Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 15, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 21T/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716010388
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Stretavský

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7716010388.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Martinom Stretavským na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 15.5.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd obžalovaného

C.. U. F. - nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. č. 6, okres U.,

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Michalovce, stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že

- dňa 26.1.2015 v čase okolo 17.00 hod. z areálu farmy Sliepkovce, okr. Michalovce prostredníctvom
mechanizmov a pracovníkov spoločnosti KOV-NZPU Figeľ Novosad dal odviesť 2 ks vlečiek, a to iba
ložné priestory bez nápravy a bočníc, 1 ks vlečku na vozidlo Liaz s jednou nápravou bez kolies a bez

bočníc, 1 ks torza závitnice a rozmetadla RM8 na rozhadzovanie maštaľného hnoja a to iba zadnú časť
kde sú závitnice, torzo rozmetadla RCW-3t na priemyselné hnojivá, z toho iba nosný rám bez podvozku,
ramenákontajnerovéhonosiča,tedaibačasťnadstavbynavozidloLiaz,čimprepoškodenéhoAgromaš,
a.s., Hviezdoslavova 17, Michalovce, IČO: 36 191 558 spôsobil škodu vo výške 2.373,20 €.

oslobodzuje, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného Agromaš a.s., Hviezdoslavova 17, Michalovce, IČO: 36

191 558 s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor OP Michalovce podal obžalobu na C.. U. F. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 26.1.2015 v čase okolo 17.00 hod. z areálu farmy
Sliepkovce, okr. Michalovce prostredníctvom mechanizmov a pracovníkov spoločnosti KOV-NZPU Figeľ
Novosad dal odviesť 2 ks vlečiek, a to iba ložné priestory bez nápravy a bočníc, 1 ks vlečku na vozidlo
Liazsjednounápravoubezkoliesabezbočníc,1kstorzazávitnicearozmetadlaRM8narozhadzovanie
maštaľného hnoja a to iba zadnú časť kde sú závitnice, torzo rozmetadla RCW-3 t na priemyselné

hnojivá, z toho iba nosný rám bez podvozku, ramená kontajnerového nosiča, teda iba časť nadstavby
na vozidlo Liaz, čim pre poškodeného spôsobil škodu vo výške 2.373,20 €.Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 4.12.2017, ktorý bol odvolacím súdom zrušený uznesením zo
6.6.2018 z dôvodu chýbajúceho zadokumentovania postupu podľa § 255 a násl. Tr. por., oboznámenia s
prokurátorom navrhnutými dôkaznými prostriedkami v obžalobe, riadneho vykonania dôkazu - rozsudok

Okresného súdu Michalovce sp.zn. 8C 193/2006. Odvolací súd poukázal aj na to, že poškodený sa
nevyjadril k výsluchu obžalovaného a výsluchom svedkov Z., T., G., C.. V., I. a L.. X., ako aj na potrebu
procesného postupu podľa § 274 ods. 1 Tr. por.

Po vrátení vecí z odvolacieho konania súd opätovne vec prejednal pri dodržaní právneho názoru a

procesného postupu naznačeného odvolacím súdom.

Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný C.. U. F. uviedol, že rozsah hnuteľných vecí ktoré
sú uvedené v obžalobe zodpovedá tomu, aké z hospodárskeho dvora v Sliepkovciach zobral, pretože
boli uskladnené voľne na dvore pred halou, ktorú bral do prenájmu od spoločnosti AG Bardejov a.s..
Uznal, že tieto veci nepatrili jemu, podľa jeho zistení však nepatrili ani poškodenej spoločnosti Agromaš,

ale boli uskladnené na pozemku, ktorý patrí urbárskej spoločnosti Sliepkovce. V skutočnosti sa jednalo
len o torzá strojov, ktoré boli už v dezolátnom stave, pretože už v predchádzajúcom období tieto stroje
rozoberali cigáni z obce a postupne ich odovzdali do zberných surovín. Poškodená spoločnosť Agromaš
a.s. nemohla mať stroje v areáli hospodárskeho dvora, pretože predtým bola vlastníkom tohto dvora
spoločnosť Agrokombinát Budkovce, avšak v rámci exekučného konania bolo všetko zablokované

vrátane strojného zariadenia, ktoré malo zostať po bývalom Agrokombináte Budkovce na hospodárskom
dvore v Sliepkovciach. Dňa 30.12.2014 uzavrel ako zástupca lesného urbárskeho a pasienkového
spoločenstva Sliepkovce, nájomný vzťah so spoločnosťou AGT a.s. so sídlom Košice, Mudroňova 31, na
základe ktorého urbárske spoločenstvo prebralo do nájmu na dočasné užívanie nehnuteľnosti označené
ako hala, dielne, maštaľ, administratívna budova, kravín, opravárenské stredisko, ako aj silážne a

senážne žľaby. Potom ako spoločenstvo vstúpilo do nájomného vzťahu mali v úmysle zrekonštruovať
a zachrániť jednu halu, ktorá mala následne slúžiť na uskladnenie štiepky. V tom čase bola hala
v dezolátnom stave, bola narušená a mala nefunkčnú strechu. Pri rekonštrukcii mohli pokračovať
len v tom prípade, ak by odpratali všetky hnuteľné veci, ktoré sú predmetom obžaloby a ktoré boli
voľne uskladnené v blízkosti tejto haly a preto požiadali výkupcu kovového šrotu p. I., aby zabezpečil

odvoz týchto vecí na skládku kovového odpadu v obci Novosad. Dal pokyn k vývozu tohto kovového
odpadu bez toho, aby žiadal súhlas vlastníka týchto vecí, pretože v tom čase ani nevedel, kto je
vlastníkom resp. tušil že s týmito vecami ma oprávnenie nakladať správca konkurznej podstaty po
Agrokombináte Budkovce - L.. X.. Bral to však tak, že sa jedná o drobný kovový odpad k vývozu ktorého
nepotrebuje udelenie predchádzajúceho súhlasu. Vôbec nepredpokladal, žeby vlastníkom týchto veci

resp. kovového šrotu mohla byť spoločnosť Agromaš a.s., pretože na tomto družstve pracoval od r.
1983, poznal vývoj vlastníckych vzťahov k tomuto družstvu, vedel aké subjekty nadobúdali vlastníctvo
k tomuto hospodárskemu dvoru, ale spoločnosť Agromaš a.s. v týchto vlastníckych štruktúrach vôbec
nefigurovala. To, že vedel o tom, že spoločnosť Agromaš a s. nemá žiadne vlastníctvo k tomuto dvoru
a veciam, ktoré sú tam uskladnené, dosvedčuje aj to, že v jeseni r. 2014, keď prechádzal okolo areálu

hosp. dvora videl, že L. ľudia rozoberajú strešné konštrukcie na halách. Oznámil to starostovi obce
Sliepkovce ako protiprávne konanie zo strany p. L. a jeho ľudí. V tom čase mal vedomosť o tom, že to
všetko patrí spoločnosti AGT a.s..

Obžalovaný predložil súdu aj mailovú komunikáciu, ktorou ho spoločnosť Agropalín s.r.o. vyzvala dňa

29.5.2015, aby preveril, či v areáli družstva sa nachádzajú veci, ktoré boli súčasťou rozhodnutia súdu
z roku 2006. Po preverení situácie na mieste zistil, že zo všetkých vecí, ktoré boli uvedené pod
položkami 1-44 v rozsudku OS Michalovce sp. zn. 8C 193/2006 sa na dvore nachádzali iba nadzemné
výdajne, 4 ks nadzemných nádrží a 2 ks kontajnerové nadstavby. Ostatné veci sa v areáli družstva
v tom čase nenachádzali. Vo vzťahu k tým veciam, bol vyzvaný spoločnosťou Agromaš a.s. výzvou

z 22.4.2015 na ich vydanie. Na túto výzvu odpovedal, že nie je kompetentný na vydanie týchto vecí
a spoločnosť Agromaš a.s. sa ma obrátiť na spoločnosť AGT Bardejov. Obžalovaný uznal, že kovový
šrot špecifikovaný v obžalobe z areálu hospodárskeho dvora dal vyviesť a za tento šrot obdržal sumu
3.050,-EUR. Nekonal však v úmysle spôsobiť niekomu škodu, alebo niekoho dokonca okradnúť. Žil v
presvedčení, že vzťahy sú vysporiadané a tieto veci patria spoločnosti AG Bardejov s ktorou mal v

úmysle sa následne finančne vyrovnať. Peniaze, ktoré dostal za odpredaj kovového šrotu uložil na svoj
účet a tieto peniaze sú tam stále. Predbežný ústny súhlas k vývozu kovového odpadu mal od zástupcu
spoločnosti AG Bardejov C.. V., s ktorým mal aj vzájomnú dohodu o tom, že zisk, ktorý bol z odpredaja
kovového šrotu bude následne preinvestovaný pri rekonštrukčných prácach na oprave haly, teda žeto bude investované do majetku tejto spoločnosti, pretože hala v tom čase vlastnícky patrila im. C.. V.
však neskôr trochu pozmenil názor, pretože bol v spore s C.. L. a malo dôjsť medzi nimi k nejakému
vzájomnému vyporiadaniu, o ktorom v tom čase nevedel.

Obžalovaný uviedol, že v čase, kedy sa mal pokúšať o vývoz hnuteľných veci teda kov. šrotu z
hospodárskeho dvora v Sliepkovciach a kedy prišiel na dvor C.. L. ako zást. spol. Agromaš a.s. a
urobil „cirkus“, sa tento nepreukázal vlastníctvom k týmto hnuteľným veciam žiadnym spôsobom. O
rozsudku, v ktorom sú špecifikované hnuteľné veci sa dozvedel až následne v januári 2015 od AG

Bardejov, keď mu poslali prípis, súčasťou ktorého bola aj príloha, a to rozsudok OS Michalovce z roku
2006. Torzá strojov, ktoré mali byť vyvezené, boli súčasťou hosp. dvora Agrokombinát Budkovce ešte
do roku 1994 a nemohli byť z tohto dôvodu do Sliepkoviec privezené z iných hospodárskych dvorov
spoločnosťou Agromaš a.s., ako to tvrdil zástupca poškodeného. Obžalovaný poukázal na to, že v
súvislosti so šetrením celej záležitosti na polícii zástupca poškodeného priniesol na výsluch policajtovi
skladové karty k jednotlivým strojom, ktoré sú predmetom obžaloby, pričom v týchto bolo uvedené, že

boli nadobudnuté v r. 1986,1988, za nadobúdacie ceny v eurách, čo je nemožné.

Svedok - zást. poškodeného C.. L. L. uviedol, že v rámci vývoja vlastníckych vzťahov k areálu
hospodárskeho dvora Sliepkovce bola v istom čase vlastníkom najmä nehnuteľných vecí, ktoré
boli súčasťou tohto hospodárskeho dvora spoločnosť Agromaš, a.s. Trebišov. Táto spoločnosť z

hospodárskeho dvora Sliepkovce obhospodarovala v okolí asi 5 fariem, pričom v súvislosti s touto
činnosťou boli sústredené na hospodárskom dvore rôzne zariadenia. Všetky hnuteľné veci, ktoré tvoria
aj predmet obžaloby spoločnosť Agromaš a.s. presunula na hospodársky dvor v Sliepkovciach z
iných hospodárskych dvorov v okr. Trebišov a to na prevádzkovanie činnosti. Žiadna iná spoločnosť
na dvore v Sliepkovciach nemala umiestnené hnuteľné veci, preto nemohlo vôbec dôjsť k nejakej

zámene, alebo pochybnosti o tom, či tieto stroje patrili spoločnosti Agromaš a.s., alebo nejakému inému
subjektu. V štádiu vývoja vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktoré boli v rámci konkurzného
konania pričlenené do vlastníctva Agropalín s.r.o., bol vyvolaný na Okresnom súde Michalovce spor, v
rámci ktorého sa uvedená spoločnosť domáhala žalobou o vypratanie pozemkov, ku ktorým nadobudla
vlastnícke práva v rámci konkurzného konania, Okresný súd Michalovce v rozsudku z roku 2006

rozhodol o povinnosti spoločnosti Agromaš a.s., aby vypratala všetky hnuteľné veci, ktoré v tom čase
boli v areáli hospod. dvora Sliepkovce. Spoločnosť Agromaš a.s. následne v tejto súvislosti pokračovala
v súdnom spore v postavení žalobcu, kedy žalovali správcu konkurznej podstaty o vylúčenie veci z
konkurznej podstaty, a v dôsledku tohto prebiehajúceho konania hnuteľné veci, ktoré patrili spoločnosti
Agromaš a.s. z hospodárskeho dvora v Sliepkovciach ani nevypratali v zmysle pôvodného rozsudku z

roku 2006. Keďže spoločnosť Agromaš a.s., bola neúspešná v týchto súdnych sporoch, zástupcovia
spoločnosti Agropalín s.r.o. prišli na hospodársky dvor v Sliepkovciach a žiadali, aby spoločnosť
Agromaš a.s. vypratrala všetky hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali na dvore. Vtedy niektoré hnuteľné
veci z hospodárskeho dvora uvoľnili a presunuli ich do iných objektov, avšak iné hnuteľné veci zostali
aj v ďalšom období na hospodárskom dvore v Sliepkovciach. Rozsah veci, ktoré sa mali vypratať z

hospodárskeho dvora v Sliepkovciach, bol špecifikovaný v jednotlivých položkách v rozsudku OS MI z
roku 2006. Od týchto skutočností odvíja aj vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré boli následne na
pokyn obžalovaného vyvezené z hospodárskeho dvora v Sliepkovciach a umiestnené v zberni kovového
šrotu v Novosade. Zástupca poškodeného uviedol, že obžalovanému nedal žiaden súhlas k vývozu
týchto veci do šrotu. Obžalovaný sa už pred spáchaním skutku viackrát pokúšal odviesť hnuteľné veci,

ktoré sú predmetom obžaloby do kovového šrotu. V jednom prípade 12.12.2014, kedy sa zástupca
poškodeného od 2 rómov dozvedel, že obžalovaný sa pokúša vyviesť tieto veci do šrotu resp., že
tieto veci aj vyviezol. Jednalo sa o nadstavbu na vozidlo Tatra, ktorú aj reálne obžalovaný dal vyviezť
z areálu hospod. dvora, avšak tento svedok následne, keď sa začalo trestné stíhanie zmenil svoju
výpoveď v prospech obžalovaného za to, že ho obžalovaný následne zamestnal na hospodárskom

dvore. Dňa 19.1.2015 sa obžalovaný znova pokúšal odviesť kovový šrot prostredníctvom zamestnancov
firmy Stafer v Michalovciach, ktorá prevádzkuje zberné suroviny. Jednalo sa o kovový šrot, časť ktorého
mal v úmysle odkúpiť C.. V., ktorý sa uvedeného dňa dostavil na hospodársky dvor, avšak po príchode
zástupcu poškodeného a po tom ako rázne vyslovil nesúhlas s vývozom týchto hnuteľných veci a po
privolaní polície C.. V. odišiel, tak ako aj zamestnanci spoločnosti Stafer. Uviedol, že minimálne v týchto

2 prípadoch mal obž. vedomosť o tom, že kovový šrot patrí spol. Agromaš a.s., pričom vlastnícke právo
odvíjali pri vzájomnej argumentácii práve od rozhodnutia OS MI, ktoré bolo vydané v r. 2006 a kde
boli všetky tieto veci položkovito zhrnuté. Uznáva, že z účtovného hľadiska mohli mať tieto stroje užnulovú hodnotu, avšak ekonomickú hodnotu pre poškodenú spoločnosť mali ako úžitkovú hodnotu, ktorú
následne vyčíslil v tomto konaní na sumu 15.000,-EUR.

Svedok T. Z. uviedol, že kritického dňa bol ako zamestnanec spoločnosti Jozef Figeľ KOV-NZPU
prevádzka Novosad vyslaný na hospodársky dvor v Sliepkovciach, na vykonanie likvidácie starého
železa rozpaľovaním. Pred bránou hospodárskeho dvora čakal obžalovaný, ktorý ukázal papiere,
povolenie majiteľom firmy a ukázal železný šrot, ktorý majú odpratať. Rozpálili tri kovové nádrže, kovový
rám, dve rozbité vlečky a nejakú búdku. Odviezli tri silá, dve rozbité vlečky bez kolies, rozmetadlo hnoja

bez kolies, plechovú búdku a iný pohnitý železný šrot. Obžalovaný označil veci ktoré majú byť vyvezené.

Svedok X. T. uviedol, že pred 5-6 rokmi v areáli hospodárskeho dvora Sliepkovce robil strážnika.
Zamestnával ho generálny riaditeľ p. L.. Neskôr bol premiestnený na hospodársky dvor do Lastomíra
za strážnika a v Sliepkovciach ostal iný strážnik p. Z.. V čase, keď robil strážnika v Sliepkovciach tak z
tých vecí, ktoré sú uvedené v obžalobe boli na hospodárskom dvore v Sliepkovciach iba náves dlhý z

kamióna a pri vrátnici bola jedna vlečka a jedna žltá cisterna. Čo sa týka ostatných vecí, ktoré mali byť
na hospodárskom dvore k tomu sa bližšie vyjadriť nevie, pretože robil iba strážnika, ale obžalovaný tam
robil inžiniera, takže mal o tom lepší prehľad.

Svedok L. V. uviedol, že pracoval ako strážnik na hospodárskom dvore v Sliepkovciach, avšak nie v

januári 2015, ale v období asi 4 roky predtým. Pracovný pomer ukončil niekedy v r. 2013 alebo 2014,
potom ako nedostal výplatu za 3 mesiace. Bol zamestnaný na základe zmluvy alebo dohody, ktorú
mal uzavretú so spoločnosťou Agromaš a.s.. Veci, ktoré sú uvedené v obžalobe v čase, keď strážil
hospodársky dvor v Sliepkovciach tam síce boli, ale čo sa s nimi stalo a či boli vyvezené zo Sliepkoviec,
o tom nevedel, pretože ukončil pracovný pomer v januári 2015. Tie veci, ktoré sú uvedené v obžalobe

patrili C.. L. - jemu ako osobe, pretože on to tam všetko riadil. To, že to boli jeho veci vie preto, že C..
L. stále hovoril, že všetko čo je na dvore je jeho. V čase, keď robil strážnika na dvore v Sliepkovciach
do r. 2013, alebo 2014, sa na dvore pálili rôzne veci napr. honka, liazka s nakladačom hnoja a ostatné
veci, ktoré sa pálili na pokyn C.. L..

Svedok U. G. uviedol, že kritického dňa ho vyslal jeho zamestnávateľ p. I. do areálu hospodárskeho
dvora Sliepkovce spolu s kolegom T. Z., aby išli rozpáliť niektoré veci a následne mali byť vozidlom
prevezené do kovošrotu v Novosade. Spoločne s kolegom rozpaľovali 2 kusy torzá vlečiek - úložné
plochy, 3 silá, nadstavbu na vozidlo Liaz, posuvný žeriav a nejaké časti rozmetadla, nič z týchto
hnuteľných veci nebolo vo funkčnom stave. Tieto práce organizoval a riadil obžalovaný. Tvrdil, že je

vlastníkom týchto vecí. To, čo rozpálili, následne previezli vozidlami do Novosadu.

Svedok L.. L. X., uviedol, že niekedy v r. 2004-2005 bol vymenovaný za správcu konkurznej podstaty
bývalého poľnohospodárskeho družstva Agrokombinát Budkovce, pričom v tom čase bol už druhým
alebo tretím správcom tohto družstva. Keďže do vlastníckeho portfólia patril aj hosp. dvor Sliepkovce

zabezpečil geometrické zameranie nehnuteľnosti, ktoré patrili pod hospodársky dvor a následne na to
po vypracovaní geometrického plánu tento dal zapísať do katastra nehnuteľnosti. Keďže predchádzajúci
správcovia konkurznej podstaty boli viac menej nečinní, sám takýmito postupnými krokmi vypracoval a
ujasnil súpis konkurznej podstaty, avšak pri týchto úkonoch si obch. spoločnosť Fyto s.r.o. Sliepkovce
uplatnila svoje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam a celkovo k hospodárskemu dvoru Sliepkovce.

Zástupcov tejto spoločnosti, ktorí boli jednoznačne v tom čase prepojení na C.. L. upozornil, že pokiaľ
si uplatňujú svoje vlastnícke práva je nevyhnutné, aby podali žalobu o vylúčenie veci z konkurznej
podstaty. Obchodná spoločnosť Fyto s.r.o. Sliepkovce tak aj urobila, avšak po nezaplatení súdneho
poplatku bolo konanie vo veci zastavené. Následne na to si spoločnosť Agromaš a.s., ktorá bola
takisto prepojená personálne s C.. L. prostredníctvom notárskej zápisnice na Notárskom úrade v

Michalovciach u JUDr. Nirodu cez inštitút vydržania nechala osvedčiť svoje vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam. Po získaní tejto informácie opätovne zástupcov tejto spoločnosti upozornil na to,
že vylúčiť veci z konkurznej podstaty sa môže len na základe rozhodnutia súdu, ktorý by meritórne
rozhodol o vylúčení veci z konkurznej podstaty. Aj spoločnosť Agromaš a.s. podala na súde žalobu
avšak konanie bolo vo veci zastavené. Z týchto dôvodov všetky veci, ktoré boli zapísané v rámci

súpisu do konkurznej podstaty považoval za legálne zapísané a v takomto stave všetky veci previedol
na nového nadobúdateľa na základe opatrenia súdu, a to na spoločnosť AGT a.s. so sídlom asi v
Košiciach. Teda spoločnosť Agromaš a.s. nemohla nič legálne vlastniť v areáli hospodárskeho dvora
Sliepkovce, pretože bola založená niekedy okolo r. 1999, pričom všetky spoločnosti, ktoré boli v portfóliuC.. L. išli do konkurzného konania v polovici 90-tych rokov. V rámci výkonu činnosti správcu konkurznej
podstaty sa stretol s viacerými prípadmi, kedy zo strany C.. L. resp. jeho spoločností boli vyrábané rôzne
dôkazy aj antidatované, ktorými preukazoval ním tvrdené skutočnosti. Svedok uviedol, že bol fyzicky na

hospodárskom dvore Sliepkovce, avšak pri ohliadke sa skôr zameriaval na nehnuteľnosti, ktoré tvorili
súčasť hospodárskeho dvora a ktoré následne dával aj geometricky zamerať. Na hospodárskom dvore
neboli v tom čase žiadne hodnotné veci, ktoré by sa dali speňažiť a nevenoval pozornosť tomu, či sú tam
nejaké torzá starých strojov, pretože pokiaľ by tam aj také veci boli, považoval by to za veci bez výraznej
hodnoty. Potom, ako bol vyhlásený konkurz na PD Agrokombinát Budkovce, v rámci konkurzného

konania nemal nikto, ani spoločnosť Agromaš a.s. právo vstupovať do areálu hospodárskeho dvora
Sliepkovce, pretože stavby boli súčasťou konkurzného konania a pozemky boli vo vlastníctve urbariátu,
takže vlastnícky v tom čase tam nič nepatrilo spoločnosti Agromaš a.s.. V rámci výkonu jeho činnosti mu
ako správcovi konkurznej podstaty z PD Agrokombinát Budkovce nikto neposkytoval nejakú súčinnosť
pri týchto úkonoch. Takýto stav právnej neistoty tam asi vyhovoval každému. Čo sa týka súdnych konaní,
ktoré boli súbežne s konkurzným konaním vedené, tie sa týkali výlučne nehnuteľnosti. V čase, keď bol

správcom konkurznej podstaty za úpadcu neuzatváral žiadne nájomne zmluvy, ani nikoho v rámci areálu
hospodárskeho dvora Sliepkovce nenašiel v nájme.

Svedok L. F. uviedol, že obžalovaného aj zást.poškodeného p. L. pozná, nakoľko pracoval na PD
Budkovce a bol medzi nimi pracovný kolegiálny vzťah v rámci plnenia si pracovných povinností. Od

roku 1990 do roku 2008 bol zamestnaný v rôznych funkciách v rámci vtedajšieho PD Agrokombinát
Budkovce, ktoré v roku 1994 vstúpilo do likvidácie a bol menovaný za likvidátora tohto družstva. V
nasledujúcom období súbežne vzniklo aj nové družstvo a to Agrospol Budkovce, v ktorom takisto pôsobil
až do roku 2008. V areáli PD Sliepkovce boli uložené nejaké poľnohospodárske stroje, bolo ich asi 42
- 44, pričom sa jednalo o rôzne cisterny na naftu a pod.. V rámci pracovného zaradenia, ako finančný

riaditeľ chodil po všetkých dvoroch, ktoré boli predtým v portfóliu Agrokombinátu Budkovce. Na majetok
PD Agrokombinát Budkovce bol v roku 1998 vyhlásený konkurz a všetky kompetencie vo vzťahu k
nakladaniu s majetkom družstva prešli v uvedenom roku na správcu konkurznej podstaty, v tom čase ním
bol L.. X.. V Sliepkovciach nikdy nemal svoje stále pracovisko. Neregistroval, aby nejaká iná firma okrem
spomínaného Agromaš a.s. priviezla nejaké stroje do areálu hospodárskeho dvora v Sliepkovciach.

Neskôr už na hospodárskom dvore Sliepkovce vykonával svoje práva nový nadobúdateľ - spoločnosť
AGT. Vie o tom, že obžalovaný niečo z hospodárskeho dvora Sliepkovce zobral a rozpredal to. Boli to
tie stroje, s ktorými ho oboznámil vyšetrovateľ v prípravnom konaní, kde bol vypočutý ako svedok.

Svedok U.. G. B., uviedol, že pracoval na bývalom Jednotnom roľníckom družstve Zlatý klas v

Budkovciach od r. 1975. Po transformáciách tohto pôvodného družstva bol zamestnaný naposledy ako
konateľ spoločnosti Fyto s.r.o. Sliepkovce až do roku 2002. V tom období, keď končil svoj pracovný
pomer, teda v r. 2002 na hospodárskom dvore v Sliepkovciach boli uložené zabetónované bengalori,
teda veľkoobjemové nádrže na naftu. Boli zakúpené ešte za fungovania Agrokombinátu Budkovce. Fyto
s.r.o. v čase jeho pôsobenia malo len funkčné stroje, ktoré boli odkúpené od Agrospolu a ostatné torzá

strojov neboli vo vlastníctve spoločnosti Fyto s.r.o. Všetky funkčné stroje, alebo ktoré mali ev. číslo boli
zablokované exekútorským úradom súdnej exekútorky pani Zummerovej.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný odpredal šrot z hospodárskeho dvora
v Sliepkovciach uvedený v obžalobe. K tomuto konaniu sa aj priznal, uviedol však, že kovový šrot bol

uskladnený voľne na dvore pred halou, ktorú bral do prenájmu od spoločnosti AG Bardejov a.s.. Jednalo
sa však len o torzá strojov, ktoré boli už v dezolátnom stave. Toto jeho tvrdenie potvrdili aj svedkovia
T. Z. a U. G., ktorí ako zamestnanci spoločnosti L. I. KOV-NZPU prevádzka Novosad boli vyslaní na
hospodársky dvor v Sliepkovciach, na vykonanie likvidácie starého železa rozpaľovaním.

Obžalovaný uznal, že dal pokyn k vývozu tohto kovového odpadu bez toho, aby žiadal súhlas vlastníka
týchto vecí, pretože v tom čase ani nevedel, kto je ich vlastníkom.

Poškodená spoločnosť zastúpená C.. L. L., síce tvrdila, že je vlastníkom kovového šrotu, ktorý
obžalovaný odpredal, avšak vlastníctvo k nemu súdu nepreukázala dôveryhodným spôsobom, čo

potvrdil aj správca konkurznej podstaty L.. L. X., ktorý uviedol, že spoločnosť Agromaš a.s. nemohla
legálne nič vlastniť v areáli hospodárskeho dvora Sliepkovce, pretože bola založená niekedy okolo r.
1999, pričom všetky spoločnosti, ktoré boli v portfóliu C.. L. išli do konkurzného konania v polovici 90-
tych rokov.To, že kovový šrot odpredaný obžalovaným sa nachádzal na hospodárskom dvore v Sliepkovciach
potvrdili svedkovia X. T. a L. V., ktorí boli strážnikmi na tomto hospodárskom dvore, kde bolo aj množstvo

iného kovového odpadu, ale to že vlastníkom tohto kovového odpadu bola spoločnosť Agromaš, a.s.
jednoznačne nepotvrdil ani svedok C.. L. F., ktorý uviedol, že od roku 1990 do roku 2008 bol zamestnaný
v rôznych funkciách v rámci vtedajšieho PD Agrokombinát Budkovce, ktoré v roku 1994 vstúpilo do
likvidácie a v nasledujúcom období súbežne vzniklo aj nové družstvo a to Agrospol Budkovce, v ktorom
takisto pôsobil až do roku 2008. Na majetok PD Agrokombinát Budkovce bol v roku 1998 vyhlásený

konkurz a všetky kompetencie vo vzťahu k nakladaniu s majetkom družstva prešli v uvedenom roku
na správcu konkurznej podstaty. Nikdy v minulosti v štruktúrach spoločnosti Agromaš a.s. Trebišov
nepôsobil. Zároveň robil aj rôzne úkony vo forme zápočtov medzi rôznymi spoločnosťami, medzi ktoré
v tom čase patrila aj spoločnosť Agromaš a.s. Trebišov. Detailne účtovníctvo spoločnosti Agromaš a.s.
nepoznal. Keď tvrdil, že do Sliepkoviec boli prevezené rôzne stroje a torzá z firmy Agromaš a.s. Trebišov,
vyvádzal to iba z toho, že predtým mal k dispozícii rozhodnutie súdu, v ktorom rozhodoval o povinnosti

vypratať tieto stroje na návrh spoločnosti AGT s.r.o. a v tomto konaní sa riešilo aj vlastníctvo k týmto
strojom.

Pojmovým znakom prečinu krádeže je skutková podstata, ktorá je právnou formou vyjadrujúcou typové
znaky krádeže. Typovými znakmi sú objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka.

Objektomkrádežejevlastníctvo,alebodržbaveci/majetku/.Rozhodujúcimjevtomtosmerefaktickýstav
v rámci ktorého má poškodený, alebo iný faktický držiteľ vec vo svojej moci. Vykonaným dokazovaním
v predmetnej trestnej veci však nebolo možné ustáliť otázku faktického stavu vlastníctva resp. faktickej
držby k veciam, ktoré mali tvoriť predmet krádeže /veci špecifikované v obžalobe/. Skutočnosť,

že poškodená spoločnosť v priebehu konania deklarovala vlastnícke právo k týmto hnuteľným
veciam nebola žiadnym relevantným spôsobom objektivizovaná predložením hodnoverných dôkazných
prostriedkov. Tvrdenia zástupcu poškodeného sú v tomto smere nepostačujúce. Predloženie skladových
kariet zásob je z pohľadu ustálenia otázky vlastníctva nedostatočné. Skladové karty majú iba evidenčný
charakter a nie je z nich zrejmý spôsob nadobudnutia veci. Navyše, hodnovernosť tohto dôkazu

je minimálna, pokiaľ nebol v konaní podporený záznamami z účtovnej evidencie. Tejto skutočnosti
sa v priebehu trestného stíhania v štádiu prípravného konania venoval aj policajt, ktorý žiadosťou
z 5.2.2015 /čl.71 spisu/ vyzval poškodenú spoločnosť na preukázanie vlastníctva k odcudzeným
hnuteľným veciam, s následkom odmietnutia trestného oznámenia v prípade nepredloženia dôkazov
o vlastníctve. Podľa názoru súdu sa nebolo možné už v prípravnom konaní uspokojiť s predloženými

skladovými kartami zásob, bez náležitého objasnenia spôsobu nadobudnutia a následného vedenia
predmetných hnuteľných veci v účtovníctve poškodenej spoločnosti resp. jej právnych predchodcov.

Vlastnícky pôvod hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom obžaloby neobjasnili ani svedecké výpovede,
nakoľko boli v tomto smere buď nejednoznačné /výpoveď svedka F./, resp. svedkovia odvádzali

vlastníctvo poškodenej spoločnosti len z tvrdenia zástupcu poškodeného C.. L., ktorý tvrdil „že všetko
na hospodárskom dvore v Sliepkovciach je jeho“. S takýmito dôkazmi sa súd nemohol stotožniť
pri ujasnení otázky vlastníctva. Na druhej strane zástupca poškodeného odvádzal vlastnícke právo
k odcudzeným veciam od rozsudku Okresného súdu Michalovce vyhláseného v konaní sp.zn. 8C
193/2006. Po oboznámení sa s predmetným rozhodnutím vydaným v uvedenom občianskoprávnom

konaní a s konaním ktoré mu predchádzalo však súd konštatuje, že týmto rozsudkom sa nezaložil
vlastníckystavpoškodenéhokpredmetnýmhnuteľnýmveciam,nakoľkosanejednaloourčovaciužalobu
vovzťahukvlastníckymprávam,aleožalobunavypratanie,ktoránemádeklaratórneúčinkyzakladajúce
vlastnícke právo účastníka konania k predmetu konania /hnuteľným veciam označeným pod položkami
1-44 rozsudku vyhlásenému v citovanom konaní/. V uvedenom konaní zákonná sudkyňa totiž ani

neskúmala otázku vlastníckeho práva poškodenej spoločnosti k týmto veciam, nakoľko iba konštatovala,
že odporca /Agromaš a.s./ vlastníctvo k uvedeným veciam nepoprel. Pre účely rozhodovania o žalobe
na vypratanie to síce bolo vzhľadom na prehlásenia odporcu postačujúce, avšak na preukázanie
vlastníckehoprávapoškodenéhokpredmetnýmhnuteľnýmveciamvtrestnomkonanítakétorozhodnutie
v občianskoprávnej veci nemá relevantné účinky. Poškodená spoločnosť navyše ani nevykazovala

žiadne aktivity vo vzťahu k dispozícii s predmetnými hnuteľnými vecami, ktoré by vykazovali známky
jej vlastníckych záujmov, a to ani vtedy keď súd vo vyššie citovanom občianskoprávnom rozhodnutí
rozhodol o uložení povinnosti vypratať tieto veci z hospodárskeho dvora v Sliepkovciach.Na základe vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný
objekt krádeže typový znak skutkovej podstaty prečinu krádeže - objekt krádeže, preto súd rozhodol o
oslobodení obžalovaného spod obžaloby, nakoľko skutok, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť nie je

trestným činom /nevykazuje všetky potrebné znaky trestného činu krádeže/.

Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu
škody na civilný proces /§288 ods. 3 Tr. por. /.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením

rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na
Okresnom súde Michalovce.