Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2307215984
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2307215984.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v exekučnej veci v prospech oprávnenej:
Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, proti povinnému: Z.
R.,nar.XX.XX.XXXX,V.Z.O.X.XXX,vedenejusúdnehoexekútora:JUDr.RudolfKrutý,PhD.,sosídlom
Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 794/2007, pre vymoženie 16,59 eur a

trov exekúcie, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č.k. 17Er/914/2007-30
zo dňa 16.01.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávnenej o d m i e t a.

II. Účastníkom a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. oprávnenému
uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 67,15 eur, a
to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods.
1, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“) a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“).

3. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom bol - blok na
pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 520553 zo dňa 15.09.2006 a tiež tým, že súdu bol dňa 17.08.2018

doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku z dôvodu, že vykonaným šetrením majetkových pomerov povinného bolo zistené, že povinný
nevlastnížiadnynehnuteľnýmajetok.Napovinnéhojevedenýchviacexekučnýchkonaní,nacentrálnom
registri exekúcií je na povinného zadaných 14 exekúcií. Z uvedeného je zrejmé, že povinný nevlastní
žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok,
ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie, takže sú splnené podmienky § 57 ods. 1 písm. h)

Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Zároveň sa nestotožnil s názorom oprávneného,
že exekúcia sa mala zastaviť na základe § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, keď exekučný titul
bolo možné vykonať len v trojročnej lehote podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení účinnom do 31.08.2008. Rozhodnutie o náhrade trovách odôvodnil odkazom na § 203 ods. 2
Exekučného poriadku. V odôvodnení tiež uviedol, že súdna exekútorka JUDr. Beata Boncseková bola
dňa 16.10.2018 odvolaná z funkcie, pričom za jej nástupcu bol ustanovený súdny exekútor JUDr. Rudolf

Krutý, PhD.4. Včas podaným odvolaním sa oprávnená domáhala zrušenia tohto uznesenia a zastavenia exekúcie
z dôvodu preklúzie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Zotrvala na svojom názore,
že prekluzívna lehota na vymoženie povinnosti z exekučného titulu uplynula 01.10.2009 a súd mal

exekúciu zastaviť z tohto dôvodu. V dôsledku toho oprávnená nezavinila zastavenie exekúcie, takže ani
nemala byť zaviazaná na náhradu trov exekúcie. Namietla, že novelou zákona o priestupkoch - zákon
č. 298/2008 Z.z. bol § 88 ods. 1 s účinnosťou od 01.09.2008 zo zákona vypustený. Posudzovanie lehôt,
ktoré začali plynúť pred účinnosťou novely zákona o priestupkoch, upravené nebolo. Oprávnená preto
zastáva názor, že pre súd by mala byť záväzná norma platná a účinná v čase rozhodovania, v opačnom

prípade by súd porušil princíp zákazu retroaktivity. Vo veci preklúzie na podporu citovala aj judikatúru
NS SR (7M Cdo 13/2011, 3M Cdo 11/2009 zo dňa 21.06.2009) a Stanovisko správneho kolégia NS
SR Snj 84/02 zo dňa 04.11.2002. Poukázala tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn.
5CoE/25/2016 zo dňa 16.06.2016 a sp. zn. 21CoE/42/2014 zo dňa 30.04.2014, Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 3CoE/38/2014 zo dňa 03.04.2014 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoE/158/2013 zo dňa
30.09.2013.

5. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.

6. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 17Er/914/2007-14 zo dňa 30.12.2011 pripustil, aby do konania
namiesto pôvodného oprávneného: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, IČO: 00 735 809,

Piesková 32, 949 01 Nitra vstúpila terajšia oprávnená.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu
preskúmaniuvecinazákladepodanéhoodvolania,muselsazaoberaťnaplnenímformálnychpodmienok
pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou, či ide o rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je nevyhnutné odmietnuť § 386 písm.
c) CSP.

8. Zo spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 13.08.2007, kedy bola
spísaná u súdnej exekútorky JUDr. Beaty Boncsekovej zápisnica s návrhom na vykonanie exekúcie.

Následne súdna exekútorka podala na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
na základe čoho ju súd prvej inštancie poveril dňa 30.08.2007 vykonaním exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, vydané Odvodným
oddelením PZ Šaľa č. AA 520553 zo dňa 15.09.2006. Uvedeným rozhodnutím bola povinnému uložená
pokuta vo výške 500,- Sk (16,59 Eur) z dôvodu porušenia povinnosti vodiča podľa § 5 ods. 3 zákona

č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2006 a
vykonateľnosť dňa 01.10.2006.

9.Podľa§355ods.2CSP,ktorýsapoužijeajvexekučnomkonaní(§9aods.1EP),protiuzneseniusúdu

prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípustnosť odvolania proti uzneseniam
o zastavení exekúcie vyplýva z § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého by v zásade bolo
prípustné odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie tak z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. b), ako aj
písm.h)Exekučnéhoporiadku.Ajvexekučnomkonanívšakpodľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuplatí
ustanovenie § 358 CSP, podľa ktorého odvolanie nie je prípustné len proti dôvodom rozhodnutia. V tomto

zmysle potom treba vykladať aj § 363 CSP, v zmysle ktorého možno za odvolacie dôvody považovať len
také dôvody, kvôli ktorým sa považuje za nesprávny výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie.

10. Z obsahu odvolania oprávnenej je zrejmé, že táto považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a
domáha sa jeho zrušenia a zastavenia exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Napadnutým

uznesením (výrokom I.) však exekúcia bola zastavená a oprávnená sa tak v skutočnosti nedomáha
žiadnej zmeny napadnutého uznesenia, ale domáha sa len zmeny dôvodu, na ktorom bude založený
úplne rovnaký výrok napadnutého uznesenia. Oprávnená tak v skutočnosti výroku I. napadnutého
uznesenia nevytýka žiadnu nesprávnosť, domáha sa rovnakého výroku, ale nesúhlasí len s dôvodmi,
ktoré súd prvej inštancie viedli k tomuto rozhodnutiu. Takéto odvolanie tak v skutočnosti smeruje proti

odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, proti ktorému však odvolanie podľa § 358 CSP nie je prípustné
(podobne napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Obo 73/2007, 1 Obo 58/2010, 1 Sžr 21/2013).11. Oprávnená v odvolaní namieta aj to, že bola neprávom zaviazaná na náhradu trov konania, čo
obsahovo nadväzuje na namietané dôvody zastavenia exekúcie, keďže v prípade zastavenia exekúcie
podľa § 57 písm. b) Exekučného poriadku by skutočne neprichádzala do úvahy aplikácia § 203 ods.

2 Exekučného poriadku, ale ani ods. 1 uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku o zavinení
oprávnenej na zastavení konania. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré
ustanovuje výnimku z aplikácie § 243b ods. 2 Exekučného poriadku, teda z aplikácie predpisov účinných
do 31.03.2013 na exekučné konania začaté do tohto dňa, sa o odvolaní proti výroku o trovách pri
zastavení exekúcie rozhodne podľa týchto predpisov len vtedy, ak bolo podané pred 01.11.2013; inak

sa naň použijú predpisy účinné od 01.11.2013. Novela Exekučného poriadku účinná od 01.11.2013
(zákon č. 299/2013 Z. z.) tak zrušila prípustnosť samostatného odvolania proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. V dôsledku zmeny vykonanej v § 58 ods. 6
Exekučného poriadku účinnej od 01.11.2013 tak žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, ani iného
predpisu, nepripúšťa podať odvolanie len proti výroku o trovách exekúcie.

12. V prerokúvanej veci bolo napadnuté uznesenie vydané dňa 16.01.2019. Oprávnená síce formálne
napadla toto uznesenie ako celok, ale z vyššie uvedených dôvodov je toto odvolanie v časti smerujúcej
proti výroku I. o zastavení exekúcie neprípustné. V dôsledku toho treba toto odvolanie posudzovať tak,
akokebysmerovalo,lenprotivýrokuotrováchexekúcie.Oprávnenábolapritomvnapadnutomuznesení
aj správne poučená, že proti výroku o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné. Odvolanie oprávnenej

tak podľa už citovaných ustanovení nie je prípustné ani v tejto časti (§ 355 ods. 2 CSP a contrario).

13. Vzhľadom na to odvolací súd neprípustné odvolanie oprávnenej podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté analogicky ako pri zastavení konania podľa

§ 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku, pretože výsledok
odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu podaním odvolania, proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné, zavinila oprávnená. Hoci oprávnená podaním odvolania zavinila, že sa konanie
skončilo jeho odmietnutím, povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy exekúcie nevznikli, preto im
odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).