vzťahy medzi stranami sporu v súlade s
príslušnými ustanoveniami § 457 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. V tomto prípade
súdvychádzalzrozpočtu,ktorývykonalsamotnýžalovaný,ktorýsivčastivodoinštalácia,kúrenieakanál
vyúčtoval práce naviac v suma 53.407,28 eur oproti Zmluve o dielo, v ktorej tieto práce boli ocenené nasumu 27.600 eur spolu s DPH. Na preukázanie dôvodnosti svojho vzájomného návrhu zároveň žalovaný
súdu predložil Znalecký posudok číslo 4/2018 T.. Z. A., ktorá jednoznačne v závere tohto znaleckého
posudku konštatovala, že hodnota skutočne vykonaných stavebných prác bez záverečného dokončenia

a zapojenia niektorých zariadení zo strany zhotoviteľa predstavuje sumu 63.020,92 eur s DPH. Zároveň
uviedla, že v porovnaní so skutočne vykonanými prácami je zásadný rozdiel v tom, že sa nevykonávali
zo strany zhotoviteľa Miženka práce a dodávky týkajúce sa zariaďovacích predmetov oproti pôvodnému
projektu. Znalkyňa v odpovedi na otázku číslo 5 jednoznačne konštatovala, že na základe projektovej
dokumentácie, fotodokumentácie, stavebného denníka, dodacích listov a konzultácie so zhotoviteľom

je možné odhadnúť hodnotu skutočne vykonaných prác v značnom rozsahu. Pre úplné určenie hodnoty
skutočne vykonaných prác by bola nutná ohliadka s odkrytím zabudovaných materiálov, čo z dôvodu
prevádzky daného objektu nie je možné.

42. Súd má za to, že je v celom rozsahu dôvodný vzájomný návrh žalovaného. Zo Znaleckého
posudku číslo 4/2018 znalkyne T.. Z. A. vychádza suma prác naviac vykonaná zhotoviteľom diela

v tomto spore žalovaným až v sume 63.020,92 Eur s DPH. Pokiaľ žalobca v tomto spore namietal,
že so vzájomným návrhom žalovaného nesúhlasí, žiadne práce naviac vykonané neboli, súd sa s
týmto jeho tvrdením v žiadnom prípade nestotožňuje. Práce naviac vykonané žalovaným boli v spore
preukázané nielen znaleckým posudkom, ale aj výpoveďou súdom vypočutého svedka M. M., ktorý
súdu jednoznačne potvrdil, že práce naviac boli na stavbe žalobcu vykonané. Jasne a zrozumiteľne

súdu popísal stav stavby, aký bol v čase uzatvárania zmluvy a stav, ktorý vznikol po odkrytí stavby a
začatí vykonávania stavebných prác, kedy bolo potrebné realizovať tieto práce naviac, pričom samotný
žalobca ako objednávateľ bol prítomný na stavbe, vedel o týchto prácach, pričom povedal ,,chlapci robte,
peniažky budú“. Z tohto dôvodu nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žiadne práce naviac zo
strany zhotoviteľa diela vykonané neboli. Súd tak zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému titulom jeho

vzájomného sumu 25.807,28 eur. Zároveň súd rozhodol o úroku z omeškania z tejto dlžnej sumy, ktorý
žalovanému priznal deň nasledujúci po doručení tohto vzájomného návrhu žalobcovi do vlastných rúk. Z
obsahu spisu vyplýva, že vzájomný návrh žalovaného bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa
16.09.2015, deň nasledujúci, t. j. od 17.09.2015 súd priznal žalovanému aj úrok z omeškania z dlžnej
sumy. V prevyšujúcej časti, ktorou požadoval žalovaný priznať úroky z omeškania od 20.12.2012 jeho

návrh ako nedôvodný zamietol. Žalovaný súdu v spore nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo,
že žalobcu vyzýval na zaplatenie prác naviac v takejto sume. Do omeškania s úhradou tejto dlžnej sumy
sa tak žalobca dostal deň nasledujúci po doručení vzájomného návrhu žalovaného právnemu zástupcovi
žalobcu. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Na pojednávaní dňa 07.11.2018 vzniesol právny zástupca žalobcu námietku premlčania uplatneného
vzájomného návrhu žalovaného. Túto námietku premlčania vznesenú žalobcom považoval súd v celom
rozsahu za nedôvodnú s poukazom na § § 100, 107, 112 OZ., nakoľko z pripojeného súdneho spisu
21Cb/62/2013 bolo pre súd jednoznačné, že žalovaný v tomto konaní vzniesol dňa 24.04.2013 vzájomný
návrh v časti o zaplatenie sumy 28.080,07 eur. Aj keď tento vzájomný návrh v tomto spore vzal späť,

uplatnil ho v tomto konaní v písomnom podaní zo dňa 07.09.2015, preto je súd toho názoru, že nárok
titulom týchto prác naviac postupom podľa § 107 OZ bol uplatnený riadne a včas, tak v subjektívnej, ako
aj objektívnej premlčacej dobe a nemôže byť premlčaný“.

43. Na pojednávaní konanom dňa 11.11.2014 v tejto veci žalobca uviedol, že „uzavrel dňa 7.5.2012 so

žalovaným zmluvu o dielo, kde predmetom zmluvy o dielo tak, ako bola žalovaným pripravená, bolo aj
zhotovenie plynofikácie v cene 1.600 eur plus 20 % DPH, čo by spolu predstavovalo 1.920 eur. Zmluva
o dielo so žalovaným bola uzavretá na celkovú sumu 96.000 eur. Žalovanému som vyplatil 95.000
eur. Po tom, čo žalovaný odmietol na stavbe ďalej pracovať asi v januári 2013, dôkazom čoho je ich
korešpondencia, eventuálne jeho list adresovaný žalovanému, žalovaný odišiel v stave, keď dielo nebolo

dokončené a plynofikácia nebola urobená. Bez plynofikácie nie je možné prevádzkovať kuchyňu, nie je
možné prevádzkovať zariadenia, teplú vodu atď. Žalovaný urobil časť plynofikácie a plynofikáciu v časti
odbočky od hlavného plynového potrubia do kuchyne a k zariadeniu v kuchyni bolo potrebné potom
objednať inú spoločnosť. Tieto práce potom pre vykonal Dušan Kravec - KRAGAS, Drozdia 2, Prešov,
ktorý mi za prácu vyúčtoval sumu 810,36 eura vrátane DPH. Práca samotná stále 675,20 eura a DPH

135,06 eura.

44. Žalovaným namietané práce naviac s plynofikáciou nesúvisia. Zamieňa si projektovú dokumentáciu
s rozpočtom, aj keď mu stále písal, že má eventuálne nárok na práce naviac iba vtedy, pokiaľ sú urobenénaviac nad projektovú dokumentáciu T.. I., je toho názoru, že voda pani T.. I.C. a prípadne iné veci s
pripojením jednej plynovej rúry v cene 675,20 eura absolútne nesúvisí so sporom.

45. Pokiaľ ide o práce naviac, tam platia určité zásady týkajúce sa nejakého rozpočtu alebo prípadne
nejakej zmluvy o dielo, z ktorej jednoznačne vyplýva, že akékoľvek vlastne zmeny a doplnky tejto zmluvy
je možné urobiť iba písomným dodatkom. Je predsa všeobecne známe, že pokiaľ rozpočet alebo práce
by mali prekročiť nejakých 20 % nad dohodnutú cenu, potrebuje zhotoviteľ diela súhlas investora alebo
objednávateľa. Keby aj pripustil, že nejaké práce naviac tam by boli, tak aj tak nemôžu viac ako nejakých

17.000 - 18.000 eur, pretože keď je cena dohodnutá podľa zmluvy 95.000-96.000 eur, tak cena 20 %
predstavuje suma nejakých 19.200 eur a nie 28.000 eur, či 29.000 eur, ako si žalovaný pýta z nejakých
iných konaní.

46. Právny zástupca žalovaného namietal k jeho výpovedi, že „čo sa týka údajného odmietnutia
vykonania dokončenia prác zo strany žalovaného, žalovaný žiadal opakovane niekoľkokrát od októbra,

novembra 2012, aby sa dohodli o doplatení veci, ktoré tam boli urobené naviac, napr. to, že inštalácia
plynofikáciezvonkunebolavrozpočtevpredbežnejfinančnejsprávežalovaného,akeďžežalobcažiadal
ako objednávateľ, aby tieto boli vedené z vonkajšej strany budovy do zeme. Boli tam práce naviac,
ktoré v podstate žalovaný žiadal doplatiť, čomu sa objednávateľ - žalobca vyhýbal. Preto žalovaný ako
zhotoviteľ dal vyjadrenie, že kým sa nedohodnú a kým nebude doplatená táto časť, tak dovtedy nepôjde

dokončovať dielo, na čo žalobca podal písomné vyjadrenie k tomu, že už nemá dokončovať a nepraje
si, aby na stavbe ďalej pokračoval s tým, že ho tam už nechce vidieť a nemôže ďalej dokončovať.

47. Čo sa týka údajného nenamietania sumy 810 eur za dokončenie plynu, pretože žalobca nedovolil
zhotoviteľovi - žalovanému dokončiť dielo a neumožnil mu prístup do budovy, preto nebolo možné

dokončiť to, čo nebolo dokončené na spustenie prevádzky, keďže dielo bolo tesne pred dokončením
urobené z veľkej časti poukázal, že v zmysle § 641 ods. 1 OZ, aj keď sa dielo nevykonalo, patrí
zhotoviteľovi dojednaná cena a ak bol ochotný dielo vykonať a zabránil mu v tom objednávateľ, čo je
to tento prípad.“

48. Podľa znaleckého posudku č. 04/2007 znalca Ing. Jaroslava Bohinského PhD., Konská 335, 013 13
Rajecké Teplice, znalec „pri osobnej návšteve detailne prekontroloval stav vykonaného diela. Dielo bolo
zrealizované v zmysle platných STN a spĺňalo kritéria bezpečnej prevádzky vo vysokej profesionálnej
kvalite bez nedorobkov v súlade s predloženou dokumentáciou. Jedná sa len o práce zrealizované vo
vonkajšom prostredí a priestory kotolne. Vypracovanie dokumentácie a jej následné odsúhlasenie a

osvedčenieE.I.C.PrešovjeplnevkompetenciiinvestorapreduzatvorenímZmluvyodielo.Dopriestorov
kuchyne nám nebolo umožnené vstúpiť, pretože práve prebiehal výdaj strany a navyše ani jeden z nás
nevlastnízdravotnýpreukaz.Vkuchyni,alep.Miženkoničnerealizoval,taknatomaninetrval.Dopojenie
predpokladám podľa projektu 4-spotebičov firmou Dušan Kravec - KRAGAS Prešov, prevádzka Sabinov
v hodnote 675,30 eura bez DPH sa mu zdá prijateľná a navyše uznaná a predpokladá aj zaplatená.

Výpočet zrealizovaných prác previedol podľa jediného platného cenníka SR firmy ODIS Žilina.
Prehľad rozpočtových nákladov:
Hodnota zrealizovaného diela Anton Miženko 2.882,04 eura
Hodnota zrealizovaného diela Dušan Kravec-KRAGAS 675,30 eura
Spolu: 3.557,34 eura

DPH 20 % 711,47 eura
SPOLU: 4.268,81 eura
Bod 2 - zodpovedané v bode 1.
Bod 3, dielo bolo vykonané p. Anton Miženko bez realizácie kuchyne predstavuje sumu 3.458,45 eura“.

49. V doplňujúcom odbornom stanovisku zo dňa 12.3.2019 vyžiadanom súdom v snahe postupovať
na základe právneho pokynu odvolacieho súdu uviedol, že žalovaný práce uvedené vo faktúre, ktorej
zaplatenie je predmetom nároku žalobcu nevykonal, ale „podľa Zmluvy o dielo zo dňa 07.05.2012 boli
ceny za jednotlivé diela dohodnuté nasledovne:
-4.2.b) Vodoinštalácia a kanalizácia 27 600 eur

(príloha 5 -týka sa len vodoinštalácie a kanalizácie.)
Rozpočet: 33 479,66 eur
Rozdiel : - 5879,66 eur
-4.2.c) Plynoinštalácia (posudok 4/2017) 1920 eurRozpočet okrem kuchyne : 3458,45 eur
Rozdiel : -1538,45 eur
Faktúra KRAGAS -810,36 eur

Spolu: -2348,81eur
Počas návštevy na stavbe zistil a vykalkuloval materiál okrem kuchyne v hodnote 1209,91eur.

50. Ohľadom dodaného a zabudovaného materiálu uviedol, že z faktúry fy. KRAGAS vyčíslil materiál
v hodnote 276,62 eur to znamená, že na stavbe bol použitý materiál v celkovej hodnote 1486,63 eur.

V prípade, že by žalovaný zrealizoval aj kuchyňu, tak odpočtom od sumy 1920 eur, ktorá predstavuje
pôvodný rozpočet na plynoinštaláciu odpočítal cenu použitého materiálu 1486,63 eur a výsledná suma
433,37 eur je suma, za ktorú by bol musel žalovaný zrealizovať toto dielo.

51. Keďže kuchyňu nerealizoval tak je potrebné odpočítať od sumy pôvodne uvedenej v rozpočte na
tieto práce a to sumy 1 920 eur cenu materiálu 1209,91 eur a výsledná suma 710,09 eur vrátane DPH

je suma, za ktorú musel zrealizovať žalovaný dielo t.j. výkopové a búracie práce, montážne práce., ak
by odpočítal skúšky a revízie ktoré sú v hodnote min. 200 eur, výsledná suma by predstavovala za tieto
práce 510,09 eur.

52. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

53. Predmetom konania sú nároky na jednej strane žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia a na
druhej strane žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom tieto právne nároky je potrebné
podriadiť pod ustanovenia OZ pojednávajúcich o právach a povinnostiach zmluvných strán pri zmluve
o dielo podľa § 631 OZ.

54. Vzhľadom na žalobcom vznesenú námietku litispendencie žalobcu ohľadom vzájomného návrhu
žalovaného, súd poukazuje na ustanovenie § 159 Civilného sporového poriadku (CSP), podľa ktorého,
začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha
o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

55. Podľa § 161 CSP ods. 1, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

56. Podľa § 161 CSP ods. 2 , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

57. Podľa § 161 CSP ods. 3, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd

konanie zastaví.

58. Prekážka začatej veci - litispendencia je právnou náukou považovaná za negatívnu procesnú
podmienku, ktorá je odstrániteľnou procesnou podmienkou a bráni súdu, aby vo veci, v ktorej už bolo
skôr začaté konanie rozhodol., teda skúma sa jej existencia v čase meritórneho rozhodovania súdu.

Keďže v danom prípade je zrejmé, že ak uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 14.6.2017 sp.zn.
21Cb/71/2013-211 súd o vzájomnom návrhu Antona Miženka rozhodol tak, že konanie o ňom zastavuje
a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2017, teda ani v čase pôvodného rozhodnutia súdu ani v
čase vydania tohto rozhodnutia, prekážka litispendencie neexistovala a neexistuje.

59.Vzhľadomnažalobcomvznesenúnámietku,žejesúdpovinnýposkytnúťžalobcoviakospotrebiteľovi
ochranu slabšej strany, súd poukazuje na to, že podľa § 52 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

60. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom jespotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

61. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

62. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

63. Súdna prax rozlišuje zmluvy spotrebiteľské v širšom zmysle a zmluvy spotrebiteľské v užšom
zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré
treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Spotrebiteľské zmluvy v
užšom zmysle slova predstavujú osobitný typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať

ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba
aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa
toho, o aký typ zmluvy ide. ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2011, sp.zn. 5Cdo
146/2011).

64. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

65. Keďže zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou v širšom slova zmysle, je
potrebné od 1.7.2016 v konaní postupovať podľa Civilného sporového poriadku, Druhej hlavy Spory s

ochranou slabšej strany, prvého dielu Spotrebiteľské spory, kde sú uvedené osobitné procesné predpisy
na ochranu spotrebiteľa.

66. Napriek tomu, že súd v konaní takto nepostupoval, postavenie žalobcu v konaní ničím neutrpelo,
jeho práva a právom chránené záujmy neboli v konaní spochybnené a pokiaľ by aj súd prihliadal na

žalobcu ako na spotrebiteľa, nepostupoval by v konaní inak, než postupoval, a ani to nebolo potrebné
a žalobca ani porušenie týchto procesných postupov nenamieta.

67. Vzhľadom na vznesenú námietku nekalého konania žalovaného, súd poukazuje na ustanovenia
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

68. Podľa § 4 ods. 2 tohto zákona, predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 ,

c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

69. Podľa § 7 tohto zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní
obchodnej transakcie.

70. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

71. Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí
sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti,
spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena
tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie

alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

72. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie
konania podľa § 8 a agresívnaobchodná praktika podľa § 9 .
Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 .

73. Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa
vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

74. Podľa § 8 tohto zákona, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže

zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože
obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu
alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo
vzťahu k
a) existencii produktu alebo k povahe produktu,
b) hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie,

príslušenstvo,serviszákazníkovipopredajiproduktuavybavovaniereklamácie,výrobnýpostupadátum
výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho
zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné
ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte,
c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja,

akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo
schválenia predávajúceho alebo produktu,
d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,
e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,
f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a

majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo
práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a
vyznamenania, alebo
g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa
osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

75. Obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že
priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa
a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s
akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom

účastníka hospodárskej súťaže,
b)neplneniezáväzkovobsiahnutýchvkódexesprávania,kdodržiavaniuktorýchsapredávajúcizaviazal.

76. Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a
obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ

potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje
alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil.

77. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným,

nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v
odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v
dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré
by inak neprijal.

78. Podľa § 9 tohto zákona, pri určení, či sa v agresívnej obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak
vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, berú sa do úvahy
a) jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania,
b) použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania,
c) zneužívanie predávajúcim osobného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú predávajúcemu známe a

ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so
zreteľom na produkt,d) sťažujúce alebo neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré dáva predávajúci, ak si spotrebiteľ
želá vykonať práva podľa zmluvy vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť produkt alebo
predávajúceho,

e) hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne.

79. Vykonaným dokazovaním súd nezistil, aby sa žalovaný ako dodávateľ dopustil voči žalobcovi ako
spotrebiteľovi takého konania, ktoré by bolo možné považovať za nekalú obchodnú praktiku a ktoré
spadá pod definíciu nekalej obchodnej praktiky podľa tohto zákona. Je zrejmé, že už v zmluve o dielo

zmluvné strany uvažovali o tom, a je to aj bežnou praxou pri uzatváraní takýchto zmlúv o dielo, že môže
vyvstať potreba prác naviac a preto súd nepovažuje konanie žalovaného za konanie, ktorým by si nekalo
chcel vynútiť na úkor nižšie dohodnutej ceny za dielo, cenu vyššiu na úkor žalobcu ako spotrebiteľa, v
snahe ho podviesť a uviesť do omylu.

80. Ohľadom vzájomných nárokov strán sporu súd poukazuje na ustanovenia §§ 631 a nasl. OZ.

81. Podľa § 631 OZ, zmluvou o dielo sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané(zhotoviteľ diel),
že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

82. Podľa § 633 OZ, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak

je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.

83. Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je
oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.

84. Podľa § 634 OZ, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi,
treba poskytnúť primeranú cenu.

85. Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach
alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už

počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

86. Podľa § 635 OZ, ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť.
Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne
alebo ak práce dodatočne písomne objednal.

87. Ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa
cena dohodla, je zhotoviteľ na to povinný objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť
mu novú cenu.

88. Objednávateľ je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť; ak bez zbytočného odkladu
od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi novú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po
prekročení dohodnutej doby vykonania diela.

89. Ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú

prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z čiastočného

90. Podľa § 636 OZ, ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň
odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je
povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak

nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene.

91. Objednávateľ je oprávnený po oznámení novourčenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy
odstúpi,jepovinnýzaplatiťzhotoviteľovisumupripadajúcunavykonanúprácuavzniknuténákladypodľa
pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Odstúpením

od zmluvy nie je dotknuté právo objednávateľa na náhradu škody.

92. Ak objednávateľ neodstúpi od zmluvy bez zbytočného odkladu, je povinný zaplatiť za poskytnutú
službu novourčenú vyššiu cenu.93. Podľa § 642 OZ, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný
zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok

použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

94. Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové
alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

95. Podľa § 48 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

96. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak.

97. Právne dôsledky odstúpenia od zmluvy sú tie, že sa zmluvné strany musia navzájom vyporiadať
podľa zásady o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

98. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

99. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že je nesporné, že strany sporu uzavreli platnú
zmluvu o dielo podľa OZ, nakoľko podstatnými náležitosťami tejto zmluvy sú dohoda o diele, predmete
zmluvy, dohoda o jeho zhotovení na nebezpečenstvo zhotoviteľa a dohoda o odplatnosti diela.

100. Pod určením predmetu diela treba rozumieť materiálny, hmotný výsledok pracovnej činnosti
zhotoviteľa. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu určenie predmetu diela obsahu. Rovnako aj
obsahuje aj dohoda o zhotovení na nebezpečenstvo zhotoviteľa a dohodu o odplatnosti. To ako si strany
sporu vysvetľovali tieto zmluvné dojednania, najmä čo sa týka určenia predmetu diela a odplatnosti,
resp.určeniekonkrétnejvýškyodplaty,niejezhľadiskaplatnostizmluvyrozhodujúce,resp.nespôsobuje

neplatnosť tejto zmluvy. Navyše obe strany sporu aj deklarovali, že uzavreli platnú zmluvu o dielo a
za takú ju aj považujú. Oba strany sporu deklarovali aj to, že došlo v priebehu vykonania tejto práce k
odstúpeniu od zmluvy a to zo strany objednávateľa listom zo dňa 11.2.2013. Z tohto dôvodu teda ak
samotný žalobca ako objednávateľ diela prehlásil list zo dňa 11.2.2013 ako písomný úkon, ktorým od
zmluvy odstúpil a inak ho ani vzhľadom na jeho obsahovú náplň považovať nemožno, je potrebné v

danom prípade aplikovať na právny vzťah ustanovenie § 642 OZ.

101. Ustanovenie § 642 ods. 1 OZ umožňuje objednávateľovi kedykoľvek a bez dôvodu odstúpiť od
zmluvy a to až do jeho splnenia, teda do okamihu, kedy mu už bolo zhotoviteľom riadne vykonané dielo
ponúknuté na prevzatie, teda odovzdané. Toto ustanovenie nedopadá na iné dôvody odstúpenia od

zmluvy, napr. odstúpenie podľa ods. 2 alebo odstúpenie pre vady diela.

102. V danom prípade sa žalobca ako investor a objednávateľ diela rozhodol od zmluvy odstúpiť z
dôvodu, že bol nespokojný so spoluprácou so žalovaným, konkrétne s tým, že žalovaný neplní jeho
pokyny a že žalovaný predložil v decembri 2012 vyúčtovania tzv. prác naviac, s ktorými prácami

nesúhlasil a nariadil mu, aby pokračoval vo vykonávaní ďalších prác s tým, že už dohodnutú cenu, ktorá
bola podľa neho pevne dohodnutá v zmluve o dielo zaplatil. Tento dôvod odstúpenia od zmluvy, teda
nemožno považovať za odstúpenie od zmluvy podľa ods. 2 tohto právneho ustanovenia, pretože okrem
nespokojnostižalobcuakoobjednávateľadiela,ktoránespĺňalanáležitostireklamáciediela,anivytknutia
vady diela a nebola v nej daná ani dodatočná lehota zhotoviteľovi na uskutočnenie nápravy v primeranej

poskytnutej lehote, pretože z obsahu listu zo dňa 11.2.2013 vyplýva, že prvou podstatnou skutočnosťou
pre odstúpenie od zmluvy bolo predloženie požiadavky žalovaného v decembri 2012 na zaplatenie prác
naviac, pričom toto konštatuje samotný žalobca v liste zo dňa 11.2.2013. Pokiaľ tento uvádza, že miera
jeho trpezlivosti so správaním žalovaného skončila, keď oznámil pri telefonickom rozhovore pani I., že
žiadne zariaďovacie predmety nenamontuje, pokiaľ mu nebudú zaplatené práce naviac, a ak nasledovali

slová žalobcu, že sa rozhodol, že už nežiada od žalovaného vykonávanie žiadnych prác a žiadnu revíznu
správu od neho nepotrebuje a zakazuje mu pokračovať v akýchkoľvek prácach na stavbe, je zrejmé, že
pre nespokojnosť so vzájomnou spoluprácou na vykonávanie tohto diela, došlo k odstúpeniu od zmluvy,pričom pokiaľ dôjde k odstúpeniu od platnej zmluvy v režime Občianskeho zákonníka, platia všeobecné
ustanovenia § 48 ods. 1 OZ a v danom prípade sa zmluva od začiatku zrušuje.

103. Ak teda došlo k odstúpeniu od zmluvy podľa § 642 ods. 1 OZ, je povinný objednávateľ zaplatiť
zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, keďže zhotoviteľ nemôže výsledok použiť inak
a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

104. V danom prípade teda pokiaľ sa strany sporu zhodli na tom, že žalovaný mal zaplatenú sumu

podľa pôvodného rozpočtu za plynofikáciu vo výške 1.920 eur, pričom podľa znaleckého posudku Ing.
Jaroslava Bohinského vykonal práce v sume V danom prípadne je nesporné, že strany sporu uzavreli
platnú zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko podstatnými náležitosťami tejto zmluvy
sú dohoda o diele, predmete zmluvy, dohoda o jeho zhotovení na nebezpečenstvo zhotoviteľa a dohoda
o odplatnosti diela.

105. Pod určením predmetu diela treba rozumieť materiálny, hmotný výsledok pracovnej činnosti
zhotoviteľa. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu určenie predmetu diela obsahu. Rovnako aj
obsahuje aj dohoda o zhotovení na nebezpečenstvo zhotoviteľa a dohodu o odplatnosti. To ako si strany
sporu vysvetľovali tieto zmluvné dojednania, najmä čo sa týka určenia predmetu diela a odplatnosti,
resp.určeniekonkrétnejvýškyodplaty,niejezhľadiskaplatnostizmluvyrozhodujúce,resp.nespôsobuje

neplatnosť tejto zmluvy. Navyše obe strany sporu aj deklarovali, že uzavreli platnú zmluvu o dielo a
za takú ju aj považujú. Oba strany sporu deklarovali aj to, že došlo v priebehu vykonania tejto práce k
odstúpeniu od zmluvy a to zo strany objednávateľa listom zo dňa 11.2.2013. Z tohto dôvodu teda ak
samotný žalobca ako objednávateľ diela prehlásil list zo dňa 11.2.2013 ako písomný úkon, ktorým od
zmluvy odstúpil a inak ho ani vzhľadom na jeho obsahovú náplň považovať nemožno, je potrebné v

danom prípade aplikovať na právny vzťah ustanovenie § 642 Občianskeho zákonníka.

106. Ustanovenie § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje objednávateľovi kedykoľvek a bez
dôvodu odstúpiť od zmluvy a to až do jeho splnenia, teda do okamihu, kedy mu už bolo zhotoviteľom
riadne vykonané dielo ponúknuté na prevzatie, teda odovzdané. Toto ustanovenie nedopadá na iné

dôvody odstúpenia od zmluvy, napr. odstúpenie podľa ods. 2 alebo odstúpenie pre vady diela.

107. V danom prípade sa žalobca ako investor a objednávateľ diela rozhodol od zmluvy odstúpiť z
dôvodu, že bol nespokojný so spoluprácou so žalovaným, konkrétne s tým, že žalovaný neplní jeho
pokyny a že žalovaný predložil v decembri 2012 vyúčtovania tzv. prác naviac, s ktorými prácami

nesúhlasil a nariadil mu, aby pokračoval vo vykonávaní ďalších prác s tým, že už dohodnutú cenu, ktorá
bola podľa neho pevne dohodnutá v zmluve o dielo zaplatil. Tento dôvod odstúpenia od zmluvy, teda
nemožno považovať za odstúpenie od zmluvy podľa ods. 2 tohto právneho ustanovenia, pretože okrem
nespokojnostižalobcuakoobjednávateľadiela,ktoránespĺňalanáležitostireklamáciediela,anivytknutia
vady diela a nebola v nej daná ani dodatočná lehota zhotoviteľovi na uskutočnenie nápravy v primeranej

poskytnutej lehote, pretože z obsahu listu zo dňa 11.2.2013 vyplýva, že prvou podstatnou skutočnosťou
pre odstúpenie od zmluvy bolo predloženie požiadavky žalovaného v decembri 2012 na zaplatenie prác
naviac, pričom toto konštatuje samotný žalobca v liste zo dňa 11.2.2013. Pokiaľ tento uvádza, že miera
jeho trpezlivosti so správaním žalovaného skončila, keď oznámil pri telefonickom rozhovore pani I., že
žiadne zariaďovacie predmety nenamontuje, pokiaľ mu nebudú zaplatené práce naviac, a ak nasledovali

slová žalobcu, že sa rozhodol, že už nežiada od žalovaného vykonávanie žiadnych prác a žiadnu revíznu
správu od neho nepotrebuje a zakazuje mu pokračovať v akýchkoľvek prácach na stavbe, je zrejmé, že
pre nespokojnosť so vzájomnou spoluprácou na vykonávanie tohto diela, došlo k odstúpeniu od zmluvy,
pričom pokiaľ dôjde k odstúpeniu od platnej zmluvy v režime Občianskeho zákonníka, platia všeobecné
ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v danom prípade sa zmluva od začiatku zrušuje.

108. Ak teda došlo k odstúpeniu od zmluvy podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je povinný
objednávateľ zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, keďže zhotoviteľ nemôže
výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

109. V danom prípade teda, pokiaľ sa strany sporu zhodli na tom, že žalovaný mal zaplatenú sumu
podľa pôvodného rozpočtu za plynofikáciu vo výške 1.920 eur, pričom podľa znaleckého posudku Ing.
Jaroslava Bohinského vykonal ale práce v sume 3.458,45 eura, tak ak by si každá zo strán sporu mala
vrátiť plnenie - žalovaný by mal vrátiť sumu 1920 eur, ktoré prijal, ale žalobca by mu mal zaplatiť sumu3 458,45 eur, teda po vykompenzovaní týchto súm, by mu mal doplatiť ešte 1 538,45 eur a žiada len
1 143,60 eur.

110. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe toho, aby mu žalovaný zaplatil
za to, čo mal dohodnuté a mal vykonať, ale čo vykonal iný živnostník vo výške 810 eur, je nedôvodná,
nakoľko ak došlo k odstúpeniu od zmluvy k 12.2.2013 a práce boli vykonané podľa tejto faktúry, ktorej
zaplatenia sa žalobca domáha prác, ktoré boli vykonané po odstúpení od zmluvy.

111. V danom prípade sa nejedná o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného Antona Miženka,
nakoľko tomuto bráni skutočnosť, že dňom 12.2.2013 bolo potrebné zmluvu zrušenú v dôsledku
odstúpenia od zmluvy vysporiadať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, a teda pokiaľ
akúkoľvek sumu žalobca požaduje po žalovanom po tomto termíne, táto požiadavka nie je dôvodná.
Bezdôvodným obohatením na strane žalovaného nemôže byť zaplatenie prác podnikateľovi, ktorý na
nehnuteľnostipatriacejžalobcovivykonalurčitépráceatútozhodnotil.,týmtosamotnýmžalobcom.Aksa

nároky oboch na vyporiadanie zo zrušenej zmluvy stretli v čase odstúpenia od zmluvy, tak preukázateľne
to, čo bolo zaplatené a prijaté žalovaným malo byť vrátené žalobcovi a to, čo prijal žalobca, mal zaplatiť
zase žalovanému.

112. Ohľadom žalobcom vznesenej námietky premlčania súd poukazuje na ustanovenie § 107 OZ podľa

ktorého, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

113. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

114. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej
dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.

115. Nárok žalovaného bol súčasťou vzneseného vzájomného protinávrhu v konaní vedenom pod sp.zn.
21Cb/62/2013, v ktorej veci bol tento návrh podaný dňa 24.4.2013. Keďže tento vzájomný návrh do
spisu 21Cb/62/2013 bol podaný 24.4.2013 a uvádzajú sa aj práce v časti plynofikácie, kde súhrnne vtedy
žiadal žalovaný o zaplatenie sumy 28.080,07 eura, napriek tomu, že zobral vzájomný protinávrh v tejto
časti späť a uplatnil ho podaním zo dňa 7.9.2015 v tomto konaní, nemohlo dôjsť k premlčaniu tohto

nároku v zmysle ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka, resp. nárok bol uplatnený riadne a včas v
oboch lehotách a to subjektívnej ako aj objektívnej.

116. Preto súd nárok žalobcu zamietol.

117. Ak žiada žalovaný ako zhotoviteľ diela o zaplatenie sumy, ktorú oproti pôvodne dohodnutej sume
za plynofikáciu vykonal, táto jeho požiadavka dôvodná je a žalovanému patria aj nároky na úroky z
omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s použitím vládneho nariadenia 87/1995 Zb.,
pričom však priznal úroky z omeškania v zákonnej 8,5% výške od 23.10.2013., keďže vzájomný návrh
bol doručený žalobcovi 22.10.2013.

118. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a § 263 CSP, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

119. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

120. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

121. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že
o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných
nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku122. Keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a vzájomnému návrhu súd vyhovel okrem nepatrnej
časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, súd analogicky považuje za dôvodný nárok na priznanie 100%

náhrady trov konania žalovanému voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).